Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/144/2013 z 18. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2013, sp. zn. 8CoE/144/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3106227626.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/144/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3106227626.1 | 2013-09-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f2c1a8e-3bdc-4d9b-9cc0-22a07310f7fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3106227626.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/144/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106227626
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3106227626.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom
Jilemnického 3760, Trenčín, proti povinnému: AustroBold s.r.o., IČO : 36 341 274, so sídlom Trenčianske
Bohuslavice 232, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 969,39 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1Er/942/2008-20,
zo dňa 16. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,10 Eur do troch dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30.11.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 29 204,-
Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v
Trenčíne č. 700-0810124806-GC04/06 vydaného dňa 23.06.2006. V predmetnej veci prešiel výkon
súdnictva k 01.01.2008 na súd prvého stupňa podľa § 18b ods. 1 zák. č. 511/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov. Dňa 13.03.2009 bol
tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny
majetok postihnuteľný exekúciou, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka
oprávneného, pričom majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z výpisu z obchodného
registra súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/97/2009-23 zo
dňa 29.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2010, súd povinného zrušil bez likvidácie, a
ten bol dňom 18.05.2010 z obchodného registra ex offo vymazaný. S poukazom na vyššie uvedené,
ako i na zistenia súdneho exekútora, bol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného,
k náhrade trov exekúcie zaviazal súd oprávneného v súlade s § 203 Exekučného poriadku. Odmena
exekútora pozostáva z: 1/ 2 aj začatých hodín exekučnej činnosti po á 200,- Sk, t. j. 400,- Sk (13,28 Eur)
za vypracovanie: návrhu na uloženie poriadkovej pokuty (30 min), podnetu na zastavenie exekúcie +
špecifikácie trov (60 min), zrušenia exekučných príkazov 2 x banka (30 min), keď súd priznal uvedenú
odmenu po zvážení času potrebného na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si
exekúcia vyžaduje (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007); 2/ 8 úkonov
exekučnej činnosti á 100,- Sk vo výške 800,- Sk (§ 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, i/, 3 x j/) t. j. 26,56 Eur; 3/
náhrady hotových výdavkov vo výške 412,42 Sk, t.j. 13,69 Eur (telekomunikačné poplatky, obálky 50,-
Sk, poštovné 362,41 Sk). Súdnemu exekútorovi bola priznaná i 19% DPH uplatnená z odmeny (t. j. zo
sumy 39,84 Eur) vo výške 7,57 Eur. Odmena súdneho exekútora tak predstavuje sumu 61,10 Eur.



Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený, a to v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Namietal, že nenesie procesné zavinenie
na zastavení exekúcie, keďže ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie predvídať nemajetnosť povinného. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

Súdny exekútor zaslal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Uviedol, že oprávnený nenamietal
výšku priznanej sumy trov exekúcie, iba súdom uloženú povinnosť. Za dôvodnú považoval súdny
exekútor svoju požiadavku na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a súladné so
zákonmi. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/11/2012.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 212
ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej
časti výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie nebolo podaným odvolaním napadnuté,
nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmaval.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa
09.11.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 969,39 Eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-0810124806-
GC04/06 zo dňa 23.06.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2006 a vykonateľnosť dňa
24.08.2006.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.03.2009,
súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny majetok
postihnuteľný exekúciou, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka
oprávneného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvého stupňa
napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) je potrebné
sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko
táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na
rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v
§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2



Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti
nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti,
ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak
celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). Z výpisu
z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti,
čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť,
že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/97/2009-23 zo dňa 29.03.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.05.2010, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku
dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie,
ktoré je podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie
exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť
povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú
splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods.
2 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov
exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.