Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/347/2012 z 2. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 2. decembra 2012, sp. zn. 23CoE/347/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200657.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/347/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210200657.2 | 2012-12-02 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d81212fe-6456-4d6c-86b0-6c3fd447baec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200657.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/347/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200657
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200657.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: AMVIS s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika
391/10, Trenčín, IČO: 36792781, proti povinnému: C. L., bytom R. XX, R. U. R., o vymoženie 958,01 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
č.k. 3Er/83/2010-37 zo dňa 26. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku I. a II. z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v časti o vymoženie istiny vo výške
519,85 eur a úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 519,85 eur od 20.06.2008 do zaplatenia
zastavil podľa § 44 ods. 3 Ex.por. z dôvodu, že uznesenie, sp.zn. 3Er/83/2010 zo dňa 05.05.2010,
kde bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v časti
vymoženia istiny 519,85 eur a úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 519,85 eur od 20.06.2008
do zaplatenia v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 4CoE/276/2010 zo dňa
29.10.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2010. V časti výroku I. a II. súd prvého stupňa exekúciu
vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g/, § 58 ods. 1 Ex.por., § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora
poveril vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn.
10/2008 zo dňa 23.01.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený, ako dodávateľ, a povinný, ako spotrebiteľ, uzavreli
dňa 04.03.2008 Úverovú zmluvu, ktorá má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere sú aj Podmienky pre poskytnutie
úveru zo dňa 01.06.2007. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah o.i. neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 04.03.2008, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Medzi sebou zároveň uzavreli Rozhodcovskú zmluvu dňa 04.03.2008, teda v rovnaký deň
ako zmluvu o úvere a zmenku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o
úvere, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcovský súd pre potreby rozhodcovskej
zmluvy sa považuje advokát C. O.. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej
povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40.



Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a
na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o.i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu
zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby
spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že
nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex.por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a
o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní,
príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená,
podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na vážnosť odôvodnenia, pojmu slovenský právny
poriadok a vnútroštátne právo a nesúlad napadnutého uznesenia s uznesením NS SR 3M Cdo
11/2010, ktoré môže byť pre toto konania záväzné. Súd prvého stupňa dostatočne neobjasnil, ktorým
slovenským zákonom a jeho ustanoveniam sa riadil, aby bolo možné z odôvodnenia vyvodiť, ktoré
skutočnosti považoval v konaní za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Deklarácie o fungovaní EÚ, ako
súd prvého stupňa uvádza aj v napadnutom uznesení nie sú zákonmi pre rozhodovaciu činnosť súdov,
aplikačnú prax advokátov a exekútorov. Pre väčšiu zmätočnosť konania odôvodňuje súd prvého stupňa
napadnuté uznesenie ďalšími dvomi rozsudkami Súdneho dvora (ES), ktoré nie sú u nás dostupné
a známe a je otázne, keďže neboli citované ani v napadnutom uznesení, či sú totožné v merite a
okolnostiach s napadnutou vecou. Tieto judikáty nie sú zákonom pre súdy v SR, aby na ich základe
bolo vydané záväzné rozhodnutie. Odvolaním oprávnený napadol aj nezrozumiteľný výklad súdu o
zmysle Obch. zákonníka, záujmoch zriaďovateľa rozhodcovských súdov, čo zrejme bude alebo nebude.
Žiada súd, aby vydal v zmysle zákona stručné, jasné a výstižné vysvetlenie v odôvodnení, či v
konaní je alebo nie je porušený zákon pri zachovaní a požadovaní dôsledkov zmluvnej slobody medzi
stranami rozhodcovskej zmluvy a vyjadril na základe čoho vyhodnotil záväzkový vzťah medzi účastníkmi
konania a uzavretú Rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s neprijateľnými podmienkami
v neprospech spotrebiteľa, t.j. povinného. Namieta názor exekučného súdu o neprimeranej povahe
rozhodcovskej doložky, lebo súd prvého stupňa má rozhodnúť zákonom a jeho ustanovením a nie
čímsi názorom. V napadnutej veci nie rozhodcovský súd, nie neprimeraná rozhodcovská doložka
poškodzuje spotrebiteľa, ale konanie súdu v podobe napadnutého uznesenia, lebo zástupca veriteľa je
nútený podať voči dlžníkovi novú žalobu na zaplatenie pohľadávky, vrátane trov konania. Oprávnený
žiada súd, aby zrušil uznesenie o vyhlásení exekúciu za neprípustnú a ak by to nebolo súladné so
zákonom, aby rozhodol o už vymoženej časti pohľadávky, lebo podľa § 61 Ex.por. je navrátenie veci do
predošlého stavu vylúčené. Na nesprávny právny názor súdu prvého stupňa o konaní rozhodcovského
súdu predkladám ako dôkaz uznesenia NS SR 3 M Cdo 11/2010. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a jej zastavení zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 5 Ex.por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm.
g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, súd
exekúciu zastaví.



Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto
zákona.

Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v
ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S
prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny
poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu,
že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu
jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je
§ 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t.j. pred účinnosťou zákona č.
291/2001 Z.z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania
začaté pred 01.01.2002, t.j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
32/2002 Z.z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom
č. 341/2005 Z.z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa
aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1).

Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex.por. zákonom č. 230/2012
Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení
exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57
ods. 1 písm. g/ Ex.por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v
predmetnej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods.
1 písm. g/ Ex.por. s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice
Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie začalo dňa 26.02.2010, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie
doručený súdnemu exekútorovi (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.).

S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad
prechodného ustanovenia § 243 ods. 1 Ex.por. v znení novely č. 230/2012 Z.z. bolo zrejmé, že v
predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia
prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť,
pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný
(suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na
odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je
v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej
exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex.por., ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, ako aj príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.