Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/108/2017 z 9. 7. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2018, sp. zn. 5S/108/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200877.2
Krajský súd Bratislava | 5S/108/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1017200877.2 | 2018-07-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2018 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f397c12f-5958-4691-90dc-a74ef3860bae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200877.2
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200877
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200877.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Marko MT, s.r.o., so sídlom Kollárova
79/5592, Martin, IČO: 36 718 301, zastúpeného: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so
sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví - Regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 03/6407/17/RR zo dňa 21.03.2017, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 03/6407/17/RR zo dňa 21.03.2017 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samotným uznesením súdny
úradník.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na orgánoch verejnej správy a na súdoch
1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vydal dňa 21.1.2013 rozhodnutie č. 1899/12/E-OZ,
ktorým pre regulovaný subjekt - žalobcu schválil na rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku vo výške XXX,XX €/MWh vyrobenej slnečnej energie v zariadení výrobcu s celkovým
inštalačným výkonom 49,92 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. C. (Zariadenie).
2. Voči rozhodnutiu URSO č. 1899/12/E-OZ zo dňa 21.1.2013 podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil
nesprávnym zistením skutkového stavu - nesprávnym posúdením dátumu uvedenia Zariadenia do
prevádzky dňom 02.07.2012 namiesto 28.06.2012. Na takto zistený skutkový stav následne URSO
aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis.
3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 20/6407/19/RR zo dňa 06.05.2013 odvolanie žalobcu
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
4. Následne sa uskutočnil súdny prieskum rozhodnutia žalovaného 20/6407/19/RR zo dňa 06.05.2013
na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti dotknutého rozhodnutia. O uvedenej žalobe rozhodol
Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/85/2013-77 zo dňa 05.03.2014 tak, že žalobcu v plnom rozsahu
zamietol.
5. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/85/2013-77 zo dňa 05.03.2014 podal žalobca
odvolanie o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 4Sžf/43/2014 tak, že
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 20/6407/19/RR zo dňa 06.05.2013
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
6. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. 12/6707/15/RR zo dňa 22.05.2015, kde nerešpektoval
záväzný právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/43/2014 a odvolanie žalobcu opakovane
zamietol a potvrdil rozhodnutie URSO č. 1899/12/E-OZ zo dňa 21.1.2013.
7. Rozhodnutie žalovaného č. 12/6707/15/RR zo dňa 22.05.2015 žalobca opätovne napadol žalobou
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn.
21S/115/2015-56 zo dňa 2.12.2015 tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.
8. Aj voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR
rozsudkom sp. zn. 1Sžf/39/2016 zo dňa 1.12.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 12/6707/15/RR zo dňa 22.05.2015 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia v časti Právne názory odvolacieho súdu NS SR uviedol:
„26. Ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 3), medzi účastníkmi nie je sporné, že funkčná skúška bola
vykonaná. Sporným momentom je určenie času, t.j. dátumu, kedy v zmysle § 2 ods. 3 písm. e) zák.
č. 309/2009 Z.z. bola úspešne vykonaná
funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy. S týmto skutkovým zistením je
spojený dôsledok aplikácie práva tak, že ak bolo zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené
do prevádzky v období od 01.01.2012 do 30.06.2012, cena za 1 MWh sa stanovovala na sumu
194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 225/2011 Z.z. , ak však bolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky v
neskoršom období, t.j. od 01.07.2012 do 31.12.2012, tak uvedená cena bola určená na sumu 119,11 €/
MWh (viď § 11a ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky.)
27. Z rozhodovacej činnosti je Najvyššiemu súdu známe (tzv. oficiality zakotvené § 121 v spojení §
246c ods. 1 O.s.p. - viď body č. 15 a 17), že
nielen rôzne senáty Najvyššieho súdu v obdobných veciach žalovanej vydali rozdielne rozsudky ale aj
na rôznych krajských súdoch k prejednávanej veci neexistuje jednotná judikatúra. Preto Najvyšší súd
v prejednávanej veci vyzval účastníkov uvedeného odvolacieho konania listom zo dňa 13.10.2015 na
zaslanie vyjadrenia.
31. Avšak, ako bolo Najvyšším súdom vyššie zdôraznené (viď bod č. 17) medzičasom Ústavný súd
prostredníctvom svojich nálezov zo dňa 25.11.2015 ako aj 16.12.2015 vyslovil svoje právne stanovisko
k určeniu času vykonania funkčnej skúšky.
33. Iba za týchto okolností Najvyšší súd cituje podstatné závery z vyššie uvedeného nálezu Ústavného
súdu č.k. I. ÚS 373/2015 -33: „Najvyšší súd porušenie imperatívu
daného SSE - Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZ
E spočívajúceho v povinnosti upraviť vo
svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu
elektrickej energie podľa sťažovateľa úplne bezprecedentne ospravedlnil a túto nezákonnosť (v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu) konvalidoval odkazom na znenie interného
protokolu o funkčnej skúške vydaného SSE - Distribúciou, ktorý ale ako výlučne interná záležitosť
správcu distribučnej siete nie je a ani v rozhodnom čase nebol súčasťou prevádzkového poriadku SSE
- Distribúcia, a teda mu podľa sťažovateľa nemožno prisúdiť status generálnej záväznosti, a navyše
tak ani nepodliehal schvaľovaciemu procesu úradu pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať
prevádzkový poriadok prevádzkovateľov distribučných sietí elektrickej energie.
24. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu,
s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej
skutočnosti, že SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu
explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZ E spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom pre reguláciu
(ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom neurčil, kedy považuje
funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto nezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie
zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky
tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému
protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je
však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj vynútiteľnosť značne polemický.
25. V tejto súvislosti najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia zariadenia sťažovateľa
na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu vykonania funkčnej skúšky tohto
zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona, podľa ktorého sa všeobecne rozumie časom
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná
skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy.“ § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore
OZ E, pričom funkčná skúška je úspešne
vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy“ (§
5 ods. 14 zákona o podpore OZ E), ale v
tomto smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore
s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie úspešnosti
vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky pripísal dôležitosť aj tzv.
administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom sekcie AM, podpisujúcim za distribútora
protokol „...o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky..“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal
ani s tým, že vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného
vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto predpokladom je v zmysle
citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZ E iba splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej
sústavy el. energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZ
E, podľa ktorého protokol o funkčnej skúške
sa vydáva až ex post, t.j. až „po“ úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je
iba dokladom pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho
zariadenia do distribučnej sústavy najvyšší súd tiež síce poukázal na iné svoje rozhodnutie v obdobnej
veci, avšak sa už nevysporiadal s tým, že v roku 2012 v súvislosti s iným zariadením na výrobu el. energie
tiež vo vlastníctve sťažovateľa úrad pre reguláciu rozhodol celkom opačne a pre určenie uvedenia tohto
zariadenia do prevádzky priznal na zmenu relevanciu riadku 12 protokolu o funkčnej skúške, a nie jeho
riadku 13, akým bol aj tento prípad, a to práve v dôsledku absencie jednotných pravidiel na vykonanie
funkčnej skúšky.“
38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
argumentácie žalovanej a odvolacích dôvodov žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo
vyššie uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozsudku Najvyššieho
súdu sp.zn. 4 Sžf/5/2014 s podporou v nálezoch Ústavného súdu č.
k. II. ÚS 274/2015 -57, resp. č.k. I. ÚS 373/2015 -33, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a
vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s
čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena
právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo
zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska
republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika
č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods.
2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia
rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.“
9. Žalovaný opätovne o veci rozhodol rozhodnutím č. 03/6407/17/RR zo dňa 21.03.2017 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie URSO zo dňa 21.1.2013 potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uviedol:
„Odvolací orgán listom č. 8430/2017/BA „Výzva na vyjadrenie sa k bodom 12. a 13. protokolu o
vykonaní funkčnej skúšky“ z 22.02.2017 (ďalej len „výzva na vyjadrenie“) požiadal spoločnosť SSE-D,
a. s. o zaujatie stanoviska ku záväznosti bodov 12. a 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky a k
záväznému určeniu dátumu, ktorý je podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. rozhodujúci
pre určenie uvedenia zariadenia FVZ Marko MT, s.r.o. do prevádzky. Konkrétne odvolací orgán žiadal
o špecifikovanie prečo je potrebný bod 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky a aké technické
podmienky boli v bode 13. vyhodnocované. Zároveň žiadal špecifikovať, že ak sa v bode 13. protokolu
o vykonaní funkčnej skúšky zisťoval technický stav napriek bodom 1. až 12. a aký zmysel malo
posudzovanie technických podmienok v nadväznosti na bod 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky.
Predmetná výzva bola spoločnosti SSE-D, a. s. doručená 28.02.2017.
Dňa 02.03.2017 bol e-mailom doručený list spoločnosti SSE-D, a. s. „Výzva na vyjadrenie sa k bodom 12.
a 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky - odpoveď“ (ďalej len „odpoveď na výzvu“) a následne bola
doručená poštovou prepravou 03.03.2017. Odpoveď na výzvu bola zaevidovaná pod č. 9890/2017/BA.
V odpovedi na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla k postupu pri vykonaní funkčnej skúšky pripojenia
zariadenia FVZ Marko MT, s.r.o. svoje vyjadrenie, ktoré rozdelila do článkov I. až IV.
V článku I. spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že začiatkom roku 2012 vypracovala a na svojom
webovom sídle zverejnila vzorový protokol o vykonaní funkčnej skúšky, ktorý bol následne zahrnutý do
„Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s.“ (ďalej len „prevádzkový poriadok“) schváleného rozhodnutím Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 0003/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013. Zároveň uviedla, že v prílohe č. 9
prevádzkového poriadku v bode 5.1. bolo uvedené, že za deň ukončenia funkčnej skúšky je považovaný
deň uvedený v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky. Rovnako uviedla, že ten má slúžiť na
objasnenie problematiky, ktorý dátum je rozhodný pre úplné vykonanie funkčnej skúšky a v ktorom
okamihu sa považujú všetky podmienky pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave
za splnené.
V článku II. odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že protokol o vykonaní funkčnej skúšky
sa skladá z dvoch častí, kde prvú tvorí technicko-terénna časť pozostávajúca z bodov 1. až 12. Následne
rozobrala body 1. až 12. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky.
Ďalej v článku III. odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že po kladnom vykonaní
jednotlivých štádií fyzických skúšok nasleduje druhá časť, a to sumárna a kontrolná, ktorú predstavuje
bod 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky. V tejto časti sú kontrolované skutočnosti uvedené v
bodoch 1. až 12. s ohľadom na konkrétne výrobné zariadenie. Na toto záverečné komplexné posúdenie
úspešného vykonania funkčnej skúšky a možnosti pripojenia výrobného zariadenia do distribučnej
sústavy je potrebné vykonať porovnanie výsledkov funkčnej skúšky a parametrov distribučnej sústavy
v požadovanom mieste pripojenia. Za tým účelom je potrebné vykonať kroky, ktoré spoločnosť SSE-D,
a. s. opísala v písmenách a) až d).
V písmene a) uviedla, že je potrebné preskúmať napäťové pomery distribučnej sústavy v mieste
pripojenia. „V rámci tohto kroku je potrebné preskúmať, či v požadovanom mieste pripojenia sú naďalej
platné technické parametre distribučnej sústavy, ktoré platili pri schvaľovaní projektovej dokumentácie.
Predmetom skúmania je kvalita napätia v mieste pripojenia, najmä napäťové zmeny vznikajúce v
závislosti od zaťaženia distribučnej sústavy a dodávky elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení do
distribučnej sústavy (s ohľadom na rôzne aspekty - napr. aké sú tieto napäťové zmeny počas pracovných
dní, počas víkendu a pod.). Zmena technických parametrov môže nastať z rôznych dôvodov, okrem iných
napríklad z dôvodu nového pripojenia odberu alebo zmeny výšky odoberaného výkonu od jestvujúcich
odberateľov.“ Ako dôvod kontroly uviedla: „V prípade zvýšeného napätia v distribučnej sústave v mieste
pripojenia výrobného zariadenia nebude zachovaný tok výkonu od Výrobcu do distribučnej sústavy
a výrobné zariadenie nebude vyrobenú elektrinu dodávať do distribučnej sústavy, čiže z pohľadu
podnikateľského nebude možné naplniť podnikateľský zámer Výrobcu.“
V písmene b) spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že je potrebné vykonať opakovanú kontrolu zabránenia
prietoku vyrobeného výkonu z výrobného zariadenia do vyššej napäťovej hladiny. „Jednou z podmienok
pripojenia výrobného zariadenia do distribučnej sústavy je, že u výrobných zariadení pripojených do
nižšej napäťovej hladiny (napríklad NN) nesmie výkon pretekať do vyššej napäťovej hladiny (napríklad
VN). V tomto kroku sa zároveň kontrolujú aj parametre transformátora VN/NN pre prípad poruchového
stavu, čiže zabezpečenie technického zvládnutia prechodového javu v distribučnej sústave.“ Ako
poznámku tu spoločnosť SSE-D, a. s uviedla, že tok výkonov závisí od momentálnej spotreby a výroby.
V písmene c) odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že je nutné vykonať zosúladenie
pôsobenia ochrán distribučnej sústavy a výrobného zariadenia. „V tomto kroku sa vykonáva kontrola
zosúladenia pôsobenia ochrán - teda vypínacieho času či pôsobenia špeciálnych ochrán (automatika
opätovného zapínania), ktoré sú špecifikované zo strany SSE-D a v prípade nesúladu môžu mať
negatívny vplyv nie len na distribučnú sústavu, ale aj na samotné výrobné zariadenie. Z uvedeného
dôvodu je nutné vykonať porovnanie vypínacieho času ochrán na výrobnom zariadení s vypínacím
časom používaným pre ochrany v distribučnej sústave. Toto zosúladenie vypínacích časov zabezpečuje
selektívne pôsobenie ochrán v distribučnej sústave, čím sa zaistí vypnutie odberateľov v minimálnom
rozsahu a zároveň dochádza k automatickému vymedzeniu poruchy. Taktiež je potrebné vykonať
zosúladenie ostatných ochrán ktoré pôsobia pre dané miesto pripojenia.“ V poznámke spoločnosť SSE-
D, a. s. uviedla, že kontrola nastavenia ochrán v distribučnej sústave sa vykonáva pravidelne pri revíznej
činnosti, prípadne pri zmene parametrov distribučnej sústavy. Rovnako uviedla, že v prípade zistenia
nesúladu je potrebné v zmysle „Technických podmienok SSE-D“ stanoviť nové hodnoty nastavenia
ochrán a táto povinnosť je na strane spoločnosti SSE-D, a. s.
Následne v písmene d) odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, je rovnako nutné vykonať
kontrolu skutočnej symetrie záťaže v mieste pripojenia. „Skutočná symetria záťaže v mieste pripojenia
je premenlivý stav, ktorý sa musí opakovane vyhodnotiť v čase pripojenia. Prípadná nesymetria by
spôsobovala problém práve pri malých zdrojoch ktoré dodávajú do NN napäťovej hladiny.“
V záverečnom článku IV. odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že z vyššie uvedeného
vyplýva skutočnosť, že práve bod 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky slúži ako záverečná
kontrola splnenia všetkých technických a administratívnych údajov potrebných pre pripojenie výrobného
zariadenia. „Riaditeľ AM, ako osoba kompetentná a zodpovedná za prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, kontroluje kompletnosť vykonaných čiastkových skúšok v zmysle určených podmienok, vrátane
preverenia správnosti merania a komunikácie s dispečingom. Až podpis v tejto časti Protokolu je
rozhodujúc pre posúdenie, že funkčná skúška je úspešná resp. že výrobné zariadenie vyhovuje
stanoveným podmienkam pripojenia.“ Následne poukázala na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z.
10. Ďalej v článku IV. odpovede na výzvu spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, že zákonné ustanovenie
poukazuje na nevyhnutnosť splnenia technických podmienok zo strany výrobcu elektriny, pričom sa tým
rozumejú technické podmienky spoločnosti SSE-D, a. s. Rovnako uviedla, že kontroly podľa jednotlivých
bodov protokolu o vykonaní funkčnej skúšky sú len čiastkovými kontrolami vykonávanými na mieste a
samé o sebe negarantujú trvalú a bezpečnú prevádzku výrobného zariadenia v súčinnosti s distribučnou
sústavou. „Pre komplexnú kontrolu splnenia technických podmienok je preto potrebné vykonať úkony
uvedené v bode III. tohto vyjadrenia, pričom tieto úkony nie je možné vykonať priamo na mieste, ale je
nutné vykonať celkovú analýzu možného dopadu výrobného zariadenia na spoľahlivosť a bezpečnosť
distribučnej sústavy ako celku.“ Na záver spoločnosť SSE-D, a. s. skonštatovala, že vyššie uvedeným
vysvetlením odpovedala odvolaciemu orgánu na otázku, aké technické podmienky boli vyhodnocované
v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky a prečo je tento bod potrebný.
11. Spoločnosť Marko MT, s.r.o., ako už bolo uvedené, k cenovému návrhu predložila kolaudačné
rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.06.2012 a protokol o vykonaní funkčnej skúšky
schválený a podpísaný za spoločnosť SSE-D, a. s. riaditeľom sekcie Asset management W.. C. dňa
02.07.2012.
Prvostupňový orgán na základe uvedených podkladov určil podľa, § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009
Z. z., ako čas uvedenia FVZ Marko MT, s.r.o. do prevádzky 02.07.2012. Na základe toho schválil pevnú
cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre FVZ Marko MT, s.r.o. vo výške 119,11 €/MWh.
Odvolací orgán sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý určil ako čas uvedenia
zariadenia do prevádzky dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky vzhľadom na tú skutočnosť, že
tento dátum nastal neskôr podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 136/2011
Z. z.
Na základe uvedeného odvolací orgán opätovne konštatuje, že dátum 02.07.2012, ako čas uvedenia
FVZ Marko MT, s.r.o. do prevádzky, bol určený správne.
Odvolací orgán konštatuje, že záväzným je dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje skutočnosť,
ktorá nastala, t. j. platnosť protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, nie samotný fyzický výkon
poslednej čiastkovej skúšky. Podpis zodpovednej osoby, podľa názoru odvolacieho orgánu, predstavuje
predpoklad platnosti právneho úkonu. Samotný protokol o vykonaní funkčnej skúšky pritom vo svojom
bode 13. označuje ako „Dátum ukončenia funkčnej skúšky („platnosť protokolu od“): 2. 7. 2012“, čo je
potvrdené podpisom a pečiatkou zodpovednej osoby, t. j. riaditeľom sekcie Asset management, W.. C..
Podpis dokumentu, t. j. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, predstavuje rozhodnú udalosť, z ktorej sa
odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok.
Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy
má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Odvolací orgán konštatuje, že v čase vykonania funkčných skúšok FVZ Marko MT, s.r.o. bolo účinné
rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo 06.12.2010, ktorým prvostupňový orgán schválil prevádzkový
poriadok v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP z 21.02.2011. Tento prevádzkový poriadok neobsahoval
ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok.
Odvolací orgán v danej problematike poukazuje aj na nálezy ÚS SR zo 16.12.2015 č. II. ÚS 274/2015-57
a č. II. ÚS 275/2015-48, v ktorých je uvedené: „Z dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol
vyplývať záver zhodný so záverom senátu „4S“ najvyššieho súdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy
podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho
schválenia úradom) je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo možné považovať za ústavne konformný,
pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej skúšky dovtedy, kým spôsob a podmienky
jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku schválenom úradom. Takýto záver by vo
svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky
prinajmenšom na určitú dobu, a to tým, že sťažovateľka by nemohla byť začlenená do regionálnej
distribučnej siete a nemohla by ani dostávať doplatok k pevnej cene elektriny. Za daného stavu bolo
povinnosťou úradu v rámci správneho konania posúdiť rozhodujúcu otázku z verejno-právneho pohľadu,
a to vrátane preskúmania postupu prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom a podmienkami vykonania
funkčnej skúšky, teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho
požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z.“
Odvolací orgán k uvedeným skutočnostiam uvádza, že je síce nepochybné, že spoločnosť SSE-D, a. s.
nemala postup funkčnej skúšky upravený v prevádzkovom poriadku, ako ale vyplýva aj z nálezov ÚS
SR, ak by mohla byť funkčná skúška vykonaná len v prípade, že by jej spôsob a postup bol upravený
v prevádzkovom poriadku, u množstva regulovaných subjektov by v čase do prijatia prevádzkového
poriadku s touto úpravou nemohli byť vykonané funkčné skúšky. Preto spoločnosť SSE-D, a. s. na čas
do prijatia takéhoto prevádzkového poriadku dočasne upravila spôsob a postup vykonania funkčných
skúšok.
Odvolací orgán zároveň uvádza, že v zmysle dočasnej úpravy bol záväzným bodom pre ukončenie
funkčných skúšok bod 13. protokolu o vykonané funkčnej skúšky. Jeho záväznosť potvrdzuje aj odpoveď
na výzvu, v ktorej spoločnosť SSE-D, a. s. uviedla, aké všetky technické podmienky boli v rámci bodu
13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky zisťované. V tej súvislosti odvolací orgán uvádza, že zistenie
technických podmienok obsiahnutých v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky je dôležité pre
ukončenie funkčných skúšok a následné správne fungovanie pripojenia FVZ Marko MT, s.r.o. do sústavy.
Zároveň odvolací orgán konštatuje, že keby spoločnosť SSE-D, a. s. nemala dočasne upravené
podmienky týkajúce sa protokolu o vykonaní funkčnej skúšky a mohlo by sa vychádzať len z úpravy
v prevádzkovom poriadku, nebolo by možné ukončenie funkčných skúšok v mnohých zariadeniach
výrobcov elektriny v tomto období. Aj z uvedeného dôvodu má odvolací orgán za to, že v tomto
prechodnom období mala spoločnosť SSE-D, a. s. právo si tieto podmienky dočasne upraviť.
Zároveň odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR č. I. ÚS 373/2015-33 z 25.11.2015, na ktorý poukázal
aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/39/2016 a v ktorom je uvedené: „Najvyšší súd sa
však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie
je predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto
predpokladom je v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie
technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el. energie.“
Nutnosť splnenia technických podmienok potvrdzuje aj odpoveď na výzvu, v ktorej spoločnosť SSE-
D, a. s. v súvislosti s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. uviedla: „Uvedené zákonné ustanovenie
poukazuje na nevyhnutnosť splnenia technických podmienok zo strany Výrobcu, pričom týmito sa
rozumejú Technické podmienky SSE-D a podmienky uvedené vo vyjadrení SSE-D.“
Odvolací orgán má za to, že v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. (poznámka súdu
§ 19 ods. 1 až 4 označeného zákona) bolo opodstatnené vykonanie čiastkovej kontroly v rámci bodu
13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, nakoľko v čiastkových kontrolách vykonaných v súlade s
bodom 1. až 12. protokolu o vykonaní skúšky nie sú uskutočnené všetky potrebné kroky na správne a
bezpečné fungovanie pripojenia výrobcu elektriny do sústavy tak, ako to požadujú technické podmienky
spoločnosti SSE-D, a. s.
Odvolací orgán na základe uvedeného konštatuje, že v zmysle splnenia všetkých technických
podmienok je nutné vykonať aj kontroly obsiahnuté v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky
a preto je tento bod nutný pre ukončenie funkčných skúšok, čiže funkčné skúšky sú ukončené až
vykonaním čiastkovej kontroly uskutočnenej v bode 13.
Ďalej odvolací orgán poukazuje, že nutnosť splnenia a skontrolovania všetkých technických podmienok
a tak záväznosť bodu 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, ako času uvedenia zariadenia do
prevádzky, potvrdzuje aj stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti SSE-D, a. s., p. J. I., ktoré bolo
doručené prvostupňovému orgánu 04. 02. 2013 a zaevidované pod č. 4605/2013/BA. V tomto stanovisku
p. I. uvádza, že „technicky“ a aj administratívne je funkčná skúška ukončená v zmysle bodu 13. protokolu
o vykonaní funkčnej skúšky.
Odvolací orgán má za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že funkčné skúšky sú ukončené až po
skončení všetkých čiastkových kontrol, vrátane čiastkovej kontroly vykonanej v rámci bodu 13. protokolu
o vykonaní funkčnej skúšky.
V tejto súvislosti odvolací orgán poukazuje aj na odpoveď na výzvu, z ktorej rovnako vyplýva, že bod
13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky nespočíval len v podpise riaditeľa sekcie Asset management
spoločnosti SSE-D, a. s. W.. C., ale aj sa preverovali ďalšie technické podmienky potrebné na definitívne
ukončenie funkčných skúšok. Preverenie aj týchto ďalších technických podmienok má vplyv na správne
fungovanie a teda sú nevyhnutnou súčasťou funkčných skúšok. Ako vyplýva z článku III. je nutné v
rámci bodu 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky preskúmať napäťové pomery distribučnej sústavy
v mieste pripojenia, vykonať opakovanú kontrolu zabránenia prietoku vyrobeného výkonu z výrobného
zariadenia do vyššej napäťovej hladiny, vykonať zosúladenie pôsobenia ochrán distribučnej sústavy a
výrobného zariadenia a vykonať kontrolu skutočnej symetrie záťaže v mieste pripojenia.
Odvolací orgán v závere konštatuje, že splnil požiadavku Najvyššieho súdu SR uvedenú v rozsudku sp.
zn. 1Sžf/39/2016 vykonať riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom a to tým,
že dokazovanie doplnil o zistenie aké technické podmienky boli zisťované vykonaním čiastkovej kontroly
uskutočnenej v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky.“
II.
Žalobné dôvody
12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného 03/6407/17/RR zo dňa 21.03.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v súvislosti s napadnutím rozhodnutím namietal nesprávne zistený skutkový stav (nesprávne
posúdenie dátumu uvedenia Zariadenia do prevádzky dňom 02.07.2012 namiesto 29.06.2012) a
následnú nesprávnu aplikáciu hmotnoprávneho predpisu, preto považoval postup žalovaného vo veci
odvolania proti rozhodnutiu URSO pri schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre
rok 2012, vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu § § 11a Vyhlášky URSO,
ustanovujúcej cenovú reguláciu za postup v rozpore so zákonom.
13. S poukazom na § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE sa dátumom uvedenia do prevádzky
považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu
elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do
sústavy, v prípade oboch dátum, ktorý nastane neskôr. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým Mesto Martin
povolilo užívanie stavby, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012. Žalobca mal za to, že žalovaný
nesprávne posúdil v odvolacom konaní proti rozhodnutiu v cenovom konaní ako dátum uvedenia
zariadenia do prevádzky, dátum 02.07.2012 vychádzajúc z dátumu uvedeného v Protokole o funkčnej
skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D (Protokol). Z Protokolu vyplýva,
že v rámci funkčnej skúšky bola vykonaná kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom SSE
- Metrológia, s. r. o. - Sekcia Fakturačné meranie dňa 26.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola
nadstavenia ochrán vykonaná pracovníkom SSE, a. s. - Odbor Riadiaca technika - tím Ochrany, merania
a automatizácie dňa 20.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola správnosti vykonaných manipulácií,
skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny
dňa 26.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a
povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 28.06.2012
s výsledkom vyhovel, a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 28.06.2012
s vyhovujúcim výsledkom. Uvedený dátum je uvedený v bode 12 Protokolu.
14. Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, nie je teda správne posudzovať
podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov
funkčnej skúšky pracovníkom SSE - D, a.s., schválenie Protokolu dňa 02.07.2012, ale dátum technickej
realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa
28.06.2012. Vychádzajúc z jazykového výkladu § 5 ods. 4 zákona o podpore OZE bezpochyby vyplýva,
že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať
funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie
do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní
skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie uvedenom ustanovení
rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom 28.06.2012
a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívnom úkone v uvedenom prípade 02.07.2012.
Následne teda pri aplikácii § 2 zákona o podpore OZE, základné pojmy, je nevyhnutné za úspešné
vykonanie funkčnej skúšky považovať dátum jej technickej realizácie. Žalobca má za to, že zákonodarca
formuláciou ust. § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE nemal na mysli zverenie
rozhodovania o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a z toho plynúceho
stanovenia ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu
podľa Vyhlášky č. 225/2011.
15. Okrem vyššie uvedeného je aj v samotnom protokole o funkčnej skúške uvedené v časti upozornenie
pod písmenom b): „Všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode
8." K predmetnému textu sa vyjadril riaditeľ sekcie AM spoločnosti SSE-D, a. s. v upresnení k Protokolu
o funkčnej skúške zo dňa 25.07.2012 doručenom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 26.07.2012
a evidovanú pod č. 21275/2012/BA, ktorý je okrem iného aj oprávnený na schválenie a podpis Protokolu
o funkčnej skúške v bode 13, v ktorom uvádza, že v Protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy SSE-D je tlačová chyba a správne má byť uvedené, že: „Všetky vyššie
uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 12." Vychádzajúc z uvedeného je
teda možné dátum uvedený v bode 12 Protokolu považovať za posledný čiastkový úkon funkčnej skúšky
ako technického úkonu. Uvedené rozdelenie samotného dokladu o vykonaní funkčnej skúšky, teda
Protokolu na body 12 a 13 samo o sebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky ako technického
úkonu, ktorý má na mysli aj ust. § 5 ods. 14 zákona a dátumu vystavenia dokladu o jej vykonaní. Nad
rámec uvedeného si žalobca dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že zo zmluvy č. 786/2012 o výkupe
elektriny na krytie strát, uzatvorenej medzi žalobcom a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s.
ako odberateľom uzatvorenej dňa 29.05.2013 z čl. II. ods. 2 vyplýva ako určenie uvedenia zariadenia
na výrobu elektriny do prevádzky dátum 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12 Protokolu.
16. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, resp. posúdenia dátumu
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky žalobca poukázal aj na potvrdenie o splnení
oznamovacej povinnosti č.0478/2012/E-PT, ktoré vydal URSO, odbor regulácie tepelnej energetiky
podľa § 5 ods. 1 písm. rr) zákona č. 276/2011 Z.z. v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike vo veci splnenia oznamovacej povinnosti vedenej pod č. 3940-2012-BA, ktoré určuje, taktiež
na základe predložených dokladov, mimo iného aj Protokolu začiatok výkonu činnosti pre fotovoltaické
zariadenie dátum 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12 Protokolu.
17. V súvislosti so zrejmým rozporom napadnutého rozhodnutia so zákonom žalobca poukázal aj na
jeho diskriminačný charakter v súvislosti s výkladom použitým v odôvodnení rozhodnutia, keď v totožnom
prípade URSO v rozhodnutí zo dňa 11.10.2012 pod č. 1671/2012/E-OZ na základe neskôr vykonaných
čiastkových úkonov a funkčnej skúšky ako v prípade zariadenia žalobcu, posúdil ako deň uvedenia
zariadenia do prevádzky skorší dátum ako v prípade zariadenia žalobcu.
18. Žalobca pokladá žalobou napadnuté rozhodnutie za rozporujúce záväznému právnemu názoru
vyslovenému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf 39/2016 zo dňa
01.12.2016. Žalobca poukázal na body 35, 36 a 38 Rozsudku:
„35. V prejednávanej veci je nepochybné, že určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako
neopomenuteľnej podmienky pre stanovenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky
(viď § 2 ods. 3 písm. e/ zák. č. 309/2009 Z.z.) sa viaže na splnenie technických podmienok (viď § 5
ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z.). Neurčitý pojem „splnenie technických podmienok“ mal prevádzkovateľ
distribučnej sústavy, t.j. v prejednávanej veci spoločnosť SSE-D, objasniť prostredníctvom svojho
prevádzkového poriadku, ktorý má podľa hore citovaných nálezov Ústavného súdu na rozdiel od
súkromnoprávneho charakteru protokolu charakter verejnoprávny.
36. Preto ani spôsob ani podmienky vykonania funkčnej skúšky nie je možné podradiť pod zmluvné
(objednávkové) súkromnoprávne vzťahy, ktoré by sa napríklad mohli riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka týkajúcimi sa zmluvy o kontrolnej činnosti, ale ide o osobitné právne vzťahy, nad ktorými
vykonáva svoju právomoc žalovaná, konkrétne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom
splnomocňovacieho ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetví (pôvodne § 15 ods. 1 a 3 zák. č. 276/2001 Z.z.). Za tejto právnej situácie iba poukazovanie
žalovanej na výsledky zachytené v protokole a z nich vyvodené závery o relevantnosti určenia dátumu
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky za účelom riadnej aplikácie príslušných ustanovení
vyhl. č. 225/2011 Z.z. musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako predčasné a z uvedeného dôvodu sa stotožnil
s výrokom rozsudku krajského súdu.
38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
argumentácie žalovanej a odvolacích dôvodov žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo
vyššie uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozsudku Najvyššieho
súdu sp.zn. 4 Sžf/5/2014 s podporou v nálezoch Ústavného súdu č.k. II. ÚS 274/2015-57, resp. č.k. I.
ÚS 373/2015-33, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a
vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s
čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena
právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo
zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska
republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika
č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods.
2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom
konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4
O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely cenového
konania a na jeho základe rozhodol.“
19. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015, konkrétne
na stranu 15 ods. 2 označeného rozhodnutia.
20. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval žalobca za nedostatočné v priamom
rozpore so záväzným pokynom, resp. právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR
a rozhodovacou praxou ÚS SR, keď nevyhodnotil moment ukončenia funkčnej skúšky v zmysle § 5
ods. 14 zákona o podpore OZE, teda nevychádzal z ustanovení prevádzkového poriadku platného
v čase vydania Protokolu, a takýto postup ani náležite nezdôvodnil. Žalovaný opätovne aj napriek
jednoznačnému odôvodneniu rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým je správny orgán viazaný v
odôvodnení, opakovane podsúva ako záväzné a pre vec rozhodujúce usmernenie prevádzkovateľa
distribučnej sústavy k procesu pripojenia zariadení výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy a formulár Protokolu, oba zverejnené na
internetovej stránke prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré neboli v rozhodnom období súčasťou
prevádzkového poriadku.
21. Žalobca bol presvedčený, že v napadnutom rozhodnutí naviac absentujú fundamentálne atribúty
odôvodnenia rozhodnutia. Absentuje odkaz na právne predpisy, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní
vychádzal, nezaoberá sa právnym zdôvodnením svojho rozhodnutia a v rámci odôvodnenia sa
nezaoberá námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca pokladá len samotné konštatovanie
nedôvodnosti námietok uplatnených v odvolaní bez akéhokoľvek právneho vysporiadania sa s
nimi totožné konštatovanie o splnení požiadaviek uvedených v rozsudku NS SR za nedostatočné,
zakladajúce jednak arbitrárnosť rozhodnutia a jednak nerešpektovanie záväzného pokynu a názoru
vysloveného v rozsudku NS SR. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia žiadnym spôsobom 1) nevysporiadal
s obsahom prevádzkového poriadku platného v čase uvedenia zariadenia do prevádzky ako predpisu,
ktorý vzhľadom na § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE mal podmienky a spôsob vykonania
funkčných skúšok jednoznačne obsahovať, 2) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že nielen zákonný
ale ani prevádzkový poriadok schválený úradom neobsahuje úradom, regulačnou radou deklarované
podmienky ani povinnosti, ktorých splnenie tieto orgány od žalobcu vyžadovali, 3) nevysporiadal sa
so skutočnosťou, že tento prevádzkový poriadok neobsahuje ani podmienky uvedené v predmetnom
protokole, ktorého obsahu správne orgány potom nad rámec zákona a v rozpore so zákonom, pripisuje
takú relevanciu, 4) náležite nezdôvodnil ani prečo, na základe akého právneho predpisu, nečitateľný
podpis anonymného pracovníka, pravdepodobne riaditeľa sekcie AM v bode 13 považuje za legitímnu
požiadavku na základe ktorej, ako podľa neho, konečnej požiadavky je možné konštatovať úspešnosť
funkčných skúšok, hoci zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenie do prevádzky je dátum,
kedy bola úspešné vykonaná funkčná skúška, 5) nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že žalovaný
požaduje od žalobcu splnenie podmienok nad rámec zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani
len na základe zákona.
22. Dikcia predmetného ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE z hľadiska jazykového ako aj
gramatického výkladu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že podmienky a spôsob
vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy - SSE-D,
a. s., ktorý podlieha schváleniu orgánov verejnej správy - Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE na konci je jasne daný príkaz, že takýto prevádzkový
poriadok mal byť vydaný. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy splnená nebola.
Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období uvedeného zariadenia
do prevádzky je jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky a spôsoby, ktorých úpravu zákon
delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých splnenie sa v napadnutom rozhodnutí požaduje od
žalobcu. Úrad ako prvostupňový správny orgán, Regulačná rada ako odvolací orgán nemohli od žalobcu
požadovať splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčných
skúšok. Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so
zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej úpravy.
23. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia bolo možné vychádzať len z kritérií, podmienok a podrobností,
ktoré sú upravené takýmto prevádzkovým poriadkom. Je nepochybné, že príslušné ustanovenia zákona
neumožňujú rozhodovať úradu o cene elektriny, vychádzajúc pri posudzovaní času uvedenia zariadenia
na prevádzku z interných predpisov rôznych opatrení a usmernení SSE-D, a. s., teda ani zo samotného
Protokolu.
24. S poukazom na str. 12 -14 napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že je jednoznačné, že v
čase vydania rozhodnutia dokonca ani neexistoval prevádzkový poriadok, ktorý by upravoval spôsob a
podmienky vykonania funkčnej skúšky V rozpore s týmto úrad, Regulačná rada - žalovaní ďalej uvádzajú,
že SSE-D, a. s. v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť krokov a priebeh tohto skúšobného procesu
premietla jednak do formy Protokolu o funkčnej skúške a jednak v usmernení umiestnenom na svojom
webovom sídle. Správne orgány v rámci dvojinštančnosti konania odkazujú na znenie bodu 13 protokolu,
ktorým malo SSE-D, a. s., vyjadriť záväznosť tohto bodu čo do platnosti protokolu. K tomuto žalobca
len pripomína, že protokol nebol v rozhodnom období súčasťou prevádzkového poriadku. Napriek tomu
sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, že od formálneho podpisu tohto
protokolu sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok.
25. Takýto prevádzkový poriadok, ktorý by akékoľvek povinnosti upravoval, bol schválený až
rozhodnutím úradu č. 0003/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013, teda viac ako pol roka po uvedení zariadenia
sťažovateľa do prevádzky, pričom z Protokolu o funkčnej skúške zariadenia na výrobu elektriny v
Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený úradom, sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej
skúšky tak, ako je vykladané v správnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých získaných
listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13) ale bod b/: „Dátum ukončenia funkčnej
skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5 až 11 podľa toho, ktorý nastane neskôr.“ K uvedenému žalobca
dodáva, že v bode 5 - 11 sú obsiahnuté práve jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná
administratívna kontrola predložených listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM.
26. Na základe uvedeného plynuli pre žalobcu práva a povinnosti, ktoré neboli uložené ani zákonom a
ani na základe zákona, pretože neexistoval prevádzkový poriadok, ktorý by tieto podmienky upravoval.
V prípade, ak by sa definícia podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom
dokumente vydanom SSED, a. s. ako v danom čase platnom prevádzkovom poriadku vzhľadom na
znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE by neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok
záväzné a právne vynútiteľné. Opačný záver jednoznačne vedie k porušeniu čl. 13 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
27. Vyžadovaním splnenia povinnosti preukázať úspešnosť funkčnej skúšky formálnym podpisom,
menom neoznačenej osoby v pozícii riaditeľa sekcie AM v kolónke 13 na protokole, ktorá podmienka
okrem iného nebola obsiahnutá vo vtedy platnom prevádzkovom poriadku, úrad a žalovaný požadovali
od žalobcu splnenie povinnosti zákonom neuvádzanej, dokonca povinnosti, ktorá nebola uložená ani
na základe zákona.
28. Dôvodiac nerešpektovaním právneho názoru správneho súdu v rozsudku NS SR sp. zn.
1Sžf/39/2016 zo dňa 1.12.2016 a ustálenej praxe ÚS SR, ktorú žalobca predložil už v administratívnom
konaní, aby správny súd v prípade zrušenie napadnutého rozhodnutia, objektívne posúdil následky,
finančnú a spoločenskú škodu spôsobenú takýmto postupom a uložil žalovanému primeranú pokutu
zohľadňujúcu jednak dĺžku samotného konania, jednak množstvo právne a skutkovo totožných vecí v
rámci SR a nadväznosť žalobou napadnutého rozhodnutia ako podkladového rozhodnutia pre cenové
rozhodnutia na ďalšie obdobia žalobcu.
29. Záverom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(žalobný petit).
III.
Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 11.08.2017 navrhol
žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že z právoplatného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžf/43/2014,
ktoré bolo podkladom napadnutého rozhodnutia vyplýva, že NS SR sa nezaoberal hmotnoprávnou
otázkou posúdenia správneho určenia dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ale obsahom
administratívneho spisu žalovaného z procesného hľadiska, čo podľa žalovaného potvrdzuje aj
povinnosť, ktorú NS SR žalovanému v rozhodnutí uložil: „Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní
skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci
spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č.
309/2009 Z.z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.“ Z uvedeného podľa žalovaného nie je možné vyvodiť
záver o nesprávnosti alebo nezákonnosti určenia dátumu funkčnej skúšky na deň 02.07.2012. Žalovaný
uvedené povinnosti splnil, skompletizoval administratívny spis tak, že jeho súčasťou je prevádzkový
poriadok platný v čase vykonávania funkčnej skúšky, následne dospel k záveru, že prevádzkový
poriadok neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, preto nebolo možné podľa neho v danom čase
postupovať. V čase správneho konania o oboch rozhodnutiach ešte nebolo platné a účinné ustanovenie
§ 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. (účinnosť nadobudlo až dňa 01.05.2011. Dotknuté ustanovenie je
systematicky zaradené do ustanovenia nazvaného Práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy, z čoho
vyplýva, že zákonné ustanovenie „Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový
poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy je jednou z povinností určenou v danom prípade pre
spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s.
31. Zákon neustanovuje podrobnosti, akým spôsobom a za akých podmienok sa má funkčná skúška
vykonať - zákonodarca to ponechal na vôli prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ upravil vykonanie funkčnej
skúšky metodickým spôsobom, uverejneným na jeho webovom sídle, teda v podstate ide iba o
procesný nedostatok, nemajúci dosah na samotný obsah, ktorý by bol totožný v prevádzkovom poriadku.
Nedostatok bol napravený v Prevádzkovom poriadku zo dňa 21.01.2013, právoplatnom od 18.02.2013
- od uvedeného dátumu sa podmienky vykonania funkčnej skúšky posudzujú podľa tejto úpravy.
32. K námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na upresnenie k Protokolu uviedol, že akékoľvek opravy
protokolu a v nich obsiahnuté rozdielne a rozporuplné zápisky, doplnky, prečiarknutia, doplňujúce
poznámky a iné okolnosti po zavŕšení procesu vykonávania funkčnej skúšky úrad nemôže a ani
nevyhodnocuje ako pravdivé a relevantné pre posúdenie rozhodného dátumu. Proces zavŕšenia
funkčnej skúšky sa vykonáva len v jednom časovom okamihu a nie je možné dodatočne zmeniť skutkový
stav, platný v čase vykonávania procesu funkčnej skúšky, ktorý mal u žalobcu v bode 13 uvedený dátum
úspešného vykonania funkčnej skúšky, a to 02.07.2012.
33. K námietke o diskriminácii uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia č. 1671/2012E-OZ úrad postupoval
identicky ako u žalobcu, a to podľa vyhlášky č. 225/2011 Z.z. účinnej v čase dátumu úspešného
vykonania funkčnej skúšky, podľa dátumu uvedeného v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, ktorým
bol deň 29.06.2012. Úrad považoval za relevantný dátum uvedený v bode 13 Protokolu a nie dátum
uvedený v bode 12 Protokolu, ako sa domnieva žalobca - v danom prípade boli tieto dátumy rovnaké.
34. Tvrdenia žalobcu o faktickom uvedení Zariadenia do prevádzky dňom 29.06.2012 a iba vystavenia
dokladu dňa 02.07.2012 žalovaný nemohol vziať do úvahy a vyhodnotil ich ako nedôvodné a nemajúce
oporu v zákone č. 309/2009 Z.z.. Na základe výzvy úradu bolo úradu dňa 04.02.2013 doručené
stanovisko spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., v ktorom sa uvádza „Dávame
úradu do pozornosti, že čas, kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne ukončená,
uvádza bod 13. protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny, o čom svedčí
aj text uvedeného protokolu v bode 13.“ Zo stanoviska vyplýva, že funkčná skúška bola technicky a
administratívne vykonaná dátumom v bode 13. Protokolu, tj. dňa 02.07.2012. Pre platnosť protokolu
je záväzný dátum podpísania protokolu v bode 13. Čiastkové výsledky uvedené v bodoch 1. až 13.
protokolu sú len predpokladom na to, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky zodpovednou osobou
vyvodený záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13. Až záverečným stanoviskom zodpovednej osoby v
bode 13. protokolu sa protokol stáva záväzným - bez tohto podpisu je protokol neplatný.
35. Žalovaný poukázal na opatrenie riaditeľa sekcie AM - postup vykonávania funkčnej skúšky... zo dňa
30.05.2012, podľa ktorého riaditeľ sekcie Asset management svojím podpisom na Protokole potvrdzuje
úspešnosť vykonania funkčnej skúšky, ako celku pozostávajúceho z jednotlivých skúšok.
36. Vo vzťahu k ustanoveniu § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. žalovaný uviedol, že prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy vyplýva z tohto ustanovenia povinnosť vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom
vykonaní vydať o tejto skutočnosti doklad - protokol o funkčnej skúške. Spoločnosť Stredoslovenská
energetika - Distribúcia a.s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh
tohto procesu premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, určila koľko bodov bude mať, v akom
poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. Formuláciou v bodu 13. protokolu Spoločnosť
jednoznačne vyjadrila záväznosť bodu 13. čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia
zariadenia do prevádzky.
37. K nálezom ÚS SR, na ktoré odkazoval žalobca (sp. zn. I. ÚS 274/2015 a sp. zn. I. ÚS 373/2015)
žalovaný uviedol, že sa týkajú iných výrobcov elektriny a neobsahujú spôsob resp. postup, ako je
možné zákonným a ústavne udržateľným spôsobom určiť dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky.
Tvrdenia ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 373/2015 ÚS SR o skutočnom - faktickom uvedení zariadenia
do prevádzky dňa 28.06.2012 a iba formálnej kontrole vykonania skúšky dňa 2.07.2012 úrad nemohol
vziať a nevzal do úvahy, vyhodnotil ich ako nedôvodné a nemajúce oporu v zákone č. 309/2009 Z.z. a
najmä ako rozporné so skutkovým stavom, ktorý je povinný skúmať a vyhodnotiť jedine úrad v správnom
konaní.
38. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by v novom rozhodnutí nerešpektoval právne záväzný názor NS
SR, obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/39/2016, keď postupoval presne tak, ako mu NS SR určil.
IV.
Skutkové a právne závery krajského súdu
39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
41. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
42. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá bola medzi procesnými stranami sporná, je určenie dátumu
úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia Zariadenia elektriny do sústavy.
43. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. účinného k 31.12.2013, na účely tohto zákona
sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na
základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny
alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
(ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
44. Uvedené zákonné ustanovenie pri pojme kolaudačné rozhodnutie odkazuje na § 82 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov.
45. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy
má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
46. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z.z., úrad schvaľuje prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu.
47. Podľa § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ
zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu
vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch
mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový
poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.
48. Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva, že relevantnou
skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia
zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3, písm. e/ zákona o podpore OZE
zariadenie na výrobu el. energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania
funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej
funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE
určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5
ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu
elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ
distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo
dňa jej vykonania.
Z rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, s ktorým
sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej skutočnosti, že
SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5
ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a
úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom
neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto nezákonnosť, paradoxne v konaní
o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení rozhodného času na vykonanie
funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu
relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy
(usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť
značne polemický....
Najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte uvedeného sa nevysporiadal s dopadom nezákonného
postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo
svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení
na výrobu el. energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných
prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše v konaní o jej preskúmanie (podľa druhej hlavy V. časti
OSP) najvyšší súd ústavne neudržateľným spôsobom ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym
výkladom nemajúcim oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej
regulácii. Najvyšší súd týmto svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora
siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový
poriadok SSE - Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok
a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny organ v prvom
stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov
znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však
vplyv na ich osobnú a majetkovú sféru. (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 373/2015-33 z 25.11.2015)
49. V ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2013 zákonodarca delegoval
kompetenciu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, výlučne však v Prevádzkovom poriadku, ktorý
schvaľuje URSO, upraviť posudzovanie technických podmienok na pripojenie zariadenia do sústavy, a
to vo forme stanovenia spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. S poukazom na ustanovenia
§ 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, je úradom schválený Prevádzkový
poriadok záväzný pre účastníkov trhu, keď iba úradom schváleným Prevádzkovým poriadkom môžu byť
komplexne upravené pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.
50. Z vykonaného dokazovania je nepochybné (a medzi účastníkmi konania to ani nebolo sporné),
že v čase vykonávania funkčnej skúšky platil Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej
sústavy SSE - Distribúcia, právoplatný od 13.12.2010, ktorý vykonanie funkčnej skúšky neupravoval a
v rozhodujúcom čase nebol účinný iný Prevádzkový poriadok spoločnosti SSE - Distribúcia a.s., ktorý
by vykonanie funkčnej skúšky upravoval.
51. S účinnosťou od 28.02.2013 ustanovenie § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z. z. zverilo
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy oprávnenie osvedčiť, či zariadenie výrobcu elektrickej energie
spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy a v nadväznosti na uvedené aj vydať/nevydať
doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Technickými podmienkami je potrebné rozumieť sumár
rozhodujúcich technických vlastnosti zariadenia, prípadne realizácie jeho pripojenia do distribučnej
sústavy.
52. Splnenie technických podmienok na pripojenie do sústavy deklarovala spoločnosť SSE Distribúcia
a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v Protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu
elektriny do sústavy SSE-D, ktorý je tlačivom, rozdeleným celkovo na 13 bodov a obsahuje údaje o
výrobcovi, výrobnom zariadení, prevádzkovateľovi zariadenia, pripojení výrobného zariadenia, a iné.
V bodoch 4-12 protokol obsahuje rôzne technické údaje ako výsledky čiastkových kontrol. Bod 13
Protokolu je označený ako „ Schválil za SSE-D, riaditeľ sekcie AM“; v popise bodu 13 je uvedené:
„Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od):“, pričom v tomto bode je vyplnený dátum
2.7.2012, vedľa ktorého je nečitateľný podpis. Žalobca predložil aj opravený protokol, v ktorom je v bode
13 uvedený dátum 29.06.2012.
53. Na rozdiel od bodov 4-12 protokolu, bod 13 neobsahuje uvedenie žiadnych kritérií/technických
podmienok, ktoré by sa v tomto bode preverovali, resp. špecifikáciu podmienok, umožňujúcich
schválenie/neschválenie protokolu oprávnenou osobou.
54. Len prevádzkový poriadok schválený v súlade s § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z.z. úradom
(pre reguláciu sieťových odvetví), majúci charakter verejnoprávneho aktu mohol všeobecne záväzným
spôsobom upravovať spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, spočívajúce vo vymedzení
technických podmienok, potrebných na pripojenie do distribučnej sústavy. Stanovenie akýchkoľvek
podmienok a náležitostí funkčnej skúšky na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej sústavy
nemôže byť v prejednávanej veci právne významné, ak tieto podmienky pred ich zverejnením neschválil
URSO - bez tohto schválenia podmienky vykonania funkčnej skúšky nie sú normatívnym aktom, ale iba
prejavom súkromnoprávnej povahy bez všeobecnej záväznosti.
55. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol vo vzťahu k funkčnej skúške oprávnený vykonať len kontrolu
a vyhodnotenie splnenia technických podmienok zariadenia a len tieto skutočnosti bol oprávnený
premietnuť do Protokolu, vrátane jeho bodu 13. Z bodu 13 Protokolu nevyplýva posudzovanie
konkrétnych technických podmienok zariadenia, tak ako vyplýva posudzovanie týchto technických
podmienok z bodov 4-12 Protokolu. S prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného k žalobe na strane 13
(čl. 38), odkazujúceho na vyjadrenie SSE - Distribúcia, a.s. (list č. Z-D-00016058/2017) súd konštatuje,
preskúmanie dotknutých okolností, ani výsledok čiastkových preskúmaní z bodu 13 Protokolu nevyplýva.
56. Stanovisko riaditeľa sekcie AM, ktorý schválil v bode 13 protokolu funkčnú skúšku s určením dátumu
a konečný dátum platnosti protokolu o funkčnej skúške, v obsahu, vo forme ako bol prevádzkovateľom
distribučnej siete vykonaný (bez možnosti preskúmania, aké konkrétne technické podmienky boli
týmto bodom preverované), je bez právnej relevancie. Za daných skutkových okolností mohol v
bode 13 prevádzkovateľ distribučnej siete len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich
bodoch Protokolu o funkčnej skúške, ktorými technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie
do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval, keď opak v konaní nebol preukázaný a nebolo v
konaní preukázané, že skutočnosti zistené v bodoch, ktoré predchádzali bodu 13 Protokolu o funkčnej
skúške (s konštatovaním prevádzkovateľa distribučnej sústavy „vyhovel“), sa osobitne vyhodnocovali (z
technického hľadiska) a bolo ich potrebné vyhodnotiť (takéto skutočnosti žalovaný v konaní ani netvrdil
ani nepreukázal.
57. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obsah Protokolu o funkčnej
skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2013,
keď prevádzkovateľ distribučnej sústavy na takéto „skúmanie“ hodnotenia zariadenia výrobcu elektriny
žalobcu kompetenciu nemal, keď jeho kompetencia sa viazala výlučne na posudzovanie technických
podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre pripojenie zariadenia žalobcu do
sústavy.
58. Nesprávnosť vyššie opísaného postupu prevádzkovateľa distribučnej sústavy indikuje aj nový
Prevádzkový poriadok spoločnosti SSE Distribúcia a.s., schválený URSO, ktorý už proces vykonania/
ukončenia funkčnej skúšky neviaže na schválenie administratívnym pracovníkom, ale na jednotlivé
technické úkony kontroly pod bodmi 5-11.
59. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy
postupoval v rozpore so zákonom, keď svojvoľne rozšíril okruh svojich kompetencií, ktoré mu boli
zverené zákonom č. 309/2009 Z.z. v § 5 ods. 14, a v dôsledku toho je aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nesúladné so zákonom, keď žalovaný určil deň uvedenia posudzovaného zariadenia na
výrobu elektriny do prevádzky v súlade s dátumom v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške.
60. Pretože žalovaný nepreukázal, že spoločnosť SSE Distribúcia a.s. skutočne v bode 13 skúmala
splnenie relevantných technických podmienok, nie je možné dospieť k inému záveru, ako takému,
že dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky Zariadenia žalobcu je deň, ktorý z protokolu vyplýva
ako deň splnenia/overenia konkrétnej technickej podmienky a nastal ako posledný v poradí, t.j.
deň 29.06.2012. Na základe takto určeného dňa potom pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia
dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške.
61. Ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. jednoznačne stanovilo, že spôsob a podmienky, ako
má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, má upraviť Prevádzkový
poriadok, ktorý však musí byť schválený URSO a má charakter normatívneho aktu a len úradom
schválený Prevádzkový poriadok (ako normatívny akt), môže spôsob a podmienky vykonania skúšky,
prevádzkovateľom distribučnej sústavy upravovať. Oznámenie alebo usmernenie prevádzkovateľa
distribučnej sústavy nemá charakter normatívneho aktu, a preto nemôže byť ani právne záväzným.
62. Záverom súd dodáva, že pri absencii normatívneho vymedzenia pojmu dátum úspešného vykonania
funkčnej skúšky predpisom verejnoprávneho charakteru, osobitne v situácii, keď tento pojem umožňuje
viaceré výklady, nemožno tejto pojem zo strany štátneho orgánu interpretovať v neprospech dotknutej
osoby, v danom prípade žalobcu ako výrobcu elektriny.
63. Pretože otázka určenia/posúdenia dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky v prejednávanej
veci predstavovala základnú a kľúčovú argumentáciu žalobcu, ostatné žalobné námietky boli týmto
skonzumované. Z uvedeného dôvodu sa už súd ďalšími námietkami žalobcu nezoberal.
64. Súd zároveň poukazuje aj na to, že o rovnakej otázke už právoplatne súdy rozhodli (napr. rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/58/2016 zo dňa 04.04.2017, rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.
zn. 21S/169/2015 zo dňa 05.04.2017, rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/79/2013 zo dňa
25.1.2017).
65. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude o veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť, pričom v ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu, vysloveným v tomto
rozhodnutí, t.j. že dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky v danom prípade je deň uvedený v bode
12 Protokolu a nie v bode 13 Protokolu, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bude potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíja od určenia
dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške (§ 191 ods. 6 SSP).
66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
uznesením súdnym úradníkom.
67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.