Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/47/2019 z 3. 7. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 3. júla 2019, sp. zn. 15CoE/47/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7815204984.1 Krajský súd Košice | 15CoE/47/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7815204984.1 | 2019-07-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6ee406f-d41e-4a66-9be3-8337392f0b90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7815204984.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204984
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815204984.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. XXX, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 340,57 eur s prísl., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
JUDr. Ivana Nestora so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/470/2015 zo dňa 10.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 05.05.2015 bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, vydaný dňa 24.08.2009 rozhodcom JUDr.
Michalom Rašlom, sp. zn.: SR 13412/09.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenie § 44 ods.2, § 41 ods.2 písm.d) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods.1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm.a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods.1, 2, 3, 4, § 53 ods.1, 4 písm.r), ods.5,
§ 54 ods.1, 2, § 41a, § 39, § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS a konštatoval,
že dňa 23.06.2008 uzavrel oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. 7510254, podľa ktorej oprávnený
poskytol povinnému dohodnutú výšku pôžičky, ktorú mal povinný splatiť v dohodnutých splátkach a
lehotách, čo však neplnil. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné
obchodné podmienky, pričom v rozhodcovskej doložke v bode č. 17 VOP bolo upravené riešenie
sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný
bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd
poukázal na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve, ktorá podľa jeho názoru nebola
individuálne dojednaná, jednalo sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti
jej zmeny či úpravy. Povinný mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej
ustanoveniam. Súd posúdil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nútila spotrebiteľa, aby sa



podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožnila tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako aj výkon práv a povinností z takejto
doložky preto odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom.
Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Preto žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm.h) C.s.p.) a
zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods.1 písm.f) C.s.p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods.2 a na
ustanovenie § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože
zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom
podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na Nález Ústavného súdu SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje
účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu
všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného
zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia
zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o
zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona
o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva
na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Nesprávnymi skutkovými zisteniami, je podľa
oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý
uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka.
Zdôraznil, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. na
samostatnej listine, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, na základe čoho je daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm.r) zákona č. 40/1964 Zb. mal za to, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom, pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje
právo zo zmluvy. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

8. Podľa § 470 ods.1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



9. Podľa § 470 ods.2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

11. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761, vydaný dňa 24.08.2009 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn.: SR 13412/09. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k
zmluve o úvere č. 7510254 zo dňa 23.06.2008 medzi oprávneným a povinným.

12. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

13. Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

15. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR, napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je
právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má
povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so
zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd
musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012
zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

16. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy



o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 2 písm.b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm.a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

19. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. 7510254
zo dňa 23.06.2008 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, čo nenamietal ani oprávnený.

20. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.

21. V prejednávanej veci v zmluve o úvere nie je zakotvená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská
doložka je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bod 17, nebola teda individuálne
dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom
platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná,
ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné
podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť
záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou
sú oboznámení a súhlasia s ňou. Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody účastníkov zmluvy o
úvere o tom, že ich spory vzniknuté z tejto zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. právomoc vec prejednať a
rozhodnúť. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v prejednávanej veci teda chýba
základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa postupoval
správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

22. Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky - VOP 17, ktorá neoprávňovala
rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať.

23. Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
malo v prejednávanej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami
oprávneného nezaoberal.

24. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



27. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Bez
spôsobilého exekučného titulu neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej
inštancie postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).