Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/18/2019 z 29. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2019, sp. zn. 26CoP/18/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2318205456.1
Krajský súd Trnava | 26CoP/18/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2318205456.1 | 2019-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: predpis č. 207/1964 Zb., § 2 ZMPS, § 161 CSP, § 9 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a53f77d-7466-4f32-bb96-03ff3dc25129
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2318205456.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/18/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318205456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318205456.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľa: S. B., nar. X.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu Y. XX, štátny občan SR, zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Šaľa, Hlavná 14, a manželky: Y. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y. XX, t.č. E., L., R.
R. A. XXX, Srbská republika, štátny občan Srbskej republiky, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 13. decembra 2018 č.k. 22Pc/12/2018-45, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e .

II. Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania               n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1  Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať a
rozhodnúť vo veci návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva (výrok I.), konanie zastavil (výrok II.),
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.), navrhovateľovi vrátil súdny
poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 33 eur cestou prevádzkovateľa systému Slovenská
pošta, a.s., po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.).

1.2.1  Z vykonaného dokazovania mal za preukázané:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 23.06.2017 a toto je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Galanta vo zväzku číslo VIII., ročník 2017, na strane 167, pod poradovým číslom 40.

1.2.2  Navrhovateľ je štátnym  občanom Slovenskej republiky a manželka navrhovateľa je štátnou
občiankou Srbskej republiky.

1.2.3  Navrhovateľ žije na území Slovenskej republiky a manželka navrhovateľa v čase podania návrhu
na rozvod manželstva žila na území Srbskej republiky, kde sa zdržiava aj naďalej.

1.3  Vec právne posúdil ako nárok na rozvod manželstva účastníkov konania majúcich rozdielne štátne
občianstvo, skúmajúc svoju právomoc vo veci konať podľa čl. 26 ods. 2  Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov
v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 20.1.1964, platnej od 2.8.1964  a následne podľa §
2 ods. 1 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016,
ďalej len „C.m.p.“), § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

1.4  V prejednávanej veci ide o konanie s medzinárodným prvkom, poukazujúc na štátne
občianstvo manželky navrhovateľa vo vzťahu k Srbskej republike, preto na určenie právomoci súdu
Slovenskej republiky je potrebné aplikovať medzinárodnú zmluvu upravujúcu právomoc vo veciach



rozvodu manželstva, a to medzinárodnú zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a
Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných
a trestných veciach (Vyhláška č. 207/1964 Zb.), ktorá platí vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom.

1.5  Podľa  čl. 26 ods. 2 práve citovanej medzinárodnej zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z
manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o
rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z
manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je
príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje.

1.6  Z vyjadrenia manželky navrhovateľa zo dňa 20.07.2018 ako aj zo skutočnosti, že manželka
si prevzala zásielku zo súdu v Srbskej republike vyplýva, že táto opustila spoločnú domácnosť a
odsťahovala sa k rodičom do Srbska, kde sa naďalej zdržiava. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že manželka sa aj v čase podania návrhu na rozvod manželstva zdržiavala na území Srbskej republiky,
plánuje sa tam dlhodobo zdržiavať, do spoločnej domácnosti s navrhovateľom sa neplánuje vrátiť. Za
bydlisko manželky a to aj s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/40/2017 zo dňa 19.01.2015
(hoci správne ide o uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/40/2014 pozn. odvolacieho súdu) považoval Srbskú
republiku, miesto ktoré sama navrhovateľka uviedla ako adresu na doručovanie písomností.

1.7  Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa  čl. 26 ods. 2  Zmluvy
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia
o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 20.1.1964 nemá
právomoc na konanie o rozvod manželstva účastníkov konania (nakoľko navrhovateľ má bydlisko na
území Slovenskej republiky a manželka navrhovateľa voči ktorej návrh smeruje na území Srbskej
republiky, kde sa aj dlhodobo zdržiava), pričom ide o neodstrániteľnú preukážku konania v zmysle § 161
C.s.p., v dôsledku čoho je potrebné   konanie zastaviť.

1.8  Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len právne poukazom na § 52 C.m.p..

1.9  Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi odôvodnil právne  poukazom na § 11 ods.
3 a ods. 4 ZoSP (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou vrátenia zaplateného súdneho poplatku z návrhu
na rozvod manželstva navrhovateľovi z dôvodu zastavenia konania.

2.1   Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadla riadnym a včasným odvolaním manželka s
návrhom na jeho zrušenie a pokračovanie v konaní, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho  právneho
posúdenie veci majúceho za následok aj jeho nesprávne rozhodnutie.

2.2  Súd sa mal riadiť zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to
podľa § 38 ods. 1, v zmysle ktorého: „V manželských veciach  je právomoc slovenských súdov daná,
ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.“

2.3  Počas trvania manželstva až do podania návrhu na rozvod manželstva manželka žila v spoločnej
domácnosti s navrhovateľom na adrese Y. XX, po nezhodách sa odsťahovala späť do Srbska k svojej
rodine. Je irelevantné, či v čase po podaní návrhu na rozvod manželstva žila/nežila s navrhovateľom  v
spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky. Na Slovensku sa dlhodobo zdržiavala.

2.4  K návrhu na rozvod manželstva sa pripája  a žiada, aby súd konal v jej neprítomnosti.

3.    Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky nevyjadril.

4.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je  podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65 C.m.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

5.  Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 22Pc/12/2018 je návrh
navrhovateľa na rozvod jeho manželstva s manželkou. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na



odvolacie námietky manželky je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vyslovil nedostatok právomoci konať vo veci účastníkov, pričom v dôsledku tohto  nedostatku
ako neodstrániteľnej podmienky konania, konanie o rozvod manželstva zastavil, účastníkom nárok na
náhradu trov konania nepriznal a súčasne navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 33
eur.

6.1  Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.2  Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd  konanie
bezodkladne zastaví.

6.3  Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd  kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. (2)

7.  V prejednávanej veci ide o mimosporové konanie, a to konanie o rozvod manželstva, z ktorého
nepochádzajú deti, ktoré je upravené v ust. § 92 a nasl. C.m.p.. Prejednávanú vec však možno označiť
ako „konanie s cudzím (medzinárodným) prvkom“, ktorý spočíva v skutočnosti, že manželia nemajú
rovnakú štátnu príslušnosť ani rovnaké bydlisko, keď manželka proti ktorej návrh smeruje je štátnym
občanom Srbskej republiky s bydliskom v tomto štáte, kde sa tak v čase podania návrhu navrhovateľa,
ako aj v súčasnej dobe zdržiava a navrhovateľ je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom
v Slovenskej republike na adrese evidovaného trvalého pobytu. Práve preto bol správnym postup súdu
prvej inštancie, ktorým vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti apriori skúmal, či má ako justičný orgán
právomoc konať vo veci.

8.1  V prípade konania s cudzím prvkom, tak ako je tomu i v tejto veci, je potrebné právomoc posudzovať
podľa noriem medzinárodného práva, na čo síce správne poukazuje manželka v odvolaní, avšak takýto
postup, teda postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb.  o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom (konkrétne podľa § 38 ods. 1 postupu ktorého sa manželka domáhala) by
bol dôvodným len za takej situácie, kedy by medzi dotknutými štátmi nebola uzatvorená medzinárodná
zmluva upravujúca právne vzťahy medzi účastníkmi, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktorá má
prednosť pred aplikáciou noriem medzinárodného práva. Vyššie uvedené vyplýva i z ustanovenia § 2
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého „ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.“

8.2  Princíp priority medzinárodných zmlúv napokon vyplýva aj zo samotnej Ústavy SR (zákon č.
460/1992 Zb.) a to z čl. 1 a čl. 7.

8.2.1  Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

8.2.2   Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

9. Medzinárodná zmluva medzi dotknutými štátmi (ako nástupníckymi štátmi) uzatvorená bola. Ide
o zmluvu medzi Československou socialistickou republikou (ďalej len „ČSSR“) a Socialistickou
federatívnou republikou Juhoslávia (ďalej len „SFRJ“) o úprave vzťahov v občianskych, rodinných a
trestných veciach - Vyhláška č. 207/1964 Zb., schválenej dňa 19. novembra 1964, vyhlásenej dňa 24.
decembra 1964, účinnej dňa 8. januára 1965 (ďalej len „zmluva“). Táto zmluva je záväzná vo vzťahu ku
všetkým nástupníckym štátom ČSSR, t.j. Českou a Slovenskou republikou, ako aj vo vzťahu ku všetkým
nástupníckym štátom SFRJ, t.j. Bosna a Hercegoviny, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko, Srbsko a
Čierna Hora.



10.  Nakoľko ako bolo uvedené vyššie, dotknuté štáty v tejto veci, t.j. Slovenská republika na jednej strane
a Srbská republika na strane druhej platne vstúpili do právnych vzťahov  vyplývajúcich z predmetnej
medzinárodnej zmluvy, právomoc súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov v tejto veci je
potrebné posudzovať podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú je potrebné prednostne aplikovať. Postup súdu
prvej inštancie, ktorým posudzoval právomoc podľa medzinárodnej zmluvy tak bol správny a zákonný.

11.  Podľa čl.  26 ods. 2  Zmluvy medzi ČSSR a Juhosláviou o úprave právnych vzťahov vo veciach
občianskych, rodinných a trestných, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej
zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný  súd zmluvnej
strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území
jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na
území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo
zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán.

12.  Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že rozhodným kritériom pre určenie
právomoci súdu  konať  prihliadnuc na vyššie uvedené ustanovenie čl. 26 ods. 2 medzinárodnej zmluvy je
bezpodmienečne  bydlisko manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Podmienky zistenia
bydliska  manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva je explicitne vyjadrené v citovanom
ustanovení, súdy teda musia vychádzať práve z miesta bydliska v tomto čase ako čase rozhodnom.
Práve preto tvrdenie manželky, ktorá považuje za irelevantné to, kde v čase podania návrhu na rozvod
žila/nežila nie je správne.

13.  Z návrhu na rozvod manželstva ako aj z vyjadrenia manželky zo dňa 20. júla 2018  vyplýva, že
manželia v čase podania návrhu na rozvod manželstva nemali rovnaké bydlisko. Navrhovateľ uviedol,
že manželka sa zo spoločnej domácnosti na adrese Y. XX odsťahovala začiatkom roka 2018 aj so svojou
maloletou dcérou W. T. z predchádzajúceho manželstva, a to k svojim rodičom do Srbskej republiky. Túto
skutočnosť manželka nepoprela, práve naopak, verifikovala ju nielen tým že sama uviedla ako miesto
svojho aktuálneho pobytu Srbskú republiku a to od roku 2018, na uvedenej adrese si riadne prevzala
písomnosť súdu, ale aj tým, že aktuálne bydlisko v Srbskej republike  uvádza ako adresu na doručovanie
písomností a z jej vyjadrení nevyplýva, že miesto svojho aktuálneho bydliska hodlá meniť. Napokon,
manželka nespochybnila vyššie uvedené skutočnosti ani v podanom odvolaní, kde v zhode s tvrdeniami
navrhovateľa uviedla, že zo spoločnej domácnosti sa ešte v roku 2018 odsťahovala do Srbskej republiky,
kde žije doposiaľ a do spoločnej domácnosti sa nevráti.

14.  Pokiaľ ide o samotný pojem bydlisko, tento pojem nie je pojmom práva Európskej únie,
nemožno ho preto vykladať podľa noriem, resp. judikatúry EÚ/ESD. Rovnako ani zákon č. 97/1963
Zb. neobsahuje legálnu definíciu pojmu bydlisko. Definícia pojmu bydlisko je ponechaná jednotlivým
vnútroštátnym úpravám, t.j. obsiahnutým v ustanoveniach jednotlivých členských štátov Európskej únie.
Právny poriadok Slovenskej republiky pojem bydlisko nedefinuje, preto je pri jeho vymedzení potrebné
vychádzať z príslušnej judikatúry, v zmysle ktorej sa bydliskom rozumie miesto, kde sa osoba skutočne
trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Preto potom na závere súdu
o nedostatku právomoci nemení nič ani hlásený trvalý pobyt manželky na území Slovenskej republiky,
ktorý má len evidenčný charakter. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/40/2014, podľa ktorého bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba  skutočne
trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu, alebo iného členského štátu. V
podstate obdobnú úpravu pojmu bydliska má aj právna úprava Českej republiky, podľa ktorej „Bydlištěm
fyzické osoby se rozumí obec, resp. městský obvod, v němž tato osoba bydlí s úmyslem se zde trvale
zdržovat. Bydlištěm je zejména místo, kde má fyzická osoba svůj byt, rodinu, popř. kde pracuje, jestliže
tam také bydlí.“ (uznesení Nejvyšího soudu  sp. zn. 30 Cdo 444/2004 z 2. júna 2005).

15.  Pojmy bydlisko a trvalý pobyt ako registrovaný právny stav nie je možné stotožňovať, pretože
fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. Presne o takúto situáciu ide i v
tejto veci. Obaja manželia sú síce prihlásení k trvalému pobytu na adrese Y. XX, Slovenská republika,
avšak pokiaľ ide o manželku, táto sa ako bolo uvedené vyššie  zdržiava na adrese  E., L., R. R. A. XXX,
Srbská republika. Aktuálny pobyt manželky na uvedenej adrese pretrváva od začiatku roka 2018, pričom
doposiaľ trvá (teda bydlisko na uvedenej adrese mala aj v čase podania návrhu na rozvod manželstva).
Napokon, manželke neverbalizovala zmenu týkajúcu sa jej bydliska, poukázala len na to, že spolužitie s



manželom nemá záujem obnoviť a do spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky sa neplánuje
vrátiť. Takýto manželkou deklarovaný stav možno posúdiť ako úmysel zdržiavať sa na území Srbskej
republiky trvale, a z toho potom správny záver o odlišnom bydlisku manželov.

16.  Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky manželky o prednostnej aplikácií zákona č.
97/1963 Zb. vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu potom nemohli obstáť a viesť
k inému rozhodnutiu, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a to k záveru o nedostatku právomoci
Okresného súdu Galanta vo veci konať.

17.  Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

18.  O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..

19.  Toto rozhodnutie  bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).