{"guid": "35c08c6b-8da8-42c4-b559-1b74afbd1780:a45e5ba5-e07d-4679-a0b2-0995e329e101", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1", "spisova_znacka": "5CoE/160/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/160/2012 z 28. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2012, sp. zn. 5CoE/160/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1", "identifikacne_cislo": "8412203427", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a45e5ba5-e07d-4679-a0b2-0995e329e101", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/160/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203427
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava,
IČO: 35 940 875, proti povinnému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XX/XXX, XXX XX E. B., o
vymoženie 1 254,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 2Er/605/2012-13 zo dňa 02.08.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §
45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní,  § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 93b zákon a o
bankách a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že z obsahu zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným a zo všeobecných obchodných podmienok pre úver zistil, že zmluvné strany si dojednali
rozhodcovskú doložku v čl. 9 bod 9.2, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli zo
zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia  dohody klient prijíma návrh banky
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Miesto rozhodcovského konania
je Bratislava. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom neprijateľnou podmienkou,
ktorá je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, Spôsob formulácie
predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy na rozhodcovský
súd, a tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie pred štátnym súdom. Dojednanie
rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosťou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán je aj geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského
konania. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a rozhodcovský súd
preto nemal právomoc takýto spor rozhodovať.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pre jeho rozhodnutie nie je relevantná ani skutočnosť, že
právnym predchodcom oprávneného bola banka.

V tejto súvislosti prvostupňový súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 93b Zákona o bankách
je banka a pobočka zahraničnej banky pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky
povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na



riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto
podmienky prijme, alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície  ako čo do informovanosti, v nevýhodnom postavení
oproti dodávateľovi. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku
dojednal. Rovnako zo spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že
by príslušný zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinného o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil.

Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému
sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa oprávneného právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva aj z ust. § 159
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné,
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Z tohto
ustanovenia vyplýva,  že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Oprávnený ďalej namietal, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v
Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde tu teda
o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Zákon o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory  z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej
doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou
„rozhodcovskej zmluvy“. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia
zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovie, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

V spise je vyjadrenie zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, a preto nariadil
predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).



Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214  ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené  vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.



Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je
neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví ( zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie )
o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade, a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, t.j.  postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných
ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku,
ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje za
neprijateľnú, a preto neplatnú.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/605/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "35c08c6b-8da8-42c4-b559-1b74afbd1780:26590ca2-f743-4069-8a35-261abe0fb2c8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1", "spisova_znacka": "5CoE/160/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/160/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8412203427.1"}, {"guid": "f5962dc7-ab8d-4156-8736-32c68c421f25:60350fa4-e4eb-43e8-b1d2-d03a0c45fb72", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/605/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 2Er/605/2012 z 5. 2. 2013", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2013-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5962dc7-ab8d-4156-8736-32c68c421f25:60350fa4-e4eb-43e8-b1d2-d03a0c45fb72"}], "citovane_v": []}