{"guid": "357c83cc-d913-401a-9fff-01f60a7465ad:056e7a81-cecc-473c-b1b5-623f40c99324", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3", "spisova_znacka": "19Sa/24/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/24/2018 z 2. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. septembra 2019, sp. zn. 19Sa/24/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3", "identifikacne_cislo": "4018200738", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2019-09-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/056e7a81-cecc-473c-b1b5-623f40c99324", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200738
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200738.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou I.. R. Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: C. W., nar. XX. XX.
XXXX, M., zastúpenej Odborovým zväzom KOVO, Miletičova 562/24, Bratislava-Ružinov, IČO: 30 804
078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe
zo dňa 19. 11. 2018 proti rozhodnutiu žalovanej č. 64832-2/2018-BA zo dňa 17. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd  žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.  Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa dňa 11. 06. 2009 u
zamestnávateľa HEFRA VRÁBLE s.r.o. utrpela úraz tak, že pri prechádzaní cez kovové dvere ju dvere
zozadu udreli do pravého ramena, pričom k úrazu došlo počas prestávky na jedlo a odpočinok, a preto
možno predmetný úraz poškodenej považovať za pracovný.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra priznala poškodenej nárok na úrazový príplatok v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009, odo dňa 12. 06. 2009 do dňa 18. 12. 2009 v sume 673,20 eura.
O odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu rozhodla žalovaná tak, že ho rozhodnutím č. 86-11/2014-
BA zo dňa 08. 07. 2014 zamietla a potvrdila rozhodnutie zo dňa 15. apríla 2013, ako zákonné a správne.

3. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 15S/24/2014-101 zo dňa 13. 12. 2016 zrušil rozhodnutie zo
dňa 08. 07. 2014, ako i rozhodnutie zo dňa 15. 04. 2013 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočke Nitra
na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že k ukončeniu liečby pracovného úrazu žalobkyne došlo skôr, ako
bola ukončená jej dočasná práceneschopnosť a zisťovaním konkrétneho dňa, kedy sa tak stalo, mali
poveriť znalca z príslušného odboru.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra následne listom zo dňa 17. 05. 2017 požiadala oddelenie
lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky o zabezpečenie vypracovania
znaleckého posudku. Zadanou otázkou pre znalca bolo určenie dňa, ktorým došlo k ukončeniu liečenia
poškodenej v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

5. Dňa 19. 05. 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, listom opätovne vyzvala splnomocneného
zástupcu žalobkyne k zaslaniu návrhu otázok pre znalca. V liste uviedla aj otázky, ktoré budú znalcovi
položené z iniciatívy Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra. Splnomocnený zástupca vo svojej odpovedi zo
dňa 12. 06. 2017 pobočke oznámil, že prípadné otázky pre znalca zašle, akonáhle bude známe, z akého



konkrétneho odvetvia a odboru bolo nariadené znalecké dokazovanie a „ak vznikne z našej strany táto
potreba“. Pobočka dňa 14. 06. 2017 reagovala listom č. 12029-82/2017-NR, ktorým splnomocnenému
zástupcovi oznámila, že znalecké dokazovanie zabezpečuje posudková lekárka pobočky Nové Zámky.

6. Následne dňa 30. 06. 2017 rozhodnutím č. 12029-83/2017-NR žalovaná prerušila konanie do dňa
presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.

7. Posudková lekárka pobočky Nové Zámky požiadala prof. MUDr. Petra Labaša, CSc., znalca v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, o vypracovanie znaleckého posudku. Dňa
07. 09. 2017 prof. Labaš vypracoval znalecký posudok č. 130/2017, v ktorom uviedol, že CT vyšetrenie
zo dňa 02. 09. 2009 konštatovalo u poškodenej (žalobkyne) chronické degeneratívne poškodenie
platničiek C3-7 s protrúziou C3/4 a C5/7 a protrúziu diskov hrudnej chrbtice, nepreukázalo na krčnej
chrbtici ani najmenšie posttraumatické zmeny, žiadne herniácie, iné patologické procesy, ani kompresie
neurologických štruktúr. Ide o chronické degeneratívne zmeny chrbtice. Dňa 21. 01. 2010 zhrnul, že
ide o cervikobrachiálny syndróm na podklade chronických degeneratívnych zmien s chondrózou diskov
C3-7. Znalec jednoznačne konštatoval, že nejde o následok pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009. Tiež
uviedol, že liečbu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 11. 06. 2009 odhaduje na 7-14 dní,
nakoľko na kostiach neboli zaznamenané žiadne traumatické zmeny, išlo iba o subjektívne obtiaže bez
objektívneho podkladu a tiež nenašiel traumatické zmeny na koži, podkoží a kostiach. Odôvodnená a
opodstatnená pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného úrazu bola maximálne 10-14 dní. Záverom
konštatoval, že pracovná neschopnosť poškodenej odo dňa 12. 06. 2009 do dňa 31. 03. 2011 z dôvodu
pracovného úrazu je absolútne neodôvodnená, pretože ide o chronické degeneratívne zmeny, ktoré
pracovný úraz nemohol žiadnym spôsobom zhoršiť.

8. Dňa 28. 11. 2017 zaujala stanovisko k veci posudková lekárka pobočky Nové Zámky v liste č.
32668-16/2017-NZ. Uviedla, že rozsudkom zo dňa 13. 12. 2016 bola ustanovená povinnosť Sociálnej
poisťovni nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, ktorým dňom došlo k ukončeniu liečenia
v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Následne, dňa 26. 02. 2018 požiadala prof. Labaša o
písomné vyjadrenie k námietkam splnomocneného zástupcu k znaleckému posudku č. 130/2017,
ktoré splnomocnený zástupca podal v liste zo dňa 06. 11. 2017.  Na základe uvedenej žiadosti prof.
Labaš dňa 23. 03. 2018 vypracoval znalecký posudok č. 54/2018, v závere ktorého uviedol, že po
dôkladnom preštudovaní námietok právneho zástupcu „jednoznačne konštatujem a trvám na záveroch
môjho znaleckého posudku, ktorý je podrobný berúc do ohľadu všetky objektívny vyšetrenia a nie som
ochotný ani v najmenšom svoj posudok meniť. Námietky sú z lekárskeho hľadiska neprofesionálne a
jednoznačne svedčia o tom, že namietajúci absolútne nerozumie lekárskej problematike.“

9. Splnomocnený zástupca dňa 30. 04. 2018 zaslal pobočke Nové Zámky vyjadrenie k znaleckému
posudku č. 54/2018, v ktorom uviedol, že prof. Labaš sa obmedzil na osobné ataky na splnomocneného
zástupcu, namiesto vecného vysporiadania sa s podrobnými námietkami, čo považuje za úbohé.
Záverom uviedol, že táto kauza bude poškodenou medializovaná a súčasne podá na prof. Labaša
trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podania nepravdivého znaleckého posudku.

10. Dňa 04. 06. 2018 vypracoval stanovisko pod číslom BA-482673/2018 k predmetnej veci OLČP
ústredia, ktorý sa stotožnil so záverom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky,
že dočasná práceneschopnosť poškodenej odo dňa 12. 06. 2009 do dňa 18. 12. 2009 trvala na následky
pracovného úrazu. Ďalšie trvanie pracovnej neschopnosti nemalo príčinnú súvislosť s pracovným
úrazom. Poukázal na to, že vzhľadom na znalecký posudok prof. Labaša bolo posúdenie dĺžky trvania
dočasnej práceneschopnosti následkom pracovného úrazu zo strany posudkových lekárov sociálneho
poistenia mimoriadne priaznivé a v prospech poškodenej. Nepovažoval ťažkosti poškodenej s krčnou
chrbticou a s hrudnou chrbticou za ťažkosti v priamej, či nepriamej súvislosti s pracovným úrazom.

11. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra na základe takto zisteného skutkového stavu vydala rozhodnutie
č. 146-88/2018-NR zo dňa 02. 07. 2018, ktorým priznala poškodenej nárok na úrazový príplatok v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009 odo dňa 12. 06. 2009 do dňa 18. 12. 2009 v sume 673,20
eura, nepriznala nárok na výplatu tejto sumy úrazového príplatku, odňala nárok na úrazový príplatok
odo dňa 19. 12. 2009 do dňa 31. 03. 2011 a zastavila výplatu úrazového príplatku odo dňa 19. 12. 2009
do dňa 31. 03. 2011.



12. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie cestou
svojho splnomocneného zástupcu. V podanom  odvolaní namietala, že splnila všetky podmienky
potrebné pre priznanie nároku na úrazový príplatok. Poukázala na znalecký posudok č. 9/2014
vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Ľubošom Klementom, v ktorý
skonštatoval, že pracovný úraz bol spúšťačom toho, čo v krčnej a hrudnej chrbtici driemalo. Dočasná
pracovná neschopnosť poškodenej minimálne nepriamo súvisela s pracovným úrazom. Žalobkyňa
navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 02. 07. 2018 zmeniť tak, že má nárok na úrazový príplatok od
prvého dňa dočasnej práceneschopnosti za každý deň, v ktorom trval nárok na výplatu nemocenského
z nemocenského poistenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Rozhodnutím č. 64832-2/2018-BA zo dňa 17. 09. 2018 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte
len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra
č. 146-88/2018-NR zo dňa 02. 07. 2018, vo veci priznania nároku na úrazový príplatok v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 11. 06. 2009 odo dňa       12. 06. 2009 do dňa 18. 12. 2009 v sume 673,20 eura,
nepriznania nároku na výplatu tejto sumy úrazového príplatku, odňatia nároku na úrazový príplatok odo
dňa 19. 12. 2009 do dňa 31. 03. 2011 a zastavenia výplaty úrazového príplatku odo dňa 19. 12. 2009
do dňa 31. 03. 2011, zamietla v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie  potvrdila.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná poukázala na ust. § 85, § 153 ods. 1 písm. c), 6 a  8 zákona
o sociálnom poistení a uviedla, že splnomocnený zástupca je presvedčený, že žalovaná je povinná
priznať nárok na úrazový príplatok každému účastníkovi konania, ktorý bol ošetrujúcim lekárom uznaný
za dočasne práceneschopného z dôvodu pracovného úrazu, pričom vôbec nie je oprávnená kontrolovať
správnosť takto vystaveného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, či ďalšie trvanie pracovnej
neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom. Sociálna poisťovňa by teda, podľa splnomocneného
zástupcu žalobkyne,  mala iba „slepo\" vyplácať úrazový príplatok na základe potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti.

Žalovaná nesúhlasila s výkladom zákona v tomto znení. Uviedla, že Sociálna poisťovňa má zákonom
zverenú povinnosť hospodáriť s verejnými finančnými prostriedkami, pričom pri nakladaní s nimi je
povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie. Priznanie nároku na úrazový príplatok za
obdobie dočasnej práceneschopnosti, ktorá nesúvisí s pracovným úrazom, by bolo v jednoznačnom
rozpore s touto zásadou. Za účelom posúdenia nároku na úrazový príplatok je preto v konaní potrebné
bez pochybností preukázať, že pracovná neschopnosť v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom nielen
vznikla, ale aj trvá.

Tento postup podľa žalovanej vyplýva zo samotného znenia § 153 ods. 6 a 8 zák. č. 461/2003
Z.z., ktoré výslovne oprávňujú posudkového lekára na posudzovanie pracovnej schopnosti účastníkov
konania. Tvrdenia žalobkyne o opaku považovala v rozpore so samotnou logikou veci, nakoľko Sociálna
poisťovňa vypláca dávku - úrazový príplatok a ako poskytovateľ musí mať možnosť kontrolovať a
rovnako aj posudzovať oprávnenosť tohto nároku.

Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozsudku zo dňa 13. 12. 2016,  keď
Sociálnej poisťovni nariadil vykonať vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia príčiny pracovnej
neschopnosti žalobkyne.

Znalec v znaleckom posudku č. 130/2017 označil za príčiny zdravotných ťažkostí žalobkyne chronické
degeneratívne zmeny na podklade degenerácie platničiek s možnou kompresiou nervov, obezitu a
zväčšené prsníky. Podľa jeho odborného názoru trvala dočasná práceneschopnosť žalobkyne v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom 10 až 14 dní.

Žalobkyňa opakovane vo svojich vyjadreniach, ako aj v odvolaní, spochybňovala správnosť znaleckých
posudkov vypracovaných prof. Labašom. Považovala ich za účelové, neobjektívne, povrchné, absurdné,
či neprofesionálne.



Žalovaná mala za to, že samotná skutočnosť, že sa závery prof. Labaša nezhodujú s predstavou
žalobkyne, ešte nezakladá pochybnosti o správnosti znaleckého posudku č. 130/2017 a znaleckého
posudku č. 54/2018. Oba predmetné znalecké posudku spĺňajú zákonom stanovené náležitosti, a preto
je ich závery potrebné akceptovať.

Záverom uviedla, že aj keď žalobkyňa preukázateľne pred utrpením pracovného úrazu zo dňa 11.
06. 2009 trpela degeneratívnym ochorením chrbtice, pracovný úraz spustil možné bolesti žalobkyne.
Samotný pracovný úraz však nespôsobil pôvodnú príčinu bolesti chrbtice žalobkyne. Tú spôsobilo
degeneratívne ochorenie žalobkyne, a preto by bolo v rozpore s logikou veci, ak by jej bol priznaný
úrazový príplatok aj za stav nevyvolaný pracovným úrazom. Posúdenie nároku žalobkyne na úrazový
príplatok je za daných okolností viac ako priaznivý.

Konštatovala, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne. V plnom rozsahu rešpektoval závery
Krajského súdu v Nitre uvedené v rozsudku zo dňa 13. 12. 2016, vykonal znalecké dokazovanie, do
ktorého mala možnosť sa zapojiť aj žalobkyňa, ktorá do konania nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by
preukázal, že jej pracovná neschopnosť súvisela s pracovným úrazom aj v období po 18. 12. 2009.
Samotná skutočnosť, že pracovná neschopnosť žalobkyne bola začatá v dôsledku pracovného úrazu nie
je dostačujúca na vyplácanie úrazového príplatku až do 10. 06. 2010, ako to v odvolaní žiada žalobkyňa.

Žalovaná vyhodnotila odvolanie poškodenej ako nedôvodné a rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa ako zákonné a vecne správne potvrdila.

III.  Argumenty žalobcu  v podanej žalobe

14. Proti  rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 09. 2018 podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 19. 11.
2018, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 22. 11. 2018. Žalobkyňa   podanou žalobou žiadala,
aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 09. 2018, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 02. 07. 2018 a vec mu vrátil na  nové konanie.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe uplatnenej žiadosti o úrazový príplatok z 20. 07. 2009,
po opakovanom zrušení právoplatného druhostupňového rozhodnutia žalovanej spolu s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa vo veci priznania nároku na úrazový príplatok, Sociálna poisťovňa,
pobočka Nitra opätovne rozhodla rozhodnutím č. 146-88/2018-NR z 02. 07. 2018 o priznaní úrazového
príplatku za obdobie od 12. 06. 2009 do 18. 09. 2009 v sume 7,64830000 eura od prvého do tretieho dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti a v sume 3,47650000 eura od štvrtého dňa dočasnej neschopnosti. O
odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodla žalovaná rozhodnutím
ě. 64832-2/2018-BA zo dňa 17. 09. 2018 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Žalobkyňa poukázala na nesprávne právne posúdenie nároku na úrazový príplatok, ktoré videla v
nesprávnom interpretovaní a aplikovaní ustanovenia § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
žalovanou, kedy sa nepridŕžala tohto kogentného ustanovenia, čím došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu nároku na úrazový príplatok. Žalovanej zst. § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. nepriznáva žiadne
oprávnenie na svojvoľné menenie dočasnej pracovnej neschopnosti vo veci nároku na úrazový príplatok.

Ďalej v žalobe uviedla, že dňa 11. 06. 2009, keď prechádzala cez kovové dvere, ktoré ju zozadu
udreli do pravého ramena, utrpela pracovný úraz, o čom svedčí aj vyjadrenie Mgr. G. G., správcu
konkurznej podstaty právneho nástupcu zamestnávateľa, v ktorom tento potvrdil, že predmetný úraz
možno považovať za pracovný. V súvislosti s pracovným úrazom sa žalobkyňa stala dočasne pracovne
neschopnou a to odo dňa 12. 06. 2009 do 31. 03. 2011. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov poskytuje zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania peňažnú dávku úrazového poistenia - úrazový
príplatok. Z ustanovenia § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. jasne vyplývajú tri striktné podmienky na nárok a
rozsah poskytovania úrazového príplatku, ktoré musia byť splnené kumulatívne.



Prvou zákonnou podmienkou, ktorá podmieňuje vznik nároku na úrazový príplatok je, že žalobkyňa
musí mať status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz. Uvedenú podmienku jasne spĺňa, keďže mala
uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom a utrpela pracovný
úraz, o čom svedčí vyjadrenie správcu konkurznej podstaty a tiež rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 15S/6/2011 zo dňa 20. 12. 2011, podľa ktorého, úraz žalobkyne jednoznačne spĺňa
podmienky pracovného úrazu. Druhá zákonná podmienka spočíva v uznaní zamestnankyne za dočasne
práceneschopnú v dôsledku utrpeného pracovného úrazu, čo žalobkyňa spĺňa. Tretiu podmienku,
od ktorej sa odvíja rozsah poskytnutia úrazového príplatku, a to podmienenosť nároku na úrazový
príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v súbehu s nárokom na náhradu príjmu
alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia, čo taktiež jednoznačne splnila.
Považovala za preukázané, že jednoznačne splnila všetky tri podmienky, ktoré stanovuje ust. § 85 zák. č.
461/2003 Z.z. na priznanie nároku na úrazový príplatok a to v rozsahu, ktorý toto ustanovenie stanovuje.

Podľa názoru žalobkyne je správny orgán prvého stupňa povinný jej priznať úrazový príplatok a to v
rozsahu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 12. 06. 2009 až dovtedy, kým má
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na výplatu nemocenského
z nemocenského poistenia, t. j. do 10. 06. 2010, posledného dňa poberania nemocenského z
nemocenského poistenia.

Ďalej uviedla, že žalovaná jej síce priznala nárok na úrazový príplatok, no nie v rozsahu, ako jej to
stanovoval zákon  (ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. ). Nárok na úrazový príplatok jej bol priznaný len v
rozsahu od 12. 06. 2009 do 18. 12. 2009 a to z dôvodu, že dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu
pracovného úrazu, podľa znaleckého posudku, nemala po18. 12. 2009 súvis s pracovným úrazom, ale
s chronickým ochorením poškodenej.

Poukázala na viacero ustanovení zákona o sociálnom poistení a uviedla, že z týchto ustanovení vôbec
nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa mala právo na účely úrazového príplatku posudzovať zdravotný
stav poistenca vrátane vzniku, zmeny alebo zániku dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v
dôsledku pracovného úrazu alebo právo meniť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Právomoci
posudkových lekárov pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vo veciach úrazového poistenia sú
explicitne uvedené v § 153 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.
Žalobkyňa na účely úrazového príplatku preukázateľne splnila, okrem iných, aj podmienku dočasnej
pracovnej neschopnosti vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu, avšak skutočnosť, či dočasná
pracovná neschopnosť žalobkyne počas celej doby dočasnej pracovnej neschopnosti trvala v dôsledku
pracovného úrazu, nemá na základe zákona vplyv na trvanie úrazového príplatku. Na trvanie úrazového
príplatku má vplyv trvanie nároku na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Z tohto
zákonného dôvodu obsiahnutého v ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. nemá posudzovanie zdravotného
stavu žiadny význam. Zvýraznila, že zákon o sociálnom poistení neoprávňuje žalovanú na skúmanie a
posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely nároku na úrazový príplatok. Súčasne osobitne
zdôraznila, že posudzovanie jej zdravotného stavu zo strany posudkových lekárov žalovanej
je mimo rámca výkonu posudkovej činnosti úrazového poistenia.

Záverom zdôraznila, že žalovaná nemala žiadne právo krátiť nárok žalobkyne na úrazový príplatok a
mala postupovať v súlade so zákonom, najmä v súlade s ust. § 85 a § 153 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z., na
základe ktorého žalobkyňa splnila všetky podmienky na priznanie úrazového príplatku v požadovanom
rozsahu. Žalovaná vec nesprávne právne posúdila a rozhodla nesprávne a nezákonne, čím žalobkyňu
ukrátila o úrazový príplatok za obdobie od 19. 12. 2009 do 10. 06. 2010.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

15. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa       14. 02. 2019.
Uviedla, že trvá na správnosti rozhodnutia zo dňa 17. 09. 2018 a na obsahu jeho odôvodnenia v celom
rozsahu.

K námietkam žalobkyne opakovane uviedla argumenty ako v napadnutom rozhodnutí zo dňa 17. 09.
2018 s tým, že postupovala v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Nitre uvedeným v
rozsudku zo dňa 13. 12. 2016. Zo zisteného skutkového stavu považovala za jednoznačné a odbornými
stanoviskami niekoľkokrát potvrdené, že pracovný úraz žalobkyne zo dňa 11. 06. 2009 odôvodňoval



pracovnú neschopnosť žalobkyne najneskôr do dňa 18. 12. 2009. Námietky žalobkyne považovala za
neodôvodnené a navrhla, aby Krajský súd v Nitre žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

16. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila žalobkyňa trvajúc na tvrdeniach, ktoré uviedla v žalobe
a mala za to, že žalovaná nesprávne právne posúdila nárok na úrazový príplatok a to z dôvodov, ktoré
uviedla nielen v žalobe, ale aj v iných návrhoch, ktoré boli adresované správnemu orgánu prvého stupňa
(resp. žalovanej) a týkali sa predmetnej veci.

Opakovane uviedla, že na základe podkladov o dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku
pracovného úrazu a na základe právne nevýznamných dôkazných prostriedkoch dospela žalovaná
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesprávne interpretovala a aplikovala ustanovenie § 85
zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na úrazový príplatok a to tak, že
sa nepridŕžala tohto kogentného ustanovenia, ale práve naopak, svojvoľne, bez oprávnenia skrátila
žalobkyni na základe posudzovania jej zdravotného stavu obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z
dôvodu pracovného úrazu a odňala tak žalobkyni nárok na úrazovú dávku. Napriek tomu, že žiadny
právny predpis nepriznáva žalovanej právo na účely úrazového príplatku posudzovať zdravotný stav
poistenca vrátane vzniku, zmeny či zániku dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku
pracovného úrazu, konala žalovaná tak, že posudzovala v rámci lekárskej posudkovej činnosti na účely
úrazového príplatku svojvoľne zdravotný stav žalobkyne, a to aj napriek tomu, že to ustanovenie § 153
zák. č. 461/2003 Z.z. nepripúšťa, čoho dôsledkom bolo následné odňatie nároku žalobkyni na úrazový
príplatok v požadovanom rozsahu.

Vo vyjadrení zopakovala tri podmienky, ktoré je potrebné kumulatívne splniť a ktoré, podľa jej názoru,
splnila. Právny predpis na priznanie a vznik nároku na úrazový príplatok nestanovuje žiadne iné
podmienky, čo znamená, že žalovaná je apriori oprávnená, pri rozhodovaní o nároku na úrazový
príplatok skúmať iba podmienky explicitne uvedené v citovanom ustanovení zákona.

Žalobkyňa dala opätovne do pozornosti súdu skutočnosť, čo zahŕňa lekárska posudková činnosť a
záverom uviedla, že úrazový príplatok nie je vôbec závislý od úrovne zdravotného stavu poškodeného
zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, ale je závislý výlučne od toho, či dočasná pracovná
neschopnosť zamestnancovi vznikla v dôsledku pracovného úrazu a či počas poberania úrazového
príplatku má poškodený zamestnanec nárok na výplatu nemocenského. Skutočnosť, že dočasná
pracovná neschopnosť žalobkyne vznikla v dôsledku pracovného úrazu bola preukázaná a judikovaná
na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/6/2011, ktorého správnosť bola
potvrdená rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Tiež uviedla, že žalovaná od podmienky uznania žalobkyne za dočasne práceneschopnú v dôsledku
utrpeného pracovného úrazu svojvoľne odvodzuje svoje oprávnenie kontrolovať, či súvisí pracovná
neschopnosť s pracovným úrazom počas celého obdobia trvania nároku na úrazový príplatok a súčasne
oprávnenie rozhodovať o zmene a zániku dočasnej pracovnej neschopnosti, a to bez toho, že by
žalovanú na to oprávňovalo ustanovenie zákona o sociálnom poistení.

VI.   Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
17. 09. 2018  ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu  a dospel k záveru, že podaná žaloba je
nedôvodná, a preto žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP na pojednávaní konanom dňa 03.septembra
2019 zamietol.  Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobkyňa je fyzická
osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa
§ 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až
do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 203 SSP, pri správnej žalobe
fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.



18. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa § 8 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
účinného v čase vzniku pracovného úrazu, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo
služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1
a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce
alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej
s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo
vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo
ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa
zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného
odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov
výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28) alebo v priamej súvislosti s ňou.

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto
činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s nimi.

Podľa § 83 vyššie citovaného zákona, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 84 ods. 1 vyššie citovaného zákona, denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie
sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a



rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138
ods. 11 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento
zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť
rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého
sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 85 vyššie  citovaného zákona, zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný
za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného
predpisu  alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 86 vyššie citovaného zákona, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona,
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 109 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,
úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len \"dávka\") vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na
dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa § 112 ods. 2, 4, 6 vyššie citovaného zákona, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo
ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Podľa § 153 ods. 1, 4, 5, 6, a 8 vyššie citovaného zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.



Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len \"posudkový lekár\") a podľa odseku
2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach
zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a
poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Podľa § 154 ods. 1, 2, 4 písm. a/, vyššie citovaného zákona, kontrola posudzovania spôsobilosti na
prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.

Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

Podľa § 172 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na
konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 vyššie citovaného zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na
odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej
poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná
vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.



Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie
vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo
hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho
orgánu.

20. Predmetom preskúmavaného konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na úrazový
príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 11. júna 2009 odo dňa 12. júna 2009 do 18. decembra
2009 v sume 673,20 eur, nepriznanie nároku na výplatu tejto sumy úrazového príplatku a odňatie nároku
na úrazový príplatok odo dňa 19. decembra 2009 do 31. marca 2011 a zastavenie výplaty úrazového
príplatku odo dňa 19. decembra 2009 do 31. marca 2011, ako i konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia
predchádzalo.

21. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z
obsahu správnej žaloby súd zistil, že žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Vyjadrila nesúhlas
s odňatím úrazového príplatku za obdobie od 19. 12. 2009 do 31. 03. 2011 a zastavenie výplaty
úrazové príplatku odo dňa 19. 12. 2009 do 31. 03. 2011. Namietala, že splnila všetky tri podmienky,
ktoré stanovuje § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. na priznanie nároku na úrazový príplatok v rozsahu, ktorý
toto ustanovenie stanovuje, z dôvodu, že zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by Sociálna
poisťovňa mala právo na účely úrazového príplatku posudzovať zdravotný stav poistenca vrátane vzniku,
zmeny alebo zániku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa názoru žalobkyne, v žiadnom prípade
ust. § 153 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. nepriznáva posudkovému lekárovi právo posudzovať na účely
úrazového príplatku zdravotný stav poistenca, resp. vznik, a zánik dočasnej  pracovnej neschopnosti
z dôvodu pracovného úrazu, napriek tomu, žalovaná už viac ako 10 rokov nezákonne zdravotný stav
žalobkyne vo veci nároku na úrazový príplatok posudzuje. Žalobkyňa na účely úrazového príplatku
musí splniť podmienku dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu,  ktorú
preukázateľne splnila, avšak skutočnosť, či dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne počas celej doby
dočasnej pracovnej neschopnosti trvá v dôsledku pracovného úradu  nemá na základe zákona vplyv
na trvanie úrazového príplatku. Na trvanie úrazového príplatku má vplyv trvanie nároku na výplatu
nemocenského z nemocenského poistenia.



22. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že priznanie úrazového príplatku podľa ust. § 85 zák.
č. 461/2003 Z.z. predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý
utrpel pracovný úraz, uznanie zamestnanca za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného
úrazu a súbeh nároku na úrazový príplatok s nárokom na náhradu príjmu alebo s nárokom na
výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. V posudzovanom prípade žalobkyňa splnila zákonnú
podmienku statusu zamestnanca, utrpela pracovný úraz, avšak za dobu, za ktorú jej nebol úrazový
príplatok priznaný nepreukázala, že jej práceneschopnosť trvá v dôsledku pracovného úrazu.  Žalobkyňa
preukázala, že dňa 11. júna 2009 u svojho zamestnávateľa HEFRA VRÁBLE s.r.o. utrpela úraz
tak, že pri prechádzaní cez kovové dvere ju zozadu udreli (dvere) do pravého ramena. Spočiatku
zamestnávateľ žalobkyne tento úraz neuznal ako pracovný, ale neskôr, správca konkurznej podstaty
úpadcu - právneho nástupcu spoločnosti UVL, s.r.o. Mgr. Peter Podolský v podaní zo dňa 18. 12. 2009
oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, že uvedený úraz  žalobkyne možno považovať za pracovný.
Úraz bol kvalifikovaný ako pracovný úraz.

23. Z administratívneho spisu vyplýva, že o nároku žalobkyne na úrazový príplatok už bolo rozhodnuté
správnym orgánom prvého stupňa dňa  15. 04. 2013, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra priznala
žalobkyni úrazový príplatok za obdobie od 12. júna 2009 do 18. septembra 2009 v sume 7.64830000 eur
od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a v sume 3,47650000 eur od štvrtého dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej zo dňa  18. 09. 2013.
Uvedené rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 15S/73/2013.  Krajský súd v Nitre dňa 08. apríla 2014 vydal rozsudok č.k. 15S/73/2013 - 52,
ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 09. 2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej, ktorá súdu nepredložila administratívny spis. Rozhodnutie
bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

24. Následne žalovaná po zrušení rozhodnutia zo dňa 18. 09. 2013 vydala nové rozhodnutie, ktorým
zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 15. 04. 2013
a rozhodla tak rozhodnutím č. 86-11/2014-BA zo dňa     08. 07. 2014. Uvedené rozhodnutie žalovanej
bolo predmetom súdneho prieskumu a rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15S/24/2014-101 zo dňa 13.
decembra 2016  bolo uvedené rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 15. 04. 2013 zrušené. Krajský súd v Nitre v uvedenom rozhodnutí skonštatoval, že v
konaní bolo preukázané, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na úrazový príplatok podľa ust. § 85
zákona o sociálnom poistení, spornou však zostala dĺžka jej dočasnej práceneschopnosti v príčinnej
súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Správny súd uviedol, že úlohou orgánu verejnej správy v
ďalšom konaní bude ustanoviť znalca z príslušného odboru za účelom zistenia, ktorým dňom došlo k
ukončeniu liečenia žalobkyne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 11. 06. 2009.
Až po jeho zistení bude možné určiť dobu, počas ktorej má žalobkyňa nárok na úrazový príplatok a
vyčísliť jeho výšku v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona.

25. Je teda zrejmé, že už uvedené rozhodnutie správneho súdu posudzovalo vznik nároku žalobkyne na
úrazový príplatok, pričom z neho vyplýva, že tento vznikol a je potrebné pre účely zistenia dĺžky nároku,
resp. doby poberania úrazového  príplatku  ustanoviť do konania znalca z príslušného odboru, a to aj z
dôvodu, že závery posudkových lekárov v priebehu konania o nároku na úrazový príplatok sa rozchádzali
(najskôr bol určený za posledný deň trvania dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu
02.09.2009, neskôr 18. 09. 2009 a naposledy 18. 12. 2009).  Týmto názorom správneho súdu bol správny
orgán viazaný a tento ho rešpektoval a pribral do konania znalca prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. Znalec
v znaleckom posudku č. 130/2017 zo dňa 07. 09. 2017 konštatoval, že na základe dodaných lekárskych
správ u žalobkyne pri obezite a pri zväčšených prsníkoch ide o chronické degeneratívne zmeny na
podklade degenerácie platničiek s možnou kompresiou nervov, jednoznačne nejde o následok úrazu,
ktorý žalobkyňa utrpela dňa 11. 06. 2009.   Na položené otázky odpovedal jednoznačne a to, že liečba
žalobkyne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 11. 06. 2009 je odhadovaná na
7-14 dní. Za dôležité vyšetrenie považoval znalec vyšetrenie MUDr. Jankecha zo dňa 12. 06. 2009, ktorý
konštatoval, že ide iba o subjektívne obtiaže, palpačnú bolestivosť, pričom žalobkyňa má minimálny
opuch v oblasti pravej lopatky, na kostiach a hrudníku nie sú ani najmenšie zmeny. Odôvodnená a
opodstatnená PN z dôvodu pracovného úrazu je maximálne 10- 14 dní podľa charakteru vykonávanej
práce. Ďalej uviedol, že PN od 12. 06. 2009 do 31. 03. 2011 z dôvodu pracovného úrazu je absolútne
neodôvodnená, pretože ide o chronické degeneratívne zmeny, ktoré úraz nemohol žiadnym spôsobom
zhoršiť.



26. K námietkam zástupcu žalobkyne vypracoval znalec znalecký posudok č. 54/2018 zo dňa 23. 02.
2018, v ktorom uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, tento bol vypracovaný na
podklade objektívnych vyšetrení a jednoznačne potvrdil, že poškodenie pravého ramena s obmedzením
pohyblivosti nie je následkom pracovného úrazu, pretože toto nikdy nebolo objektívnymi vyšetreniami
preukázané, ale preukázané sú chronické degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré sú dokladované
objektívnymi vyšetreniami.

27. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vec bola nesprávne právne posúdená a bolo neprávne aplikované
ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z.z., s týmito námietkami sa správny súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené
vyššie, nárokom žalobkyne sa už správny súd zaoberal, pričom dospel k záveru, že nie je sporné, že
žalobkyňa utrpela pracovný úraz 11. 06. 2009 a že splnila podmienky ustanovené v § 85 zák. č. 461/2003
Z.z., ale spornou zostala dĺžka nároku na úrazový príspevok počas PN žalobkyne, keďže bolo zistené,
že sa k úrazu pridružili ďalšie degeneratívne ochorenia žalobkyne,  ktoré aj podľa vyjadrení posudkových
lekárov správneho orgánu prvého stupňa, ako i znalcov  nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom. Objektívne stanovil dĺžku práceneschopnosti žalobkyne súvisiacu s pracovným úrazom, a teda
i s nárokom na úrazový príplatok znalec prof. Labaš, ktorý znalecký posudok bol (okrem iných listinných
dôkazov) podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov. Správne orgány zistili spoľahlivo skutkový stav
a v súlade s názorom správneho súdu dokazovanie doplnili o znalecký posudok. Súd sa nestotožňuje ani
s názorom žalobkyne, že nebolo právom sociálnej poisťovne posudzovať zdravotný stav žalobkyne, ale
len skúmať, či trvá práceneschopnosť vyvolaná pracovným úrazom. Rozhodujúcou skutočnosťou pre
vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazový príplatok žalobkyne od 19. 12. 2009 je, že neboli
splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z., a to konkrétne podmienka, že dočasná
práceneschopnosť žalobkyne (od 19. 12. 2009) nebola v dôsledku pracovného úrazu.

28. Záver, že dočasná práceneschopnosť žalobkyne od 19. 12. 2009 nie je v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom žalobkyne zo dňa 11.06.2009, žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy
vyvodili z predložených podkladov (z lekárskych správ predložených žalobkyňou, lekárskych posudkov
posudkových lekárov ako i znaleckého posudku), z ktorých vyplýva, že MR vyšetrenie realizované dňa
31. 08. 2009 nepreukázalo na krčnej chrbtici ani najmenšie posttraumatické zmeny, žiadne herniácie,
iné patologické procesy ani kompresie neurologických štruktúr. Neurológ dňa 04. 12. 2009 konštatoval,
že u žalobkyne ide o chronické degeneratívne zmeny chrbtice a v správe zo dňa 21. 01. 2010 zhrnul, že
ide o cervikobrachiálny syndróm na podklade chronických degeneratívnych zmien s chondrózou diskov
C 3 - 7.

29. Hodnotenie vykonané posudkovými lekármi žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy),
v ktorých kompetencii je práve takáto činnosť, a ako i vyhodnotenie dĺžky PN žalobkyne súvisiacej s
pracovným úrazom z 11. 06. 2009 znalcom prof. Labašom, viedlo k jednoznačného záveru, že dočasná
práceneschopnosť žalobkyne po 18. decembri 2009 nesúvisela, resp. nebola v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 11. 06. 2009.

30. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy, resp. posudkoví lekári
uvedených orgánov verejnej správy, mali k dispozícii všetky lekárske správy a nálezy, ktoré žalobkyňa
označila v žalobe a tieto boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom. Žalovaný i prvostupňový orgán
verejnej správy si zadovážili dostatok podkladov pre zistenie skutkového stavu potrebného na vydanie
rozhodnutia o žalobkyňou uplatnenej dávke - úrazovom príplatku. Na základe týchto podkladov žalovaný
i prvostupňový orgán verejnej správy správne vyvodili záver, že práceneschopnosť žalobkyne od 19.
12. 2009 nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 11. 06. 209 a následne vec správne
právne posúdili, keď konštatovali, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z.
na priznanie úrazového príplatku od 19. 12. 2009, keďže nebolo preukázané, že žalobkyňa bola uznaná
za dočasne práceneschopnú v dôsledku pracovného úrazu. Žalovaný vyhodnotil podklady v súlade s ich
obsahom a správna úvaha orgánu verejnej správy nevybočuje z medzí zákona, ani z medzí logického
uvažovania. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s vyhodnotením predložených dokladov tak, ako to
vykonal orgán verejnej správy, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení obsahuje
osobitné ustanovenia upravujúce konanie podľa tohto zákona a v rámci tejto osobitnej úpravy konania
obsahuje aj osobitnú úpravu (v ust. § 209) náležitosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Tieto



náležitosti rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nie sú ustanovené tak podrobne ako v
správnom poriadku (§ 47), pričom v zmysle § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sa na konanie vo veciach
sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok, nevzťahuje.

32. Zákonodarca v ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení stanovil, že má byť jasne a zrozumiteľne
uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený orgán verejnej
správy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej zákonom požadované náležitosti obsahuje. Je v ňom uvedené, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe
akej žiadosti a akých dokladov požiadala žalobkyňa o príslušnú dávku úrazového poistenia, v rozhodnutí
sú opísané skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa vychádzala pri podaní uvedenej žiadosti (okolnosti
súvisiace s pracovným úrazom, pričom skutočnosť, že ide o pracovný úraz medzi účastníkmi konania
nebola sporná). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísala priebeh administratívneho
konania, uviedla podstatné skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a rozhodnutie obsahuje úvahy,
ktorými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval.

Následne žalovaná správne právne posúdila zistený skutkový stav so záverom, že neboli splnené
podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z., za ktorých by bolo možné žalobkyni priznať nárok
na požadovaný úrazový príplatok od 19. 12. 2009. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje aj
podrobnú úvahu o posúdení rozhodnej skutočnosti pre vyvodenie záveru o nesplnení podmienok podľa
§ 85 Zákona o sociálnom poistení a to podmienky, že dočasná práceneschopnosť nebola vystavená v
dôsledku, resp. v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so
zákonom.

34.   O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}