{"guid": "35dd43f6-e6e8-48ab-81a5-5985a531fd2a:44b3abce-aba7-46fe-824f-6d521fdbbf0e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1", "spisova_znacka": "11Co/568/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/568/2015 z 10. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. mája 2016, sp. zn. 11Co/568/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1", "identifikacne_cislo": "2714206571", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2016-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b3abce-aba7-46fe-824f-6d521fdbbf0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/568/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206571
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714206571.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
H., o zaplatenie sumy 795,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 7. apríla 2015, č. k. 7C/752/2014-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania    p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie v časti poplatkov v sume
60,- eur, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 795,73 eur 795,73 eur s úrokom z
omeškania 8 %  ročne zo sumy 795,73 eur od 16.10.2013 do zaplatenia, náhradu iných trov konania v
sume 31,90 eur, v splátkach po 250 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
a vo zvyšku návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1
písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 24.11.2011,  § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.z., § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 96 ods. 1, 3 O.s.p., § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., § 39, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 O.z., § 3 ods. 3, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.,  § 142
ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného
stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Na základe písomnej úverovej
zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi reálne pôžičku (úver) 1000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli
dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 26,89 eur splatné vždy k 21. dňu v mesiaci, celková
suma pôžičky na splatenie v sume 1.406,24 eur, počet mesačných splátok 48, RPMN vo výške 19,77
%, ročná úroková sadzba 13,12 % do splatnosti. Odporca nezaplatil  splátky riadne a včas, dostal sa
do omeškania, na istine nezaplatil sumu 795,73 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania ako aj
úroky od 16.10.2013, lebo vo výzve na splatenie dlžnej sumy určil  lehotu na splatenie do 15.10.2013.
Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len
výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010
Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa
ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,



aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Nakoľko v zmluve nebola splnená
základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej
sumy od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1000 eur zistil, že odporca  doposiaľ neuhradil istinu 795,73
eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporca
preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru  sumu 795,73 eur, súd uložil povinnosť zaplatiť práve
túto sumu 795,73 eur spolu so zákonným úrokom  z omeškania 8 % ročne ( prihliadajúc na to, že takúto
výšku si uplatnil samotný navrhovateľ) od 16.10.2013, kedy sa dostal do omeškania po zosplatnení
celej pohľadávky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd povolil odporcovi pohľadávku a náhradu iných
trov konania splácať spolu po 250 eur mesačne  vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové
pomery. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky prihliadal síce na zaužívanú súdnu prax povoliť
dlh splácať maximálne na dobu 36 mesiacov, ale v tomto konkrétnom prípade prihliadajúc na aktuálne
pomery odporcu a jeho záujem splatiť dlh po 250 eur mesačne, súd vyhovel tejto jeho žiadosti. Pokiaľ
ide o úrok 13,12 % ročne z nesplatenej istiny od 3.10.2014 do zaplatenia, súd poukazuje na uznesenie
NS SR sp. zn. Obo 143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorých dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria  len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo  k dvojnásobnému zaťaženiu  a to jednak v
podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu
úveru, potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru. A preto
súd musel aj v tejto časti návrh zamietnuť. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie celkovej
sumy 1008,25 eur, pričom bol úspešný v sume 795,73 eur, čiže mal čistý úspech v sume 58 % ( výpočet
čistého úspechu: /795,73 x 100 :1008,25 =78,92  % ako úspech navrhovateľa; 100-78,92=21,07 % ako
úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa: 78,92 - 21,07 = 57,85, zaokrúhlene 58 %). Súd priznal
navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 32 eur (58 % z zaplateného súdneho poplatku 55
eur=31,90 eur).
Proti  rozsudku  súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a to v časti
zamietnutia návrhu, keď žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že navrhovateľ uzatvoril úverovú zmluvu
v zmysle platnej právnej úpravy, súčasťou úverovej zmluvy je jej príloha a to európsky štandardizovaný
informačný formulár, v ktorom je presne špecifikovaná výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ sa
nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že by predmetná zmluva nespĺňala náležitosti citovaného
zákona a z toho dôvodu by mala byť bez poplatkov a bez úrokov. Navrhovateľ má za to, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a mal navrhovateľa vyzvať na doplnenie návrhu, resp. listinných
dôkazov, aby preukázal, že uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak
mal pochybnosť o náležitostiach úverovej zmluvy a následnej aplikácie § 11 ods. 1 citovaného zákona a
nielen konštatovať, že ustanovenia zmluvy nespĺňajú zákonné náležitosti. Úlohou súdu prvého stupňa je
dostatočne zistiť skutkový stav a v danom prípade má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa ho zistil
nedostatočne a vychádzal len z domnienky, že navrhovateľ nesplnil zákonné náležitosti úverovej zmluvy.
Zároveň podal odvolanie aj v časti náhrady trov konania a žiadal, aby navrhovateľovi bola priznaná
náhrada trov konania v plnej výške.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§
156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže
rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov
konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.



Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 7C/752/2014   je návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 795,73 eur titulom nezaplatenej istiny,
sumy 145,- eur titulom nezaplatených úrokov, sumy 67,52 eur titulom sankčných poplatkov a sumy 60,-
eur titulom poplatkov, úroku vo výške 13,12% ročne z nezaplatenej istiny od 03.10.2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 03.10.2014
do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti nezaplatených úrokov vo výške 145,- eur,
sankčných poplatkov 67,52 eur, úroku vo výške 13,12% zo sumy 795,73 eur od 03.10.2014 do zaplatenia
a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa s poukazom
na argumentáciu súdu v preskúmavanom rozsudku, bolo posúdiť, či prvostupňový súd postupoval
správne, ak žalobu navrhovateľa vo zvyšku v časti prevyšujúcej dlžnú istinu úveru (okrem zaplatenia
poplatkov v sume 60,- eur, kde bolo konanie zastavené) ako nedôvodnú zamietol, pričom v konaní nebolo
sporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 24.11.2011 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami práva Slovenskej
republiky slúžiacim na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho dopĺňa reagovaním na odvolanie navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd
porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere v zmysle Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere
zo dňa 24.11.2011, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je
zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako
dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je
skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ). Odporca v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a



ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov
formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo
spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona
o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879 l Obč. zák.
a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 09.10.2014  t.j. až po dátume 01.03.2010.

Odvolateľ v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 9 Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia danej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem  všeobecných náležitostí musí obsahovať i výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ak
potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti okrem iných podľa písm. k), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle ustanovenia § 35 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon robil, ak takáto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. 14/331/11 („Optim pôžička“) v časti článku 5 nazvanom ako
splácanie úveru v bode 5.1 vyplýva, že odporca ako klient sa zaviazal splácať úver v celkom 48
pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 26,89 eur zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny aj
úroku. V zmysle článku 5.2 splátky sú splatné v 21. deň kalendárneho mesiaca, prvá splátka úveru bude
vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci  po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý.

Posúdiac citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 O.z. podľa § 9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový,
že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak úrokov,
ako aj iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená iba súhrnná splátka, jej výška, ich celkový počet,
termíny i splatnosti bez toho, aby bolo osobitne špecifikované, koľko z nej tvoria splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov. Z dohodnutých podmienok zmluvy tak nie je zrejmé, aká časť splátky vo výške
26,89 eur je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku, aká na splátku v prípade  poplatkov,
pričom tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, ako to
správne uzavrel prvostupňový súd. Z gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. je nutné dospieť k záveru, že výška, počet a termín splátok sa musí viazať
ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak k úroku, ako aj k iným
poplatkom. Preto nie je v súlade s citovaným ustanovením, ak splátka je uvedená jednou sumou, v
ktorej sú zákonom osobitne vymenované zložky anonymne zahrnuté, pričom nevedno v akom rozsahu.
S poukazom na zákonnú požiadavku je pritom nerozhodné, ak by sa k jednotlivým zložkám splátky
dalo dospieť aritmetickým výpočtom. Odvolací súd preto zhodne ako prvostupňový súd uzatvára, že
zákonné náležitosti predmetnej zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v uvedenom znení absentujú, v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 písm. a)
citovaného zákona bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobou
uplatnené úroky z úveru a poplatky nebolo možné priznať. Prvostupňový súd preto správne  v tomto
rozsahu návrh navrhovateľa zamietol.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd mal navrhovateľa vyzvať na
doplnenie návrhu, resp. listinných dôkazov, aby preukázal, že uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ak mal pochybnosti o náležitostiach úverovej zmluvy a následnej aplikácie
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.



Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.,
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ
neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok
v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci
neboli splnené zákonné podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní
predostrel navrhovateľ. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas
doručenému predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 07.04.2015 nedostavil,
pričom svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, navrhovateľ sa tak vlastným
zavinením neúčasťou na nariadenom pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o
tých tvrdeniach, ktoré zostali sporné, resp. nepreukázané. Z uvedených dôvodov preto táto odvolacia
námietka navrhovateľa nie je preto dôvodná.

Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, keď správne súd prvého stupňa rozhodol aj
o náhrade trov konania.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporca náhradu
trov odvolacieho konania návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/752/2014", "guid": "bd9c77f5-6342-4012-bb54-d08af4e7d998:9c682ddb-14e7-4d1a-a884-2629b426ea58", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}], "citovane_v": []}