Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/161/2016 z 22. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. marca 2016, sp. zn. 11CoE/161/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215207771.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/161/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4215207771.1 | 2016-03-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ed6f761-fc12-461b-82a3-65d7d06660f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215207771.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/161/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207771
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207771.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova
13, Bratislava, proti povinnej: E. V., nar. XX. XX. XXXX, J.. V. XXXX/X, V., o vymoženie sumy 318,54
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14Er/677/2015
a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota
pod sp. zn. Ex 5302/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
14Er/677/2015-13 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. zo dňa 20. 04. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31. 12. 2014 (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3,
§ 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol,
že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom pod
sp. zn. II/2014-1955 zo dňa 28. 04. 2014, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.
004667801151106 zo dňa 15. 11. 2006, pričom veriteľom bola pôvodne VÚB banka. Súčasťou zmluvy o
poskytnutí flexipôžičky je aj rozhodcovská doložka (článok II. bod 5) a Všeobecné obchodné podmienky,
v ktorých v článku IX. bode 3 je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Konštatoval, že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho
zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým
znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si
vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú
spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto
zmlúv alebo ich zmeny.

Súd mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere (správne malo byť uvedené zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky) boli obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver. Na základe vyššie uvedeného teda



súd posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že
dlžník - povinný, je podnikateľským subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať
aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský
vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu
tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.

Ďalej uviedol že podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu je rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi
a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z
vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi
konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a
to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať
a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa
16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Teda je tu prekážka " res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu
zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Dal do pozornosti, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. postupoval v súlade s §
93 b) zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Konštatoval aj
nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný
postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a
odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal
pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil
povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k
pasivite. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného
súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 19. 01. 2016 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.
03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo
dňa 15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 318,54 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom Mgr. Adriánom
Beskydom pod sp. zn. II/2014-1955 zo dňa 28. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 06.
2014 a vykonateľnosť dňa 26. 06. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním
zo dňa 20. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 19. 01. 2016 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. zo dňa 20. 04. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-1955 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom dňa 28. 04. 2014, o vydanie
ktorého požiadala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na
základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15. 11. 2006, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom
konaní povinnej) poskytnutý úver v sume 663,88 eur (20.000,- Sk), ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť
veriteľovi v 60 mesačných splátkach po 15,07 eur (454,04 Sk) s úrokovou sadzbou, platnou ku dňu
schválenia úveru 12,9 % p. a. Súčasťou zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je rozhodcovská doložka
v znení: "Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk
v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky
na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom." Súčasťou zmluvy o poskytnutí flexipôžičky sú
všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom, v ktorých je v bode IX. Záverečné ustanovenia, čl. 3 je obsiahnutá rozhodcovská doložka
v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli
z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.
z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo
veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,
ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi, Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú
zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu
rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere a zaväzuje právnych nástupcov
obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou."



V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky a všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15. 11. 2006 a tento právny
vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú
doložku uvedenú v zmluve o poskytnutí flexipôžičky a všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15. 11. 2006 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o poskytnutí flexipôžičky
a všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
15. 11. 2006 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinnou vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15. 11. 2006, ktorú treba
považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka,
ktorá je obsiahnutá i vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinná) nemal na výber a bol nútený podrobiť



sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto
právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.