Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/750/2014 z 27. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2015, sp. zn. 17Co/750/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6211205396.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/750/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6211205396.2 | 2015-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9972cc0f-c975-4ffb-8103-0e3fee6b97d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6211205396.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/750/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211205396
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6211205396.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s.,
IČO: 35704713, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 11, zastúpeného Mgr. Martinom Jánskym,
advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova č. 13, proti odporkyni H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo I. H., G. J.
č. XXX/XX, zastúpenej Oľgou Mlynarčíkovou, pracovníčkou Okresného súdu Zvolen ako opatrovníčkou,
o zaplatenie 16.258,74 € s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš č.k. 1C/9/2012-57 zo dňa 15.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie uložil okresný súd odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 16.258,74 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 25.04.2009 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a súčasne povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.179,90 € a iných trovách konania
v sume 976,63 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom konania bola dlžná suma
s príslušenstvom z titulu plnenia zo zmluvy o spotrebnom úvere. Uznesenie okresného súdu č.k.
1C/9/2012-54 zo dňa 20.03.2012, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia k veci písomne vyjadrila a aby v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom
rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila k vyjadreniu
listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súčasne aby sa v
tej istej lehote vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania a ktorým bola
odporkyňa poučená, že ak si nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže okresný súd rozhodnúť o
návrhu rozsudkom pre zmeškanie, bolo opatrovníčke odporkyne doručené dňa 23.03.2012. Odporkyňa
sa v stanovenej lehote nevyjadrila a preto okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania podľa § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) v spojení s § 153b O.s.p.; o náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. na základe skutočnosti, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech a
uplatnil náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala odporkyňa odvolanie zo dňa 20.05.2014 (č.l.
66-67 spisu), ktoré doručila okresnému súdu dňa 23.05.2014. Nesúhlasila s rozsudkom okresného
súdu a napadla ho odvolaním v celom rozsahu a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. Domáhala sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia
veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok okresného súdu považovala v celom
rozsahu za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pričom vyjadrila názor, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil. Napadla aj nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu, nakoľko niektoré
skutkové zistenia okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní; namietala aj ďalšie vady
konania uvedené v odvolaní. Vyjadrila názor, že napadnutý rozsudok okresného súdu je prejavom



maximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle. Aj napriek skutočnosti, že na rozsudku je formálne vyznačená
právoplatnosť, vyjadrila názor, že napadnutý rozsudok nie je právoplatný. Poukázala na skutočnosť, že
uznesením č.k. 1C/9/2012-50 zo dňa 09.03.2012 jej súd ustanovil opatrovníka, a to súdnu tajomníčku
Oľgu Mlynarčíkovú; pre ustanovenie tejto osoby však nebol zákonný dôvod, pretože v prípade súdnej
tajomníčky sa nemôže jednať o osobu, ktorá by bola schopná hájiť jej práva. Je ťažko predpokladať,
že v prípade osoby zamestnanej na súde, táto bude hájiť práva toho, koho zastupuje; tomu nakoniec
zodpovedá aj správanie sa súdnej tajomníčky, ktorá sa vôbec neustanovila na súdne pojednávanie
a neoboznámila sa vôbec s obsahom súdneho spisu. Vyjadrila názor, že ustanovenie opatrovníčky
bolo chybné z dôvodu, že sa jednalo o zamestnankyňu súdu, ktorá vzhľadom na svoje pracovné
zaradenie nebola schopná objektívne hájiť jej práva. Navyše nebol ani zákonný dôvod pre ustanovenie
opatrovníka, keďže sa riadne zdržiavala ako občan Európskej únie v inom členskom štáte a okresný súd
túto skutočnosť nezisťoval. Okresný súd sa obmedzil len na zisťovanie jej pobytu na území Slovenskej
republiky. Týmto spôsobom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uvedené odňatie možnosti
konať pred súdom je spôsobené aj tým, že súd prevzal skutkové zistenia z návrhu na začatie konania,
pričom odporkyňa nikdy predmet lízingu neprevzala a ani nikdy nepodpísala zmluvu; podpis na zmluve
nie je jej, pričom poznamenala, že v tejto veci podala trestné oznámenie. Vyjadrila názor, že takýto
rozsudok nemôže v materiálnom právnom štáte obstáť. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď vychádzal z toho, že odporkyňa uzavrela lízingovú zmluvu. Osobitne poukázala na
skutočnosť, že právnym základom sporu bol spotrebiteľský spor, pričom v prípade spotrebiteľských
sporov je v zásade vylúčené, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Týmto postupom jej preto
bola odňatá možnosť konať pred súdom, na ktorú vadu konania je súd povinný prihliadnuť z úradnej
povinnosti. Napadnutý rozsudok okresného súdu považovala za vecne nesprávny, nespravodlivý a
nezákonný, ktorý nemôže v materiálnom právnom štáte obstáť.

Odvolanie odporkyne doručil odvolací súd právnemu zástupcovi navrhovateľa na vyjadrenie. Vo
vyjadrení zo dňa 09.03.2015 (č.l. 80 spisu) právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd
odvolanie odporkyne odmietol. Poukázal na to, že rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť
a preto nie je možné proti nemu podať odvolanie. V zmysle platnej právnej úpravy bol odporkyni
podľa ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, pretože sa zdržiavala v cudzine.
Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že odporkyňa sa zdržiava v cudzine, preto nemohol oznámiť jej
adresu súdu; podľa jeho vedomostí ani okresný súd nemal vedomosť o pobyte odporkyne. Vyjadril názor,
že odporkyňa si nesplnila povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na
vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť
ohlasovni v mieste trvalého pobytu. Nakoľko okresný súd postupoval pri ustanovení opatrovníka v
zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok bol doručený opatrovníkovi, ktorý v
zákonnej lehote proti rozsudku nepodal odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Z tohto dôvodu nemôže odporkyňa proti rozsudku okresného súdu podať odvolanie, keďže odvolanie nie
je možné podať proti právoplatnému rozhodnutiu. Navrhovateľ poznamenal, že na predmetný účel slúžia
mimoriadne opravné prostriedky. Podotkol, že odporkyňa nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojich
tvrdení, len konštatovala, že napadnutý rozsudok je nespravodlivý, vecne nesprávny a nezákonný. Na
základe uvedeného navrhol odvolanie odporkyne odmietnuť a uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu aj v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 02.08.2011 doručeným
okresnému súdu dňa 04.08.2011 sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 16.258,74 €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16.258,74 € od 25.04.2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu neuhradenej dlžnej sumy na základe zmluvy o spotrebnom úvere
č. ÚZF/08/21086 zo dňa 09.10.2008. V návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe úverovej zmluvy



čerpala odporkyňa spotrebný úver v sume 472.500,00 Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 pravidelných
mesačných splátkach v sume 9.558,00 Sk. Odporkyňa nesplácala dohodnuté splátky riadne a včas,
preto navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to listom zo dňa 18.02.2009 a súčasne vyzval
odporkyňu na úhradu zostatku spotrebného úveru. Odporkyňa zostatok úveru v sume 16.258,74 € v
stanovenej lehote, t.j. do 24.04.2009 neuhradila, preto navrhovateľ podal návrh na súd. K návrhu pripojil
navrhovateľ listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/08/21086 zo dňa 09.10.2008
(č.l. 4 spisu), predpis splátok k tejto zmluve zo dňa 10.10.2008 (č.l. 5-6 spisu), formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy (č.l. 7-12 spisu), určenie predčasnej splatnosti úveru (č.l. 13 spisu), dôkazy o
doručovaní (č.l. 14 spisu), finančné vyúčtovanie zmluvy spolu s dôkazom o doručovaní (č.l. 15-16
spisu), historický časový rad sadzieb Európskej centrálnej sadzby (čl. 17 spisu), doklad o úhrade sumy
11,42 € (č.l. 18 spisu) a výzvu na úradu dlžnej sumy zo dňa 28.07.2011 (č.l. 19 spisu). Okresný
súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 13.09.2011 (č. l. 24 spisu), ktorý sa však
odporkyni nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho okresný súd uznesením zo dňa 13.01.2012
zrušil (č.l. 43 spisu). Pre účely doručenia platobného rozkazu zisťoval okresný súd pobyt odporkyne,
nakoľko prvotná zásielka s platobným rozkazom zaslaná na adresu odporkyne uvedenú v návrhu
ako „XX.XX.XXXXXXXX, G. J. č. XXX/XX“ sa okresnému súdu dňa 19.09.2011 vrátila s poznámkou
poštového doručovateľa „adresát neznámy“, z lustrácie v Sociálnej poisťovni okresný súd nezistil
žiadneho zamestnávateľa odporkyne (č.l. 27 spisu), podľa údajov v registri obyvateľov mala odporkyňa
od 25.09.1996 evidovaný trvalý pobyt na adrese „I. H., G. J. č. XXX/XX“ (č.l. 28 spisu), podľa správy
Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2011 sa odporkyňa na adrese trvalého
pobytu dlhodobo nezdržiava a ani nebolo zistené, kde by sa mohla v súčasnej dobe zdržiavať (č.l. 30
spisu), podľa správy mesta Veľký Krtíš zo dňa 17.10.2011 sa odporkyňa na adrese trvalého pobytu
nezdržiava, jej matka D. G. je prihlásená k trvalému pobytu na adrese „O., č. XXX“ (č.l. 33 spisu),
okresný súd doručoval matke odporkyne výzvu, aby súdu oznámila, kde sa v súčasnej dobe zdržiava
odporkyňa a v prípade, že sa zdržiava na neznámom mieste, aby súčasne okresnému súdu oznámila,
či súhlasí, aby bola ustanovená za opatrovníka odporkyne (č.l. 35 spisu), keď zásielka s touto výzvou sa
dňa 24.11.2011 vrátila okresnému súdu s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote“ (č.l. 35 spisu), podľa správy Sociálnej poisťovne pobočka Veľký Krtíš zo dňa 13.12.2011
(č.l. 40 spisu) nie je odporkyňa prihlásená v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, ani ako
samostatne zárobkovo činná osoba a nie je ani poberateľom dôchodkovej dávky, nemocenskej dávky
ani dávky v nezamestnanosti (č.l. 40 spisu), ďalej zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Veľký Krtíš zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že odporkyňa nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k
dávke (č.l. 41 spisu), z ďalšej správy tohto úradu zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že odporkyňa nepoberá
ani žiadnu sociálnu dávku, t.j. rodičovský príspevok alebo prídavok na dieťa (č.l. 42 spisu). Po zrušení
platobného rozkazu okresný súd vyzval obec Donovaly na oznámenie adresy, na ktorej sa odporkyňa
v súčasnej dobe zdržiava, resp. na ktorej preberá poštové zásielky, prípadne ak sa odporkyňa zdržiava
na neznámom mieste, tiež na oznámenie, či súhlasí s tým, aby bol súdom ustanovený za opatrovníka
pre odporkyňu; obec Donovaly podaním zo dňa 15.12.2012 (č.l. 49 spisu) oznámila okresnému súdu,
že odporkyňa nie je u nich známa osoba a nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka. Následne okresný
súd uznesením č.k. 1C/9/2012-50 zo dňa 09.03.2012 ustanovil odporkyni opatrovníka v osobe Oľgy
Mlynarčíkovej, tajomníčky informačného centra okresného súdu Zvolen, a to s poukazom na ustanovenie
§ 29 ods. 2 O.s.p., pretože pobyt odporkyne nie je známy, nakoľko táto sa na adrese trvalého
pobytu nezdržiava a okresný súd iný pobyt odporkyne nezistil; súčasne sa okresnému súdu nepodarilo
zistiť okruh príbuzných odporkyne; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012; okresný súd
doručoval uznesenie ustanovenému opatrovníkovi spolu s úradným záznamom zo dňa 13.03.2012
podľa ktorého sa opatrovníčka vzdala práva podať proti uzneseniu odvolanie. Následne okresný súd
uznesením č.k. 1C/9/2012-54 zo dňa 20.04.2012 uložil odporkyni povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia písomne v troch vyhotoveniach vyjadrila k veci a v prípade, že nárok uplatnený
v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a
pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
súčasne, aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania; súd v uznesení
poskytol odporkyni procesné poučenia podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a
súčasne ju upozornil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže
súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.;
uznesenie doručoval okresný súd len ustanovenému opatrovníkovi (č.l. 53 spisu), pričom z pripojenej
doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že predmetom doručenia bolo samotné uznesenie spolu s
návrhom na začatie konania. Následne sa v spise okresného súdu nachádza úprava kancelárie, podľa
ktorej sa tejto ukladá oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli okresného



súdu dňa 15.05.2012 o 14:00 hod. v miestnosti č. 118 (č.l. 56 spisu), ďalej je súčasťou spisu zápisnica
o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 15.05.2012, kedy bol do zápisnice verejne vyhlásený napadnutý
rozsudok, ktorý po jeho písomnom vyhotovení doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa,
a to do vlastných rúk dňa 22.05.2012 prostredníctvom pošty a opatrovníčke odporkyne dňa 24.05.2012
prostredníctvom súdneho doručovateľa; na rozsudku je vyznačená právoplatnosť dňa 24.05.2012. Dňa
12.06.2012 bola daná úprava na založenie spisu do archívu po spisovom a poplatkovom preverení (č.l.
61 spisu); dňa 01.04.2014 požiadala odporkyňa o vyhotovenie fotokópie celého procesného spisu sp. zn.
1C/9/2012 (č.l. 62 spisu), ktorá jej bola po úhrade súdneho poplatku vydaná, následne dňa 23.05.2014
doručila odporkyňa okresnému súdu odvolanie proti napadnutému rozsudku.

Odvolanie odporkyne je dôvodné.

Predtým ako sa odvolací súd mohol zaoberať dôvodnosťou podaného odvolania bolo potrebné posúdiť
jeho prípustnosť.
Okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa rozsudkom pre zmeškanie. Vo veci ide nepochybne o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože pri uzavieraní spornej zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/21086 zo
dňa 09.10.2008 (vzhľadom na odvolacie dôvody odporkyne bez potreby posudzovania jej platnosti v tejto
fáze konania) nekonala odporkyňa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Proti rozsudku pre zmeškanie zákon odvolanie nepripúšťa okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia
alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202
ods. 1 O.s.p.). Odporkyňa v podanom odvolaní v podstate namieta, že neboli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože v konaní nebola riadne zastúpená a súčasne, že nie je povinná
navrhovateľovi zaplatiť prisúdenú sumu, pretože spornú zmluvu o spotrebnom úvere neuzavrela. Je
preto zrejmé, že odporkyňa namieta nesplnenie podmienok na vydanie napadnutého rozsudku pre
zmeškanie ako aj nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Odvolací súd je týmito dôvodmi
odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Preskúmaním spisu pre účely rozhodnutia o odvolaní dospel
odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, hoci neboli splnené
zákonné podmienky na vydanie takého rozhodnutia (z dôvodov uvedených nižšie) a preto je odvolanie
odporkyne proti napadnutému rozsudku prípustné (pre neúplne zistený skutkový stav nebolo možné
posúdiť aj odvolací dôvod odporkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom.
Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že sa odvolaním odporkyne zaoberal aj napriek tomu, že táto
nepodala návrh na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 114 ods. 6 O.s.p.); zákon v uvedenom ustanovení
neupravuje konkurenciu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podaného odvolania (na rozdiel
od ustanovenia § 153c ods. 2 O.s.p.) a nie je riešená ani situácia, keď odporca po vyhlásení rozsudku pre
zmeškanie podľa § 114 ods. 5 O.s.p. nepodá návrh na jeho zrušenie podľa § 114 ods. 6 O.s.p., ale podá
len samotné odvolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa podaným odvolaním v tomto
prípade zaoberať a skúmať jeho prípustnosť a následne aj dôvodnosť, pretože zákon opačný postup
výslovne neustanovuje (argumentum e silentio legis), t.j. ak by mienil zákonodarca nepriznať účinky
podanému odvolaniu v prípade, že predtým nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania
výslovne by to v príslušnom ustanovení vyjadril; preto ak by odvolací súd na podané odvolanie odporkyne
neprihliadal došlo by tým k odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom a v konečnom dôsledku k
porušeniu jej práva na prístup k súdu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Po zhodnotení prípustnosti podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporkyne je
dôvodné.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nesúhlasí s názorom navrhovateľa
uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne, že námietky proti napadnutému rozsudku môže
odporkyňa uplatniť prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov a nie v podanom odvolaní.
Naopak námietka účastníka konania, že mu nemal byť ustanovený opatrovník, ktorý ho v konaní
zastupoval, lebo predpoklady pre takéto opatrenie neboli splnené, je uplatniteľná riadnym opravným
prostriedkom proti rozhodnutiu súdu vydanom v konaní vedenom s opatrovníkom, t.j. v pôvodnom konaní
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/193/2010 zo dňa 24.11.2011);
splnenie predpokladov na ustanovenie procesného opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie
je známy, je oprávnený preskúmať odvolací súd v konaní o odvolaní tohto účastníka konania a to z
hľadiska, či tomuto účastníkovi nebola postupom okresného súdu v pôvodnom konaní odňatá možnosť
konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/261/2007



zo dňa 29.04.2008 alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/426/2009 zo dňa
15.12.2009 alebo sp. zn. I.ÚS/190/2013 zo dňa 27.03.2013); formálne vyznačená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti na takomto rozhodnutí nepredstavuje prekážku takéhoto postupu odvolacieho súdu.

Na základe uvedeného mohol odvolací súd pristúpiť k skúmaniu splnenia podmienok na ustanovenie
opatrovníka odporkyni ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy (§ 29 ods. 2 O.s.p.); ak by totiž
odporkyni bol ustanovený opatrovník spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom, k vzniku zastúpenia
by nedošlo; v takomto prípade by preto nemohli nastať ani účinky procesných úkonov vo vzťahu k
odporkyni v zastúpení procesným opatrovníkom, t.j. z hľadiska prejednávanej veci by najmä nebolo
možné hovoriť o splnení procesných podmienok na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
pretože by nenastali procesné účinky márnej výzvy na vyjadrenie v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p.

Možnosť ustanovenia opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, je zakotvená
v ustanovení § 29 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť
opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý
je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu
opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať dôsledné a vyčerpávajúce prešetrenie
toho, či sú dané všetky podmienky pre tento procesný postup; povinnosť zistiť, či pobyt účastníka
konania je skutočne neznámy, zaťažuje súd; účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť
opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu účastníka
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/7/2008 zo dňa 30.09.2008).
Ak súd koná s opatrovníkom účastníka, na ustanovenie ktorého neboli splnené zákonné predpoklady,
svojim postupom odníma tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Podstatou právnej úpravy
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. nie je uľahčiť alebo zjednodušiť súdu procesný postup, ale to, aby súdom
ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomného účastníka konania tak, akoby takúto povinnosť plnil
zmluvný zástupca, teda aby bola zabezpečená nielen ochrana záujmov neprítomného účastníka,
ale hlavne, aby bola zabezpečená ochrana jeho základných práv, súčasťou ktorých je aj právo na
spravodlivý súdny proces (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/25/2014 zo dňa 31.03.2014); pod tým treba rozumieť nielen formálne ustanovenie opatrovníka,
ale aj reálny výkon zastúpenia súdom ustanoveným opatrovníkom; ustanovením opatrovníka sa
sleduje predovšetkým cieľ zabezpečiť rovnaké postavenie účastníkov v občianskom súdnom konaní;
ustanovenie opatrovníka je pritom krajným riešením a prichádza do úvahy až potom, keď zlyhali
všetky procesné možnosti, ako zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom
samostatne konať; súd v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. vyberá osobu opatrovníka z prostredia, ktoré je
blízke účastníkovi konania, ktorému sa má opatrovník ustanoviť; pôjde najmä o osobu pochádzajúcu
z rodinného, pracovného, kultúrneho, prípadne z iného prostredia, ktoré je účastníkovi blízke; za
opatrovníka možno ustanoviť aj obec, keď súd spravidla využije túto možnosť vtedy, ak sa nenašla
iná vhodná osoba z prostredia blízkeho účastníkovi konania; súdna prax v každom prípade vyžaduje
súhlas osoby z ustanovením za opatrovníka účastníka konania; aj osoba opatrovníka musí spĺňať určité
požiadavky a len takú osobu môže súd za opatrovníka ustanoviť (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/12/2012 zo dňa 30.04.2012). Medzi požiadavky na osobu
opatrovníka možno preto zaradiť spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súhlas s ustanovením za
opatrovníka a neexistencia dôvodov nezlučiteľných s ustanovením za opatrovníka (§ 31a ods. 2 O.s.p.);
dôvodom nezlučiteľnosti s ustanovením za opatrovníka môže byť vzájomný rozpor záujmov opatrovníka
a účastníka konania alebo neschopnosť opatrovníka riadne hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka v
konaní (neschopnosť sa môže v konaní prejaviť aj faktickým nezáujmom práva účastníka v konaní hájiť).

V prípade, že sa nepodarí nájsť osobu vhodnú na ustanovenie za opatrovníka účastníkovi konania z
prostredia, ktoré je účastníkovi blízke a súd ustanoví za opatrovníka zamestnanca súdu (v drobnom
spore) alebo inú osobu (v inom ako drobnom spore), je nevyhnutné zo strany procesného súdu uistiť sa,
že u tohto opatrovníka neexistujú dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením za opatrovníka; je potrebné
si predovšetkým uvedomiť, že funkcia opatrovníka nebola vytvorená na uľahčenie činnosti súdu, aby
mal súd komu doručovať písomnosti; funkcia opatrovníka bola vytvorená preto, aby boli dôsledne
chránené záujmy neprítomného účastníka konania v takom rozsahu, ako by takúto povinnosť plnil
zmluvný zástupca; pokiaľ má účastník konania svojho zvoleného zástupcu, zodpovedá za jeho voľbu
a za jeho konkrétne kroky v konaní tento účastník konania sám; pokiaľ však opatrovníka ako zástupcu
účastníka konania ustanoví súd, zodpovedá za to, že opatrovník bude hájiť práva a oprávnené záujmy



zastúpeného účastníka konania; súd má povinnosť zbaviť opatrovníka jeho funkcie v prípade zistenia,
že opatrovník svoju funkciu v konaní buď nevykonáva fakticky vôbec alebo celkom nedostatočne; postup
kedy súd ustanoví a potom toleruje celkom nečinného opatrovníka, je neprípustným formalizmom, ktorý
vo svojom dôsledku popiera právo neprítomného účastníka konania na spravodlivé konanie; aj napriek
určitým problémom pri hľadaní osoby vhodnej na ustanovenie za opatrovníka neprítomnému účastníkovi
konania, nemožno súd zbaviť povinnosti zaistiť spravodlivú ochranu oprávnených záujmov účastníkov
konania (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS/629/2004 zo dňa 31.03.2005
alebo sp. zn. III.ÚS/1231/2009 zo dňa 16.09.2010). Tieto závery plne dopadajú aj na prejednávanú vec
a odvolací súd sa s nimi stotožnil.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci zatiaľ zo spisu okresného
súdu nevyplývajú dostatočné a presvedčivé podklady odôvodňujúce záver o splnení zákonných
predpokladov na ustanovenie opatrovníka odporkyni ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy. Zo
spisu síce vyplýva, že okresný súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu odporkyne, keď vykonal
dopyt na register obyvateľov, na sociálnu poisťovňu, na príslušný úrad práce, na obec podľa trvalého
pobytu odporkyne, na matku odporkyne a prostredníctvom polície zisťoval, či sa odporkyňa zdržuje
na adrese trvalého pobytu, keď na adresu trvalého pobytu sa odporkyni pokúsil doručiť písomnosti;
zisťovanie pobytu odporkyne však nie je ešte dostatočné, keď okresný súd po vrátení zásielky od matky
odporkyne s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ nezisťoval
prostredníctvom obce, či sa matka navrhovateľky u nich zdržuje ani sa nepokúsil doručiť jej uvedenú
zásielku prostredníctvom obce (z dôvodu, že išlo o matku odporkyne existovala možnosť, že bude
mať vedomosť, že odporkyňa sa zdržuje v zahraničí a o jej adrese pre účely doručovania písomností)
a namiesto toho sa len dopytoval, či sa v uvedenej obci zdržuje samotná odporkyňa; okresný súd
navyše ani nevykonal lustráciu v aplikácii súdny register, či sa na okresnom súde nevedú iné konania
proti odporkyni alebo na návrh odporkyne, v ktorých by bolo možné zistiť adresu odporkyne pre
doručovanie písomností. Postup okresného súdu pri zisťovaní pobytu odporkyne sa preto javí len ako
formálny, neúplný a preto nesprávny. Vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu
odvolací súd osobitne uvádza, že iný záver neprichádza do úvahy ani v dôsledku porušenia povinnosti
odporkyne podľa ustanovenia § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (povinnosť nahlásiť
vycestovanie do zahraničia), pretože uvedený zákon ani Občiansky súdny poriadok žiadnu sankciu s
nesplnením uvedenej povinnosti nespája. Preto nesprávny postup okresného súdu v tomto smere má
za následok záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok na ustanovenie opatrovníka odporkyni ako
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy (§ 29 ods. 2 O.s.p.), v dôsledku čoho ustanovený opatrovník
nebol ustanovený v súlade so zákonom a na jeho nečinnosť, ktorá viedla okresný súd k záveru o splnení
procesných podmienok na vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie nebolo možné prihliadať;
uvedený záver predstavuje samostatný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
pretože predstavuje odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odvolací súd preskúmaním spisu okresného súdu dospel súčasne k záveru, že ustanovený opatrovník
(pracovník iného okresného súdu) neprejavil spôsobilosť zastupovať odporcu v prejednávanej veci
(čiastočne aj z dôvodu, že okresný súd mu na to nevytvoril dostatočné podmienky ako odvolací súd
ozrejmí nižšie). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že ustanovený opatrovník odporkyne bol v konaní
úplne nečinný a žiadnym spôsobom sa nevyjadril k návrhu na začatie konania. Nakoľko okresný súd za
opatrovníka odporkyne ustanovil pracovníka iného okresného súdu, bolo jeho povinnosťou ubezpečiť
sa, že tento je spôsobilý dôsledne hájiť práva a oprávnené záujmy odporkyne (hoci aj tým, že vyžiada
od opatrovníka odporkyne odôvodnenie jeho nečinnosti, aby bolo zrejmé, že práva odporcu ochraňuje
dostatočným spôsobom) a v žiadnom prípade netolerovať jeho nečinnosť. Pokiaľ tak okresný súd
neurobil nemožno jeho postup vyhodnotiť inak ako prílišný formalizmus vo svojej podstate porušujúci
práva samotnej odporkyne. Postavenie opatrovníka účastníka konania totiž nemožno stotožňovať s
postavením samotného účastníka, ktorému bol ustanovený; naopak z postoja či úkonov opatrovníka
musí byť zrejmé, že tieto vykonáva v záujme účastníka, ktorého zastupuje; odvolací súd opakuje,
že zodpovednosť za výber vhodnej osoby za opatrovníka a za riadny výkon jeho práv a povinností
v prospech odporkyne leží na okresnom súde. Súčasne z obsahu spisu vyplýva, že k nečinnosti
opatrovníka odporkyne prispel aj samotný okresný súd, pretože podľa pripojenej doručenky súdneho
doručovateľa o doručovaní uznesenia č.k. 1C/9/2012-54 zo dňa 20.04.2012, ktorým uložil odporkyni
povinnosť vyjadriť sa k návrhu, vyplýva, že predmetom doručenia bolo len samotné uznesenie spolu s
návrhom na začatie konania avšak bez príloh v rozpore s ustanovením § 79 ods. 4 O.s.p. (úprava v spise



síce znela aj na doručenie príloh návrhu, v zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. sú však pravdivé len údaje uvedené
na doručenke, z ktorých doručenie príloh opatrovníkovi odporkyne nevyplýva). Navyše je potrebné
uviesť aj to, že pokiaľ sa okresný súd rozhodol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, mal sa v
prípade konania, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, uistiť, že sú splnené podmienky podľa § 153b ods.
5 písm. d) O.s.p.; z odôvodnenia napadnutého rozsudku však posúdenie tejto otázky nevyplýva; riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces; musí obsahovať
skutkové zistenia, vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právne závery
vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu; ak nie sú splnené procesné podmienky na rozhodnutie veci
rozsudkom pre zmeškanie nie je prípustné odôvodniť rozsudok s poukazom na ustanovenie § 157 ods.
4 O.s.p. a rozsudok, ktorý nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný. Na základe
uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolanie odporkyne proti napadnutému rozsudku okresného súdu
aj z tohto dôvodu ako dôvodné, pretože uvedený postup okresného spôsobil odňatie možnosti odporkyne
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

V prejednávanej veci okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre
zmeškanie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu síce vyplýva úprava kancelárie (pokyn
kancelárii), podľa ktorej sa tejto ukladá oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli okresného súdu dňa 15.05.2012 o 14:00 hod. v miestnosti č. 118 (č.l. 56 spisu), po tejto úprave
nasleduje priamo zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 15.05.2012 (č.l. 57 spisu), oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozsudku spolu s uvedením o období jeho vyvesenia na úradnej tabuli
okresného súdu sa však v spise nenachádza. O tom, či bol zachovaný postup okresného súdu, ktorý je
upravený v ustanovení § 156 ods. 3 O.s.p., môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu. V dôsledku
uvedeného obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 156
ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (resp. má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v
danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené
a uvedeným postupom okresného súdu, ktorý sa priečil ustanoveniu § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu
možnosti odporkyne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o
trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne prehodnotiť splnenie predpokladov na
ustanovenie opatrovníka odporkyni ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy (§ 29 ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd vykoná riadne dokazovanie na posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a v závislosti
od výsledkov dokazovania vo veci opätovne rozhodne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.