Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/76/2017 z 17. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. septembra 2017, sp. zn. 8To/76/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7615010622.2 Krajský súd Košice | 8To/76/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7615010622.2 | 2017-09-17 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 zákona č. 650/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09fff85a-9c2a-408f-b449-680e24636a47 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615010622.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010622
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615010622.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému F. N. z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e/ Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/105/2015
zo dňa 7. 2. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 18. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

U obžalovaného F. N., nar. XX. 9. XXXX v G., trvale bytom Z., M. XXX/X, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS
Banská Bystrica- Kráľová.

Podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016 zo dňa 10. 5. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 15. 5. 2017.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 5T/105/2015 zo dňa 7. 2. 2017 uznal obžalovaného
F. N. vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v
spojení s § 138 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 1. augusta 2013 v čase okolo 19.00 hod. na území chorvátskej republiky v obci Draganič, v
hoteli Marche, nachádzajúcom sa na odpočívadle Draganič vedľa diaľnice A1, vošiel do miestnosti pre
upratovačky v čase, keď sa v nej nikto nenachádzal, odkiaľ odcudzil kartičku na otváranie všetkých dverí
izieb v hoteli a s odcudzenou kartičkou odomkol izbu č. 5, do ktorej vošiel v čase, keď v nej ubytovaní
hostia boli na večeri a v izbe na stolíku našiel peňaženku v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť a
to eurá, koruny české a chorvátske kuny v celkovej hodnote cca 10.000 Kč /385,35 €/ a platobná karta
Českej sporiteľnej, ktorú mal v rukách a z ktorej predtým vybral 200 € a 1700 HRK /v prepočte 226,09 €/
v úmysle ich odcudziť, pričom bol pristihnutý poškodenou Danou Y., kedy peňaženku s peniazmi zahodil
na posteľ a tak ho poškodená spolu so svojou rodinou v izbe zadržala do príchodu príslušníkov polície,
čím tak k spôsobeniu škody poškodeným W. Y. a V. Y., občanom T. republiky, nedošlo.

Z. mu za to uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.



Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že je pravda, že sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku a
oľutoval svoj čin, avšak k uvedenému konaniu sa uchýlil len pod tlakom trestného stíhania vedeného
proti jeho osobe a poučení o následkoch nepriznania sa orgánmi činnými v trestnom konaní. V
čase svojho priznania urobil predmetné vyhlásenie o vine len zo strachu z vyššieho trestu a pod
nátlakom, uvedomujúc si svoju trestnú minulosť a dôveryhodnosť svojej potenciálnej obrany na hlavnom
pojednávaní, práve vďaka viacerým odsúdeniam. V čase priznania si neuvedomoval význam zásady
prezumpcie neviny a skutočnosť, že jeho priznanie nemožno považovať za úprimné preukazuje aj
jeho správanie na hlavnom pojednávaní, na ktorom sa nevyjadril k možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 Trestného poriadku. Čo sa týka ostatných dôkazov v predmetnej veci, t. j. výpovedí
poškodených, tieto majú, podľa jeho názoru veľmi nízku dôkaznú silu, vzhľadom na ich procesné
postavenie. Ide len o tvrdenia poškodených a skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle porušiť domovú
slobodu a kradnúť nebolo nijako preukázané. Ani privolaní príslušníci polície u neho nenašli žiadne
peniaze. Nepopiera, že vstúpil do hotelovej izby poškodených, avšak jeho úmyslom nebolo naplniť
znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody, do izby vstúpil len v dôsledku
omylu, keď si myslel, že vstupuje do svojej izby. Nie je pravda, že sa dostal do hotelovej izby
vlámaním. Okolnosti prípadu vzbudzujú dôvodné podozrenie, že zo strany súdu došlo k porušeniu
zásady prezumpcie neviny, keď jeho priznanie zjavne hodnotil aj v spojení s jeho trestnou činnosťou.

Vzhľadom na uvedené má zato, že bez dôvodných pochybností nemožno vysloviť záver, že sa
predmetný skutok stal a preto navrhol, aby odvolací súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

V nasledujúcich podaniach obžalovaný poukázal vo vzťahu k výroku o treste na jeho predchádzajúce
odsúdenia, ku ktorým medzičasom došlo s tým, že išlo o právoplatné rozhodnutia a navrhol, aby sa
krajský súd s týmito rozhodnutiami vysporiadal.

Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázal na výpoveď poškodenej W. Y., ktorá
vypovedala, že pri odchode z izby boli dvere izby zamknuté. Má zato, že tým, že obžalovaný otvoril dvere
do izby pomocou odcudzenej kartičky určenej na otváranie všetkých izieb v hoteli, vnikol do uzavretého
priestoru nedovoleným preukázaním uzamknutia, čím takto boli jeho konaním naplnené znaky vlámania
v zmysle § 122 ods. 4 Tr. zák. Zároveň poukázal na to, že za obydlie v zmysle ustanovenia skutkovej
podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa považuje aj obývaná
hotelová izba, ako to bolo aj v posudzovanom prípade. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým na
výpoveď poškodenej W. Y. a poškodeného V. Chalupu, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti
navrhol, aby krajský súd uznesením podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach obhajca obžalovaného uviedol, že odvolanie proti
rozsudku berie späť vo vzťahu k výroku o vine a trvá len na odvolaní vo vzťahu k výroku o treste z dôvodu,
že medzičasom došlo k ďalším rozhodnutiam o vine a treste obžalovaného rozhodnutiami Okresného
súdu Bratislava III, na základe čoho nastala situácia, že nie je zohľadnené ukladanie súhrnného trestu.

Krajský prokurátor zotrval na podanom vyjadrení prokurátora k podanému odvolaniu obžalovaného,
aj keď si je vedomý, že predmetnú situáciu je možné vyriešiť len jediným spôsobom vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný bol vo svojich 32 rokoch mnohonásobne súdne trestaný.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V prvom rade krajský súd uvádza, že aj napriek späťvzatiu odvolania obžalovaného obhajcom na
verejnom zasadnutí vo vzťahu k výroku o vine napadnutého rozsudku, vzhľadom na neprítomnosť
obžalovaného, ktorý výslovne požiadal, aby krajský súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti,
krajský súd toto späťvzatie odvolania k výroku o vine nevzal do úvahy s poukazom na ustanovenie § 312
ods. 1 a nasl. Tr. por., keďže na verejnom zasadnutí absentovalo výslovné vyhlásenie obžalovaného,
resp. obhajca nepredložil súdu písomné vzdanie sa odvolania vo vzťahu k výroku o vine podpísané
samotným obžalovaným.



Pokiaľ ide o výrok o vine okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré následne
vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil a dospel k správnemu, zákonnému a
ničím nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného v predmetnej trestnej veci. Stavu vykonaného
dokazovania a zákonu zodpovedá aj ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 138 písm.
e/ Tr. zák. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spĺňa všetky náležitosti v zmysle
§ 168 ods. 1 Tr. por. a nasl. vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o vine a
dôsledne sa vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného. S podrobným, vyčerpávajúcim a kvalifikovaným
odôvodnením vo vzťahu k výroku o vine sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a k prezentovaným
záverom nemá čo dodať a doplniť.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd sa kvalifikovaným spôsobom zaoberal a v konečnom
dôsledku aj vysporiadal aj so všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre rozhodnutie o uložení
druhu trestu a jeho výmery. V tejto súvislosti okresný súd opakovane komunikoval s Okresným súdom
Bratislava III v súvislosti s trestnými konaniami obžalovaného v iných trestných veciach a na podklade
poznatkov, ktoré mal v čase rozhodovania v konečnom dôsledku rozhodol aj o treste obžalovaného.

Po predložení veci krajskému súdu a to na základe odvolania podaného len zo strany obžalovaného
zistil krajský súd nasledujúce skutočnosti.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný skutok v predmetnej trestnej veci spáchal
dňa 1. augusta 2013. Ako to už bolo taktiež vyššie uvedené okresný súd rozhodol rozsudkom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2017.

Tak z úkonov, ktoré okresný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o výroku o treste vykonal, ako aj na
základe podaní obžalovaného, z novovyžiadaného odpisu registra trestov a v konečnom dôsledku aj
ex offo krajský súd zistil, že obžalovaný F. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 3T/237/2015 zo dňa 4. 1. 2016 uznaný vinným pre skutok zo dňa 7. 8. 2013 právne kvalifikovaný
ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa §
194 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zo spisového materiálu síce
vyplýva, že v tejto veci Okresným súdom Bratislava III bolo na podklade podaného odporu zo strany
obžalovaného nariadené hlavné pojednávanie, avšak následne predsa len predmetný trestný rozkaz na
základe späťvzatia odporu obžalovaným nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2017.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016 zo dňa 10. 5. 2017 bol obžalovaný F.
N. uznaný za vinného pre skutok zo dňa 13. 6. 2016 taktiež právne kvalifikovaný ako prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol citovaným rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/237/2015 zo dňa 4. 1. 2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2017, ako aj všetky rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce. Citovaný rozsudok 46T/238/2016 nadobudol právoplatnosť dňa 15. 5. 2017.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak sú odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., veta prvá, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.



Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného.

Z vyššie uvedených skutočností je tak zrejmé, že po rozhodnutí Okresného súdu Spišská Nová Ves
v predmetnej trestnej veci dňa 7. 2. 2017 nadobudol dňa 21. 2. 2017 právoplatnosť trestný rozkaz
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/237/2015 zo dňa 4. 1. 2016, ktorý bol následne vo výroku
o treste zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016 zo dňa 10. 5. 2017,
právoplatným dňa 15. 5. 2017 a ktorým bol obžalovanému Romanovi N. podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Za takýchto okolností dospel v čase rozhodovania krajský súd k záveru, že predmetnú situáciu možno
v rámci riadneho odvolacieho konania rozhodnúť len spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku a
teda napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušiť
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016 zo dňa 10. 5.
2017, a to z nasledovných dôvodov.

Z citovaných ustanovení sú zrejmé zákonné podmienky ukladania súhrnného trestu. Skutok v
predmetnej trestnej veci bol spáchaný dňa 1. augusta 2013, z čoho je zrejmé, že obžalovaný spáchal
tento skutok skôr, ako bol vyhlásený tak právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 3T/237/2015 zo dňa 4. 1. 2016, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016
zo dňa 10. 5. 2017, čím sú splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu.

Z napadnutého rozsudku je však zároveň zrejmé, že okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, t. j. trest odňatia slobody
pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. Ako to bolo už vyššie uvedené, proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný.
Predmetný rozsudok zo strany prokurátora a to ani vo výroku o treste napadnutý nebol a teda nebolo
podané odvolanie v neprospech obžalovaného.

Za takýchto okolností akceptujúc zásadu zákazu reformatio in peius vyplývajúcu z citovaného
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., zároveň vzhľadom na zistenú a oboznámenú skutočnosť, že
obžalovanému bol uložený v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, krajský súd za použitia
ustanovenia § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže v predmetnom konaní vzhľadom
na absenciu odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného nemohol uložiť prísnejší trest, než trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 46T/238/2016 a to aj napriek tomu, že v predmetnej posudzovanej trestnej
veci ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 194 ods. 1, 2 Tr. zák. so spodnou
hranicou trestnej sadzby vo výmere jedného roka.

Uloženie prísnejšieho trestu by bolo podľa názoru krajského súdu vzhľadom na absenciu odvolania
prokurátora v neprospech obžalovaného porušením už citovanej a uvedenej zásady zákazu reformatio
in peius. Je síce pravdou, že vzhľadom na mnohosť trestnej činnosti obžalovaného došlo k určitej
neprehľadnosti prebiehajúcich trestných konaní obžalovaného v rôznych štádiach trestného konania (to
sa však netýka za danej situácie konania Okresného súdu Spišská Nová Ves v predmetnej trestnej
veci), čo však nemožno z tohto hľadiska vytknúť obžalovanému, keďže je vecou príslušných orgánov, v
danom prípade prokuratúry a súdov zistiť všetky relevantné skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie
o treste.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.