Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/485/2016 z 27. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2018, sp. zn. 18CoE/485/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1415211247.1 Krajský súd Bratislava | 18CoE/485/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1415211247.1 | 2018-02-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: OZ, CSP, OSP, ZRK, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90130742-a001-4734-aca7-7c38203659e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1415211247.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/485/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211247
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415211247.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
povinnému: N. V., R.. XX.XX.XXXX, D. C. XX, XXX XX D., pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 8.186,70 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová,
Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 9054/15, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/3168/2015-38 zo dňa 8.6.2016,
pomerom hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/3168/2015-38 zo dňa
8.6.2016, p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením odvolaním súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-A/0814/0023 zo dňa 26.9.2014 nie je spôsobilým
podkladom pre exekúciu pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a vydanie exekučného titulu. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že rozhodcovská doložka zapracovaná v bode 10 všeobecných obchodných podmienok (ďalej
„VOP“) určuje pre prejednanie akýchkoľvek sporov zo zmluvy vzniknutých medzi zmluvnými stranami
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola s povinným, ako spotrebiteľom
individuálne dojednaná a je súčasťou formulárovej zmluvy dodávateľa. Z ustanovení rozhodcovskej
doložky je zrejmé, že veriteľ od počiatku jej koncipovaním sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na súde v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie nákladov veriteľa a
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Na tomto základe súd prvej inštancie dospel k záveru
o neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky (neprijateľnej podmienke), majúcej za následok
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP“) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo rozhodnutie zruší a vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v
rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej
doložky prekročil právomoci dané súdu § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej „EP“) a § 45 ods. 1, 2 zákona NR



SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že tieto ustanovenia
umožňujú súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na podklade ktorých bol titul vydaný.
Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, ako
exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. konštatoval,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou „res iudicata“ a bráni opätovnému preskúmaniu
veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001,
I. ÚS 390/2008, IV. ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II. ÚS 499/2012, v
ktorom ústavný súd uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju
právomoc keď okrem rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej
zmluvy vrátane VOP a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k odlišnému skutkovému stavu, na
ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky
spôsobujúcej jej neplatnosť, čím znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným
titulom. Ďalej poukázal na § 93b zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala
povinnosť oprávneného predložiť povinnému, ako klientovi, návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s
tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol
je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a, bez akýchkoľvek dôvodov
pre takýto záver, konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva. Exekučný súd
pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové
samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby
mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému
stavu vyjadriť. Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol súd založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym
aktom, ani na judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči
jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval
rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa.
Záverom poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym
posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného.
Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril odvolanie neprevzal.
4. Nedoručenie odvolania povinnému však odvolací súd vzhľadom na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 2 Obo 277/2013 z 28. 11. 2014 ohľadne doručovania rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a odvolania proti takémuto uzneseniu
a s poukazom na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 229/201521 z 20.5.2015 spojený s predmetným
rozhodnutím NS SR, (obdobne III. US 45/2008, NS SR 5Cdo 205/2011), ktoré sa viažu k doručovaniu
odvolaní podaných v režime OSP, nepovažuje za vadu procesného postupu, ktorú by bolo potrebné
riešiť a odstrániť v odvolacom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu.
5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2
EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho
súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák.
č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie oprávneného a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-A/0814/0023 zo dňa 26.9.2014.
8. Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere uzavretou dňa 18.7.2011 medzi Poštovou
bankou, a.s., ako právnym predchodcom oprávneného a povinným. Oprávnený nadobudol exekučne
vymáhanú pohľadávku postúpením.



9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám
účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení
účinnom do 31.12.2014.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou
rozhodnutia.
13. Súdna prax v ustálenej judikatúre zaujala prevládajúci názor o možnosti prieskumu rozhodcovského
rozsudku vrátane rozhodcovskej zmluvy / doložky v spotrebiteľských veciach. Námietka odvolateľa o
prekročení právomoci danej exekučnému súdu preskúmaním rozhodcovskej doložky tak nie je dôvodná.
14. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie
vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných
zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ).
15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie
poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti.
16. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 zakotvil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Výpočet neprijateľných podmienok bol obsiahnutý v § 53 ods. 3 OZ. V zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ, je neprijateľná podmienka
absolútne neplatná.
18. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi
účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil
prejednanie sporu so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní, pričom podmienky zmluvy boli dopredu
stanovené, formulované nečitateľným drobným písmom bez možnosti prejednania.
19. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej
individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy
nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov oprávneného, ktoré nie sú v rovnováhe s právami
a povinnosťami spotrebiteľa.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie
je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského
súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej
vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti
výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech
spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny
záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný
a úplný.



21. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.
22. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 449/2012
má odvolací súd za to, že nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v
konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR
I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1. 2014, ktoré voči rozhodnutiu II. ÚS SR č. 449/2012 vyjadruje iný, opačný
právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu v obdobných veciach.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).