Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/172/2014 z 27. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. mája 2014, sp. zn. 7Co/172/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5312213090.1 Krajský súd Žilina | 7Co/172/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5312213090.1 | 2014-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 167 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d283172-6234-462c-bd15-eebf96254b67 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312213090.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/172/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312213090
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312213090.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. O. G., bytom L. XXXX/
XX, R., proti odporcovi: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, W., právne zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, o návrhu
odporcu o povolenie obnovy konania, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca,
č.k. 5C/318/2012-43 zo dňa 10. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh odporcu o povolenie obnovy konania proti rozsudku
Okresného súdu v Čadci zo dňa 26.2.2009 sp. zn. 9C/862/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline zo dňa 15.10.2009 sp. zn. 9Co/161/2009 zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Odporca v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že v októbri 2012 sa dozvedel pri náhodnom
stretnutí s L. H., že tomuto svedkovi je známe, že odporca vyplatil pôvodnému navrhovateľovi Ing.
D. D. kúpnu cenu za predaj motorového vozidla vo výške 1.100.000,- Sk. Svedok L. H. pracoval v
rokoch 1997-1999 v predajni motocyklov Honda ako predajca-technik na Predmestskej ulici v Žiline,
pričom poznal Ing. D. D. a rozprával sa s ním o predaji motorového vozidla AUDI A6, kde mu Ing. D.
povedal, že toto vozidlo predal odporcovi za kúpnu cenu 1.100.000,-Sk a odporca Ing. D. túto kúpnu
cenu vyplatil. Vyhodnotil dôkaz teraz tvrdený odporcom ako zjavne nespôsobilý k tomu, aby povoleniu
obnovy konania vyhovel. Považoval výpoveď svedka L. H. za nevierohodnú, účelovú, nakoľko ide o
priateľa odporcu a táto odpoveď je jednoznačne v rozpore so zisteným skutkovým stavom vo veci
9C/862/01, najmä s výpoveďou pôvodného navrhovateľa, ktorý bol už mŕtvy v čase podania návrhu na
obnovu konania a nemohol sa preto k tomuto dôkazu vyjadriť a brániť tak svoje záujmy. Navrhovateľ
v konaní sp.zn. 9C/862/01 podal návrh z dôvodu, že mu nebola vyplatená kúpna cena 1.100.000,-
Sk za odpredané vozidlo odporcovi. Tvrdenia navrhovateľa boli v konaní preukázané, na základe
čoho jeho návrhu vyhovel a rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Žiline. Účastníci pôvodného
konania boli veľmi dobými priateľmi, navzájom si dôverovali, preto ani pán D. nedal spísať kúpnu
zmluvu právnikovi. Navyše majetkové pomery pána D. boli veľmi dobré, nebol odkázaný na to, aby sa
súdil s odporcom pre nezaplatenú kúpnu cenu za auto, ak by mu ju odporca zaplatil. Odporca využil
skutočnosť, že pán D. je mŕtvy a odporca by takýto návrh nepodal, kedy žil, pretože tento by v konaní
o obnovu konania jednoznačne žiadal návrh zamietnuť a taktiež svedok H. by nešiel svedčiť, nakoľko
by prišiel o dobrého zákazníka. Odporca v návrhu na povolenie obnovy konania navrhol aj výsluch
svedkyne, manželky odporcu, ktorý bol navrhnutý aj ako dôkaz v pôvodnom konaní, ale nebol vykonaný
z dôvodu, že ide o účelového svedka, ktorý má právny záujem na výsledku konania. Tento vyhodnotil ako
dôkaz, ktorý rovnako nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Takýmto postupom prostredníctvom
obnovy konania by sa mohol domáhať revízie právoplatne skončeného konania každý účastník, ktorého
dôkazným návrhom nebolo vyhovené, ktorého dôkazy súd v pôvodnom konaní nevykonal, avšak potom



by obnova konania plnila účel dovolacieho konania, pričom každý z týchto mimoriadnych opravných
prostriedkov je v O.s.p. upravený odlišne.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie je arbitrárne a závery nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Závery, že využil skutočnosť, že pán D. je mŕtvy a inak by takýto návrh nepodal, kedy žil,
a taktiež skutočnosť, že svedok H. by nešiel svedčiť, nakoľko by prišiel o dobrého zákazníka, nemajú
oporu v doteraz vykonanom dokazovaní. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru
ohľadom svedkyne G. W., keď dospel k záveru, že ak už raz bol takýto návrh na vykonanie dôkazu
zamietnutý, nemožno takýto dôkaz vykonať ani v ďalšom konaní. Uviedol, že v súlade s ust. § 228 ods.1
O.s.p. je možno povoliť obnovu konania vtedy, ak novonavrhovaný dôkaz môže v spojení s ostatnými
dôkazmi privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V spojení s ostatnými dôkazmi - výsluch
svedkyne G. W. a opätovný výsluch svedka H. Q., by tieto nové dôkazy mohli pre neho priniesť
priaznivejšie rozhodnutie. Za arbitrárne považoval aj odôvodnenie pri hodnotení výsluchu svedka L.
H., keď prvostupňový súd považoval jeho výpoveď za nevierohodnú, účelovú, nakoľko ide o priateľa
odporcu a táto odpoveď je jednoznačne v rozpore so zisteným skutkovým stavom vo veci 9C/862/01,
najmä s výpoveďou pôvodného navrhovateľa, ktorý bol už mŕtvy v čase podania návrhu na obnovu
konania a nemohol sa preto k tomuto dôkazu vyjadriť a brániť tak svoje záujmy. Vytýkal prvostupňovému
súde, že nepochopil, že nové dôkazy, ktoré má právo účastník navrhnúť v návrhu na povolenie obnovy
konania, vždy prinášajú nové skutočnosti, ktoré neboli zistené v pôvodnom konaní a ide prevažne o
skutočnosti, ktoré môžu priviesť priaznivejšie rozhodnutie v prospech účastníka, ktorý takýto dôkaz
navrhol. Za nesprávne považoval závery prvostupňového súdu, že takýmto postupom prostredníctvom
obnovy konania by sa mohol domáhať revízie právoplatne skončeného konania každý účastník, ktorého
dôkazným návrhom nebolo vyhovené, ktorého dôkazy súd v pôvodnom konaní nevykonal, avšak potom
by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. V odvolaní zdôraznil, že konanie o povolenie obnovy
konania a dovolacie konanie sa spravuje inými princípmi. Tieto revízne princípy nemožno zamieňať a
nemožno medzi nimi hľadať súvislosti.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré v zmysle § 219 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 167 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími
námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení tvrdení účastníkov v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie odprocu nie je
dôvodné.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p..

Návrh na obnovu konania môže účastník podať len z dôvodov výslovne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p
Týmito dôvodmi sú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny (tzn. nevedel
o nich) nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Podmienkou pre uplatnenie nových skutočností a dôkazov je, že tieto museli existovať už v
pôvodnom konaní, t.j. nemohli vzniknúť až po jeho právoplatnom skončení. Pri nových rozhodnutiach sa
splnenie tejto podmienky nevyžaduje. Ďalším dôvodom je, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri



tomto dôvode obnovy konania dôkazy nielen museli existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich
musel aj navrhnúť, resp. sa súd o ich existencii dozvedel inak, ale z akéhokoľvek dôvodu ich vtedy
nebolo možné technicky vykonať.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne.
Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z
predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z
uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje
obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a
ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/
O.s.p.).

Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto prípade nebola daná existencia
niektorého dôvodov obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Výpoveď svedka L. H. nemožno
subsumovať pod dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom
obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže pre
navrhovateľa návrhu na obnovu konania znamenať priaznivejšie rozhodnutie vo veci a súčasne má
byť splnené, že ide o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Odvolací súd
konštatuje, že odporcom označený dôkaz nemôže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Tvrdenia
svedka L. H. o osobnom tvrdení pôvodného navrhovateľa sú nepreukázateľné. S poukazom na výsledky
dokazovania v konaní 9C/862/2001 krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal v pôvodnom konaní
vo veci dostatočné dokazovanie a z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil jednoznačný a správny
právny záver. Krajský súd nepokladá výpoveď svedka L. H. za presvedčivú a vierohodnú. Vzhľadom na
uvedené, odporcom navrhnutý dôkaz nemôže pre neho v konaní znamenať priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, nakoľko ide o výpoveď o osobnom tvrdení navrhovateľa v pôvodnom konaní, ktorý sa nemôže
brániť a vyvrátiť dané tvrdenie, nakoľko tento zomrel.

Pokiaľ odporca v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru ohľadom
svedkyne G. W., krajský súd považuje toto tvrdenie za bezvýznamné. Výsluch manželky odporcu
G. W. nemožno subsumovať pod dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Pri tomto dôvode
obnovy konania dôkazy nielen museli existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich musel aj
navrhnúť, resp. sa súd o ich existencii dozvedel inak, ale z akéhokoľvek dôvodu ich vtedy nebolo možné
technicky vykonať. V danom prípade bolo možné výsluch manželky odporcu technicky vykonať, ale
nebol vykonaný z dôvodu, že ide o účelového svedka, ktorý má právny záujem na výsledku konania.
Uvedené skutočnosti o výsluchu manželky platia rovnako aj pre toto konanie.

Odvolacia námietka odporcu, ktorou vytýkal okresnému súdu záver, že postupom prostredníctvom
obnovy konania by sa mohol domáhať revízie právoplatne skončeného konania každý účastník, ktorého
dôkazným návrhom nebolo vyhovené, ktorého dôkazy súd v pôvodnom konaní nevykonal, avšak potom
by obnova konania plnila účel dovolacieho konania je nedôvodná. Odvolateľ namietal len časť vety
v rozhodnutí, ktorá sa pre neho javí priaznivejšia. V odôvodnení okresný súd uvedenú skutočnosť
spomenul, z obsahu však vyplýva, že sa snažil zdôrazniť rozdiel medzi obnovou konania a dovolaním.

Krajský súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu je riadne odôvodnené, nie je arbitrárne.
Úvaha okresného súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov, je logická, a preto aj legitímna a žiadne
znaky arbitrárnosti nevykazuje.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov vzniknutých
v súvislosti s odvolacím konaním. Trovy odvolacieho konania mu však nevznikli, preto mu odvolací súd
ich náhradu nepriznal.



Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.