Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/43/2013 z 19. 9. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. septembra 2013, sp. zn. 29Sp/43/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200655.1
Krajský súd Žilina | 29Sp/43/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5013200655.1 | 2013-09-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8942cf-b353-45a9-be83-0fce6d791b58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200655.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200655
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200655.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa
katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie č. 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti účastníka konania: G. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. O. č. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra
Tvrdošín č. V 482/2013 zo dňa 9.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. V 482/2013 zo dňa 9.5.2013  p o t v r d
z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 482//2013 Správa katastra Liptovský Mikuláš zamietla návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 80/2013-RAČ zo dňa 9.5.2013  podľa ust. § 31 ods. 1 a 3
katastrálneho zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a G. Q. ako účastníkom konania zastúpeným ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Poukázala na ust. § 22,
23 a 37 OZ. Správa katastra posudzovala dohodu o splnomocnení aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1 a 2 a § 53 Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ splnomocnencovi predložil dohodu o
splnomocnení na štandardnom formulári, pričom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Základným
prejavom slobodnej vôle je pri dohode o splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude splnomocniteľa
zastupovať. V danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa, t. j. záložcu zvoliť si
splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by hájil záujmy splnomocnenca.
Takúto dohodu teda nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred
navrhnutá a pripravená.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán pritom musí
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú



skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.
Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že ak správny orgán
vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody
pre čo konkrétne je daný rozpor s dobrými mravmi, v tejto súvislosti namietal aj nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne
posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Uviedol, že je logické, že  s ohľadom na
výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie
ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká
výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej
pôžičke a úvere v určitom období. Správa katastra prekročila rámec svojich kompetencii, keď skúmala
rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu a ani jej
súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy.  Správe
katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho
úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu
práv k nehnuteľnostiam podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na
vklad. Správa katastra teda nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a
plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne
posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, toto plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti, je platné, neexistuje žiaden preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocniteľa, do dňa podania návrhu na vklad toto nebolo odvolané. Navrhovateľ k rozporu dohody o
splnomocní s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa nestotožnil so záverom správy katastra. Dohodu o
plnomocenstve nie je možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu,
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správa katastra odkazuje. Z tohto dôvodu správa
katastra vydala nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí.

Účastník konania  sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 20.9.2013. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania Doručenie predvolania
mali vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil vo
veci konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Odporca a ani účastník konania neospravedlnili neúčasť
na pojednávaní, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd  vec prejednal
a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).



Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom  práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené      v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.



Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje  a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva,            na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.  Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku
3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote           do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv.
titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako
správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného
vecného práva v katastri.



Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv               na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra        na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Správa katastra je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá                 do Občianskeho zákonníka (piata hlava -  spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007    Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva   č. 80/2013- RAČ do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2013, ktorý bol podpisovaný
navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č.
80/2013- RAČ zo dňa 19.3.2013, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom - účastníkom konania G. Q. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy
bolo zriadenie záložného práva v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielu 1/12 účastníka konania
G. Q.  k nehnuteľnostiam, k pozemku č. 419/1, o výmere 12 m2, zastavané plochy a nádvoria a k
rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve účastníka konania súp. č. XXX na parcele č. 657  zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. Q. O. obec  Q. O., okres K..

Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy
o úvere č. 503200080 zo dňa 15.3.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 600,- €, poplatku vo výške 576,- €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 %
denne z omeškaných platieb, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných



podmienok                 od omeškania až do zaplatenia a tiež na základe zmluvy o úvere č. 503200088
zo dňa 20.4.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume
200,- €, poplatku vo výške 196,- €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do
zaplatenia.

Účastník konania G. Q.  si od navrhovateľa zobral úver vo výške 600,- Eur + 200,-Eur pričom sa zaviazal
tento  vrátiť navrhovateľovi spolu s poplatkom z omeškania vo výške 576,- Eur + 196,- Eur  s úrokom z
omeškania vo výške 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia (uvedené vyplýva aj z bodu
II. Záložnej zmluvy).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil  s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne, tiež
s tvrdením, že záložná zmluva je  absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V tomto smere sa súd stotožňuje
s vysloveným právnym záverom odporcu, že záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu,
že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči
záložcovi - na vrátenie istiny 600 €, poplatku v sume 576,- €, ako aj príslušenstva ( tiež na vrátenie istiny
200,- Eur, poplatku v sume 196,- Eur ako aj príslušenstva ), pričom v danom prípade sa nerešpektuje
vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníka  konania  v nepochybne ďaleko väčšej
hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v
neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním
ohrozujú aj dobré mravy.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp
nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom G. Q. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení X. F., predsedom
združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je
v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania G. Q. predmetné splnomocnenie podpísal dňa
15.3.2012 ( v deň uzatvorenia úverovej zmluvy ) a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení
podpísal dňa 16.3.2012. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp.
v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania G. Q. so spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava č. zmluvy 503200080, pričom splnomocniteľ G. Q.  udelil  združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
(bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených
v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie
ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli
bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, výmery, druhu
pozemku, súpisného čísla rodinného domu, veľkosti podielu,  katastrálneho územia  a označenia listu



vlastníctva. Rovnako je to aj pri druhej dohode o splnomocnení zo dňa 20.4.2012 resp. 21.4.2012 vo
vzťahu k úverovej zmluve č. 503200088 zo dňa 20.4.2012.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania  G.
Q. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o
splnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú
medzi účastníkom konania G. Q. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom  kontexte s
tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením
ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení
ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú
zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi
navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v
predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise nebolo preukázané, že by si účastník konania G. Q. bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej
činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo
teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné
je, že zmluva o úvere ( Zmluvy o úvere ) sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z
dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a
účastníkom konania. Tzn. že v danom prípade bolo potrebné skúmať, či aj  dohoda o splnomocnení
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné
následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody),  je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za G.
Q. ) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol
už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť
o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu                o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z
vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku,  a teda  za neplatnú  podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku  považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Žiline, dňa 20. septembra 2013

JUDr. Erika Šobichová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková