{"guid": "358c950b-575f-4ab3-98ff-f955fb95f79a:134ba095-c362-4290-850a-7c6fcf646293", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1", "spisova_znacka": "23Co/303/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/303/2013 z 12. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. októbra 2014, sp. zn. 23Co/303/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1", "identifikacne_cislo": "2510205048", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712a", "nazov": "§ 712a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-712a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-712a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-696.odsek-1", "nazov": "§ 696 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-696.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-696"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-712a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-696"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/134ba095-c362-4290-850a-7c6fcf646293", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/303/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510205048
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510205048.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: E. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., A. O. XX/XX, zastúpený: JUDr. Alena Korpášová, advokátka, so sídlom
AK Piešťany, Rázusova 11, proti odporcom: 1. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, 2. A. F., rod.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení Mgr. P. X., B., A. X/A,
o vypratanie nehnuteľnosti, o odovzdanie nehnuteľnosti do užívania, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 5C/85/2010-73 zo dňa 25. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa    s a   v  časti, v ktorej súd žalobu o vypratanie zamietol    p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa  s a  v ostatnej časti  m e n í   tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní
umožniť navrhovateľovi užívať trojizbový byt č. XX  s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. poschodí
vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XX, zapísaný podľa Správy katastra Piešťany na LV č. XXXX,
nachádzajúci sa v X. na sídlisku A. O. XX/XX.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  žalobu navrhovateľa zamietol. O trovách konania
nerozhodol, rozhodne o nich samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke
rozsudok odôvodnil  § 696 ods. 1, § 706 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. a), § 711 ods. 6, § 712 ods.
1,2, § 712 a Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že navrhovateľovi bolo súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 7C/188/2008
zo dňa 11.06.2009 priznané právo užívať 3-izbový byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na
X. poschodí vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XX na sídlisku A. O. XX/XX v X., ktorý je
toho času vo vlastníctve odporcov a to  do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Tento
nárok navrhovateľa má právny základ v predchádzajúcom nájomnom vzťahu, ktorý bol skončený
ku dňu 31.01.2004 výpoveďou  zo strany prenajímateľov (právnych predchodcov odporcov) podľa
§ 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Právni predchodcovia odporcov (súrodenci nebohej
manželky navrhovateľa), mu náhradný byt nezabezpečili a byt predali odporcom, ktorí sa stali jeho
vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2005. Medzi účastníkmi je sporné najmä to, či
odporcovia zabezpečili navrhovateľovi kvalifikovaným spôsobom náhradný byt, alebo nezabezpečili.
Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporcovia náhradný byt nezabezpečili, preto mu stále trvá právo byť
užívať, ktorého výkon mu ale bol od 17.03.2010 znemožnený výmenou vchodových dverí. Toho času sa
vedie na OR PZ v Trnave vyšetrovanie na základe jeho trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu
neoprávneného zásahu podľa ust. § 218 Trestného poriadku. Od uvedeného dňa navrhovateľ bol nútený
bývať inde, odvtedy tiež prestal odporcom platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.



Odporcovia tvrdili, že náhradný byt navrhovateľovi zabezpečili, ale žiadnu z ich ponúk neakceptoval.
Navrhovateľovi prislúcha bytová náhrada v zmysle § 712 a) OZ vo forme náhradného bytu, ktorý je
veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý sa má
vypratať. V tomto ustanovení zákon súčasne určuje ako pomocné kritérium z hľadiska primeranosti bytu
okolnosti, ktoré charakterizujú osobu nájomcu, konkrétne jeho životné, pracovné potreby, počet osôb,
ktoré žijú s nájomcom vo vypratávanom byte, a počet osôb, ktoré s ním majú bývať v novom byte,
charakter povolania alebo pracovného zaradenia nájomcu vzhľadom na možnosť uplatnenia sa v mieste,
kde sa má bytová náhrada poskytnúť. Primeraným náhradným bytom v každom prípade nemôže byť
byt s podstatne nižšou podlahovou plochou alebo s podstatne menším počtom obytných miestností, než
má vypratávaný byt.  Ako vyplýva z vyjadrení účastníkov a predložených listinných dôkazov, odporcovia
doručili 14.09.2009 navrhovateľovi zoznam ôsmich inzerátov s ponukami  dlhodobého prenájmu 1 a 2
izbových bytov v X. a okolí, na ktorú ponuku navrhovateľ nereflektoval a odporcom listom pripomenul,
že v zmysle súdneho rozhodnutia nie je povinný byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená
zodpovedajúca bytová náhrada, z čoho je zrejmé, že ich ponuky neakceptoval. Tu treba dať za pravdu
navrhovateľovi, že púhe zaslanie inzerátov voľných bytov nemôže byť považované za zabezpečenie
náhradného bytu zo strany odporcov tak, ako to chápe zákon. Na druhej strane však ponuka náhradného
bytu v priestoroch obytného domu odporcov na C. ul. č. XX  v X., splnila kritériá požadované zákonom
pre takýto úkon. Išlo o byt, navrhovateľovi riadne prezentovaný, náležite vybavený, určený na dlhodobý
prenájom v tej istej obci, ako byt, ktorý mal pôvodne právo užívať a tiež približne rovnako vzdialený
od centra mesta (dokonca v lokalite nachádzajúcej sa blízko pôvodného bytu). Odporcovia mu ponúkli
síce byt rozlohou menší než pôvodne prenajatý, treba však vziať do úvahy skutočnosť, že v pôvodnom
byte bol dohodnutý nájom iba „jednej polovice“ trojizbového bytu. Ako primeraný sa potom  javí
byt jednoizbový alebo garsónka ak má riadne vybavenú kuchyňu, alebo kuchynský kút a sociálne
zariadenie, ako v uvedenom prípade. Odporcovia ponúknutý byt navrhovateľovi ukázali, podmienky mu
vysvetlili a ponúkli mu ho za nájomné 3.500 Sk, ako bežné nájomné podobného bytu, aj keď nie cenu
nájmu zodpovedajúcu predstavám navrhovateľa, ktorá je celkom nereálna (navrhovateľ sa odvoláva
na svoj nízky dôchodok, a žiadal, aby nájomné spolu s úhradami spojenými s bývaním, umožňovali
aj po ich zaplatení navrhovateľovi normálne živobytie, ktorá podmienka však nerešpektuje reálne
ceny nájomných bytov). Ako vyplynulo z dokazovania, navrhovateľ mal viaceré výhrady a k uzavretiu
nájomnej zmluvy napokon nedošlo, podľa vyjadrení navrhovateľa spočiatku nechcel riadnu nájomnú
zmluvu uzavrieť odporca, neskôr, keď odporca zmenil názor a uzavretie zmluvy ponúkol, navrhovateľ
to odmietol. Navrhovateľ v konaní uviedol, že by aj tieto priestory bol akceptoval, ale žiadal odporcov o
spísanie nájomnej zmluvy, kde mali byť doriešené problémy (s meraním energií), čo však nebol odporca
ochotný urobiť. Keď odporcovia nepristúpili na nájomnú zmluvu, ktorú navrhovateľ žiadal, nedošlo k jeho
vyprataniu bytu a neskôr už ponuku spísania nájomnej zmluvy zo strany odporcov odmietol navrhovateľ.
Z výpovede  navrhovateľa mal súd zistené, že za adekvátny byt považuje 1-izbový byt s kuchyňou a
príslušenstvom, podľa možností v X., bez orientácie na hlavnú triedu z dôvodu hlučnosti a s takým
nájomným, aké by si mohol z dôchodku dovoliť, pričom sám uznal, že v ponukách nevidel žiadny s
takou  cenou. Odporcovia mu takýto byt zabezpečili, nevyriešenou však zostala medzi nimi otázka
ceny služieb spojených s bývaním (spôsob rozpočtu spotreby energii navrhovateľovi nevyhovoval),
neskôr keď odporcovia boli ochotní jeho požiadavky akceptovať, navrhovateľ už ponuku odmietol. Tu
treba uviesť, že navrhovateľ roky platil „nájomné“ vo výške, ktorá zďaleka nezodpovedala bežnému
nájomnému u podobných bytov, jeho výška predstavovala iba časť skutočných nákladov, ktoré vlastníci
bytu museli za byt vynakladať. Takto vlastníci bytu nielenže nemali z nájmu bytu žiadny zisk, ale každým
mesiacom boli viac stratoví (s rastom cien nájmu bytov). Ďalšie zotrvávanie navrhovateľa v byte po
odmietnutí ponuky odporcov treba považovať za protiprávne a správanie navrhovateľa potom takmer
hraničí so zneužitím práva, ktoré mu súd priznal vo svojom rozhodnutí č. 7C/188/2008-144. Aj keď
nemožno odobriť svojvoľný výkon práva odporcami pri zmocnení sa bytu, tento sám osobe nijakým
spôsobom nezakladá oprávnenosť tejto žaloby, keďže ide o byt, ktorého sú odporcovia vlastníkmi a splnili
zákonom stanovenú podmienku na dosiahnutie jeho vypratania, ku ktorému navrhovateľ dobrovoľne
nepristúpil. Vykonané dokazovanie tak vyvrátilo navrhovateľovo tvrdenie, že by odporcovia neoprávnene
dňa 17.03.2010 zasiahli do jeho práva užívať byt, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že nesúhlasí
so záverom súdu prvého stupňa, že mu odporcovia poskytli náhradný byt v zmysle § 712c ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca, ktorý má byt vypratať je povinný uzavrieť zmluvu o
bytovej náhrade do tridsiatich dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady.
Ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Súd v konaní



vykonal dokazovanie a to pripojením spisu Okresného súdu v Piešťanoch 7C/188/2008, v ktorom
konaní súd rozhodol, že navrhovateľ je predmetný byt povinný  vypratať v lehote pätnástich dní odo
dňa zabezpečenia náhradného bytu. Súčasťou tohto konania aj prehľad platieb za nájom a súčasne
nebolo medzi účastníkmi sporné, že dodávky energií navrhovateľ priamo uhrádzal dodávateľom a tiež,
že podľa určenia správcu bytového domu platil priamo na účet správcu za dodávky tepla, teplej a
studenej vody a súčasne vykonával  platby do fondu opráv, prevádzky a údržby. Taktiež súčasťou tohto
spisu je aj znalecký posudok (vyhotovený za účelom stanovenia súdneho poplatku za návrh) pričom je
zrejmé, že žalovaní sú vlastníkmi bytového domu v X. na C. ulici, ktorý dom odporcovia prenajímajú. V
zmysle znaleckého posudku bola stanovená všeobecná cena bytu  40 828,52 eura a súčasne na strane
číslo 6 a 7 je konkretizovaná poloha bytu, príslušenstvo bytu, priestory, ktoré sú obyvatelia bytového
domu oprávnení užívať, vybavenosť bytu atď.. Súd svoje rozhodnutie ohľadom veľkosti obytnej plochy,
vybavenia umiestnenia a výšky nájomného oprel o neexistujúce dôkazy v danom konaní a navrhovateľ
je toho názoru, že súd sa spravoval len nejakými svojimi voľnými úvahami, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ poukazuje na to, že byt, ktorý súd vyhodnotil ako  poskytnutú
primeranú bytovú náhradu, ktorú navrhovateľ odmietol, za primeraný byt avšak  vzhľadom na hore
uvedené  považovať nemožno. V konaní nebolo ničím preukázané, že by existovala nejaká písomná
nájomná zmluva, alebo písomné vyhlásenie o zabezpečení náhradného bytu, t.j. odporcovia pri ponuke
náhradného bytu nepostupovali v súlade s cit. ust. § 712c OZ. Pokiaľ by takýto dôkaz existoval, tak
by z neho bolo možné určiť, aký priestor odporcovia ponúkli navrhovateľovi, veľkosti obytnej plochy,
príslušenstva bytu, umiestnenie bytu jeho vybavenie, cenu nájmu, spôsob dodávky energií. Navrhovateľ
v odvolaní namieta neadekvátnosť úvah súdu vzhľadom k predmetu sporu, týkajúce sa skutočností,
či boli odporcovia pri prenajímaní bytu navrhovateľovi stratoví, že ako vlastníci bytu nielen že nemali
z nájmu bytu žiaden zisk, ale každý mesiac sa ich strata prehlbovala spolu s rastom cien nájmu.
Navrhovateľ poukázal na to, že odporcovia byt kúpili za 19.916,35 eura, podľa znaleckého posudku
má byt v súčasnosti hodnotu 40.661 eur, z čoho vyplýva, že odporcovia boli uzrozumení s tým, že
byt kupujú s nájomcom a s povinnosťou zabezpečiť mu náhradný byt, čo bolo zohľadnené v cene
bytu.   Súčasne tvrdenie súdu ohľadne straty odporcov na zisku pri poukazovanej výške nájomného
v sume 58 eur mesačne sa javí ako nadbytočné v tomto konaní, lebo bolo na odporcoch vypočítať
cenu nájmu navrhovateľovi a toto mu písomne oznámiť. V danom prípade išlo o regulovaný nájom
a podľa právnych predpisov boli odporcovia povinní byt navrhovateľovi prenajímať za nájomné a
úhrady za služby len v obmedzenej výške (opatrenie MF č. 02/R/2008). Súčasne súd konštatuje, že
ďalšie zotrvanie navrhovateľa v byte po odmietnutí ponuky odporcov treba považovať za protiprávne
správanie navrhovateľa, hraničiace so zneužívaním práva, ktoré mu súd priznal v rozhodnutí 7 C/188
2008. Súd nepovažoval žalobu za oprávnenú, keďže ide o byt, ktorého sú odporcovia vlastníkmi a
splnili si zákonom stanovenú podmienku vypratania bytu, navrhovateľovi zabezpečili náhradný byt,
ale k uzavretiu nájomnej zmluvy navrhovateľ dobrovoľne nepristúpil. V konaní navrhovateľ nikdy
nespochybnil vlastnícke právo odporcov, vo všetkých konaniach, ktoré predchádzali tomuto konaniu
bolo spochybňované a porušované právo navrhovateľa byt užívať do doby zabezpečenia náhradného
bytu. Toto právo zo strany odporcov bolo porušované od roku 2005, kedy sa odporcovia stali vlastníkmi
bytu. Odporcovia vymenili celé vchodové dvere na byte aj so zámkom a aj napriek asistencie polície,
tento odmietli vydať do užívania navrhovateľovi. V byte navrhovateľovi ostali všetky osobné veci, lieky,
zariadenie bytu a tieto odmietli odporcovia vydať navrhovateľovi. Napriek tomu sa navrhovateľ trpezlivo
domáhal svojich práv súdnou cestou a byt mu bol späť vydaný do užívania exekútorom dňa 18.09.2007
t. j. 2 roky po neoprávnenom zásahu zo strany odporcov. Na správaní odporcov nič nezmenilo ani
trestné konanie vedené na Okresnom súde v Piešťanoch v ktorom  bol odporca v 1. rade právoplatne
odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/188/2008 súd rozhodol, že navrhovateľovi
patrí právo na náhradný byt a je oprávnený  uvedený byt užívať až do zabezpečenia náhradného
bytu. Keď  navrhovateľovi vydal byt súdny exekútor, v byte sa nič z osobných vecí navrhovateľa
nenachádzalo. Preto sa bol navrhovateľ nútený domáhať od odporcov náhrady škody.  Odporcom nič
nebránilo (podľa § 126 OZ), aby začali exekučné  konanie o vypratanie, pričom ako dôkaz nesplnenia
si povinnosti navrhovateľa dobrovoľne byt vypratať, by v konaní predložili písomný doklad preukazujúci
poskytnutie náhradného bytu s podmienkami nájmu a súčasne deň doručenia tejto ponuky, od ktorého
dňa by sa počítala pätnásťdňová lehota na povinnosť byt vypratať. Vzhľadom na to, že odporcovia
takýmito dôkazmi nedisponovali, pristúpili k svojvoľnému výkonu práva, ktorému nakoniec aj súd svojím
rozhodnutím prisvedčil, že je v súlade s platným právnym poriadkom. Z uvedených dôvodov navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel.



K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia podaním doručeným súdu 17.05.2013. Vo vyjadrení
uviedli, že rozsudok súdu je vecne správny a navrhujú ho potvrdiť. Navrhovateľovi náhradný byt ponúkli,
navrhovateľ ich ponuku odmietol. Navrhovateľ býva v Zariadení opatrovateľskej služby v X..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§213 ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že súd prvého stupňa založil  svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci v
časti rozsudku, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcom
umožniť navrhovateľovi užívať trojizbový byt č. XX  nachádzajúci sa v X. na sídlisku A. O. XX/XX. V časti
rozsudku, v ktorej súd návrh navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti zamietol, odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že  rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/188/2008 zo dňa 01.06.2009
bola navrhovateľovi uložená povinnosť vypratať predmetný byt v lehote 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu s tým, že nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol výpoveďou podľa ust. § 711 ods. 1
OZ. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a rovnako nebolo sporným, že odporcovia,
ako vlastníci bytu s navrhovateľom komunikovali a snažili sa mu zabezpečiť náhradný byt tak, ako im
to ukladal hore uvedený rozsudok. Sporným ostalo a to tvorilo prieskum odvolacieho súdu, či niektorá
z ponúk odporcov týkajúca sa náhradného bytu a ich postup pri zabezpečovaní náhradného bytu
spĺňali predpoklady ust. § 712c ods. 1 OZ a bolo možné dospieť k záveru, že odporcovia si svoju
povinnosť splnili, navrhovateľovi zabezpečili náhradný byt, ale navrhovateľ ich ponuku odmietol, preto
návrh navrhovateľa možno považovať za bezdôvodný (ako vyhodnotil vec súd prvého stupňa).

Podľa § 712c ods. 1,  3 OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z
bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.

Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia
písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho
nárok na bytovú náhradu zanikne.

Pre posúdenie dôvodnosti odvolania  bolo potrebné posúdiť, či zo strany odporcov došlo  k splneniu
zákonnej povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady v zmysle citovaného § 712c ods. 3 OZ.

Treba prisvedčiť argumentácii navrhovateľa v tom, že citované ustanovenie zákona ukladá povinnosť
nájomcovi, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade, a to za splnenia podmienky
doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady a v lehote 30 dní. Z uvedeného
ustanovenia priamo nevyplýva pre osobu  zabezpečujúcu bytovú náhradu zákonná povinnosť doručiť
povinnej osobe návrh konkrétnej nájomnej zmluvy a takýto extenzívny výklad zákona, nie je možné z jeho
výslovného znenia vyvodiť. Ustanovenie § 712c ods.3 OZ je potrebné vykladať v intenciách ustanovenia
§ 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave  niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami, ktoré jednoznačne vymedzuje zabezpečenie bytovej náhrady ako predloženie písomného
vyhlásenia osoby, ktorá poskytne bytovú náhradu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme s osobou, ktorá
má byt vypratať. Ani podľa tohto osobitného zákona nie je viazané splnenie povinnosti zabezpečenia
bytovej náhrady na predloženie konkrétneho návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy na určitý náhradný
byt. Nemá  preto dostatočnú oporu v zákone  požadovať od odporcov z hľadiska kvalifikovaného splnenia
si povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady, predloženie návrhu konkrétnej nájomnej zmluvy podpísanej
prenajímateľom, ktorou tento prenecháva do užívania odporcovi konkrétny byt na dobu neurčitú. Na
druhej strane nemožno uprieť právo navrhovateľa na také písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej
náhrady, na základe ktorého sa bude schopný rozhodnúť uzavrieť konkrétnu nájomnú zmluvu ohľadne
nájmu takého bytu, ktorý bude zodpovedať vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho pomery všetkým
požiadavkám náhradného bytu, ktorý podľa ustanovenie §  712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, svojou
veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Z písomného vyhlásenia o



zabezpečení bytovej náhrady musí byť preto dostatočne určitým spôsobom zrejmý aspoň základný
náležitý popis náhradného bytu čo do lokality a miesta, kde sa nachádza, veľkosti, príslušenstva a
stavu bytu, výšky nájomného, prípadne  ďalších úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu. Tento
popis však nemusí zodpovedať  podstatným náležitostiam platnej nájomnej zmluvy (ustanovenie § 685
ods. 1, § 686 ods. 1 Občianskeho  zákonníka), keďže v prípade písomného vyhlásenia sa nejedná
o kvalifikovaný návrh na uzavretie nájomnej zmluvy. Len za takéhoto stavu, keď osoba povinná byt
vypratať má reálnu možnosť posúdenia primeranosti  bytovej náhrady, možno od nej spravodlivo
požadovať splnenie zákonnej povinnosti uzavrieť zmluvu o nájme bytu.

Súd prvého stupňa dospel  vo veci k správnemu právnemu záveru, že odporcami predloženú ponuku
ôsmich inzerátov voľných bytov realitnou kanceláriou nemožno považovať za relevantné písomné
vyhlásenie  o zabezpečení bytovej náhrady. Ak však vyhodnotil, že ponuka náhradného bytu v
priestoroch obytného domu na C. XX  splnila kritériá požadované zákonom, nepostupoval správne. Zo
strany odporcov nestačilo navrhovateľovi byt ukázať a potom sa ústne jednať a podrobnostiach uzavretia
zmluvy o nájme, pričom napokon k uzavretiu zmluvy o nájme nedošlo pre príčiny na strane navrhovateľa
ale aj odporcov (výpoveď odporcu v 1. rade a výpoveď navrhovateľa). Odporcovia nedisponujú žiadnou
písomnou korešpondenciou, čo predpokladá cit. ust. § 712c OZ a ktorú by bolo možné hodnotiť ako
písomné vyhlásenie  o zabezpečení bytovej náhrady.  Ohliadku bytu a ústne jednania medzi účastníkmi
nemožno  v žiadnom prípade považovať za doručenie písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady, za naplnenia ktorej podmienky, ak  nájomnú zmluvu nájomca bezdôvodne neuzavrie, jeho
nárok na bytovú náhradu zanikne.

Pre úplnosť ale odvolací súd dodáva, že   jedným z kritérií vymedzujúcich primeraný náhradný byt je
tiež výška nájomného (navrhovateľ viackrát ponuku odporcov na náhradný byt odmietol z dôvodu, že
na platenie nájomného mu nestačí dôchodok). Ak však v obci, v ktorej majú odporcovia zabezpečiť
primeraný náhradný byt navrhovateľovi sa v ponuke voľných bytov nenachádzajú byty s regulovaným
nájomným (čo je viac ako isté), sú oprávnení relevantným, hore opísaným spôsobom ponúknuť
navrhovateľovi primeraný náhradný byt, v ktorom je (podľa miestnych podmienok za porovnateľný,
vypratávaný byt) nájomné čo najnižšie, bez ohľadu na sociálnu situáciu navrhovateľa. Na prenajímateľa
nemožno pri zabezpečovaní primeraného náhradného bytu prenášať záťaž sociálne slabších osôb
pri uspokojovaní ich bytových potrieb (na úkor štátu, resp. obce poskytovaním finančných príspevkov
na bývanie). Navrhovateľ nie je oprávnený odmietnuť ponúknutú primeranú bytovú náhradu s výškou
nájomného podľa miestnych podmienok a reálnych možností odporcov z dôvodu, že mu na úhradu
nájomného a služieb nepostačuje jeho príjem.  Ak tak urobí a pre nedostatok príjmu pripravenú nájomnú
zmluvu neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne (porovnaj uznesenie NS ČR 20Cdo 2488/2005,
Sou R NS č. C 3941).
S poukazom na uvedené odvolací súd uznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval  navrhovateľ
vo svojom odvolaní, a pokiaľ  súd prvého stupňa  návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal oprávnenia užívať trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa v X. na sídlisku A. O. XX/XX zamietol,
odvolací súd  zmenil toto rozhodnutie podľa § 213 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd je oprávnený v prípade,
ak súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis, len nesprávne ho
interpretoval, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť (§220 v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a contrario).

Súd prvého stupňa správne zamietol návrh na začatie konania navrhovateľa, ktorým sa domáhal
vypratania bytu odporcami v 1. a 2. rade. V žalobách o vypratanie je žalovaným ten, kto vec neoprávnene
užíva a bráni oprávnenej osobe (v tomto prípade držiteľovi) v užívaní veci. Navrhovateľ nikdy netvrdil,
že odporcovia byt užívajú, uvádzal, že byt prenajímajú. Odporca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že
predmetný byt si pred troma rokmi prerobil jeho syn a tento byt užíva. Keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že byt neužívajú odporcovia v 1. a 2. rade, v žalobe o vypratanie nie sú pasívne legitimovaní
a zamietnutie žaloby o vypratanie voči nim je správne.

S poukazom na  uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v
ktorej zamietol žalobu o vypratanie, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol o náhrade trov konania, bude jeho povinnosťou
rozhodnúť  o náhrade trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 4
O.s.p.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/85/2010", "guid": "f4b1b3ff-2297-4b12-87f5-fe1dc848f3fc:1931ee27-6bf9-4ab6-9d6c-21549efb1eec", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}