Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/425/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. novembra 2013, sp. zn. 9Co/425/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112230719.1 Krajský súd Žilina | 9Co/425/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112230719.1 | 2013-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edd5bfa4-a0a1-40d2-8203-bd9a11516983 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112230719.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/425/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112230719.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Tibor Filippi,
s miestom podnikania Žilina, A. Bernoláka 2200/26, IČO: 10 939 377, zastúpeného JUDr. Michaelou
Řihákovou Kojtálovou, advokátkou so sídlom B., P. XX proti odporcovi: RNDr. H. S., nar. XX. X. XXXX,
bytom B. - V., A. XXX/XX, o zaplatenie 6 451,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/213/2012-116 zo dňa 23. 5. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 228,58 Eur, tieto na účet
zástupcu JUDr. Michaely Řihákovej Kojtalovej, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu
6 451,24 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. 2. 2012 do zaplatenia, ako aj povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 685,38 Eur, tieto na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina súdny
poplatok z návrhu vo výške 387,06 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 456 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že navrhovateľovi v
exekučnom konaní v prospech odporcu na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v
Žiline bola predmetná suma vymožená, avšak následne exekučný titul - rozsudok súdu bol zrušený,
a preto finančné prostriedky vydané odporcovi predstavujú u neho bezdôvodné obohatenie. Keďže
odporca výzve na vrátenie poskytnutého finančného plnenia nevyhovel, návrh bol podaný dôvodne.
Prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách konania, ktoré navrhovateľovi ako
úspešnému v konaní priznal vo výške 685,38 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Podľa § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o úhrade súdneho poplatku s tým, že túto povinnosť uložil odporcovi,
nakoľko navrhovateľ bol od tejto povinnosti v konaní oslobodený.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
keď súd nesprávne dospel k záveru, že sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Prvostupňový súd
opomenul použiť správne ustanovenie právneho predpisu, nakoľko navrátenie do predošlého stavu je v
exekučnom konaní vylúčené. Nebola tak naplnená hypotéza vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože
v exekučnom konaní, ktoré prebehlo, sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky úplne legálne - v súlade



so zákonom. V zmysle § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní
je vylúčené. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Poukazoval na to, že
odvolateľ bol celý čas v konaní nečinný, k návrhu sa nevyjadril a nezúčastnil sa ani nariadeného
pojednávania. S dôvodmi odvolania sa však navrhovateľ nestotožňuje a odvolanie považuje za
účelové. Z podaného návrhu jednoznačne vyplývalo, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia získaného odporcom plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Poukaz na ust.
§ 61 Exekučného poriadku v tomto prípade nie je správny, nakoľko citované zákonné ustanovenie
vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli,
nemôžu byť dotknuté. Exekučné konanie je síce ovládané zásadou restitutio in integrum statu quo
antem, v zmysle ktorej je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené, avšak uvedené
vyjadruje zásadu ochrany dobromyseľnosti tretej osoby (napr. vydražiteľa veci). Nevylučuje domáhať sa
poskytnutého plnenia z dôvodu zrušenia exekučného titulu, na základe ktorého bola exekúcia vedená.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Pokiaľ odvolateľ uviedol, že v zmysle § 61 Exekučného poriadku prinavrátenie do pôvodného
stavu nie je možné, v súlade s vyjadrením navrhovateľa aj odvolací súd má za to, že uvedené
zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu vzťahujúcu sa na právne pomery niekoho iného ako účastníka
konania, ktoré exekúciou vznikli a nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, že by za
podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí vydaných
v exekučnom konaní, týkajúcich sa predovšetkým účastníkov exekučného konania. Pokiaľ exekučným
titulom v exekúcii bol rozsudok súdu, ktorý bol následne zrušený a došlo už k vymoženiu finančných
prostriedkov v prospech oprávneného, nevylučuje to možnosť povinného (v tomto prípade navrhovateľa)
žiadať vymožené finančné prostriedky od oprávneného (odporcu) vrátiť späť. Po zrušení exekučného
titulu - rozsudku súdu nie je dôvod, aby si v exekúcii vymožené finančné prostriedky ponechal.

Z uvedených dôvodov bol postup a následné rozhodnutie prvostupňového súdu správne, a preto
napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. predstavujúcu trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods.
1 vyhlášky vo výške 220,77 Eur a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 Eur. Spolu
tak trovy predstavujú 228,58 Eur a tieto je povinný zaplatiť odporca ako neúspešný v odvolacom konaní
na účet zástupcu navrhovateľa (č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v N. L. R., a.s., pobočka B.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.