Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/156/2012 z 17. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. októbra 2012, sp. zn. 8CoE/156/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8207200360.1
Krajský súd Prešov | 8CoE/156/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8207200360.1 | 2012-10-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8db9ec58-42ee-40a1-b04c-2b9176b60533
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8207200360.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207200360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8207200360.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej č. 25 proti povinnému S. D., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Z., za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov,
o vymoženie 154,01 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er/43/2007-21 zo dňa 19.4.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o neprípustnosti a zastavení exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa okrem iného vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil. Exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Vyslovil, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa ďalšie konanie.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v rozsahu, v akom bolo vedľajším
účastníkom napadnuté, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o zamietnutí
návrhu vedľajšieho účastníka je potrebné zrušiť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 15.8.2011 v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.,
vedľajší účastník na strane povinného oznámil súdu prvého stupňa vstup do konania.

Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje.
Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného
konania je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 93 O.s.p., čo priamo
ukladá ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak.



Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré
môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých
predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS je
takouto právnickou osobou, a preto je jej vstup do  konania, ako vedľajšieho účastníka, na základe
zákona možný. Ako vyplýva z dôvodovej správy: „Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv
na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem“.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu
niektorého z účastníkom urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Z horeuvedeného ustanovenia je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho
účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú
prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom,
keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania nebol dôsledný. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že jeho vstup nebol
účastníkmi namietaný. Prvostupňový súd mal dôsledne postupovať podľa § 93 ods. 3 O.s.p. a ustáliť, či
tento vstup vedľajšieho účastníka niekto z účastníkov namietal alebo nie. V exekučnom konaní vedenom
na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní
(či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom, či nejde o právom nedovolené plnenie;
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.). Nejde teda len o aspekt vymoženia bez ďalšieho. A práve v upozornení
vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj v takomto vykonávacom súdnom konaní.

Proti výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ktorú zastavil, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod
uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, aby výsledkom takéhoto
rozhodovania bola úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle
ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z., nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku
a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom
štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce
k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú,
a to preto, lebo z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje. Úspešný oprávnený v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia procesu
indikovaného ustanovením § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. revíznym procesnom exekučného súdu
všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces.
Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských
súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho
uskutočňovaného na základe zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi
a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike
prijatý. Všeobecný súd si musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy
do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov. Všeobecný súd vo veci oprávneného nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v
súlade s platnými predpismi. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne upravuje konanie bez
návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s



exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú
príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie.
Oprávnený však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny
dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný
prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš
nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na
vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním
zásady rovnosti zbraní. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k svojim záverom dospel len
na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť
podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom
stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z. oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými
mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Od 1. 1. 2008 Občiansky zákonník
v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu,
však nestanovuje, aby spory s dodávateľom mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.
Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd.
Rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Vo veci sa nedá stotožniť ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako
zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa ust. § 2 písm. a) tohto právneho
predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumelo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne,
avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar
alebo služba, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). Či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym
poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz
posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. súd je povinný preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Vykonať revízny postup vo vzťahu k
exekučnému titulu môže len v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. dbajúc na existenciu ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. jedine v spojení s revíziou
práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje
revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov
exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť
majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v rozsahu, v akom bolo oprávneným
napadnuté, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.



Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 3 ods. 3 za
spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedené
ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere
uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v tomto ustanovení bola
priamo zakotvená povinnosť primeraného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde
malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie
neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. 1. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ak túto možnosť
skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním
podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 len demonštratívne
menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok môžu mať i
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53
vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec
v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,



že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučné konanie. Ak právomoc rozhodcovského súdu sa neopiera o platnú rozhodcovskú zmluvu alebo
o platnú rozhodcovskú doložku, akékoľvek plnenie rozhodcovským súdom priznané sa nedá považovať
za plnenie právom dovolené.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu  súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromno-právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom v dôsledku nevykonania
dokazovania zákonným spôsobom. Ust. § 115 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie
iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolaním
napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných a
predložených samotným oprávneným (zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru) bolo
možné posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p., a to s poukazom na už vyššie spomínané uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV.
ÚS 55/11-19 poukazujúce na povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania, a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.