{"guid": "35792243-61ab-432d-9ce0-5aba0feddc5c:231faf8b-a3f4-41f9-bd98-993c9769fa33", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4", "spisova_znacka": "10CoPr/5/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/5/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. februára 2016, sp. zn. 10CoPr/5/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4", "identifikacne_cislo": "2114202035", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 1541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-1541", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96", "nazov": "§ 96 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. i) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-96", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/231faf8b-a3f4-41f9-bd98-993c9769fa33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 10CoPr/5/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2114202035\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114202035.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov\nJUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Ing. X. P., nar. XX. U. XXXX,\nbytom F., P. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Piešťany, Teplická 2251/121,\nproti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, IČO: 35 627 361, o\nnáhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. júna 2014 č. k.\n16Cpr/1/2014-184 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu z 15. júla 2014 č. k. 16Cpr/1/2014-190,\ndopĺňaciemu rozsudku rovnakého súdu z 26. marca 2015 č. k. 16Cpr/1/2014-228 a dopĺňaciemu\nuzneseniu rovnakého súdu z 27. marca 2015 č. k. 16Cpr/1/2014-229 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady mzdy za obdobie od decembra\n2011 do 23. januára 2014 s príslušenstvom a v časti trov prvostupňového konania, v znení opravného\nuznesenia súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nV časti o uložení žalovanému povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa\nr u š í .\n\nNapadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\n-     9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 6,50 eur od 1.1.2012 do 6.3.2014,\n- za mesiac február 2013 zvyšok náhrady mzdy 0,50 eur,\n- za mesiac november 2013 zvyšok náhrady mzdy 6,50 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n6,50 eur od 1. 1. 2014 do zaplatenia,\n- za mesiac december 2013 zvyšok náhrady mzdy 6,50 eur s 9,50 % úrokom  omeškania\nročne zo sumy 6,50 eur od 1. 2. 2014 do zaplatenia,\nvšetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nDopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nO trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa\nI. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi:\n- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za december 2010 za obdobie\nod 1. 2. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za január 2011               za\nobdobie od 1. 3. 2011 do 6. 3. 2014\n\n- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za február 2011                za\nobdobie od 1. 4. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za marec 2011            za obdobie\nod 1. 5. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za apríl 2011 za obdobie od\n1. 6. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za máj 2011              za obdobie\nod 1. 7. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za jún 2011          za obdobie\nod 1. 8. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za júl 2011        za obdobie\nod 1. 9. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za august 2011 za obdobie\nod 1. 10. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za september 2011 za obdobie\nod 1. 11. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za október 2011 za obdobie\nod 1. 12. 2011 do 6. 3. 2014\n- 9,25 % ročný úrok z omeškania  zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za november 2011 za obdobie\nod 1. 1. 2012 do 6. 3. 2014,\n- Za mesiac december 2011 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne zo sumy 845,00\neur od 1. 2. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac január 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne          zo sumy\n845,00 eur od 1. 3. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac február 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne          zo sumy\n845,00 eur od 1. 4. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac marec 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne zo sumy 845,00\neur od 1. 5. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac apríl 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne            zo sumy 845,00\neur od 1. 6. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac máj 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne            zo sumy 845,00\neur od 1. 7. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac jún 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom  omeškania ročne zo sumy 845,00 eur\nod 1. 8. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac júl 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne             zo sumy\n845,00 eur od 1. 9. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac august 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 845,00\neur od 1. 10. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac september 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n845,00 eur od 1. 11. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac október 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 845,00\neur od 1. 12. 2012 do zaplatenia,\n- Za mesiac november 2012 náhradu mzdy 851,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n851,00 eur od 1. 1. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac december 2012 náhradu mzdy 851,00 eur s 8,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n851,00 eur od 1. 2. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac január 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 851,00\neur od 1. 3. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac február 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 851,00\neur od 1. 4. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac marec 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 851,00\neur od 1. 5. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac apríl 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom  omeškania ročne               zo sumy\n851,00 eur od 1. 6. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac máj 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom  omeškania ročne            zo sumy\n851,00 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac jún 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne                 zo sumy\n851,00 eur od 1. 8. 2013 do zaplatenia,\n\n- Za mesiac júl 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne                zo sumy\n851,00 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac august 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 851,00\neur od 1. 10. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac september 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n851,00 eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac október 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy 851,00\neur od 1. 12. 2013 do zaplatenia,\n- Za mesiac november 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n851,00 eur od 1. 1. 2014 do zaplatenia,\n- Za mesiac december 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom  omeškania ročne zo sumy\n851,00 eur od 1. 2. 2014 do zaplatenia,\n- Za obdobie od 1. 1. 2014 do 23. 1. 2014 náhradu mzdy 662,62 eur s 9,50 % úrokom z omeškania\nročne zo sumy 662,62 eur od 1. 3. 2014 do zaplatenia,\na trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, všetko      do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozhodnutia;\nII. v späťvzatej časti náhrady mzdy za obdobie od decembra 2010 do novembra 2011 konanie zastavil\na III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok za návrh\n1.363,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nPrávne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 76 ods. 5 a § 79 ods. 1 a 2 Zák. práce (Zákonníka práce č.\n311/2001 Z. z.); ust. § 84 ods. 1 písm. b/, § 85 a § 111 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe\na o zmene doplnení niektorých zákonov; § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka\nč. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., v znení účinnom od 1. 1. 2009; § 96 ods. 1 a 2 a § 98 O.\ns. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Cdo 237/2007. Vecne\ndôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od decembra\n2010 do januára 2014 na tom základe, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 17. 4.2013 č. k. 14C\n199/2010-338 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 10.12.2013 (č. k. 9Co/312/2013-407)\nbolo určené, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 29.9.2010 je neplatná (bolo určené, že výpoveď\nzo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom žalovaného z 29.9.2010 podľa ust. § 47\npísm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. je neplatná). Prípisom z 30.11.2010 žalobca žalovanému okrem\niného oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a žiada o prideľovanie práce. Súd prvého stupňa mal\nza to, že v tejto časti nebolo, vzhľadom na ostatne uvedené rozhodnutia súdu, potrebné vykonávať\nďalšie dokazovanie, nakoľko je uvedenými rozhodnutiami viazaný a sám žalovaný nespochybňoval a\nnenamietal skutočnosť, že žalobca trval na ďalšom zamestnaní a nárok ako taký ani nespochybnil.\nNárok na náhradu mzdy žalobca uplatnil podľa § 79 ods. 1 Zák. práce. V priebehu konania žalobca\nuviedol, že náhradu mzdy za obdobie december 2010 až november 2011 mu žalovaný vyplatil 7.3.2014,\nv tejto časti následne už žiadal priznať len úroky z omeškania, na základe čoho súd prvého stupňa v\nčasti o náhrade mzdy za obdobie od decembra 2010 do novembra 2011 pre späťvzatie žaloby v takejto\nčasti konanie zastavil. Zvyšok nároku uvedený v žalobe žalovaný neuhradil napriek tomu, že sa s ním\nžalobca pokúsil mimosúdne dohodnúť. Zostalo teda rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu mzdy za\nobdobie od decembra 2011 do januára 2014. Žalovaný namietal nárok žalobcu v časti presahujúcej 12\nmesiacov s poukazom na ust. § 79 ods. 2 Zák. práce. Žalobca nesúhlasil so znížením náhrady mzdy\nnad 12 mesiacov (ako žiadal žalovaný), keďže v zmysle judikatúry nárok žalobcu trvá po dobu celého\ntrvania sporu, skutočnosť, že žalobca bol zabezpečený  výsluhovým dôchodkom (ktorý mu bol priznaný\nod 1.1.2001 v sume 15 047 Sk mesačne a neskôr upravovaný), ako dôvod neobstojí, keďže zákon č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vylučuje zákaz súbehu dôchodku a príjmu. V súčasnej dobe už\nžalobca nevykonáva prácu vedúceho, tejto funkcie sa vzdal po tom, ako mu žalovaný umožnil opätovne\nnástup do práce, vykonáva len funkciu inšpektora práce, poberá výsluhový dôchodok a popri tom má\npríjem u žalovaného.  U žalovaného znova pracuje od 10.2.2014, od neplatného skončenia pracovného\npomeru do 9.2.2014 nepracoval nikde, bol poberateľom výsluhového dôchodku. Súd prvého stupňa v\ntomto smere dôvodil, že žalobca svoj úmysel zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného preukázateľne\nnezmenil, na svojom stanovisku zotrval a u žalovaného znova nastúpil do práce, sám žalobca neovplyvnil\ndĺžku trvania sporu, v ktorom bolo rozhodnuté o neplatnom skončení pracovného pomeru, naopak\ndĺžku trvania sporu zapríčinil žalovaný, ktorý využil svoje zákonné právo podať odvolanie napriek tomu,\nže v obdobnom konaní bol neúspešný. Žalobca v konaní preukázal, že v spornom období žalovaný\nzamestnával starobných i výsluhových dôchodcov. V písomnom vyjadrení žalovaný pôvodne namietal z\n\nuplatňovanej náhrady mzdy čiastku 50 eur mesačne - príplatok za riadenie, na tejto jeho námietke však\nv priebehu konania už netrval (ohľadom osobného príplatku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného\nsúdu Trnava zo 4.9.2012 č. k. 10C 124/11-291, právoplatným 6.10.2012, ktorým bol žalobcovi priznaný\nosobný príplatok) a aj súd prvého stupňa námietku ohľadne príplatku považoval za vysporiadanú tým,\nže žalobcovi bola žalovaným náhrada mzdy vyplatená vrátane tejto sumy (za obdobie od decembra\n2010 do novembra 2011). Samotnú výšku jednotlivých náhrad mzdy za zostávajúce obdobie už teda\nžalovaný následne nenamietal, preto súd prvého stupňa výšku náhrady mzdy považoval za nespornú\nmedzi účastníkmi konania. Žalovaný predložil mzdové listy žalobcu, z ktorých náhrada mzdy vyplývala,\nžalovaný nenamietal výpočet žalobcu, preto sa súd prvého stupňa so žalobou v tomto smere stotožnil.\nVýška funkčného platu u žalobcu bola od 1.11.2010 vo výške 838,50 eur, od 1.11.2011 vo výške 845\neur, od 1.11.2012 vo výške 851 eur, od 1.11.2013 vo výške 857,50 eur, tieto skutočnosti neboli medzi\núčastníkmi sporné a preto nebolo potrebné vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie. Žalovaný\nvšak žiadal od žalobcu vrátenie odstupného vo výške 2 515,50 eur, ktoré vzhľadom na neplatnosť\nvýpovede žalobcovi nepatrí, keďže štátnozamestnanecký pomer zostal v platnosti, žiadal započítanie\npohľadávky vo výške 2 515,50 eur vyplatenej titulom odstupného žalobcovi na žalobcom uplatnený\nnárok. Súd prvého stupňa prišiel k záveru, že v danom prípade odstupné bolo žalovaným vyplatené\nžalobcovi v mesiaci august 2010 ako trojnásobok funkčného platu, žalobca znova nastúpil do práce\nu žalovaného 10.2.2014, teda na vrátenie odstupného nie sú dané dôvody v zmysle ust. § 76 ods.\n5 Zák. práce, keď žalobca v tomto smere vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko nárok uplatnil\nžalovaný na pojednávaní 10.4.2014, kedy už uplynula 3-ročná premlčacia lehota a tiež žalobca uviedol,\nže odstupné v uvedenej výške mu nebolo poskytnuté, keď z neho bola odvedená napr. daň. Naviac\ninštitút vzájomného započítania pohľadávky Zák. práce neupravuje (R 14/1979). Návrh žalovaného na\nzapočítanie pohľadávky v tomto konaní súd považoval za obranu i s poukazom na ust. § 98 O. s. p., keď\ntento prejav nemal náležitosti a charakter vzájomného návrhu. Ako už bolo uvedené vyššie čiastočné\nzastavenie konania súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p., vecne dôvodil,\nže žalovaný uhradil žalobcovi náhradu mzdy za obdobie december 2010 - november 2011 v priebehu\nkonania (k úhrade došlo 7.3.2014, žaloba bola podaná 27.1.2014). V zostávajúcej časti súd prvého\nstupňa považoval nárok za dôvodný a preukázaný. Uviedol, že nárok žalobcu vyplýva z ust. § 79 ods.\n1 Zák. práce v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na\nďalšom zamestnávaní, keď žalobca prípisom z 30.11.2010 oznámil žalovanému, že (okrem iného) žiada\no prideľovanie práce, táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a nárok sčasti žalovaný\nuznal uhradením náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov, nárok presahujúci toto obdobie neuznal. Súd\nprvého stupňa však dospel k záveru, že žaloba na náhradu mzdy je dôvodná aj ohľadom náhrady mzdy\nnad 12 mesiacov a nie sú dané dôvody na krátenie, resp. nepriznanie náhrady mzdy za takého ďalšie\nobdobie. Je nesporné, že žalobca trval na ďalšom zamestnávaní a to sa po rozhodnutí súdu aj stalo.\nŽalobca teda svoje stanovisko zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného nezmenil, nedošlo k žiadnej\nskutočnosti, ktorá by trvanie nároku vylučovala, žalobca bol schopný a ochotný prácu vykonávať. S\npoukazom na judikatúru a súdnu prax skutočnosť, že poberá výsluhový dôchodok, ho z tejto pracovnej\nčinnosti nevylučuje a zákon takisto takýto postup nezakazuje. Sám žalovaný v spornom období\nzamestnával výsluhových i starobných dôchodcov. Pri posúdení nároku súd prvého stupňa tiež prihliadol\nna skutočnosť, že náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol\nzarobiť,  ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi,\nktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom. Poberaním výsluhového dôchodku nebol\nnahradený príjem z pracovnej činnosti (štátnozamestnaneckého pomeru), tento súbeh nebol zákonom\nvylúčený. Žalobca  síce bol čiastočne zabezpečený poberaním dôchodku, avšak ako bolo uvedené,\nnáhrada mzdy má i sankčný charakter voči zamestnávateľovi, ktorý postupoval v rozpore so zákonom.\nNeboli teda zistené dôvody, pre ktoré by mala byť náhrada mzdy presahujúca obdobie 12 mesiacov\nkrátená alebo nepriznaná vôbec. Žalobca na ďalšom trvaní pracovného (štátnozamestnaneckého\npomeru) trval, prácu bol a je schopný vykonávať, poberanie výsluhového dôchodku ho z tejto práce\nnevylučuje a dôchodok mu bol a je priznaný na základe iných skutočností a samostatnej právnej úpravy.\nNáhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov možno znížiť alebo nepriznať len výnimočne a také dôvody\nzistené neboli. Sám žalovaný žiadne relevantné dôvody pre nepriznanie tohto nároku neuviedol. Jeho\nobrana spočívajúca v tom, že sa žalobca neocitol vo finančnej núdzi, s poukazom na uvedené neobstojí\na javí sa ako účelová. Na základe uvedeného súd prvého stupňa v zostávajúcej časti (po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby) vyhovel žalobe s tým, že s poukazom na vyššie uvedené započítanie odstupného\nneprichádzalo do úvahy. Žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania mu súd\nprvého stupňa priznal v zmysle žaloby odo dňa omeškania žalovaného s jednotlivými čiastkami do\n\nzaplatenia pohľadávky vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z.. V časti o trovách konania\nsvoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. f/, §\n17 ods. 1  vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších zmien a doplnení (ďalej „advokátska tarifa“), vecne úspechom žalobcu v konaní,\nktorému priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia, vychádzajúc z celkovej hodnoty\nsporu 31.953,12 eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, odmena za jeden úkon\n(správne 2) je 972,68 eur, paušál á 8,04  eur, rokovanie s protistranou  10.2.2014 od 9,30 hod. do\n13,00 hod 972,68 eur /á 486,34 eur/, paušál 2x8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ PN-733-BA\nPiešťany - Trnava a späť dňa 10. 2. 2014, cena 1 km - 0,287 eur, 80 km = 22,96 eur, strata času  za\n35 min cesty 4x13,40 eur = 53, 60 eur, rokovanie s protistranou 12.2.2014 od 9,00 do 11,30 hod 972,68\neur /á 486,34 eur/, paušál 2x8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ PN-733-BA Piešťany - Trnava\na späť, cena 1 km - 0,287 eur, 80 km = 22,96 eur, strata času  za 35 min cesty 4x13,40 eur = 53, 60 eur,\npojednávanie 10.4.2014 386,34 eur, paušál 8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ PN-733-BA\nPiešťany - Trnava a späť, cena 1 km - 0,29 eur, 80 km = 23,20 eur, strata času 35 min, t. j. 4x13,40 eur\n= 53,60 eur,  pojednávanie 17.6.2014 odmena 386,34 eur, paušál 8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda\n323, EČ PN-733-BA Piešťany - Trnava a späť, cena 1 km - 0,292 eur, 80 km = 23,36 eur, strata času\n35 min, t. j. 4x13,40 eur = 53,60 eur, keď takto vyčíslené a priznané trovy považoval súd za účelné,\nzástupca žalobcu predložil záznamy o rokovaní s protistranou i doklady o vozidle a zakúpení pohonných\nhmôt (PHM). Rozhodnutie o súdnom poplatku súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zák.\nč. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a\ndoplnení (ďalej len „Z. s. p.“), vecne dôvodil, že zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za\nnávrh, keď žalobca je od jeho platenia oslobodený v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d/ Z. s. p..\n\nProti tomuto rozsudku podal včasné odvolanie iba žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že náhradu\nmzdy vyplývajúcu z dôvodu neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou\nodvolací súd v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zák. práce zníži na12 mesiacov a zároveň zaviaže žalobcu\nvrátiť žalovanému odstupné vo výške 2 515,50 eur, na ktoré nemá vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď\ndaná žalovaným je neplatná, nárok. Odvolateľ teda napadol rozsudok v časti o náhrade mzdy a jej\npríslušenstve za obdobie od decembra 2011 do januára 2014. Žiadal odvolací súd, aby s poukazom\nna § 79 ods. 2 Zák. práce náhradu mzdy znížil na 12 mesiacov, nakoľko žalovaný je štátna rozpočtová\norganizácia, ktorá je naviazaná na štátny rozpočet a nemá rozpočtované finančné prostriedky na tieto\núčely. Poukázal na ekonomickú situáciu služobného úradu, ako i na skutočnosť, že konaním žalovaného\nsa neocitol žalobca vo finančnej núdzi, nakoľko je poberateľom výsluhového dôchodku. Mal za to, že\nsúd prvého stupňa sa nevysporiadal so žiadosťou žalovaného, ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe\no náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, aby\nzaviazal žalobcu vrátiť žalovanému odstupné vo výške 2 515,50 eur, na ktoré nemá vzhľadom na\nskutočnosť, že výpoveď, ktorá mu bola daná je neplatná, nárok.\n\nŽalobca navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Dôvodil, že odvolanie\nžalovaného je právne nerelevantné, neúčinné a nulitné. Odvolanie zo strany žalovaného považuje za\nnedôvodné a len formálne, čo má za následok predĺženie predmetného súdneho sporu a takýmto\nkonaním žalovaného aj zvýšenie vymáhanej sumy žalobcom o príslušenstvo z vymáhanej istiny, ako aj\nzvýšenie trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný žiadnu právne relevantnú žiadosť a\nrelevantné dôvody na nepriznanie žalobcovi vymáhanej náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazaniu\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou konajúcemu súdu nepredložil. Žalovaný svojím konaním,\nkeď napriek už právoplatne rozhodnutému identickému súdnemu sporu na Okresnom súde Trnava sp.\nzn. 10C/172/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/220/2012 z 18.3.2013,\npodal odvolanie voči rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého\npomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi 29.9.2010 podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. je\nneplatná, spôsobil neefektívne a nehospodárne predĺženie súdneho sporu o neplatnosť výpovede\nvedeného medzi účastníkmi a takýmto konaním sám žalovaný zapríčinil zvýšenie (predĺženie) obdobia\nvymáhaného nároku (náhrady mzdy z neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru)\nžalobcom voči žalovanému až do 22.1.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Trnava sp. zn.\n14C/199/2010 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/312/2013 z 10.12.2013 o\nneplatnosť výpovede a z uvedených skutočností, ako aj z konania žalovaného jednoznačne vyplýva a je\npreukázané, že sám žalovaný neefektívne, nehospodárne a zbytočne predlžoval trvanie súdneho sporu\no určenie neplatnosti výpovede o ďalších 7 mesiacov. Poukázal na ním preukázané skutočnosti, že\nžalovaný počas obdobia trvania súdneho sporu o neplatnosť výpovede vyplácal svojim zamestnancom,\n\nteda aj výsluhovým dôchodcom odmeny a osobné príplatky (nenárokovateľné finančné sumy v sumách\nuvedeným v takomto vyjadrení žalobcu), prijímal nových zamestnancov do štátnozamestnaneckého\npomeru, zamestnával a zamestnáva výsluhových dôchodcov, starobných dôchodcov, predčasných\ndôchodcov aj invalidných dôchodcov v počtoch uvedených v takomto vyjadrení s tým, že zákon č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ani zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súbeh štátnozamestnaneckého (pracovného) pomeru\na poberanie výsluhového (starobného) dôchodku nevylučuje a nezakazuje. Poukázal tiež na povinnosť\nžalovaného vytvárať si podľa § 14 ods. 9 písm. q/ a ust. § 54 ods. 3 Opatrenia Ministerstva financií\nSR z 8.8.2007 č. MF/16786/2007-31 na prebiehajúci súdny spor rezervu. V konaní bolo jednoznačne\npreukázané, že žalovaný mal a aj má a disponuje s dostatkom finančných prostriedkov a taktiež, že\nžalovaný aj v súčasnosti disponuje s voľnými finančnými prostriedkami. S poukazom na čl. 2 ods. 3\nÚstavy SR mal za to, že z nejestvujúcej povinnosti alebo z nejestvujúceho zákazu nemožno vyvodzovať\npre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, príp. nepriznania náhrady mzdy. Súd síce\nmôže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, avšak\nlen výnimočne, takýto výklad chráni hodnotu slobody, ale je aj z dôvodu, že rešpektuje najvšeobecnejšiu\nhodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti\nbezpráviu a naplnenia všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky\nsvojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti, tzn. že ust. § 79\nods. 2 Zák. práce nemôže byť aplikované takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie\nochrany zamestnancovi vyplývajúce z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo žalovanému konať\nprotiprávne. Vzhľadom na uvedené a aj vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n23Co/304/2011 z 31.5.2012, ako aj záverov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo 157/2010 zo 14.9.2011, ktoré aktuálne reagovalo na výklad ust. § 79 ods. 1 Zák.\npráce v kontexte aj s ust. § 79 ods. 2 Zák. práce je žalobca názoru, že zistený skutkový stav neumožňuje\nžalobcovi za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznať náhradu mzdy a to nielen z dôvodu nepreukázania\npodmienok podľa citovaného zákonného ustanovenia žalovaným. Na základe konania žalovaného, ktorý\nmá vlastné oddelenie právnych služieb, žalobca zistil, že žalovaný sa dáva zastupovať v právnych a\nsúdnych sporoch externou právnickou organizáciou (súdny spor na KS Trnava sp. zn. 9Co/312/2013),\nktorej žalovaný za tieto poskytované právne služby musí platiť finančné prostriedky, ktorá skutočnosť\njednoznačne preukazuje, že žalovaný, ktorý je naviazaný na štátny rozpočet má dostatok finančných\nprostriedkov a nepravdivo a zavádzajúco uviedol konajúcemu súdu, že nemá rozpočtové finančné\nprostriedky. Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že nesúhlasí so žiadosťou žalovaného o vrátenie\nodstupného 2 515,50 eur a to z dôvodu, že ho žalovaný nevyzval, aby mu vrátil odstupné, ďalej jeho\npožiadavka na vrátenie odstupného je nesprávna, pretože žalovaný pri vyplatení odstupného žalobcovi\nnevyplatil celú sumu 2 515,50 eur, keď z tejto sumy žalovaný pred jej vyplatením žalobcovi odpočítal\nnapr. daň, ďalej podľa rozhodnutia R 14/1979 Zák. práce nepozná inštitút započítania ako ho upravuje\nust. § 96 O. z. (v súčasnosti § 580 O. z.) a z tohto dôvodu údajnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi\nnie je možné započítať započítacou námietkou, ďalej podľa ust. § 76 ods. 3 Zák. práce je povinný\nzamestnanec vrátiť zamestnávateľovi odstupné len v prípade ak zamestnanec po skončení pracovného\npomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi do pracovného pomeru pred uplynutím času\nurčeného podľa poskytnutého odstupného, čo v danom prípade nenastalo z dôvodu, že žalobca nastúpil\ndo práce u žalovaného až po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 76 ods. 3 Zák. práce a nakoniec\nnárok žalovaného voči žalobcovi je aj premlčaný a žalobca vzniesol voči nároku žalovaného na vrátenie\nodstupného námietku premlčania. Okrem toho sa s touto požiadavkou na vrátenie odstupného súd\nprvého stupňa riadne vyporiadal. Nakoniec poukázal na § 17 ods. 3 Zák. práce, podľa ktorého neplatnosť\nprávneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne\nzamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.\n\nV doplnení odvolania zo 17.3.2015, doručenom súdu prvého stupňa 18.3.2015, na výzvu súdu prvého\nstupňa žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že už vyplatil žalobcovi náhradu mzdy za 12 mesiacov,\ntak žiada, aby odvolací súd rozhodol, že je povinný zaplatiť iba príslušenstvo náhrady mzdy za obdobie\nod decembra 2010 do novembra 2011 a náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznať a\nzároveň aby súd zaviazal žalobcu vrátiť žalovanému odstupné 2 515,50 eur, na ktoré žalobca nemá\nnárok vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď, ktorá mu bola daná je na základe rozsudku OS Trnava sp.\nzn. 14C 199/2010 zo 17.4.2013 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. 9Co/312/2013 z 10.12.2013\nneplatná a jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil.\n\nOpravným uznesením súd prvého stupňa opravil odsek 1 výroku napadnutého rozsudku v časti trov\nkonania tak, že správne má znieť „...a trovy konania 4 045,84 eur k rukám zástupcu žalobcu, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ S tým, že vo zvyšku zostáva citované rozhodnutie\nbezo zmeny. Právne opravné uznesenie odôvodnil ust. § 164 O. s. p. a vecne chybou v písaní pri opise\nrozhodnutia, v dôsledku ktorej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v časti trov konania nebola\nuvedená (vyčíslená) suma, ktorá bola priznaná zástupcovi žalobcu.\n\nDopĺňacím rozsudkom, vydaným až na pokyn odvolacieho súdu, súd prvého stupňa doplnil výrok\nnapadnutého rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9,25 % ročný úrok z omeškania\nzo sumy 6,50 eur od 1.1.2012 do 6.3.2014 ako náhrady mzdy za november 2011, za mesiac február\n2013 náhradu mzdy 0,50 eur s 9,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 851,00 eur od 1.4.2013\ndo zaplatenia, za mesiac november 2013 náhradu mzdy 6,50 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 857,50 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, za mesiac december 2013 náhradu mzdy 6,50 eur s\n9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 857,50 eur od 1.2.2014 do zaplatenia. Právne dopĺňací\nrozsudok odôvodnil ust. § 166 ods. 1 O. s. p.. Vecne dôvodil, že napadnutým rozsudkom nerozhodol o\ncelom predmete konania v zmysle úpravy petitu, keď žalobca žiadal 9,25% úrok z omeškania zo sumy\n845 eur ako náhrady mzdy za mesiac november 2011 od 1.1.2012 do 6.3.2014, súd prvého stupňa však\nrozhodol len o úroku z omeškania zo sumy 838,50 eur, teda zo sumy 6,50 eur nižšej, v časti náhrady\nmzdy za február 2013 v sume 851,50 eur s 9,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 851 eur od\n1.4.2013 do zaplatenia, súd však rozhodol len o náhrade mzdy 851 eur, teda o 0,50 eur nižšej, za mesiac\nnovember 2013 požadoval žalobca náhradu mzdy 857,50 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo\nsumy 857,50 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, súd mu však priznal náhradu mzdy vo výške 851 eur, teda\no 6,50 eur nižšej, rovnako úrok z omeškania z tejto sumy, za mesiac december 2013 z požadovanej\nnáhrady mzdy 857,50 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 857,50 eur od 1. 1.2014 do\nzaplatenia, súd priznal náhradu mzdy vo výške 851 eur, teda o 6,50 eur nižšej a tiež úrok z omeškania z\npriznanej sumy. Napadnutým rozsudkom teda súd prvého stupňa nerozhodol o ďalšej časti žaloby, ktorej\nzmenu pripustil, preto doplnil pôvodné rozhodnutie v časti, o ktorej nebolo rozhodnuté. Žalovaný výšku\njednotlivých mesačných náhrad mzdy nenamietal, táto nebola medzi účastníkmi sporná, náhrada mzdy\nvyplýva z predložených mzdových listov, výpočet náhrady žalovaný nenamietal, v konaní v tomto smere\nnevznikli žiadne pochybnosti a výška náhrady mzdy bola preukázaná. Žalovaný v konaní namietal iba\npriznanie náhrady mzdy v časti presahujúcej obdobie 12 mesiacov, teda samotná výška nároku nebola\nspochybňovaná a bolo potrebné rozhodnúť len o tej časti nároku, ktorá nebola priznaná v napadnutom\nrozsudku. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol len o rozdiele uplatňovanej čiastky po úprave petitu návrhu\na čiastky (resp. príslušenstva pohľadávky) priznanej v uvedenom rozsudku.\n\nDopĺňacím uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho\nzástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 103,31 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nPrávne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 10, § 11 ods. 4, § 13 ods. 4, § 15,\n§ 16 ods. 3, § 17 advokátskej tarify, vecne dôvodil, že napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom rozhodol vo veci samej tak, že žalobe vyhovel, žalobca (jeho zástupca) si uplatnil náhradu\ntrov konania za pojednávanie 26. 3. 2015, na ktorom bol vyhlásený  dopĺňací rozsudok a preto bolo\npotrebné úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia  za účasť\nna pojednávaní. Pri určení výšky odmeny vychádzal nie z uplatnenej čiastky,  ale zo sumy, o ktorej\nsúd rozhodoval dopĺňacím rozsudkom, teda istiny vo výške 13,50 eur (zvyšok tvorilo príslušenstvo,\nktoré nebolo samostatným uplatneným a vyčísleným nárokom) a sumu 13,50 eur považoval za základ\npoplatkového úkonu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia. Priznal odmenu za jeden úkon právnej\npomoci 16,60 eur,  paušál 8,39 eur a tiež náklady na cestovné osobným vozidlom MAZDA 323 PN-733-\nBA Piešťany - Trnava a späť  80 km, cena za 1 km  0,28 eur, spolu 22,40 eur, strata času za\npojednávanie cesta Piešťany - Trnava 35 min = 27,96 eur, Trnava - Piešťany 35 min = 27,96 eur, spolu\n55,92 eur.  Nepriznal dva úkony v súvislosti s odvolacím konaním, priznal jeden úkon za vyjadrenie k\nodvolaniu, keď žalovaný vo vyjadrení iba uviedol, že si uplatňuje odmenu za dva právne úkony, ktoré\nvšak nešpecifikoval. Priznané a vyčíslené náklady považoval za účelné pre bránenie svojho práva na\nstrane žalobcu.\n\nHoci odvolaním bol napadnutý len rozsudok (ten prvotný), obsahom odvolania voči nemu sa\nspochybňuje priznanie náhrady mzdy nad 12 mesiacov s príslušenstvom, a to je aj dôvodom, pre ktorý\nsa odvolací súd musí pri svojom rozhodovaní zaoberať oboma rozsudkami (tým prvotným i dopĺňacím,\n\npovažujúc ich takto oba za napadnuté odvolaním, samozrejme len v rozsahu, v akom tieto nekonvenujú\nodvolateľke) a tiež od nich závislými rozhodnutiami o trovách konania (opravné  a dopĺňacie uznesenie).\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p. v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, teda s preskúmaním správnosti rozhodnutia rozsudkom v\nnapadnutej časti náhrady mzdy za obdobie od decembra 2011 do 23. januára 2014 s príslušenstvom\n(vrátane závislých výrokov o súdnom poplatku a trovách konania aj v znení opravného uznesenia),\ncelým dopĺňacím rozsudkom (a od takéhoto rozhodnutia závislým dopĺňacím uznesením) a to podľa\n§ 214 ods. 1 O. s. p. na pojednávaní, v prítomnosti riadne predvolaných účastníkov a ich zástupcov,\ndoplnil  dokazovanie potvrdeniami o hľadaní si zamestnania žalobcom za obdobie od februára 2011 do\ndecembra 2011 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\n\nČo sa týka správnosti argumentácie súdu prvého stupňa použitej na podporu ním zvoleného spôsobu\nrozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku), odvolací súd\nnemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod s touto nesúhlasiť. U dôvodov predostretých\nokresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť\nkohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak\nzásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2\nO. s. p.), odvolací súd však v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s\ntzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého\nstupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :\n\nPodľa § 1 ods. 4 zákona č 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv znení neskorších predpisov, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to\nustanovuje tento zákon.\n\nPodľa § 120 ostatne uvedeného zákona, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú\nustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až\n41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c/ až f/, § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64\nods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4,\n§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, §\n98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, §\n142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, §\n158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198,\n§ 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.\n\nPodľa čl. 2 vety tretej Zák. práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov\nmusí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého\núčastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.\n\nPodľa § 79 ods. 2 Zák. práce v znení účinnom do 31.8.2011, ak celkový čas, za ktorý by sa mala\nzamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa\njeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy\nzamestnancovi vôbec nepriznať.\n\nPodľa § 252g ods. 1 Zák. práce (Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011) ustanoveniami\ntohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony\nurobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy\núčinnej do 31. augusta 2011.\n\nZákladným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným\nskončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného\npomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je\nsúd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 Zák. práce viazaný a bez kladného rozhodnutia o\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu\nmzdy. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí\na zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 Zák. práce.\n\nZamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy\nzávisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej\nzamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v\npráci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške\npriemerného zárobku (§ 134 Zák. práce).\n\nUstanovenie § 79 ods. 2 Zák. práce umožňuje znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu\nmzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov.\nPodmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na\nsúde. Bez žiadosti zamestnávateľa súd nemôže jeho povinnosť nahradiť zamestnancovi mzdu znížiť,\nprípadne ju vôbec nepriznať.\n\nNárok zamestnávateľa na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy možno uplatniť iba v rámci konania,\nv ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného\npomeru.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi v dôsledku neplatného\nskončenia s ním štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného vznikol nárok na náhradu mzdy\nproti žalovanému. Súd rozhodujúci o náhrade mzdy je viazaný rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia\njeho štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže skočenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo\nstrany žalovaného bolo určené právoplatným súdnym rozhodnutím za neplatné a žalobca oznámil\nžalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončil a žalovaný\nbol povinný mu ako zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku až do času,\nkedy mu umožnil pokračovať v práci. Rovnako sa súd stotožnil aj s tým, že žalobcovi okrem nároku na\nnáhradu mzdy vznikol v dôsledku omeškania žalovaného s plnením takéhoto peňažného dlhu aj nárok\nna zákonný úrok z omeškania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý navrhoval\nnáhradu mzdy aj s príslušenstvom za čas presahujúci 12 mesiacov žalobcovi nepriznať (z dôvodu, že\nžalovaný je štátna rozpočtová organizácia, ktorá je naviazaná na štátny rozpočet a nemá rozpočtované\nfinančné prostriedky na tieto účely, vzhľadom na ekonomickú situáciu služobného úradu, ako i na\nskutočnosť, že konaním žalovaného sa neocitol žalobca vo finančnej núdzi, nakoľko je poberateľom\nvýsluhového dôchodku), keď v tomto smere sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa,\nvyplývajúcou najmä z Uznesenia NS SR zo 14.9.2011 sp. zn. 6Cdo 157/2010, poukazujúc najmä na tú\nčasť, v ktorej NS SR uvádza, že „systémová zmena v roku 1989 mala v právnom poriadku za následok\nhodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. Ústava Slovenskej\nrepubliky prijatá s účinnosťou od 1.10.1992 v čl. 2 ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je\nzákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu\nrešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto\nzásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach.\nInterpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený\npracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s uvedeným čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, pretože takáto povinnosť neexituje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno\nvyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady\nmzdy. Hodnotová zmena v právnom poriadku mala za následok zmenu významu normatívneho textu\n(právneho pravidla) obsiahnutého v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré treba vykladať tak,\nže súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov (poznámka\nodvolacieho súdu - v predmetnej veci 12 mesiacov) primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len\nvýnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v\nzmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný nielen\nz dôvodu, že chráni hodnotu slobody (ako už bolo uvedené vyššie), ale aj z dôvodu, že rešpektuje\nzároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá\nposkytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý\nje povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej\nnepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým\nspôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1\ntohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.“\nAj v časti o odstupnom sa odvolací súd stotožnil so stanoviskom súdu prvého stupňa, podľa\nktorého žiadosť žalovaného o vrátenie odstupného žalobcom súd prvého stupňa neposúdil ako\n\nvzájomný návrh (žalobu) podľa § 97 ods. 1 O. s. p., keďže pohľadávka žalobcu na náhradu mzdy\nje vyššia ako požiadavka žalovaného na vrátenie odstupného, teda požiadavka žalovaného je len\nobranou žalovaného proti žalobe, tzv. kompenzačnou námietkou, s ktorou sa súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku riadne vysporiadal. Odvolací súd iba dodáva, že započítanie je zánik vzájomne\nsa kryjúcich pohľadávok patriacich veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Zánik\npráva započítaním nastane okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Práva\na povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú\nboli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva\nv stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce\nuvedený taxatívne. Znamená to, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti\nz pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v\ntomto smere súhlasnú vôľu. Pretože Zákonník práce iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinností\nnepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z\npracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné\nzapočítanie jednostranným úkonom namietať. V predmetnej veci uplatnil žalovaný proti pohľadávke\nžalobcu, ktorá má nepochybne pracovnoprávnu povahu, keďže ide o náhradu mzdy, k započítaniu\nsvoj nárok na vrátenie odstupného. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok\nžalovaného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že\nnárok žalobcu z pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzťahu nemôže započítaním zaniknúť. Aj\nkeď by žalovanému vznikol proti žalobcovi ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom\npre zánik pohľadávky žalobcu, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný.\n\nNa základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady mzdy\nza obdobie od decembra 2011 do 23. januára 2014 s príslušenstvom, aj v časti rozhodnutia o\ntrovách prvostupňového konania v znení opravného uznesenia súdu prvého stupňa (majúceho povahu\nrozhodnutia závislého na čo aj čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ktoré však osobitnými\nodvolacím dôvodmi nebolo napadnuté) z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdil.\n\nDopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zostávajúcej časti  žalobou\nuplatneného nároku na náhradu mzdy s príslušenstvom, o ktorej súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť\nnapadnutým rozsudkom, by bol z rovnakých dôvodov vecne správnym, nebyť určitých formulačných\nnepresností (spočívajúcich napr. v neuvedení, že ide o zvyšok náhrady mzdy v tom ktorom mesiaci)\na skutočnosti, že ním súd prvého stupňa rozhodol čiastočne duplicitne s napadnutým rozsudkom (za\nmesiac február 2013 v časti o priznaní 9,75% úroku z omeškania ročne zo sumy 851 eur od 1.4.2013\ndo zaplatenia, išlo o duplicitné rozhodnutie, v časti úrokoch z omeškania zo súm náhrady mzdy za\nnovember 2013 a december 2013 bolo rozhodnutie čiastočne duplicitné s napadnutým rozsudkom), čo\nbolo dôvodom pre ktorý bol dopĺňací rozsudok zmenený podľa § 220 O. s. p. tak ako je to uvedené\nvo výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu. Dopĺňacie uznesenie (obsahujúce rozhodnutie o ďalších\nprvostupňových trovách konania, závislé na dopĺňacom rozsudku, osobitnými odvolacím dôvodmi však\nnenapadnuté) bolo z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdené.\n\nPodľa § 2 ods. 2 Z. s. p. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa\nvýsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto\npovinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie,\nči tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a/ Z. s. p. od poplatku sú oslobodení: Slovenská republika, štátne rozpočtové\norganizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva\nv mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.\n\nVzhľadom k tomu, že žalovaný je štátnou rozpočtovou organizáciou a v zmysle citovaného § 4 ods.\n2 písm. a/ Z. s. p. je od poplatku oslobodený, nebolo uloženie mu zo strany súdu prvého stupňa\npovinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa § 2 ods. 2 Z. s. p. vecne správnym a odvolaciemu\nsúdu nezostávalo iné ako rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny\npoplatok za návrh, v ktorej časti bolo rozhodnutie závislým na čo aj čiastočne napadnutom výroku o\nnáhrade mzdy s príslušenstvom, podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušiť.\n\nRozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p. v spojení s §\n224 ods. 1 O. s. p. vyhradil samostatnému uzneseniu, ktoré bude vydané do 30 dní od právoplatnosti\n\nrozhodnutia vo veci samej. Urobil tak z dôvodu, že nebolo zrejmé, či sa právny zástupca žalobcu dostaví\nna vyhlásenie rozsudku odvolacieho súdu a či si prípadne za takýto úkon právnej služby uplatní právo\nna náhradu trov právneho zastúpenia.\n\nK prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.\nAk povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto\nrozsudkom odvolacieho súdu nebudú splnené dobrovoľne, možno sa\nich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cpr/1/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "476f5936-b865-480c-8f5c-09d5276ca411:a6bb5393-e4b0-4643-8fb0-861f68956f48", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2110210150.1", "spisova_znacka": "9Co/312/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/312/2013 z 9. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2110210150.1"}, {"guid": "0a70de2b-1140-456c-8a88-420da02f474f:aeb890ea-778d-4390-b654-e54c3941063f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2110229705.1", "spisova_znacka": "23Co/220/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/220/2012 z 17. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-03-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2110229705.1"}, {"guid": "ca85c6a2-3115-479a-b1f4-4efc6f5799b0:2cfeee5a-f443-46b4-8405-be69f1fbf2fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/1/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Cpr/1/2014 z 21. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2014-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ca85c6a2-3115-479a-b1f4-4efc6f5799b0:2cfeee5a-f443-46b4-8405-be69f1fbf2fc"}], "citovane_v": []}