Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/66/2013 z 25. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. apríla 2013, sp. zn. 7CoE/66/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4105227365.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/66/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4105227365.1 | 2013-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 58 ods. 1 EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, § 41 ods. 3 EP, § 2 ods. 3 OZ, § 22 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 43 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/060a2761-723c-4d69-a6ae-0aa9a56e9c25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4105227365.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/66/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105227365
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4105227365.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: K. Z., nar. XX. XX. XXXX, hlásený
pobyt bezdomovca J., zastúpený opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 00 308 307,
o vymoženie sumy 724,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 04. apríla 2012, č. k. 9Er/525/2005 -18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, v ktorých súd prvého stupňa exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, ako aj vo výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e.

III. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa prvým výrokom
zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora. Druhým a tretím výrokom vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Napokon štvrtým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu so sídlom v Šali, P. Pazmáňa
49/3, Šaľa trovy exekúcie vo výške 93,54 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil poukazom na ustanovenia § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm.
g), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj zisteným skutkovým stavom. Za
preukázané považoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 25. 01. 2005 zmluvu o úvere č. 4031597
súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v danej veci, t.j. aby v mene povinného
uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinný nesplnil záväzok z predmetnej zmluvy,
a preto bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený
advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu , čo do základu aj do výšky uznal a zároveň
vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote do 22. 08. 2005 , v
opačnom prípade vyjadril súhlas použiť notársku zápisnicu ako exekučného titulu. Podľa názoru súdu
prvého stupňa povinný nemohol realizovať svoje právo uznať dlh a nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša
Kušníra na také právo, pretože v čase vzniku zastúpenia, ktoré vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o
úvere, žiadny dlh neexistoval. Navyše poukázal na nevedomosť povinného o splatení jeho dlhu v lehote
určenej v exekučnom titule. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o
plnomocenstve), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle ust. § 39 neplatným právnym úkonom,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku a teda ani k vydaniu a



podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Navyše predmetné
konanie povinného, ktorý na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil Mgr. Kušníra považoval za
konanie v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 196, § 199 , § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému, ktorý
zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmáňa 49/3 vo výške 93,54 eura do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal trovy exekúcie vo výške 93,54 eura pozostávajúce z
odmeny (vrátane DPH) podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška) vo výške 31,88 eura za 4 hodiny
účelne vynaložené na exekúciu (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia- 30 min., vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie 40 min., príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu
60 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - DI, Register obyvateľov SR, spolu 40 min., vypracovanie
vzniknutých trov exekúcie 30 min; celkom 200 min.), ďalej z odmeny podľa § 14 ods. 1 b) v spojení s
§ 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,90 eura (vrátane DPH), t.j. za 5 úkonov exekučnej činnosti, ďalej z
náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky v sume 15,46 eura za poštovné, v sume 2,50 eura
za spotrebný materiál, z cestovných náhrad v sume 19,44 eura ( Šaľa - Nitra a späť - 30 km, súpis
hnuteľných vecí dňa 10.02.2006), a z náhrady za stratu času podľa 23 vyhlášky v sume 2,37 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol
exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by
došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocestvo udelené povinným
je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno
aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto
súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení
odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal
svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného pretože
spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si
zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny
zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani
oprávneného.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za



neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2)
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ako aj výrok, týkajúci sa trov exekúcie. Výrokom, ktorým
súd návrh na zmenu súdneho exekútora, sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o
zmene súdneho exekútora OSP ( § 202 ), ani exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie.
Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa § 374 ods. 4 OSP súdny
úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
Napokon ani dôvody odvolania oprávneného nesmerovali proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.



Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí
spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či
povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.

V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 24. 01. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o
príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že notárska zápisnica ako exekučný titul
musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení



zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučného titulu
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpený,
a či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. S
poukazom na uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnoým
Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš
Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, nakoľko právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr.
Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom
platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v
mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. § 22
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý
povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a
vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v
čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať,
či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť
až v budúcnosti a preto je takáto dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho
súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v
lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto
úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na
splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške,
ktorú má zaplatiť.

Vzhľadom k tomu, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného
exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd
považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil,
za správny, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného
uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, v ktorých súd prvého
stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, ako aj vo výroku o trovách konania , ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.