Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/34/2012 z 5. 2. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. februára 2013, sp. zn. 27Sp/34/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201256.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/34/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201256.1 | 2013-02-05 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38b14d61-3b1f-4410-ad6b-dc2452e78324 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201256.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201256
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201256.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Správa katastra Rimavská Sobota, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: W. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N.. I. XXX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V
2451/2012 zo dňa 11. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 2451/2012 zo dňa 11. októbra 2012 podľa § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a vec vracia odporcovi na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti
rozhodnutiu Správneho orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra
Rimavská Sobota (ďalej aj „správny orgán“) č. V 2451/2012 zo dňa 11.10.2012. Predmetným
rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa §
31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľ podal na správny orgán návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva, prílohou
ktorej bola samotná Zmluva o zriadení záložné práva č. 069/2012-ŠTE a Dohoda o splnomocnení
pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie záložcu. Plná
moc bola podpísaná len jednou zo zmluvných strán a to splnomocniteľom W. F. dňa 24. mája
2012. Zo strany splnomocnenca plná moc nebola podpísaná. Správny orgán konštatoval, že medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom v danom prípade nedošlo k uzavretiu Dohody o plnomocenstve,
a preto splnomocnenec nemohol splnomocnenca zastupovať pri právnom úkone o uzavretí a podpísaní
záložnej zmluvy. Pre dohodu o plnomocenstve, ktorá je dvojstranným právnym úkonom medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť
sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Odporca v odôvodnení poukázal na to, že právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V zmysle § 37 ods. 1 OZ ak nie sú
splnené základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Z uvedených dôvodov mal odporca
za to, keďže Dohoda o plnej moci nie je platná, že záložnú zmluvu nebol splnomocnenec oprávnený
podpísať. Odporca poukázal na § 40 ods. 1 OZ ako aj na to, že „daný právny úkon“ odporuje dobrým
mravom, pretože využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho
iného. Vzhľadom na to, že podanie obsahuje vážne nedostatky odporca rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový



stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdenie platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom správneho orgánu, že Dohoda
o splnomocnení vrátane udeleného plnomocenstva nebola zo strany splnomocnenca podpísaná, ani
s tým, že bola podpísaná len splnomocniteľom W. F. a z tohto dôvodu sa má jednať o neplatný
právny úkon pre nedostatok zákonom požadovanej formy. Dohoda o splnomocnení je podľa odvolateľa
riadne podpísaná B. W., predsedom združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako
splnomocnencom, pričom k podpisu dohody zo strany p. W. došlo v rovnaký deň ako k podpisu zo
strany splnomocniteľa (24. mája 2011). Dohoda o splnomocnení teda bola riadne uzatvorená a spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon pre platnosť právneho úkonu vyžaduje, vrátane dodržania zákonom
požadovanej formy pre dvojstranný právny úkon. Pokiaľ správny orgán vychádza z názoru, že podpis
p. Mamojku na dohode absentuje z dôvodu, že tento sa nenachádza priamo na mieste, ktoré je po
formálnej stránke vyhradené graficky pre podpis splnomocnenca, ale sa nachádza na inom mieste listiny,
čo má mať za následok nedodržanie zákonom požadovanej formy pre právny úkon, uvedené považuje
odvolateľ zo strany odporcu za absolútne nedôvodný a neopodstatnený formalizmus. Na Dohode o
splnomocnení sa jednoznačne nachádza podpis p. W., ktorý zastupuje splnomocnenca a z hľadiska
posúdenia náležitosti právneho úkonu po formálnej stránke je jedno, kde sa tento podpis nachádza.
Svojím podpisom na listine splnomocnenec nepochybne podľa odvolateľa prejavil vôľu prijať udelené
plnomocenstvo v dohodnutom rozsahu a význam právneho úkonu je podľa odvolateľa nepochybný.
Forma právneho úkonu bola teda dodržaná. Ak by aj vyššie uvedená chyba vytýkaná zo strany odporcu
bola opodstatnená, je nedostatkom, ktorý je dôvodom na prerušenie konania, keďže ide o odstrániteľný
nedostatok a nie je sama o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom odporcu, že „daný právny úkon“ (odvolateľ nevie,
či má odporca na mysli úverovú zmluvu, záložnú zmluvu alebo uzavretú Dohodu o splnomocnení)
odporuje dobrým mravom z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, pretože takéto odôvodnenie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie v tejto časti nie je odôvodnené v súlade
s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z takéhoto odôvodnenia nie je ani
zrejmé, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, prípadne
v uzavretí plnomocenstva, či záložnej zmluvy. V prípade, že rozpor s dobrými mravmi by mal byť v
poplatku v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Správny orgán
neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s
dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s
pravidlami poctivého obchodného styku, keďže zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, pričom špeciálna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Z rozhodnutia nemožno ďalej vyvodiť, že by
správny orgán otázku výšky dojednaného poplatku komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil
skutkový stav. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005
týkajúce sa výšky odplaty za poskytnutie úveru. Rovnako tvrdenie odporcu o tom, že veriteľ mal využiť
ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť a hospodársku slabosť dlžníka nie je ničím podložené a
nevychádza z objektívne zisteného stavu veci. Predmetná námietka je podľa odvolateľa čo do právneho
posúdenia nesprávna, nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2012 uviedol, že na napadnutom rozhodnutí a
jeho dôvodoch trvá a navrhol, aby súd odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a Dohodu o splnomocnení. Súčasne vypočul zástupcu odporcu,
ktorý žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolacie dôvody navrhovateľa považoval za
neopodstatnené. Dohoda o plnomocenstve je neplatná, pretože na nej chýba podpis splnomocnenca.
Nejde pritom o prípad, kedy by pre chybu v písaní alebo počítaní, alebo inú zrejmú nesprávnosť správny
orgán mal konanie prerušiť a vyzvať účastníka konania na jej odstránenie. Keďže dohoda o plnej moci



je neplatná, následne je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva, pretože ju podpísal niekto, kto
nebol splnomocnený na jej uzavretie. Odporca trval aj na ostatných dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí, najmä, že právny úkon odporuje dobrým mravom.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 18.09.2012 návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 069/2012-ŠTE zo dňa 28.08.2012.
Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava a záložcom W. F., N. v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava.
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu vo veľkosti podielu 11/150 zapísané na LV č.
XXX k.ú. N. - pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X, vrátane rodinného domu súp.č. XXX nachádzajúceho
sa na parc. XXXX/X. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24. mája 2011. Predmetná zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani
netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 28.08.2012 súd zistil, že jeho prílohami bola
záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená
fotokópia Dohody o splnomocnení.

Z Dohody o splnomocnení predloženej do administratívneho spisu vypracovanej vo forme predtlače
súd zistil, že v časti „splnomocniteľ“ je uvedené tlačivo predmetnej dohody vyplnené menom W.
F., jeho rodným číslom a bydliskom, pričom z uvedenej dohody vyplýva, že túto splnomocniteľ
podpísal v Hnúšti 24. mája 2011, kedy bol aj úradne overený jeho podpis. Predmetné tlačivo v
časti „splnomocnenec“ obsahuje predtlačený text, v ktorom je ako splnomocnenec uvedený subjekt
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení
B. W. - predseda združenia, pričom meno zástupcu tohto združenia je dopísané evidentne iným
typom písma. Rovnako iným typom písma je vypísaná predtlač v časti bodu 4 - „bližšia špecifikácia
nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Z bodu 1 predmetného tlačiva predloženej Dohody o
splnomocnení súd zistil, že „splnomocniteľ za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach ktoré sa nimi zakladajú, udelil ako splnomocniteľ združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonoch vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv
a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodou a
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia a splnenia splnomocniteľovho záväzku zo
zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho
záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. V texte predmetnej dohody
bod 5 sa uvádza, že „podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v
súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo
zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania
splnomocniteľom“. Z bodu 9 predmetnej dohody vyplýva, že „ splnomocniteľ určuje v zmysle § 49
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predsedu združenia ProHelp ako zástupcu pre doručovanie
rozhodnutí a iných písomností, najmä v súdnom, rozhodcovskom, správnom a exekučnom konaní, s
čím predseda združenia ProHelp svojím podpisom vyjadruje súhlas. V týchto konaniach má predseda
združenia ProHelp postavenie zástupcu pre doručovanie a okrem prijímania doručovaných písomností
a rozhodnutí a následného oboznámenia splnomocniteľa o právach a povinnostiach, ktoré pre neho



z doručených písomností a rozhodnutí vyplývajú, vrátane ich samotného obsahu, nie je predseda
združenia ProHelp oprávnený vykonávať iné úkony, najmä, avšak nie výlučne, nie je oprávnený podávať
opravné prostriedky, uznávať nároky, vzdávať sa práv, prijímať plnenia, ustanovovať rozhodcov“. V texte
(predtlači) uvedenom na str. 2 predmetného tlačiva - Dohody o splnomocnení je v časti označenej
ako „Súhlas zástupcu pre doručovanie : Meno a priezvisko zástupcu pre doručovanie:“, je uvedená
adresa združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, vo vyznačenej časti (vybodkovaná časť) je tlačivo
opatrené pečiatkou „ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava“ a obsahuje aj podpis
zástupcu pre doručovanie („W.“). V časti, ktorá je po formálnej stránke vyhradená graficky pre podpis
splnomocnenca ako aj pre uvedenie údajov kde a kedy bola dohoda splnomocnencom podpísaná,
absentuje údaj o mieste, v ktorom mala byť dohoda podpísaná, vyplnený je len údaj o dátume - 24.
mája 2011, (tento je vypísaný evidentne iným typom písma než údaj o dátume v časti týkajúcej sa
splnomocniteľa a v tejto časti pri označení „splnomocnenec“ sa nenachádza podpis splnomocnenca.
Na tomto mieste sa nachádza odtlačok pečiatky : „B. W., predseda občianskeho združenia ProHelp“
a v časti týkajúcej sa „zástupcu splnomocnenca“ sa nachádza odtlačok pečiatky: „ProHelp združenie
občianskoprávnej pomoci Bratislava“.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.



Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom
konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok), ak Katastrálny zákon
neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní
musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho
poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. V odôvodnení správny orgán uvádza, že plná moc, ktorá tvorí prílohu návrhu na vklad,
bola podpísaná len jednou zo zmluvných strán a to splnomocniteľom a zo strany splnomocnenca
podpísaná nebola, z čoho správny orgán vyvodil záver, že „nedošlo k uzavretiu dohody o plnej
moci a preto splnomocnenec ani nemohol splnomocnenca zastupovať pri právnom úkone o uzavretí
a podpísaní záložnej zmluvy“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil
(aplikoval) ustanovenia právnych predpisov, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval. V
odôvodnení správny orgán síce konštatuje, že „plná moc nebola podpísaná splnomocnencom“, avšak
nevysporiadal sa s tým, že na dohode o plnej moci sa na inom mieste, než ktoré je po formálnej
stránke vyhradené graficky pre podpis splnomocnenca, podpis splnomocnenca nachádza, ani s tým,
či podpis splnomocnenca na vyhradenom mieste dohody o plnej moci nebol nahradený mechanickými
prostriedkami (§ 40 ods. 3 OZ). Napriek tomu, že takáto úvaha v napadnutom rozhodnutí absentuje,
správny orgán vyvodil záver, že nedošlo k podpisu plnej moci. V súvislosti so skúmaním rozsahu
splnomocnenia súd súčasne poukazuje na bod 9 citovanej dohody o plnej moci. Správny orgán ďalej v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na ustanovenia § 34 a nasl. OZ, resp. cituje ustanovenia
§ 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ, avšak z odôvodnenia nie je zrejmý záver správneho orgánu, z akého
dôvodu dohodu o plnej moci, resp. aj zmluvu o zriadení záložného práva posúdil ako neplatný právny



úkon. Táto úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje. Rovnako, pokiaľ
správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že „ daný právny úkon odporuje dobrým mravom,
pretože využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho iného “, nie
je vôbec zrejmé, ktorý právny úkon ( dohoda o plnej moci, záložná zmluva, resp. úverová zmluva )
bol správnym orgánom takto vyhodnotený a z akých dôvodov. Napokon aj záver správneho orgánu o
tom, že „podanie“ obsahuje vážne nedostatky , a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia, je nezrozumiteľné, keďže z takejto formulácie nie je jednoznačné, či za „podanie“
považoval správny orgán návrh na vklad, dohodu o plnomocenstve, alebo záložnú zmluvu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Súčasne súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd v konaní podľa § 250l O.s.p. a nasl. nemôže
nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a
ani potvrdiť jeho rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania
nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého
rozhodnutia. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy
potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho
príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie
zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán
svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny orgán
najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na
svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých
splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), pričom svoje oprávnenie
zastupovať záložcu doložil dohodou o splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či
spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu a v odôvodnení rozhodnutia
uvedenie úvahu, ktorú pri aplikácii relevantných ustanovení OZ použil.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie správy katastra zrušil
a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.