Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5CoE/139/2016 z 13. 3. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2017, sp. zn. 5CoE/139/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6705210599.1
Krajský súd Banská Bystrica | 5CoE/139/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6705210599.1 | 2017-03-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 ods. 1 EP, § 162 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3728235-e6e6-4475-aa1c-5e00e4be0d9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6705210599.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705210599
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6705210599.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky oprávneného v
sume 650,70 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom
Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 2428/05, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2119/2005-21 zo dňa 15.02.2011, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu   v prvej a druhej výrokovej vete  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (prvá a
druhá výroková veta). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 14,12 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia (tretia výroková veta).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 005139 zo dňa
18.10.2005 poveril vykonaním exekúcie v prospech pohľadávky súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu
na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom dňa 22.05.2005 pod č. N 2346/2005, Nz 22720/2005,
a to na základe plnomocenstva, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.09.2004 medzi
oprávneným a povinným. Po preskúmaní notárskej zápisnice súd dospel k záveru, že táto nie je
spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr.
Tomáša Kušníra dlh povinného ešte neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tomto čase
nemohol povinný svoj dlh uznať, a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo
(§ 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“). Súd
prvej inštancie poukázal aj na rozpor záujmov medzi povinným a jeho zástupcom podľa § 31 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní zmluvy povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že v tejto zmluve bola
použitá predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv, a teda už obsahovala meno splnomocnenca,
čo spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne
hájiť záujem povinného. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného
urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že notárska



zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil
za neprípustnú a následne ju zastavil.

3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a povinnosťou ich náhrady v sume 14,12 eur zaťažil oprávneného, ktorý  jej zastavenie zavinil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v
danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na
vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal Okresný súd Zvolen o udelenie
poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice
ako exekučného titulu udelené. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul
za „súladný“,  a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V danom
štádiu súd nezistil rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého
právneho úkonu. Ďalej uviedol, že povinný ako dlžník pritom mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy
udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil. Udelením poverenia sa povinný nevzdal svojich
práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu na osobu advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra. Platné právne predpisy povinnému nebránili v tom, aby záväzok uznal dobrovoľne aj
sám, najmä, keď jeho výška mu bola známa. Ďalej uviedol, že formulácia uvedená v plnomocenstve
je určitá, v zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku
uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Žiadny zákon tiež nepredpisuje povinnú účasť pri
spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Oprávnený poukázal aj na to, že predmetným uznesením súdu sa exekúcia vyhlásila za
neprípustnú a zastavila až po udelení poverenia, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania
k zmene skutkového ani právneho stavu. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

5. Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie doručil oprávnený súdu prvej inštancie podanie zo dňa
03.09.2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“.

6. Oprávnený v tomto podaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012 zo
dňa 14.03.2012 a v tejto súvislosti najmä na to, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka
jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Materiálna stránka je
predpísaná Exekučným poriadkom v jeho ustanovení § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými
náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby,
právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Žiadne ďalšie
podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku
nemožno vyvodiť. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že udelené plnomocenstvo
je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods.
2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento záver podľa oprávneného neobstojí a súd ho
nijako nezdôvodnil. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, resp.
oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne
preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu a
táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú
výhodu oproti stavu, keby dojednané nebolo vôbec. Povinný taktiež mohol plnomocenstvo kedykoľvek
odvolať. Podľa oprávneného sa tiež súd nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v
smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve
o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

7. Oprávnený navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „O.s.p.“) konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej Únie
predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:  1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým



dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a
na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?   2. Je v súlade  s čl. 17
a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10.  Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že oprávnený navrhuje exekučné konanie
v prejednávanej veci prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

11.  Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12.   Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13.   Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14.   Podľa § 162 ods. 1, písm. c/ CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

15.   Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd
o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

16. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

17. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol.

18. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu
nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie.

19. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 6. októbra  1982  vo  veci  CILFIT, C -283/81 v bodoch
9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný
prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z
účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd
povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu
súdu obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie prípadne i bez návrhu.



20. Zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí
odsek majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či
rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie
sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to
znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv
na vyriešenie sporu.

21. Súdny dvor Európskej únie môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená
v článku 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania
pojmu nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie nie je
oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy
a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16. novembra 2010,
C-76/10, bod 60 a 79).

22. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

23. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné
prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti CSP v ust. § 162, a nebolo ho možné prerušiť ani
z dôvodov uvedených v predchádzajúcom procesnom predpise, a to Občianskom súdnom poriadku,
ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní
sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa §
56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie
exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1
písm. b/), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom   (§ 68d).

24. Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust.     § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 (obsahovo totožnom s ust. § 162 ods. 1 písm. c/
CSP účinného od 01.07.2016) dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného
ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhne otázku, ktorá má byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako
predbežná otázka predložená, je odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný
prostriedok povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky
za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným
spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný
ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným navrhovanú
predbežnú otázku za zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom
jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Aj v prípade, ak by odvolací
súd považoval oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora
Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu
práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to
najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a ak výklad
a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair (fr.)).

25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov
uvedených v podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto
odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

26. Podľa § 323 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj
určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

27. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

28. Exekučným titulom v prejednávanej veci je notárska zápisnica č. N 2346/2005, Nz 22720/2005 zo dňa
02.09.2005, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom.



Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnený konať v mene povinnej
osoby, dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 650,70 eur (19 603,- Sk).

29. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu súhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie,
že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované extenzívne a všeobecne.
Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo
možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý
vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a
konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože
neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či
vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti
nastanú. Zástupca povinného navyše v notárskej zápisnici určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený
zjavne bez splnomocnenia na takýto prejav vôle povinným a povinného tým zaviazal k povinnosti a k
lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v
zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, keď ho považoval za neplatné.

30. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

31. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

32. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného"
zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ani argument o nezávislom
postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť, že súdom
je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., vo
všetkých zmluvách o úvere mal už vopred formou predtlače pripravené udelenie plnomocenstva dlžníkmi
len tomuto jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho
advokáta, čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov konkrétneho
dlžníka pri výkone právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Zmluvná voľnosť
povinného pri „zvolení si“ splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri jedinej
možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už
vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Exekučný titul - notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná v mene povinného bez platne dojednaného
splnomocnenia, je preto nutné považovať za nulitný právny akt, ktorý nemohol nadobudnúť účinky
vykonateľného rozhodnutia vo vzťahu k povinnému. Pokiaľ sa tak exekúcia v danej veci vedie na
podklade nespôsobilého exekučného titulu, je tu dôvod pre vyhlásenie ďalšieho vedenia exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenie, ako správne konštatoval exekučný súd v napadnutom uznesení.

35. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu-notárskej zápisnice so
zákonom, krajský súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení
Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2) je totiž zrejmé, že súd je povinný, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.
Príslušný súd má teda zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý
pripúšťa ustanovenie § 41 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na
návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať.



36. Podľa § 41 ods. 2, písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri iných vykonateľných
rozhodnutiach, ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna stránka spočíva v dodržaní náležitosti
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
- Notársky poriadok. Materiálna stránka je predpísaná priamo Exekučným poriadkom v ustanovení   §
41 ods. 2 písm. c/. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice a
pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva, sa
uplatňujú obdobné kritéria a preto záver o ich splnení alebo nesplnení (formálnych a materiálnych
náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý
by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Odvolací súd v
súvislosti s argumentom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať notársku
zápisnicu poznamenáva, že závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať
náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznaná
za spôsobilý exekučný titul, vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo
267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález I. ÚS
5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd SR zdôraznil osobitný akcent
na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici, ako exekučnému
titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z
hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

37. Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s dôrazom na údajné porušenie
ústavne garantovaných práv oprávneného ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny
proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom. Súd prvej inštancie k právnemu záveru o
neprípustnosti vedenia exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným
oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre taký právny záver, aký
súd vyvodil, sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a notárskej zápisnice ako exekučného titulu
a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného ako
účastníka konania. Rovnako nemá zákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia
dvojinštančnosti konania, nakoľko voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie
prípustné a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvej
inštancie, je predmetom odvolacieho - druhoinštančného konania.

38. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty oprávneného obsiahnuté v odvolaní (polemizujúce o správnosti
právneho posúdenia plnomocenstva ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského vzťahu podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods.
2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj o použití Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.
apríla 1993), odvolací súd sa nimi osobitne zaoberal, nakoľko sú z hľadiska preskúmania správnosti
napadnutého uznesenia bezpredmetné. V odôvodnení uznesenia totiž súd prvej inštancie uvedenú
smernicu neaplikoval, ani neposudzoval udelené plnomocenstvo z hľadísk spotrebiteľského práva podľa
ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže neprípustnosť vedenia exekúcie vyvodil na
odlišnom právnom posúdení. Odvolacie dôvody v tejto časti tak smerujú zjavne voči inému súdnemu
rozhodnutiu.

39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne
správne, preto ho podľa ustanovenia  § 387 ods. 1 CSP  potvrdil.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu



na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).