Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/395/2014 z 30. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. marca 2015, sp. zn. 8CoP/395/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7614208212.2 Krajský súd Košice | 8CoP/395/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7614208212.2 | 2015-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/637d6262-57ee-42ec-a033-f2c44b930cb0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7614208212.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/395/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614208212.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti o maloleté detí C.A.
K.Ú. nar. XX.X.XXXX a C.A. K.Ú. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, detí rodičov C.. Ľ. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. L. E.
na G. A. Č.. XX a C.. M. K.T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho E. G. L. N. A. Č.. XX právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou URBANI & Partners, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na Skuteckého ulici
č. 17 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 16P 132/2014-65 z 16.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom otca pre maloleté deti C. S.
C. K..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 16.6.2014 č.k. 16P 132/2014-65 zmenil rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 16P 304/2010-80 z 11.10.2010 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné otca
pre maloletú C. z 135 Eur mesačne na 150 Eur mesačne a na maloletú C. zo 125 Eur na 150 Eur
mesačne počnúc dňom 15.5.2014, ktoré ho zaviazal platiť matke maloletých detí vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred. Dlžné výživné za mesiac máj 2014 na maloletú C. 8,23 Eur a na maloletú C. za mesiac
máj 13,71 Eur určil otcovi zaplatiť matke do 30.6.2014. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec i matka maloletých detí. Matka podala odvolanie
s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na maloletú C.
na 200 Eur mesačne a na maloletú C. na 180 Eur mesačne počnúc dňom 15.5.2014 do budúcna tak,
ako žiadala v návrhu. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a nezistil dostatočne skutkový stav, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Predovšetkým vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že má
vo svojej osobnej starostlivosti tri deti pochádzajúce z manželstva s otcom. Výživné žiadala zvýšiť na
dve deti, ktoré sú ešte maloleté a okrem toho má vo svojej starostlivosti aj plnoleté dcéru R.. Na túto
dcéru otec prispieva výživným vo výške 160 Eur mesačne a v dôsledku zmeny pomerov a u plnoletej
dcéry podala návrh na zvýšenie výživného. Zdôraznila, že výživné na maloleté deti bolo posledný raz
upravované v roku 2010, kedy dcéra C. navštevovala piaty ročník základnej školy a dcéra C. druhý
ročník základnej školy. V čase rozhodnutia súdu dcéra C. navštevovala osemročné gymnázium a od
septembra 2014 má nastúpiť do prvého ročníka bilingválneho gymnázia. Vyslovila presvedčenie, že
konajúci súd nezohľadnil dostatočne tieto skutočnosti, neprihliadol na to, že v súvislosti s prechodom
do vyššieho ročníka vzniknú matke zvýšené výdavky, spojené predovšetkým so zadovážením učebníc,
študijných materiálov v cudzích jazykoch. Zvýšili sa aj náklady spojené s jej rastom, ošatením, hygienou,



kultúrno-spoločenským a športovým vyžitím. V tejto súvislosti zdôraznila, že otec okrem výživného
určeného v roku 2010 neprispel žiadnou inou formou výživného a to ani finančne ani naturálne. Tie isté
dôvody na zvýšenie výživného uviedla aj pri maloletej dcére C., ktorá v čase posledného rozhodovania
o výživnom mala osem rokov a v čase rozhodnutia súdu mala dvanásť rokov a navštevuje šiesty ročník
základnej školy. Zvýšili sa náklady spojené s ošatením, hygienou a zabezpečením všetkých primeraných
a odôvodnených potrieb. Uviedla, že tvrdenie otca o splácaní pôžičiek vzniknutých v čase trvania
manželstva, tvorilo jeho obranu už aj na súde prvého stupňa je účelové, pretože išlo o investovanie
do jeho majetku, t.j. do rodinného domu jeho rodičov, pričom ona z týchto investícií pri rozdelení BSM
nedostala nič a jeho rodina na tom doteraz profituje. Aj tvrdenie otca o tom, že jeho súčasná manželka
si nemôže zohnať prácu, považuje za účelové, nakoľko je vyštudovaná inžinierka ekonómie, žijú v
krajskom meste v Banskej Bystrici preto tvrdenie otca, že nie je schopná si zohnať prácu, považuje
za zavádzajúce.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletých detí. Vyjadril názor, že v danom
prípade nie sú podmienky na zvýšenie výživného, v zmysle zákonných podmienok týkajúcich sa
zvýšenia výživného neboli splnené, pretože od poslednej úpravy nenastala zmena pomerov a keď
nastala, tak len v prospech matky maloletých detí, u ktorej došlo k podstatnému zvýšeniu priemerného
mesačného zárobku. Zdôraznil predovšetkým, že jeho príjem je len príjmom zo zamestnania a práve
v dôsledku platenia výživného v celkovej výške 420 Eur na tri deti bol nútený v období posledných
rokov dvakrát zmeniť zamestnanie, aby si udržal určitú životnú úroveň, s ktorou sú však spojené vyššie
náklady, a to je napríklad cestovanie, nakoľko nebýva v mieste sídla zamestnávateľa. Zdôraznil, že
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči terajšej manželke, ktorá je nezamestnaná. K námietkam matky
týkajúcim sa zakúpenia nového auta na leasing uviedol, že toto tvrdenie matky je účelové a, pretože aj
ona si zabezpečila na leasing nové auto, pričom pre neho je zakúpenie nového auta nevyhnutnosťou a
prostriedkom, ktorým sa dopravuje do zamestnania. Zdôraznil, že od poslednej úpravy nenastala žiadna
výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodnila zvýšenie výživného preto žiadal, aby odvolací súd návrh
matky o zvýšenie výživného zamietol v celom rozsahu.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. K odvolacej námietke otca, že od
poslednej úpravy nedošlo k zmene pomerov zdôraznila, že potreby maloletých detí od poslednej úpravy
sa zmenili a to výrazným spôsobom, o čom však otec nemá predstavu, keďže sa s deťmi vôbec
nestýka. K vyjadreniu otca, že bol nútený dvakrát zmeniť zamestnanie od poslednej úpravy, aby si
udržal svoj životný štandard konštatovala, že táto informácia nie je pravdivá, pretože z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že v uvedených zamestnaniach bol jeho priemerný mesačný zárobok približne
rovnaký. Vyslovila presvedčenie, že otec maloletých detí má dostatok finančných prostriedkov na to, aby
prispieval na ich výživu vo zvýšenej miere, a to v zmysle návrhu matky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami otca i matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania
na súde prvého stupňa a ani jeden z nich v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne nové
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací



súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú
vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného celkove na obidve deti o 40 Eur mesačne, i
keď rozsah odôvodnených potrieb detí by zjavne odôvodňoval zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu,
ale vychádzajúc z reálnych príjmových pomerov otca, jeho oprávnených a odôvodnených výdavkov,
ktoré sú popri odôvodnených potrebách oprávnených osôb rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie
o výživnom, resp. zvýšení výživného, t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča
podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací
súd. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako
aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov
v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre obidve maloleté deti od 15.5.2014 do budúcna a výživné
150 Eur na maloletú C. a 150 Eur na maloletú C. je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v
odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkových schopnostiam
a možnostiam otca ako aj jeho majetkovým pomerom. Zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých
detí preukázané ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére,
na ktorú v súčasnej dobe prispieva výživným vo výške 160 Eur, pričom sa vedie konanie o zvýšenie
výživného. Je preto dôvodné predpokladať, že aj v tomto konaní bude výživné otca pre plnoletú dcéru
R. zvýšené v dôsledku zmeny pomerov. Od posledného rozhodnutia o výživnom 11.10.2010 rozsudkom
č.k. 16P 304/2010-80 ubehlo ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa doba takmer štyroch rokov, počas
ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí postupne zvyšoval, preto aj za skutkového
stavu, že príjem otca dosahovaný v čase terajšieho rozhodovania v porovnaní s jeho príjmom v čase
predchádzajúcej úpravy výživného sa výrazne nezvýšil, rozhodne možno považovať pomery u maloletej
u obidvoch maloletých detí zmenu pomerov už len z hľadiska uplynutia času. Odvolací súd je preto toho
presvedčenia, že otec mal a má dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie tak vlastných potrieb
v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tento štandard poskytol svojim maloletých deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že
dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd zdôrazňuje
aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v
prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj
životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky
výživného. Odvolací súd spôsob zvýšenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby maloletej C.
a maloletej C. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom ako aj v
súvislosti s vekom, rastom a prechodom do vyšších ročníkov škôl, resp. prechodom na druhý stupeň
školy sa nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o
výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda
buď len u oprávneného alebo len u povinného. Takto zvýšené výživné zohľadňuje fakticky len základnú
mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy
maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj tým, že sa o obidve
deti osobne stará, dobrovoľne si plní voči nim vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu
pomeru matky, na ktoré otec poukazuje v odvolaní. Pre úplnosť dodáva, že rozsudok súdu prvého
stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného.
Z uvedených dôvodov napadnutý výrok o výživnom a v tej súvislosti aj o dlžnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.