{"guid": "35be7e68-9831-452c-a6cb-400afbe11fb1:3a599369-f694-4a9d-8fb0-e00154f537be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1", "spisova_znacka": "6Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/37/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. mája 2017, sp. zn. 6Co/37/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1", "identifikacne_cislo": "8615205072", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a599369-f694-4a9d-8fb0-e00154f537be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615205072
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615205072.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: F., zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX Z. 73, o zaplatenie 577,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 20.6.2016, č. k. 2C/188/2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa  rozsudok.

II.  Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil:
. I.   Žalovaná je     p o v i n n á    zaplatiť žalobcovi 271,35 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 390,- Eur od 20.3.2014 do 14.10.2014,
zo sumy 370,- Eur od 15.10.2014 do 13.11.2014,
zo sumy 350,- Eur od 14.11.2014 do 11.12.2014,
zo sumy 330,- Eur od 12.12.2014 do 14.1.2015,
zo sumy 310,- Eur od 15.1.2015 do 13. 2.2015,
zo sumy 290,- Eur od 14.2.2015 do 12. 3.2015,
zo sumy 271,35  Eur od 13.3.2015 do zaplatenia, všetko v 20,- Eur mesačných splátkach počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku vždy do konca príslušného mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom
straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu     z a m i e t a.

III.  Žiaden z účastníkov   n e m á  právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa  § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 1 ods. 8, § 9 ods. 1, § 9 ods.
2,  § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1  - 4, § 53 ods. 1, §
54 ods. 1 a 2, 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.
povinní zaplatiť žalobcovi spoločne
3. Vychádzal zo zistenia skutkového stavu, podľa ktorého predmetom konania je zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb
uzavretá dňa 25.4.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, predmetom ktorej bolo
poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu vo výške rámca 600,- eur s výškou



úrokovej sadzby 17,88 % ročne - fixná, RPMN 19,41 %, poplatok za poistenie 4,99 %, priemerná
RPMN 23,10 %, poplatok za správu revolvingového úveru podľa Sadzobníka poplatkov so splatnosťou
mesačnej splátky 10. deň v mesiaci,  s výškou mesačnej splátky minimálne 4% z aktuálnej výšky
úverového rámca, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru.   Z uvedeného zmluvného vzťahu
žalovaná dostala v hotovosti 600,- eur a jednotlivými výbermi vybrala 70,- eur, čiže celkom sumu 670,-
eur.  Jednotlivými splátkami žalovaná zaplatila celkovú sumu 398,65 eur. V dôsledku neplnenia si
povinností zo strany žalovanej splácať dlh riadne a včas žalobca dňa 20.3.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX., čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu ku
dňu 19.3.2014.

4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj  osobitné
náležitosti podľa    §   9 ods. 2   ZoSÚ.   Zákon    absenciu   niektorých   náležitostí vymedzených
v cit. zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),
poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ, uvedenie výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,    prípadné   poradie,
v   ktorom   sa   budú   splátky   priraďovať    k   jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5. Žalobcovi z jednotlivých plnení postupne znižovaných o splátky hradené žalovanou priznal zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Dlžnú sumu súd povolil žalovanému splácať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne v zmysle § 160
ods. 1 O.s.p., vzhľadom na osobnú a majetkovú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje zaplatiť celú
dlžnú sumu jednorázovo.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Nakoľko účastníci mali vo veci každý úspech len čiastočný, súd vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá v časti dlžnej istiny a v časti
úrokov z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uzavretej zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 25.4.2012 poskytol  žalobca
žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur. Žalovaný po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
705,20 eur. Žalovaná uhradila CETELEMu do dňa podania návrhu na začatie konania len časť dlžnej
sumy, a to sumu vo výške 398,65 eur. Preto CETELEM vyhlásil dňa 19.3.2014 mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý
revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje náležitosti podľa  § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, a to údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Súd zároveň dospel k záveru, že podľa  § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., patria žalobcovi len úroky z omeškania vo výške 5,25 %
ročne. Nad túto výšku návrh žalobcu zamietol. Žalobca poukazuje na to, že predmetom zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru
formou tzv. povoleného prečerpania. To znamená, že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový
rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky max. do výšky
poskytnutého úverového rámca. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol
čerpať len časť poskytnutého rámca jednorázovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek
časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia
atď.. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve  uviesť
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve. To
znamená, že výška splátky je  5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur a je
splatná 10. deň v mesiaci. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na rozsudok Okresného súdu Banská



Bystrica č. k. 8C/284/2015 zo dňa 6.11.2015. Odvolateľ má za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom
požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď
uvedený úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

9. K úrokom z omeškania odvolateľ uvádza, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.4.2012.
Podľa  § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
Podľa  § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31.1.2013, je výška úrokov z
omeškania 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe toho má odvolateľ za to, že má
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 20.3.2014 do zaplatenia
a nie vo výške 5,25 % ročne ako mu priznal súd v napádanom rozhodnutí. Na základe toho žalobca
žiada, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo
súdneho poplatku za odvolanie vo výške 18,- eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 40,18 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pôžičku od spoločnosti CETELEM
si nebrala s úmyslom, že ju nebude splácať. Výška pôžičky bola 600,- eur. Splácala ju po 24,- eur.
V danej dobe bola zamestnaná, no skončila jej pracovná zmluva a zaevidovala sa na úrade práce
ako nezamestnaná. Mala problém splácať pôžičku. Neskôr sa znovu zamestnala, ale po čase išla na
dlhodobú PN a prišla o zamestnanie zo zdravotných dôvodov. Skončila ako nezamestnaná v hmotnej
núdzi. Je rozvedená a má neplnoletého syna. Jej mesačný príjem je dávka v hmotnej núdzi v sume 199,-
eur mesačne. Určené výživné na maloletého syna má 27,- eur mesačne, ale exmanžel jej to neplatí.
Býva u otca, ktorý čiastočne platí aj inkaso, pretože by to nezvládala. Je ochotná uhrádzať dlh vo výške
20,- eur mesačne.

11. K tomuto sa vyjadril žalobca - odvolateľ, ktorý uviedol, že súhlasí so splácaním dlžnej sumy formou
mesačných splátok, pričom výšku ponecháva na zvážení súdu. Poukazuje na konštantnú judikatúru,
podľa ktorej by priznaná suma vrátane príslušenstva mala byť uhradená do jedného roka. Vo zvyšku
trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní.

12. K tomuto sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne uviedla, že je ochotná splácať dlh po
20,- eur mesačne. Je 10 rokov rozvedená, žije sama so synom a je dlhodobo nezamestnaná kvôli
zdravotnému stavu. Exmanžel jej výživné neplatí, iba štát, a to 27,- eur mesačne. Pôžičku brala vo výške
600,- eur a zaujíma ju, kde sú peniaze, ktoré splácala každý mesiac po 24,- eur, keďže je ešte stále dlžná
577,78 eur + príslušenstvo?! Keby nebola donútená, tak by nebrala žiadnu pôžičku. Nemala peniaze
na bývanie a živobytie so synom.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne zhodnotil a dospel k vecne správnemu rozhodnutiu.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti  napadnutého
rozhodnutia ďalej uvádza:

14. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že v danom prípade sa jednalo o revolvingový úver poskytnutý formou
tzv. povoleného prečerpania, kde žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže
žalovaný čerpať podľa svojho uváženia. Preto žalobca nevie vôľu žalovaného predpokladať a ovplyvniť,
a preto nevie v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo súd prvej
inštancie vyhodnotil ako porušenie ust.  § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, t. j. povinnosť dodávateľa služby uviesť
výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.



15. Odvolací súd sa tu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ
predstavuje kogentnú normu zákona, ktorá je dodávateľ služby povinný v zmluve so spotrebiteľom
rešpektovať a požadované náležitosti do zmluvy uviesť. V opačnom prípade § 11 ods. 1 ZoSÚ
sankcionuje spotrebiteľský úver jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Odvolateľ v odvolaní
namieta, že pri revolvingovom úvere nevie vopred v zmluve uviesť výšku a počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov inak, ako to  v úverovej zmluve, ktorá je predmetom konania nakontrahoval,
tzn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je
splatná 10.deň v mesiaci. Odvolateľ sa však vyhol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedeniu poradia,
v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, resp., aká časť splátky sa
bude započítavať na istinu úveru a aká časť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ
- dodávateľ služby je tou zmluvnou stranou, ktorá svojvoľne plní a nekontrolovateľne priraďuje splátky
spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátku istiny a aká na splátku odmeny veriteľa (úrokov a
poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Veriteľ
od samého začiatku takúto vedomosť má, ale spotrebiteľovi ju neposkytol. Zmluvné dojednanie, v ktorom
absentuje takéto členenie splátky je možné podľa  § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne
považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech dlžníka, a teda za neprijateľnú podmienku. Dokonca je možné konštatovať, že v
danom prípade sa jedná o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Nevedomosť spotrebiteľa o spôsobe členenia splátok, ktoré má hradiť, zrejme
podstatne narušuje alebo môže narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k ponúknutému produktu
- v danom prípade pristúpenia na revolvingový úver. Preto je možné jednoznačne konštatovať, že záver
súdu prvej inštancie o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie uvedenej zákonnej požiadavky, je možné považovať za správny. Otázka nerovnomerného
splácania môže vyvstať pri ktoromkoľvek úvrre.

16. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou priznaných úrokov z omeškania súdom prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí. Záväzkový vzťah spotrebiteľa vrátiť v plnej výške poskytnutý úver vznikol dňa
20.3.2014 na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo strany
právneho predchodcu voči žalovanej, t. j. po 30.1.2013. Na základe toho patrí žalobcovi podľa § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.  účinného po 31.1.2013 úrok z omeškania vo výške takej, ako ho
určil súd prvej inštancie.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa  § 387 ods. 1 potvrdzuje napadnutý rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa  § 396 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní
bol neúspešný žalobca, preto mu trovy odvolacieho konania nepatria. Úspešná žalovaná si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila. Preto odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/188/2015", "guid": "84c97199-dc23-4672-b73c-5d7fc9172d5d:b4eba2c3-21cd-477f-b0aa-f80c1e1beaff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}