{"guid": "359299aa-f240-4025-aad8-cd3383220984:09fffd75-69de-4857-96b8-bb82803e140a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2", "spisova_znacka": "5Co/497/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/497/2014 z 14. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 14. júla 2015, sp. zn. 5Co/497/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2", "identifikacne_cislo": "7813203622", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09fffd75-69de-4857-96b8-bb82803e140a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/497/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203622
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203622.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
Praha 3, IČO: 26 429 705, Česká republika, proti žalovanej L. M., X. XX, o zaplatenie 321,31 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/389/2013-44 z 24.1.2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vec   v r a c i a   súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania.
Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi:
\" Zmenkovú sumu vo výške 321,31 €,
\" Zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
- zo sumy 321,31 € od 27.10.2009 do zaplatenia,
\" 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy
- zo sumy 321,31 € od 11.1.2010 do zaplatenia,
\" zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 1,07 €,
\" náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 19,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 64,34 € .
Súd dôvodil, že predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského
práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Súd v prvom rade
posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb.
-  Zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená v článku 1
druhej časti zákona č. 191/1950 Sb. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou
sú neplatné. (§ 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb.). Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o
vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V
zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný, a ak neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápisu \"zaplatím za túto zmenku pri predložení\" je uvedená zročnosť zmenky na videnie
a z údaja \"na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia\" je uvedená zročnosť zmenky
na určitý čas po dáte vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú,
ako je to uvedené v ustanovení § 33 ods. 2 zákona 191/1950 Sb. Takáto zmenka sa považuje za
neplatnú (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011). Problematiku zročnosti
zmenky upravuje § 33 a nasledujúce zákona 191/1950 Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby,
ktorými je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob
zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie - vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý
čas po videní (napr. za 30 dní po videní) nazývané lehotové vistazmenky.



Súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona
191/1950 Sb. a preto je v zmysle odseku 2 citovaného paragrafu neplatná. Preto súd žalobu zamietol,
zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa
z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového
vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v
právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii,
že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne
povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej
špirály (IV. ÚS 457/10 Ústavného súdu CZ). Súd v danom prípade postupoval  podľa Občianskeho
súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade
so Smernicou  Rady  93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
smernicou 2008/48/EHS o zmluvách  o spotrebiteľskom  úvere, smernicou  2005/29/ES o nekalých
obchodných  praktikách  podnikateľov  voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd citoval § 121 O.s.p., čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, § 53 ods. 1 - 4 OZ, lebo neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.  Súd dôvodil, že podľa § 37 ods. 1
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom, a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.
03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa
záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu  skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému
vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého
dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za  podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a)
v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie  za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.
Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Sadzba
zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore s
dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na
základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej
v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania
stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia.
Súd dospel k záveru, že  dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky, aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zrušiť napadnutý rozsudok alebo zmeniť
a návrhu vyhovieť a priznať trovy odvolacieho konania. V rozsiahlom odvolaní, ktoré má 42 bodov o.i.
namietal, že on predložil dôkaz - platnú zmenku, ktorej materiálnej náležitosti sú splnené podľa zák. č.
191/1950 Zb., má len právo na zmenkovú sumu, o.i. namietal, že odporca mal na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobí, musia byť akékoľvek iné námietky



odmietnuté, platia tu prísne pravidlá uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný vznáša námietky podľa § 120 ods. 1 veta prvá (nesprávne práva) in fine O.s.p. voči zmenke
za odporcu, súd nahrádza účastníka, z vlastnej iniciatívy a bez legitímneho podnetu tak nemôže urobiť.
Dôkazné bremeno spočíva na odporcovi, t.j. na povinnom a nie na navrhovateľovi - oprávnenom (zák.
č. 191/1950 Zb. v § 17). Poukazuje na judikatúru NS SR, rozsudok 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008
ako aj Európskeho súdneho dvora C-419/2011, čo je potrebné a ako sa odvodzuje oprávnenie z úradnej
moci skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Odôvodnenie rozsudku uvádza neidentifikovaný
nemecký rozsudok (z konaní na iných súdoch). Podľa súdnej praxe, tzv. zaišťovací směnka jakožto
prostředek zajištění je samotným nárokem nezávislým do konca na existenci zajištěné pohledávky
(usnesení Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5Cmo/14/97, publikované v čas. Soudní rozhledy 2/1999,
NS ČR vychádza z rovnakej právnej úpravy). Nesprávne sú aj závery súdu, lebo vznikom zmenky sa
zakladá celkom samostatný zmenkový vzťah (aj rozsudok 25Cdo/1839/2000, lebo směnka je dokonalý
cenní papír dlužnícky...). Súd prvého stupňa mu nepriznal žiadny zmenkový úrok, čo je nesprávne, v
rozpore s dobrými mravmi by mala byť postihnutá len časť zmenkového úroku (v zhode s uznesením
KS v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 a 43CoZm/10/2013 B.Bystrice).

Odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania musel napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, písm. f), ods. 2 O.s.p.

Keďže ide o spotrebiteľskú zmenku v tomto spore odvolací súd konštatuje, že status spotrebiteľa
býva v právnych aktoch únie vymedzený aj inak, Smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrokom chráni spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľa nie je
v tejto smernici uvedená, formulačne sa poníma spotrebiteľ v Smernici o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, napr. Smernica 93/13 EEC z 5.apríla 1993. Podľa § 2 písm. a) Zákona o
ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa
väčšiny smerníc spotrebiteľom výslovne nie sú osoby, ktorých konanie sleduje ekonomické ciele, obvykle
je charakterizovaný ako výkon obchodnej, podnikateľskej alebo inej profesijnej činnosti. Príkladom
je smernica o spotrebiteľskom úvere (87/102 EEC), spotrebiteľská o neprimeraných zmluvných
podmienkach alebo smernica o niektorých aspektoch spotrebiteľského predaja a zárukách, definícia
spotrebiteľa však nie je tu identická. Právna koncepcia spotrebiteľa sa tak vo väčšine upravovaných
vzťahov zakladá na rozpore v postavení profesionála a neprofesionála - spotrebiteľa. Na rozdiel
od súčasnej slovenskej právnej úpravy, ktorá v zákone vyjadrenom spôsobe jednoznačne odmieta
právnické osoby ako subjekt ochrany pri uzavieraní a plnení zo spotrebiteľských zmlúv, komporatívny
pohľad na národné úpravy ako aj komunitárne právo poukazuje na nesúrodosť prístupov a preto pre
status osoby ako spotrebiteľa je dôležité posúdenie jeho ekonomickej aktivity, za určitých podmienok
môže byť spotrebiteľom aj právnická osoba. V našom súdenom prípade treba rešpektovať, že
zákonodarca vždy stanovuje rozsah pôsobnosti spotrebiteľského práva a až judikatúra môže tento
rozsah analogicky rozširovať, teda treba považovať za spotrebiteľa fyzickú osobu.
O príslušnosti súdu v tejto veci rozhodoval ako nadriadený súd Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn.
2Ncb/531/2013 (uznesenie zo 15.7.2013).
Žalovaná je spotrebiteľom a nadriadený súd dospel k záveru, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo
zmenky a preto ide o spotrebiteľskú zmenku, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č.
258/2001 Z.z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj ÚS SR v rozhodnutí IV.
ÚS/270/2012-27 zo dňa 31.5.2012 pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vychádzal z pojmu spotrebiteľa
ako aj citoval národné európske právo spotrebiteľa.
Z § 157 ods.2 O. s. p., citovaného v odvolaní, vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré
z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z
akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p.
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov
účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.



Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené
prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),
Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., na základe
skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že uplatnil i tento odvolací dôvod.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
V tomto konaní je treba konštatovať, že nebol pripojený exekučný spis, z ktorého obsahu vychádzal
aj súd prvého stupňa a keďže nepripojil si ho súd prvého stupňa, nemohol ani zákonne zamietnuť
žalobu. Totiž ak sa má preskúmať aj exekučný titul a neplatnosť rozhodcovskej doložky, neplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý má preukazovať navrhovateľovi ako postupníkovi, ktorý je už veriteľom
pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň osvedčiť tieto okolnosti, je treba vychádzať aj z exekučného konania
subjektu, ktorý postúpil pohľadávku navrhovateľovi, pričom z hľadiska práva jednanie navrhovateľa, kedy
je jeho správanie sa dovolené a kedy je v rozpore so zákonom (dostal sa do rozporu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch).
K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými
navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho
súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4.apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12.júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27.júna 2013
sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3.júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013
a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. Nemožno však dopustiť zneužitie právneho pravidla (i keď
je namietané, že žalovaný mal vzniesť námietky).
Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok



nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré
konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rovnosť účastníkov konania, jeho tvrdenia sú v zásade správne.
Navrhovateľovi musí súd umožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože inak by mu odňal možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľovi by boli postupom súdu odňaté procesné práva, ale ten sa nedostavil
na pojednávanie.
Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2 0.s.p.,
podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej kultúry,
keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa.
Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na
jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z
hľadiska splatnosti zmenky.
Napokon odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať
z návrhu navrhovateľa, ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že
navrhovateľovi sa musí umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako
slabší spotrebiteľ, zatiaľ boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom
súdu prvého stupňa, keď nevedno kedy sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne si
uplatnila práva z úverovej zmluvy (pôvodný veriteľ).
Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie
3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné
dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné
pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem
legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené
právoplatne z tohto dôvodu, išlo o postup súdov, ktorým bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Opačne
dodávateľ zmenky výslovne zneužil tu neinformovanosť spotrebiteľa a aj keď odporca podpísal zmenku,
úlohou súdu je v riešenej veci zákonným procesným postupom (ak sú zmluvné podmienky právneho
predchodcu neplatné), zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa (napr. v Rozsudku ESD sp.zn.
C-419/2011 zo 14.3.2013 ČR, v Gerald Feichter), aj Európsky súdny dvor pri uplatnení práva zo zmenky
prelomil zásadu zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď skúmal postavenie spotrebiteľa.
Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu v § 17
ods.3 zák. č. 129/2010 o spotreb. úveroch, kde sa zmenka zakazuje). Záver súdu o neplatnosti zmenky
je predčasný bez pripojenia exekučného spisu a nariadenia pojednávania vo veci.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol,
keď nesplnil prísne formálne podmienky podľa žaloby a po vrátení veci súd bude mať povinnosť na
pojednávaní vykonať dokazovanie (a pripojí exekuč. spis), a len vtedy žalobu zamietne, ak by veriteľ, t.j.
navrhovateľ nepreukázal zákonný postup spočívajúci v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho
poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu navrhovateľovi a až potom po vyhodnotení dôkazov
opätovne rozhodnúť vo veci s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu zaoberajúcu sa favorizáciou
spotrebiteľa (napr. rozhodnutie 3Cdo/237/2012, 3Cdo/227/2012, 3ECdo/106/2013).
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom konaní súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/389/2013", "guid": "75aea438-ba07-4f17-b025-601aaedcdbf3:ccc54d3e-224e-4025-8818-7695f1ce84c5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}