Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/449/2014 z 24. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2014, sp. zn. 9Co/449/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513221369.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/449/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513221369.1 | 2014-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a58214c-2c9d-4fc2-9655-610d6a1b240a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513221369.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/449/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221369
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513221369.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO : 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava,
proti odporcovi: I. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. A.. Č.. X, J., t. č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou K. G., X. Okresného D. J. E., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/131/2014-30 zo dňa 19. mája 2014,
v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie 50,50 € a trov konania navrhovateľovi z dôvodu, že odporca
cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Zároveň rozhodol, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 25.03.2011 cestoval odporca dopravným
prostriedkom navrhovateľa, linkou MHD č. 96 a pri kontrole oprávneným pracovníkom navrhovateľa sa
nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec
navrhovateľ do Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1113930. Totožnosť odporcu
bola zistená z jeho občianskeho preukazu.

Nakoľko miesto pobytu odporcu nebolo súdu známe, súd prvého stupňa mu preto v zmysle ust. § 29
ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníčku, ktorá vo veci vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa.

Po právnej stránke prvostupňový súd posúdil vec predovšetkým v zmysle § 9 písm. b) a § 14 ods.
3 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a ust. § 100 ods. 1, § 108 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka; dospel k záveru, že plynutie jednoročnej premlčacej lehoty sa v prejednávanom
prípade začalo dňom 26.03.2011 a skončilo dňom 25.03.2012, resp. dňa 26.03.2012, pretože dňa
25.03.2012 bola nedeľa (§ 122 Obč. zák.). Keďže navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní
dňa 18.06.2013, odporca vzniesol námietku premlčania dôvodne (v hromadnom dopravnom prostriedku
navrhovateľa cestovala odporca bez platného cestovného lístka dňa 25.03.2011). To spôsobilo stratu



nároku navrhovateľa vymáhať jeho právo súdnou cestou, v dôsledku čo súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporcovi žiadne trovy
nevznikli, súd prvého stupňa mu ich náhradu nepriznal.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 760 Obč.
zák., na ustanovenia zákona o cestnej doprave (§ 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2/ a
na čl. 6 ods. 2, 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase
porušenia tarifných a prepravných podmienok) a uviedol, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa
25.03.2011 na linke MHD č. 96 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50 € a úhradu
50,00 €, pričom túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok.
Podľa navrhovateľa povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b/, §
11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a na čl. 6 ods. 2, 3 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase porušenia tarifných a prepravných podmienok
a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760
Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu
za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 Obč. zák.
a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu premlčaná. Zároveň dal súdu do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp.
zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach,
pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na vyššie uvedené navrhovateľ
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, vrátane
výroku o náhrade trov konania.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje
za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.



Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.
Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v

plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do
dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú
obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch
zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu - správny je záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž návrhom uplatňoval
cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok, t.j. dňom
25.03.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa ktorého
ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 18.06.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101
Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie,
účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 Obč. zák. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z
prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle
ust. § 108 Obč. zák.



Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, so závermi v nich prezentovanými v otázke premlčania, sa
senát 9Co nestotožnil; predmetné súdne rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov
právne záväzné.

Vo výroku o trovách konania pochybenie nebolo zistené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.