{"guid": "35ed0d06-c35d-4d29-bece-59c678fb5112:68659e7e-169a-4bc4-9eaa-399bdbd3e3d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2", "spisova_znacka": "9Co/53/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/53/2014 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2014, sp. zn. 9Co/53/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2", "identifikacne_cislo": "5312209923", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68659e7e-169a-4bc4-9eaa-399bdbd3e3d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209923
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209923.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca, č.k. 16C/191/2012-60 zo dňa 27. 9. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na
nestranný súd zamietol,    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 6. 9. 2013 prevzal predvolanie na vytýčený termín
pojednávania, návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 27. 9. 2013, pričom termín pojednávania bol
vytýčený na deň 27. 9. 2013. Uviedol, že návrhu na prerušenie konania zo strany žalobcu nevyhovel,
tak podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako i z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Dospel
k záveru, že v danom prípade rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto
konaní riešiť. Uviedol, že v danom prípade žalobca opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku
zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca, naopak títo z vlastnej iniciatívy podľa § 15 O.s.p. z
dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 O.s.p. predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a ten následne
nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. V nadväznosti na to zákonná sudkyňa zastala názor, že
o jej návrhu na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté,
tak predsedníčkou Okresného súdu Čadca, ako i nadriadeným súdom. Podľa nej nie je daný dôvod
na postúpenie veci na zaujatie stanoviska ústavnému súdu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Taktiež
podľa nej nebol daný dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko
nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Prejudiciálne otázky
si môže súd vyriešiť aj sám, pričom otázka zaujatosti zákonného sudcu už bola vyriešená zákonným
postupom. V nadväznosti na uvedené potom okresný súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na zrušenie
pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z oboznámenia exekučného spisu sp.



zn. 4Er/359/2009 mal za preukázané, že dňa 6. 8. 2009 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vyšší súdny úradník 2. 9. 2010
poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Na podklade uvedeného ustálil, že poverenie bolo vydané na
27. deň od doručenia žiadosti, teda nie s omeškaním viac ako 375 dní, pričom v ďalšom odseku uviedol,
že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s omeškaním 12 dní, pričom takéto omeškanie
s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 16/02 nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v
konaní.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie žalobca. V podanom odvolaní
vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.). V konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené
už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil,
porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého
obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. § 15 O.s.p. ak sa sudca dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ
urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu
je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom
pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil
viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním
tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný,
spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote, v nadväznosti
na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V podanom odvolaní
načrtol viaceré modelové situácie, z ktorých je podľa neho potrebné nevyhnutne dospieť k záveru, že
pokiaľ exekučný súd včas nevydá či už poverenie alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia do 15 dní od doručenia návrhu, spôsobuje zbytočné prieťahy a jeho pasivita predstavuje
neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktorú je potrebné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Taktiež vyjadril
presvedčenie, že výklad ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003, ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na
náhradu škody, ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia, je
ústavne nekonformný a ústavne neprípustný. Vytýkal, že okresný súd rozhodol bez toho, aby vo veci
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a práve uvedeným
postupom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Odvolací súd sa plne stotožnil s postupom okresného súdu pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcu na
prerušenie predmetného konania, a to či už s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. alebo ust. §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. V danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie v predmetnej
veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť. Taktiež odvolací súd sa stotožnil



s postupom okresného súdu, pokiaľ dospel k záveru, že ani podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom
na prerušenie konania a práve prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú
žalobca podal.

Pokiaľ namietal zaujatosť zákonného sudcu, táto otázka bola vyriešená zákonným spôsobom, v súlade s
rozhodovacou činnosťou a praxou Najvyššieho súdu SR, uznesením nadriadeného súdu Krajského súdu
v Žiline č.k. 5NcC/63/2013-17 zo dňa 19. marca 2013, ktorý z prejednania a rozhodovania v predmetnej
veci vylúčil sudkyňu Okresného súdu Čadca JUDr. Annu Plichtíkovú. Ostatných sudcov Okresného súdu
Čadca z prejednania a rozhodnutia veci nevylúčil.

Na druhej strane krajský súd sa nemohol stotožniť s postupom okresného súdu, pokiaľ návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol z dôvodov ním uvedených v napadnutom rozhodnutí, keď na jednej strane uviedol,
že z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 6. 8. 2009, súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie 2. 9. 2010, na podklade čoho ďalej uviedol, že poverenie bolo vydané na 27. deň od doručenia
žiadosti a v ďalšom odseku uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s omeškaním
12 dní.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd považoval zdôvodnenie rozhodnutia zo strany okresného súdu
za nepreskúmateľné a vzájomne si odporujúce, nakoľko z časového sledu doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia okresného súdu o tejto žiadosti vyplýva ako pravdivé
tvrdenie žalobcu o tom, že poverenie bolo vydané s omeškaním viac ako 375 dní a nie ako tvrdí okresný
súd s omeškaním či už 27 alebo 12 dní.

V nadväznosti na uvedené bude potrebné zo strany okresného súdu v prvom rade si ustáliť, či exekučný
súd sa dostal do omeškania pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ak áno, v akom rozsahu
a v nadväznosti na to posúdiť i žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup a ďalšie podmienky pre
posúdenie jeho nároku v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku    n i e    j e    odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/191/2012", "guid": "a4efa223-1846-4b8b-ae4a-ec8e8fa22796:1e0dcb41-413e-4626-900a-8339eac85a14", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 z 9. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-09", "citacie_n": 1091, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5"}], "citovane_v": []}