{"guid": "35a67c66-6bfc-4fa4-9eb5-b5165ca8ef93:fb5dce17-d160-41f9-adb5-59e40e4fa85e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1", "spisova_znacka": "43Cob/259/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/259/2011 z 27. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2012, sp. zn. 43Cob/259/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1", "identifikacne_cislo": "6609215114", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2012-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb5dce17-d160-41f9-adb5-59e40e4fa85e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/259/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609215114
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609215114.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu GIRA-B.G.H., s. r. o.,
Bardejovská 27, Giraltovce, IČO: 36 463 191, zast. JUDr. Pavlom Lechmanom, advokátom, Kračúnovce
97, Giraltovce, proti žalovanému NICHOLTRACKT, s.r.o., Fiľakovská 24, Lučenec, IČO: 31 583 466,
zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, v konaní o zaplatenie
20.331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k.
13Cb/25/2010-176, IČS: 6609215114 zo dňa 07. októbra 2010, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. 13Cb/25/2010-176, IČS: 6609215114 zo dňa 07. októbra
2010 v napadnutej časti - v druhej a tretej výrokovej vete zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Lučenci napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.519,29 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.075,35 Eur od 04. 11. 2009 do zaplatenia
a zo sumy 441,29 Eur vo výške 9% ročne od 25.09.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti (prvá výroková veta), žalobu v časti o zaplatenie 18.812,65 Eur s príslušenstvom zamietol
(druhá výroková veta) a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 920,13 Eur a
na trovách právneho zastúpenia vo výške 1.832,46 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu žalovaného (tretia výroková veta).

Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 18.046,31 Eur s prísl., titulom odmeny,
dohodnutej v zmluve o dielo. Uviedol, že dňa 20. 11. 2007 uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č.
97/2007 na stavebnú akciu pod názvom PNEUCENTRUM NICHOLTRACKT Prešov - Ľubotice, a podľa
podmienok dohodnutých v zmluve a v dodatkoch č. 1 a 2 zhotovil žalobca pre žalovaného dohodnuté
dielo. V článku V. Cena plnenia v bode 5.4.2 zmluvy bolo dohodnuté, že žalobcovi ako zhotoviteľovi za
koordináciu subdodávateľov, dodávateľov určených žalovaným ako objednávateľom, prináleží odmena
vo výške 1,5% z ceny diela, ktorá bude fakturovaná samostatne po vykonaní diela. Žalobca podľa
takto dohodnutých podmienok faktúrou č. 290417 so splatnosťou 07. 05. 2009 vyúčtoval žalovanému
sumu 18.046,31 Eur, t. j. 1,5% z dohodnutej ceny diela. Podaním zo dňa 15. 03. 2009 žalobca navrhol
zmenu petitu žaloby tak, že žalovanú sumu 18.046,31 Eur s príslušenstvom rozšíril o sumu 2.285,63 Eur
ako ceny diela za presvetľovacie profily, ktoré žalovaný zakúpil za účelom zabudovania do diela, tento
materiál však na základe pokynu žalovaného zabudovaný nebol, pričom ostal vo vlastníctve žalovaného.

Žalovaný namietal, že podľa dojednania v článku V. bod 5.4.2 Zmluvy má žalobca nárok na odmenu vo
výške 1,5% z ceny diela, ktorú vykonávali subdodávatelia, v koordinácii ktorých zabezpečoval žalobca.
Tvrdil, že v opačnom prípade by pre žalovaného nemalo ekonomicky význam zabezpečovať práce
inými dodávateľmi. Poukazoval tiež na to, že dielo malo byť dokončené v lehote do 31. 08. 2008,
bolo však dokončované až v auguste 2009, a preto má žalovaný voči žalobcovi právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty v zmysle čl. IX bod 1 zmluvy vo výške 0,5% z ceny diela za každý aj začatý mesiac



omeškania s odovzdaním diela. Tvrdil tiež, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie
žalobcu s odstránením vád a nedorobkov, vo výške 500,- Sk denne.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výsluchmi.

Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 97/2007 dňa
20. 11. 2007, predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela PNEUCENTRUM NICHOLTRACKT Prešov -
Ľubotice podľa schváleného projektu stavby dodaného objednávateľom. Zmluvné strany si dojednali
zhotovenie diela v termíne do 31. 08. 2008, cenu diela si v článku V. bod 5.1 v spojení s dodatkom
č. 1 a dodatkom č. 2 k zmluve dohodli v celkovej výške 37.660.796,- Sk. V článku V. bod 5.4 zmluvy
zmluvné strany dojednali právo objednávateľa určiť subdodávateľa stavebného celku, časti stavby alebo
dodávateľa stavebného materiálu, resp. technologických častí a komponentov v prípade, že cenová
ponuka týchto subdodávateľov, resp. dodávateľov je pre objednávateľa výhodnejšia ako cenová ponuka
zhotoviteľa stavby v zmysle článku II. - východiskové podklady a údaje, ods. 2.4 - príloha č. 1 s tým, že
objednávateľ je povinný túto skutočnosti oznámiť zhotoviteľovi diela najneskôr 14 dní pred vykonaním
predmetných stavebných činností a je povinný umožniť koordináciu prác medzi subdodávateľom, resp.
dodávateľom a zhotoviteľom diela. Dohodli sa tiež, že zhotoviteľovi za koordináciu subdodávateľov/
dodávateľov určených objednávateľom prináleží odmena vo výške 1,5% z ceny diela, ktorá bude
fakturovaná samostatne po vykonaní diela.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, v akej výške a najmä z akej sumy náleží v zmysle článku
V. zmluvy zhotoviteľovi odmena za koordináciu subdodávateľov. Súd prvého stupňa poukázal na to,
že článok V. zmluvy o dielo zakotvuje právo zhotoviteľa na odmenu vo výške 1,5% z ceny diela za
koordináciu subdodávateľov, ktorých určí objednávateľ v súlade s článkom V. bod 5.4 zmluvy, ďalej
že právo na cenu diela vzniká zhotoviteľovi vykonaním diela, pričom cena diela medzi zhotoviteľom
a objednávateľom bola určená pevnou sumou v zmysle zmien zmluvy o dielo na základe dodatkov
č. 1 a 2 k zmluve. Súdu prvého stupňa sa preto javilo logickým tvrdenie žalovaného o tom, že 1,5
% odmena z ceny diela má byť vypočítaná z ceny časti diela vykonávanej subdodávateľmi, ktorých
určí objednávateľ. Podstatou vykonania diela je zhotovenie diela zhotoviteľom, či už vo vlastnej réžii
alebo subdodávateľsky, z čoho vyplýva, že zhotoviteľ môže dielo vykonať aj prostredníctvom iných
subjektov a nemusí k tomu mať ani súhlas objednávateľa, pričom takáto koordinácia subdodávateľov,
ktorí de facto vykonávajú dielo na účet a za zhotoviteľa je v jeho plnej réžii. Podľa súdu je preto
nelogické, aby za týchto subdodávateľov, ktorí sú vlastne vykonávateľmi diela v jeho mene zmluvne s
ním dojednaní, poberal akúkoľvek ďalšiu odmenu. Logickým sa javí, že odmena mala byť za koordináciu
tých subdodávateľov, ktorých zhotoviteľ vo vlastnej réžii ako subdodávateľov si nezazmluvnil, avšak
na stavenisku sa nepochybne nachádzajú a s týmito musí komunikovať aj z hľadiska časového a
priestorového harmonogramu staveniska. Ako odmena za takúto „prácu naviac“ je preto v článku V.
zmluvy dojednaná odmena za koordináciu subdodávateľov. Akýkoľvek iný výklad by podľa súdu prvého
stupňa nemal logické opodstatnenie, nakoľko ak by sa jednalo o odmenu vo výške 1,5% z celej ceny
diela, nebolo nutné túto odmenu osobitne dojednávať, ale sa mohla jednoducho premietnuť v cene diela
jej navýšením o 1,5%, čo však zmluvné strany neuskutočnili. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru,
že žalobcovi ako zhotoviteľovi náleží odmena vo výške 1,5% z objemu subdodávateľsky vykonaných
prác subjektmi, ktoré zabezpečil sám objednávateľ vo svojej réžii a ktoré predložil v počte 6 faktúr v
celkovom objeme 71.690,03 Eur, z čoho 1,5% odmena predstavuje sumu 1.075,35 Eur.

Žalobu v časti úhrady ceny za materiál za účelom vykonania diela, ktorý zostal vo vlastníctve žalovaného
vo výške 2.285,63 Eur, považoval súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania za dôvodnú.

Súd prvého stupňa preto považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 1.075,35 Eur titulom odmeny
za koordináciu subdodávateľov, ďalej vo výške 2.285,63 Eur titulom ceny za materiál, ktorý zostal vo
vlastníctve žalovaného spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25. 09.
2009 do 03. 11. 2009, t. j. 33, 81 Eur. Spolu teda podľa súdu prvého stupňa žalobcovi náleží suma
3.394,81 Eur.



Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal nárokom žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorý žalovaný uplatnil v
konaní za meškanie s odovzdaním diela vo výške 3.750,33 Eur (0,5% z ceny diela za každý mesiac
omeškania, čo je za 3 mesiace omeškania 3x po 1.250,- Eur), a na zmluvnú pokutu za omeškanie
žalobcu s odstránením vád a nedorobkov (zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 500,- Sk denne).
V zmluve bol dojednaný termín odovzdania diela 30. 08. 2008, dielo sa začalo odovzdávať dňa 08. 10.
2008 s tým, že posledné nedorobky boli odstránené ku dňu 30. 10. 2008, preto mal súd preukázané, že k
odovzdaniu diela došlo s omeškaním žalobcu a teda žalovanému vzniklo právo aj na dojednanú zmluvnú
pokutu. Povinnosťou zhotoviteľa je odovzdať dielo riadne, t. j. bez vád a nedorobkov a včas, t. j. v
dojednanom termíne. Dielo bolo bez vád a nedorobkov odovzdané až ku dňu 03.11.2008, ako to vyplýva
zo zápisu o ohliadke stavby podľa záznamu stavebného denníka. Meškanie žalobcu s odovzdaním diela
spočívalo v 3 začatých mesiacoch (september, október, november 2008), a zmluvná pokuta podľa článku
IX. bod 9.1 zmluvy o dielo predstavuje 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania, teda 3x po 625,05
Eur, čo je 1.875,15 Eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca bol v omeškaní aj s odstránením vád diela, a
preto má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania pre porušenie povinnosti
odstrániť vady a nedorobky, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný toto svoje tvrdenie v
konaní nepreukázal, naopak bolo preukázané, že v dojednanom termíne k 30.10.2008 boli všetky vady a
nedorobky spísané v rámci preberacieho konania riadne odstránené, čo konštatuje aj zápis stavebného
denníka zo dňa 03. 11. 2008 podpísaný zástupcom žalovaného.

Proti sume 3.394,81 Eur, ktorú súd prvého stupňa považoval za oprávnene uplatnený nárok žalobcu,
si teda žalovaný formou obrany dôvodne jednostranne započítal zmluvnú pokutu vo výške 1.875,15
Eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa právo na odmenu vo výške 1.075,35 Eur vzniklo žalobcovi až
dňom 03. 11. 2018, kedy došlo k úplnému odovzdaniu diela riadne a včas, a u sumy 2.285,63 Eur mu
vzniklo právo podľa splatnosti príslušnej faktúry dňa 25. 09. 2009. Keďže žalovaný neurčil, voči ktorej
pohľadávke žalobcu chce započítať svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu, súd prvého stupňa vychádzal
z toho, že túto pohľadávku je potrebné započítať na najstaršiu pohľadávku žalobcu, t. j. na 2.285,63 Eur,
ktorá bola splatná dňa 25. 09. 2009, a to na jej príslušenstvo - úroky vo výške 33,81 Eur za čas od 25.
09. 2009 do 03. 11. 2009, teda po započítaní tejto najstaršej pohľadávky zostáva pohľadávka žalobcu
oprávnená vo výške 444,29 Eur, a pohľadávka 1.075,35 Eur v celosti.

S poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 03.11.2009 súd
prvého stupňa priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške 9% ročne zo sumy 444,29 Eur od
25. 09. 2009 do zaplatenia a 9,55 % ročne zo sumy 1.075,- Eur od 04. 11. 2009 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP s tým, že čistý úspech žalobcu
v spore predstavuje 85%, a preto mu priznal 85% z uplatnených trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi prizná celý žalovaný nárok, prípadne aby rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v dohode o odmene v článku V. ods.
2.5.4.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ má za koordináciu subdodávateľov,
resp. dodávateľov určených objednávateľom nárok na odmenu vo výške 1% z ceny tej časti diela,
ktorá bola vykonávaná subdodávateľmi určenými objednávateľom. Namietal, že ustanovenie zmluvy,
kde je uvedené „Zhotoviteľovi za koordináciu subdodávateľov/dodávateľov určených objednávateľom
prináleží odmena vo výške 1,5% z ceny diela, ktorá bude fakturovaná samostatne po vykonaní diela“
je určité a zrozumiteľné. Zmluvné strany sa dohodli tak, že žalobca za koordináciu subdodávateľov
určených objednávateľom má nárok na odmenu vo výške 1% z ceny diela. Uviedol tiež, že pôvodne
sa medzi zmluvnými stranami rokovalo o vyššej percentuálnej miere tejto odmeny, až sa nakoniec
dohodla na 1,5% z ceny diela. Poukazoval na to, že v zmysle § 260 ods. 3 Obchodného zákonníka
sa zmluvné strany mohli od ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo odchýliť,
mohli sa teda dohodnúť aj o takejto povinnosti objednávateľa. Takáto dohoda podľa žalobcu nie je v
rozpore so zákonom, obchodnými zvyklosťami, ale ani v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu je
nelogický práve záver súdu, ktorý prevzal obranu žalovaného. V čase uzatvorenia zmluvy žalobca ani



žalovaný nevedeli a ani nemohli vedieť, či sa na zhotovení diela budú podieľať aj subdodávatelia, v
akom rozsahu a v akej cene, preto nebolo možné cenu diela o 1,5% navýšiť. Tvrdil tiež, že za takúto
činnosť pri zhotovovaní diela sa v praxi bežne dojednáva cena až do 6% z ceny diela, a to bez ohľadu na
to, či si subdodávateľov zabezpečuje zhotoviteľ sám, prostredníctvom objednávateľa, prípadne aj iným
spôsobom. V praxi sa pri zostavovaní súhrnného rozpočtu diela táto položka vykazuje ako inžinierska
činnosť. Poukazoval tiež na to, že v konkrétnom prípade zmluvy o dielo s vybranými subdodávateľmi
uzatváral priamo sám žalovaný. Činnosť všetkých subdodávateľov však musel žalobca ako zhotoviteľ
koordinovať v súlade s technologickým postupom prác na zhotovení diela, inak by bol vznikol chaos.
Namietal tiež, že zo 6-tich faktúr predložených žalovaným, hodnotu ktorých súd prevzal pri rozhodovaní
o nároku žalobcu, sú faktúry iba od 2 subdodávateľov, a nie od všetkých subdodávateľov, preto aj tento
výpočet považuje žalobca za účelový.

Žalobca ďalej tvrdil, že omeškanie so zhotovením diela bolo spôsobené žalovaným, konkrétne činnosťou
štatutára žalovaného JUDr. Kulicha, ktorá bola podľa žalobcu počas realizácie diela často zmätočná.
Výber subdodávateľov zo strany žalovaného nebol vždy včas zrealizovaný, následkom čoho sa stavebné
práce predlžovali, čo žalobca zaznamenal aj v stavebných denníkoch. Žalobca listom zo dňa 18.
04. 2008 upozornil žalovaného na porušovanie zmluvy, keď po urgenciách a výzvach neoznámil
subdodávateľov na práce elektroinštalačné, dodanie a montáž skeletu betónovej konštrukcie, dodanie
a montáž plastových okien, následkom čoho je ohrozený termín zhotovenia diela. Práve tieto problémy
boli podľa žalobcu dôvodom na to, že žalobca žiadal o predloženie lehoty na zhotovenie diela, zaslal
žalovanému návrh dodatku č. 3 k zmluve, žalovaný však tvrdil, že návrh mu nebol doručený. Žalobca
poukázal na viaceré zápisy v stavebnom denníku, kde konštatuje prieťahy v stavebných prácach
zavinené objednávateľom. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s týmito zápismi dostatočne neoboznámil,
keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že k omeškaniu s odovzdaním diela došlo
zavinením žalovaného.

Žalobca tiež nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že dielo bolo dokončené až dňa 03. 11.
2008, z ktorého je zápis o odstránení drobných nedorobkov. Podľa žalobcu bolo dielo odovzdané ku
dňu skončeniu preberacieho konania, t. j. k 10. 10. 2008, pričom poukazoval na zápis o odovzdaní a
prevzatí, kde zodpovedné osoby vlastnoručne prevzatie podpísali a bolo v ňom konštatované, že lehoty
zahájenia ukončenia boli dodržané. Žalovaný podľa žalobcu podpisom tohto zápisu súhlasil s predĺžením
termínu zhotovenia odovzdania diela ku dňu 10. 10. 2008 s tým, že všetky drobné nedostatky uvedené v
prílohe budú odstránené do 30. 10. 2008. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný si u žalobcu nikdy písomne
neuplatnil zmluvnú pokutu napriek tomu, že podľa článku X. ods. 9.4 zmluvy bol povinný si zmluvnú
pokutu uplatniť písomnou formou.

Konateľ žalovaného JUDr. Kulich podľa žalobcu dobre vedel o prieťahoch pri výstavbe diela z jeho strany,
a pokiaľ mal za to, že dielo bol odovzdané s omeškaním, mal možnosť uviesť to v zápisnici o odovzdaní
a prevzatí diela, čo však neurobil. Žalobca preto namieta proti nároku žalovaného na zmluvnú pokutu za
omeškanie so zhotovením diela vo výške 0,05% z ceny diela za každý začatý mesiac. Nesúhlasí tiež s
postupom súdu prvého stupňa, ktorý protinávrh žalovaného sám započítal a nevylúčil ho na samostatné
konanie. Keďže si žalovaný písomne u žalobcu zmluvnú pokutu neuplatnil, nemôže si podľa žalobcu
uplatniť ani započítanie, nakoľko takýto záväzok žalobcovi nevznikol.

Žalobca nesúhlasí ani s priznanými trovami konania, keď v rozsudku súd prvého stupňa priznal
žalovanému na náhradách trov konania aj odmenu za zastúpenie právnym zástupcom účasť na
pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a súčasne aj k prevzatiu vyhotoveného rozsudku
zo strany účastníkov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 24. 01. 2011 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovaný sa nestotožňuje s tým, ako
žalobca vykladá článok V. bod 5.4 zmluvy o dielo ohľadne výšky odmeny, ktorá mu patrí za koordináciu
subdodávateľov, resp. dodávateľov určených objednávateľom.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne.

V článku V. bod 5.4 zmluvy o dielo, uzavretej v tejto veci  medzi žalovaným ako objednávateľom
a žalobcom ako zhotoviteľom dňa 20. 11. 2007, bola obsiahnutá dohoda o práve objednávateľa,
určiť si subdodávateľa stavebného celku/časti diela alebo dodávateľa stavebného materiálu, resp.
technologických častí a komponentov v prípade, že cenová ponuka týchto subdodávateľov/dodávateľov
je pre objednávajúceho výhodnejšie ako cenová ponuka zhotoviteľa stavby, uvedená v článku II. -
Východiskové podklady a údaje, ods. 2.4 - Príloha č. 1. Objednávateľ bol povinný túto skutočnosť
oznámiť zhotoviteľovi diela najneskôr 14 dní pred vykonaním predmetných stavebných činností a bol
povinný umožniť koordináciu prác medzi subdodávateľom/dodávateľom a zhotoviteľom diela (5.4.1).
Podľa dohody v článku 5.4.2 „Zhotoviteľovi za koordináciu subdodávateľov/dodávateľov určených
objednávateľom prináleží odmena vo výške 1,5% z ceny diela, ktorá bude fakturovaná samostatne po
vykonaní diela“.

Úprava obchodno-záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku je založená na zásade zmluvnej
voľnosti, ktorá rešpektuje autonómiu vôle zmluvných strán, teda účastníkov konkrétnej zmluvy.
Väčšina ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka, upravujúcich obchodné-záväzkové vzťahy, má
dispozitívnu povahu, zmluvné strany si môžu obsah vzájomných práv a povinností dohodnúť odlišne,
tak, aby to vyhovovalo podmienkam konkrétneho obchodného prípadu. V § 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka sú vypočítané tzv. kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka, od ktorých sa zmluvné
strany pri uzatváraní vzájomných zmlúv odchýliť nemôžu. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo, príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 536 až § 565) sú dispozitívnej povahy. Zmluvné strany si teda
pri zmluve o dielo môžu dohodnúť okrem odmeny za dielo aj iné vzájomné práva a povinnosti.

Vyššie uvedené znenie časti V. bod 5.4.2 zmluvy o dielo uzavretej v tomto prípade, je jednoznačné,
určité a zrozumiteľné. Vyplýva z neho právo žalobcu na odmenu a tomu zodpovedajúca povinnosť
žalovaného uhradiť odmenu, je zrejmé, že odmena bola dohodnutá za koordináciu subdodávateľov,
resp. dodávateľov určených objednávateľom, jednoznačná je aj výška odmeny - 1,5% z ceny diela s
tým, že táto bude fakturovaná samostatne po vykonaní diela. Táto dohoda je zrozumiteľná, nejde o
ustanovenie, ktoré by v tomto smere pripúšťalo rôzny výklad. Nie je preto potrebné vykladať ju ani
podľa výkladových pravidiel (§ 266 Obchodného zákonníka), ale ani posudzovať jej znenie z pohľadu,
čo sa javí logické a čo nie. Navyše, aj z dokazovania súdu prvého stupňa ohľadne rokovaní zmluvných
strán pred uzatvorením zmluvy o dielo je zrejmé, že tam bola snaha žalobcu ako zhotoviteľa takúto
odmenu dohodnúť, v priebehu rokovaní sa menila len jej výška. Je zrejmé, že obe zmluvné strany
mali záujem predmetnú zmluvu o dielo uzavrieť, preto žalobca ako zhotoviteľ súhlasil aj s tým, že
žalovaný ako objednávateľ si môže určiť subdodávateľa stavebného celku, resp. časti stavby alebo
dodávateľa stavebného materiálu alebo technologických častí a komponentov v prípade, ak cenová
ponuka týchto subjektov bude pre neho výhodnejšia ako cenová ponuka žalobcu ako zhotoviteľa stavby,
na druhej strane však aj žalovaný ako objednávateľ súhlasil s tým, že žalobcovi ako zhotoviteľovi za
koordináciu takýchto subdodávateľov, resp. dodávateľov zaplatí odmenu. Táto odmena bola dohodnutá
osobitne, pretože v čase uzatvárania zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, či vôbec žalovaný ako
objednávateľ svoje právo určiť sám subdodávateľov alebo dodávateľov využije. Odvolací súd preto
nesúhlasí s úvahami súdu prvého stupňa, že táto odmena mohla byť jednoducho premietnutá v cene
diela jej navýšením o 1,5%.

Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, zhotoviteľ môže dielo vykonať aj prostredníctvom iných
subjektov, pričom však zodpovedá objednávateľovi tak, ako by dielo vykonával sám  (§ 538 Obchodného
zákonníka). V takýchto prípadoch ide o subdodávateľov, ktorých si zabezpečuje sám zhotoviteľ
a skoordinuje ich činnosť, resp. dodávky materiálu tak, aby neporušil svoje základné povinnosti
zhotoviteľa, ktoré pre neho z uzavretej zmluvy o dielo vyplývajú. Pokiaľ však zhotoviteľ súhlasil s tým, že
objednávateľ si sám môže určiť subdodávateľa stavebného celku, resp. časti stavby alebo dodávateľa
stavebného materiálu, resp. technologických častí a komponentov, a to prakticky bez obmedzenia
v priebehu realizácie diela, pričom bol len povinný oznámiť túto skutočnosť zhotoviteľovi najneskôr
14 dní pred realizáciou tohto práva, predstavovalo to pre zhotoviteľa značné riziko, a to najmä z



hľadiska dodržania termínu zhotovenia diela. Zmluva o dielo v tomto prípade bola uzavretá 20. 11.
2007, práce mali začať hneď v novembri 2007, ukončenie bolo dohodnuté na 31.08.2008, pričom išlo
o pomerne rozsiahle stavebné práce. Je preto pochopiteľné, že za koordináciu týchto subdodávateľov,
resp. dodávateľov požadoval žalobca ako zhotoviteľ odmenu. Práve spôsob určenia výšky tejto odmeny
- 1,5% z ceny diela, teda vo výške vypočítateľnej v každom okamihu, mala byť zárukou, aby žalovaný ako
objednávateľ toto široko dohodnuté oprávnenie nezneužíval a mohol si v každom okamihu vypočítať,
či a na koľko je pre neho finančne výhodnejšie zabezpečiť lacnejšieho subdodávateľa v porovnaní s
odmenou, na ktorú žalobcovi v tomto prípade vznikol nárok. Ako už bolo uvedené, zrejme obe zmluvné
strany mali záujem na uzavretí zmluvy o dielo, nakoľko dojednanie v bode 5.4 v konečnom dôsledku ani
nemožno považovať za výhodné pre niektorú zo zmluvných strán.

Zmluvné strany sa však v tejto časti zmluvy dohodli úplne jednoznačne, preto sú svojou dohodou
viazané.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že odmena v
článku V. bod 5.4.2 zmluvy o dielo bola dohodnutá vo výške 1,5% z ceny časti diela, vykonávanej
subdodávateľmi, ktorých určí dodávateľ.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Odvolací súd nesúhlasí ani so závermi súdu prvého stupňa ohľadne meškania zhotoviteľa s realizáciou
diela. Zmluvné strany sa dohodli, že dielo sa bude preberať naraz ako celok, o odovzdaní a prevzatí diela
spíšu zmluvné strany zápisnicu, pričom prevzatie diela alebo jeho časti môže objednávať odmietnuť
pre vady a nedorobky až do ich odstránenia (čl. VIII zmluvy o dielo). V konaní na súde prvého stupňa
bol predložený Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby PNEUCENTRUM - NICHOLTRACKT Prešov -
Ľubotice, podpísaný okrem iných aj konateľom žalovaného ako objednávateľa. Podľa tohto zápisu bolo
preberacie konanie začaté dňa 08.10.2008, konštatuje sa v ňom, že lehoty zahájenia a ukončenia
boli dodržané, stavebné práce boli zrealizované podľa technických noriem v kvalite zodpovedajúcej
požiadavkám riadneho užívania diela s tým, že bolo tiež dohodnuté, že všetky drobné nedorobky
uvedené v prílohe budú odstránené do 30.10.2008. Ako dátum skončenia preberacieho konania je v
tomto zápise uvedený 10.10.2008, od tohto dátumu začína plynúť aj záručná lehota. Zápis obsahuje aj
vyhlásenie o odovzdaní a prevzatí diela kompetentnými zástupcami. Súd prvého stupňa pochybil, keď
za dátum ukončenia diela a jeho odovzdania objednávateľovi považoval až 03.11.2008, kedy boli podľa
záznamu stavebného denníka odstránené vady a nedorobky. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď pri
hodnotení nároku žalovaného na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa
so zhotovením diela neprihliadol k tvrdeniam zhotoviteľa o tom, že omeškanie bolo spôsobené aj
okolnosťami na strane objednávateľa, a to práve v súvislosti s činnosťou subdodávateľov a dodávateľov,
ktorých si určil žalovaný ako objednávateľ. V zmysle § 365 Obchodného zákonníka nie je dlžník v
omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Súd prvého stupňa žalobcom
v tomto smere navrhované dôkazy vôbec nevykonal.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tým, že právo na odmenu za koordináciu subdodávateľov vzniklo
žalobcovi až dňom 03.11.2008 (kedy podľa zápisu v stavebnom denníku došlo k odstráneniu všetkých
vád a nedorobkov), ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. V zmluve
bolo dohodnuté, že odmena bude žalobcom fakturovaná samostatne po vykonaní diela. Žalobca v
tomto konaní uplatnenú odmenu 1,5% z ceny diela vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 290417 zo dňa
23.04.2009 so splatnosťou dňa 07.05.2009. Ide o splatnosť obvyklú v podnikateľských vzťahoch, ktorá
navyše súhlasí s dohodou v čl. VI bod 6.2.1 zmluvy, podľa ktorého splatnosť faktúry je 14 dní od
jej doručenia objednávateľovi. Žalovaný ako objednávateľ bol teda v omeškaní s úhradou odmeny
od 08.05.2009 tak, ako to napokon uviedol aj žalobca v petite svojho návrhu, keď si uplatnil úroky z
omeškania.



Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. h/ v odvolaním napadnutej
časti, kde súd žalobu v časti o zaplatenie 18.812,65 Eur s prísl. zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania zrušil a podľa § 221 ods.2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude pokračovať v konaní, pričom bude vychádzať z toho, že v zmluve o dielo
uzavretej medzi účastníkmi konania bola pre žalobcu ako zhotoviteľa dohodnutá odmena za koordináciu
subdodávateľov, resp. dodávateľov určených žalovaným ako objednávateľom vo výške 1,5% z ceny
diela (čl. V, bod 5.4.2 zmluvy). Opakovane sa bude zaoberať obranou žalovaného, ktorý žiadal na nárok
žalobcu započítať svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o dielo pre prípad
meškania žalobcu ako zhotoviteľa so zhotovením diela, pričom vykoná žalobcom navrhnuté dokazovanie
na preukázanie tvrdení žalobcu, že pokiaľ žalobca s odovzdaním diela meškal, bolo to zapríčinené
žalovaným ako objednávateľom (§ 365 Obchodného zákonníka). Po posúdení dôvodnosti žalobcovho
nároku vrátane úrokov z omeškania, ako aj dôvodnosti obrany žalovaného súd znovu rozhodne o celom
uplatnenom nároku vrátane nároku  na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň
omeškania zo sumy 18.046,31 Eur od 08.05.2009 a zo sumy 2.285,63 Eur od 29.09.2009 do zaplatenia.
Po ustálení výšky žalobcovho nároku zohľadní tiež, že rozsudkom č. k. 13Cb 25/2010-176 zo dňa
07.10.2010 v časti prvej výrokovej vety už bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.519,29 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.075,35 Eur od 04.11.2009 do zaplatenia a zo sumy
441,29 Eur vo výške 9% ročne od 25.09.2009 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa znovu rozhodne aj o náhrade trov konania a zároveň rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 224 ods.3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cb/25/2010", "guid": "3d557ff8-966a-4556-8c88-56f6a5c6eadb:5130dc48-7637-4d3d-aad7-4e008b82779a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}