Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/8/2016 z 30. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2016, sp. zn. 10CoP/8/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5815200381.2 Krajský súd Žilina | 10CoP/8/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5815200381.2 | 2016-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d05c95e4-5103-43a7-8f0a-5e2c4d851f74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5815200381.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815200381.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
O. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Námestovo,
maloletého syna rodičov: matky - B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, P., toho času bytom E.
V. XXX/XX, P., v zastúpení právne - JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát so sídlom J. XX, P., otec - C. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, P., v zastúpení právne - JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom
ul. C. XXX/XX, L., o určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, na základe odvolania matky
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/7/2015-194 zo dňa 02.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého O. sumou
110,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa, počnúc od 01.01.2015 do
03.07.2015 (výrok I.). Zameškané výživne za obdobie od 01.01.2015 do 03.07.2015 v sume 11,- eur
je otec povinný zaplatiť do rúk matky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšku
súd návrh matky zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania
(výrok IV.).

Okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/32/2015-87 zo dňa 04.06.2015
bolo manželstvo rodičov maloletého O. rozvedené, rozsudok v časti rozsudku o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť 03.07.2015, v časti o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému na čas po
rozvode rozhodoval odvolací súd, ktorý dňa 24.09.2015 zmenil výrok o výške výživného a vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého určil sumou 110,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku
o rozvode. Vzhľadom na túto skutočnosť, predmetom rozhodovania v tomto konaní zostala už iba
riešenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas od 01.01.2015 do 03.07.2015, pretože
matka maloletého zobrala späť návrh o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti ako i návrh o uložení
povinnosti otcovi vytvárať úspory pre maloletého. Ohľadne uvedených povinností rodičov okresný súd
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.10.2015 konanie z dôvodu späťvzatia návrhu matkou
zastavil.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že rodičia maloletého nežijú spolu od 22.12.2014, medzi
rodičmi sporné nebolo, že otec prispieva na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Obaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť iba k tomuto dieťaťu.



Okresný súd pri určení výšky výživného na maloletého právne postupoval podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5
zákona o rodine v aplikácii s § 63 ods. 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine. Vychádzal z dvoch
základných princípov, predovšetkým z rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré ku dňu
01.01.2015 bolo vo veku 1,5 roka a zo schopnosti a možnosti otca prispievať výživným na maloletého.
Pri zisťovaní schopnosti a možnosti otca zistil súd, že ten ako samostatne zárobkovo a činná osoba za
rok 2014 v daňovom priznaní priznal príjmy, z ktorých po odpočítaní nákladov čistý príjem zodpovedá
sume 2.846,- eur, čo v prepočte na 1 mesiac zodpovedá sume cca 237,- eur. Iné príjmy otca preukázané
v konaní neboli. Príjem z prenájmu nehnuteľností - chát, u otca nebol preukázaný ani výsluchom svedkov.
Otec maloletého dieťaťa nie je vlastníkom rekreačných chát a ak participoval čiastočne na príjmoch z
prenájmu, tak iba po dohode s majiteľmi chát. Okresný súd nijaký konkrétny príjem otca v tejto súvislosti
nezistil. Preukázané nebolo ani vlastníctvo otca k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku. Neakceptoval
súd procesný návrh právneho zástupcu matky, ktorý žiadal vykonať dôkaz znaleckým posudkom na
vyčíslenie zhodnotenia nehnuteľností, ktoré otec maloletého O. vlastnil a ich daroval svojej matke.
Vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nehospodárne, keďže otec nadobudol dotknuté nehnuteľnosti
v roku 2007 (t.j. pred uzavretím manželstva) daroval ich svojej matke v čase spoločného života s
matkou maloletého dieťaťa, resp. 1 rok pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Okrem toho podľa
vyjadrenia otca, čo nevyvrátila ani matka dieťaťa, rekonštrukcia nehnuteľnosti bola vykonaná až po ich
darovaní matke otca. Vzhľadom na výsledok vykonaného dokazovania, okresný súd dospel k záveru,
že sumu 110,- eur mesačne na dieťa otec je schopný platiť, napokon túto sumu výživného okresný
súd považoval za primeranú potrebám dieťaťa. Vo zvyšku návrh matky ( žiadala určiť výživné vyššou
sumou ) súd zamietol.
Otec maloletého za obdobie od 01.01.2015 do 03.07.2015 zaplatil výživné k rukám matky v sume 660,-
eur (tieto skutočnosti medzi rodičmi neboli sporné) a nedoplatok v sume 11,- eur je povinný zaplatiť v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Domáhala sa zmeny
rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala výživné na maloletého O. určiť sumou 210,- eur mesačne počnúc
01.01.2015 do 03.07.2015, nadväzne žiadala zmeniť i výrok o nedoplatku výživného tak, že otec je
povinný zameškané výživné v sume 621,- eur za obdobie od 01.01.2015 do 03.07.2015 zaplatiť k jej
rukám do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov prvostupňového konania, vrátane
trov právneho zastúpenia v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní, alternatívne žiadala zrušenie
rozsudku a vrátenie veci prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa matky suma výživného vo výške 110,- eur mesačne na maloletého O. určená napadnutým
rozhodnutím súdu je neprimerane nízka, najmä s poukazom na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby,
ako i možnosti, schopnosti, majetkové pomery a príjem otca. Osobitne špecifikovala výšku svojich
mesačných výdajov a výdajov dieťaťa v období od 01.01.2015 do 03.07.2015. Poukázala aj na rozsudok
Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/32/2015-87 zo dňa 04.06.2014 (ide o rozvod manželstva a o
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva), v ktorom okresný súd na čas po právoplatnosti rozvodu manželstva otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého O. sumou vo výške 160,- eur mesačne. Pritom podľa jej názoru v konaní o
rozvod manželstva súd hodnotil rovnaké odôvodnené potreby dieťaťa a rovnaké možnosti a schopnosti
a majetkové pomery otca ako v aktuálnom konaní a na základe rovnakých odôvodnených potrieb
maloletého O. a rovnakých schopností, možností a majetkových pomerov otca, Okresný súd Námestovo
určil i výšku výživného.
Za zavádzajúce označila tvrdenia otca o jeho dlhodobo vážnych zdravotných problémoch týkajúcich sa
najmä pohybového ústrojenstva, domnieva sa, že argument „vážnych zdravotných problémov“ začal
otec zámerne používať v súdenej veci až na pojednávaní dňa 27.07.2015 a dňa 12.10.2015. Hoci
na pojednávaní 17.04.2015 vo svojom výsluchu uviedol, že sa na chrbticu nelieči, chce navštíviť
lekára, v dobe pojednávania v uvedený deň však ešte ani nespomínal dlhodobo vážne zdravotné
problémy . Tvrdenie otca o jeho dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, prípadne o miere poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebolo v konaní
preukázané žiadnym relevantným spôsobom, otec nepredložil žiadny lekársky posudok posudkového
lekára.



Podarilo sa jej preukázať, že otec má priemerný mesačný príjem okolo 1.000,- eur, pričom každoročne
je jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4 mesiacov - jún, júl, august a september zvýšený, je v
sume približne 6.500,- eur. Otec dieťaťa má príjem z prevádzkovania rekreačných plavieb na malých
plavidlách na vodnej nádrži Oravská priehrada, príjem z prenájmu nehnuteľností (rekreačných chát v
rekreačnej oblasti vodnej nádrže Oravská priehrada). Za nesprávne označila skutkové zistenia súdu,
pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza čistý príjem otca za rok 2014 v sume 2846,- eur
po odpočítaní paušálnych výdavkov vo výške 1896,- eur. Paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu
dosiahnutých príjmov za rok 2014 podľa matky súd nemôže brať do úvahy, keďže tieto paušálne výdavky
otec skutočne nevynaložil, preto ich podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine treba považovať za výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s podnikaním otca a súčasne ich treba posudzovať ako
predpokladaný príjem otca. Súd pri určení výšky výživného mal brať do úvahy minimálny príjem otca vo
výške 4.742,- eur. Tento príjem pritom dosahoval za 4 letné mesiace v roku 2014.
Matka uviedla ďalej, že otec dieťaťa nadobudol v roku 2007 rodinný dom odplatne na základe kúpnych
zmlúv, tohto majetkového prospechu sa v roku 2013 bez dôležitého dôvodu vzdal, pretože darovacou
zmluvou zo dňa 21.10.2013 bezodplatne previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju matku K.
E., čo potvrdzuje i povolenie vkladu č. V 1267/2013 darovacej zmluvy zo dňa 21.10.2013. Konanie otca,
ktorým sa vzdal značného majetkového prospechu v prospech svojej matky na základe darovacej zmluvy
bolo vopred dôsledne premyslené a pripravené. Vytýkala okresnému súdu, že nevykonal navrhnutý
dôkaz - vypracovanie znaleckého posudku na presné stanovenie hodnoty majetkového prospechu,
ktorého sa otec vzdal v prospech svojej matky (ide o dar nehnuteľností - tie matka špecifikuje presne
na piatej strane svojho odvolania /poukaz odvolacieho súdu na č. l. 201 spisu/). Znaleckým posudkom
žiadala stanoviť hodnotu značného majetkového prospechu, ktorého sa otec v prospech svojej matky
vzdal darovacou zmluvou zo dňa 21.10.2013 v čase kedy dôvodne predpokladal, že v budúcnosti
bude platiť výživné na maloletého O., keďže vzťahy medzi ním a ňou, t.j. manželmi boli v tomto
čase vážne rozvrátené. Bola názoru, že okresný súd mal tento ňou navrhnutý dôkaz vykonať a mal
pri určení výživného na maloletého O. prihliadnuť na značný majetkový prospech, ktorého sa otec
v prospech svojej matky vzdal, navyše navrhnutým dôkazom mala byť jednoznačne určená hodnota
majetkového prospechu. Za primerane zodpovedajúcu sumu výživného považovala 290,- eur mesačne.
Táto suma zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého O., ako aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca ako povinného rodiča s dôrazom na to, že otec sa vzdal značného
majetkového prospechu darovaním v prospech svojej matky. Tým, že okresný súd ňou označený dôkaz
nevykonal, odňal jej možnosť riadne konať pred súdom. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka mala za
to, že samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne zdôvodnené.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje potvrdenie rozsudku okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku. Zvýraznil, že dlhodobo má vážne zdravotné problémy týkajúce sa pohybového
aparátu, dňa 15.06.2015 bol aj na magnetickej rezonancii, navštevuje fyziatricko - rehabilitačné
oddelenie v Trstenej a po ukončení liečenia sa má podrobiť lekárskej prehliadke, kde sa bude rozhodovať
o jeho operácii a ďalšom postupe liečby. Inak je evidovaný na úrade práce, soc. vecí a rodiny ako
uchádzač o zamestnanie, pritom by si rád našiel novú prácu, ktorú by mohol vykonávať pri svojich
zdravotných problémoch. Na maloletého O. platí výživné v sume 110,- eur/mesačne, pričom s úhradou
výživného v tejto sume mu pomáhajú rodičia ( dôchodcovia ) a sestra. On sa nechce vyhýbať plneniu
vyživovacej povinnosti ale i výška výživného musí zodpovedať jeho možnostiam, schopnostiam a
životnej úrovni obidvoch rodičov dieťaťa.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu
a odvolanie matky zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a aplikáciou ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu
potvrdil pre vecnú správnosť (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil
skutkový stav veci riadne, vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a z vykonaného dokazovania



vyvodil správny právny záver. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyargumentoval prečo a
z akých dôvodov výživné na maloletého O. určil v sume 110,- eur mesačne, aké úvahy ho viedli
k zamietnutiu návrhu matky vo zvyšku (teda k neurčeniu výživného vyššou sumou). Okresný súd
poukázal v dôvodoch aj na súvisiace hmotnoprávne ustanovenia zákona o rodine, z ktorých v merite veci
vychádzal. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je vyargumentované zrozumiteľne, podrobne,
dáva zároveň účastníkom konania odpovede na tie otázky, ktoré bolo treba z hľadiska ich významu riešiť
v štádiu vedeného konania z pohľadu obidvoch rodičov, ale i z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
Obaja majú jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Predmetom rozhodovania bolo určenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva rodičov, a to za konkrétne vymedzené obdobie od 01.01.2015 do 03.07.2015. Aj v prípade
určenia výživného za vymedzené rozhodné obdobie sú určujúce odôvodnené potreby maloletého a
možnosti a schopnosti otca.

V osobe maloletého O. ide o dieťa v útlom veku, s jeho výchovou a starostlivosťou vznikajú bežné
náklady, matka neprezentovala v konaní že by starostlivosť o maloleté dieťa vyžadovala osobitný,
špeciálny prístup s nárokmi na vyššie náklady výchovy a starostlivosti.

Ďalším rozhodujúcim kritériom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa sú možnosti a
schopnosti povinného rodiča. Túto otázku v konaní súd prvého stupňa preveroval a aj vyhodnotil v súlade
s právom. Pri hodnotení príjmu otca za rok 2014 súd vychádzal z oficiálnych ukazovateľov, z písomných
podkladov, ktoré otec predložil príslušnému daňovému orgánu v rámci priznania príjmu zo živnosti.
Odvolacie argumentácie matky, že otec má príjem z prevádzkovania, z prenájmu rekreačných chát, resp.
iný nadštandardný príjem zostalo iba v rovine jej nepreukázaných tvrdení. Ani z výsluchu svedkov ale
ani z iných dôkazov nevyplynulo, že by otec okrem príjmu ktorý dosahoval zo živnosti, by disponoval aj
iným matkou tvrdeným vyšším príjmom. Otec vlastníkom rekreačných chát nebol, vlastníkmi rekreačnej
chaty boli jeho rodičia a sestra, napokon že by otec na prevádzkovaní týchto rekreačných chát profitoval
nejakým výraznejším spôsobom z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Potom bolo vecne správne,
tak ako to uzavrel okresný súd, ustáliť mesačný príjem otca na základe údajov uvedených v daňovom
priznaní za rok 2014.

Pokiaľ odvolateľka vytýkala otcovi , že prevodom nehnuteľného majetku na svoju matku sa vzdal
majetkového prospechu, vyplynulo z dokazovania, že otec dotknutý majetok nadobudol ešte v roku 2007,
stalo sa tak pred uzavretím manželstva účastníkov. Bezodplatný prevod tohto majetku otcom maloletého
na jeho matku nebolo možné hodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu značného rozsahu,
pretože s udržiavaním takého majetku súvisia i vysoké náklady, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu by
otec z príjmu ako to deklaroval v daňovom priznaní za rok 2014 a za preukázanej situácie, že nijaký iný
príjem nemal, nemohol by z hľadiska vysokej nákladovosti zveľaďovať ani udržiavať, prípadne ak by si
ich ponechal vo svojom vlastníctve musel by na bežnú údržbu daného majetku vynaložiť vysoké finančné
prostriedky. Tento záver by nebol spôsobilý vyvrátiť ani výsledok prípadného znaleckého dokazovania.

Poukaz matky na určenie výživného rozsudkom okresného súdu na čas po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva sumou 160,- eur mesačne neobstojí, vyplýva totiž z dostupného spisového
materiálu, že tento rozsudok okresného súdu bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline tak, že
vyživovacia povinnosť otca na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola stanovená
na maloleté dieťa sumou 110,- eur mesačne. Ide o rozhodovanie v otázke výživného bezprostredne
nadväzujúce na rozhodné obdobie určenia vyživovacej povinnosti otca na čas pred právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva.

Z týchto dôvodov odvolaniu matky nebolo možné vyhovieť a krajský súd musel konštatovať jeho
nedôvodnosť.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania, rozhodovanie súdu má oporu v ust. § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. krajský súd účastníkom (žiadnemu
z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, keďže predmetom rozhodovania bola vec



starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať i bez návrhu, v takomto prípade žiaden z
jeho účastníkov nemá právo na náhradu trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e