Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/91/2011 z 24. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. júna 2015, sp. zn. 14S/91/2011, ECLI:SK:KSTT:2015:2011200615.6 Krajský súd Trnava | 14S/91/2011 | ECLI:SK:KSTT:2015:2011200615.6 | 2015-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, § 250h ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6c173db-e579-47d5-8ddb-133b1d21ca2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2011200615.6 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/91/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200615
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2011200615.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: COMAX - TT, a.s.,
Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 36 238 147, právne zastúpený: JUDr. Adrienou Vysudilovou,
advokátkou, so sídlom Advokátska kancelária Paulínska 15/A, 917 00 Trnava, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
S/2011/2168-2.1.,O-128/2011 zo dňa 17.08.2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S/2011/2168-2.1.,O-128/2011 zo dňa 17. augusta 2011, ako
aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R37/2011/SE zo dňa 1. júna 2011 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v 133 eur náhrady zaplatených
súdnych poplatkov a 696,23 eur náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne JUDr.
Adrieny Vysudilovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trnava č. R 37/2011/SE zo dňa 01.06. 2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 663,87 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a i) zákona č. 124/2006 Z.z.,
pokuta v sume 331,94 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 3 zákona o BOZP a pokuta v
sume 331,94 eur za porušenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP, pričom všetky
porušenia zákona boli zistené v súvislosti so šetrením pracovného úrazu E. I., nar. XX.XX.XXXX, ku
ktorému došlo dňa 07.11.2007 v prevádzke žalobcu. Zistené porušenia sa týkali výkonu práce E. I. a
U. Q., nar. XX.XX.XXXX.

V žalobných dôvodoch žalobca uviedol, že nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že
vydanie rozhodnutia vychádzajúceho zo skutkového stavu nie je zodpovedajúce právnym záverom,
pretože žalobca si riadne plnil povinnosti vyplývajúcemu z právnych predpisov, čo bolo presne
konkretizované tak v časti poučenia o predpisoch vzťahujúcich sa na bezpečnosť pri práci, zaučenie a
zaškolenie pracovníka a tiež ďalej, že zaradenie pracovníčky zodpovedalo jej zdravotnému stavu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.01.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na predchádzajúci priebeh správneho konania v súvislosti s uložením sankcie za porušenie
povinnosti zamestnávateľa zistené pri vyšetrovaní pracovného úrazu E. I. zo dňa 07.11.2007, v ktorom
bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené v rámci súdneho prieskumu rozhodnutím Krajského



súdu v Trnave č. 14 S/63/2009-67 zo dňa 09.12.2010. Predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č.
S-00570/557/2009-2.1, 0-19/2009 zo dňa 06.03.2009, založené na rovnakých právnych záveroch, bolo
zrušené krajským súdom s vyslovením právneho názoru, že v konaní je jednoznačne preukázané
porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, napadnuté rozhodnutie však bolo zrušené pre
nedodržanie procesných ustanovení Správneho poriadku, garantujúcich žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania ochranu jeho práv účastníka konania. Považoval za riadne preukázané a správne
vyhodnotené pochybenia zamestnávateľa spočívajúce v tom, že ako obsluha lisu LKT 250A boli v
rozpore s príslušnou dokumentáciou zaraďovaní dvaja zamestnanci, E. I. nebol pri prijatí do práce,
ani pri preložení na iné pracovisko riadne preškolený ohľadne predpisov týkajúcich sa BOZP a obsluhy
zariadenia, pracovníčka U. Q. bola zaradená na prácu k lisu bez ohľadu na to, že nespĺňala požiadavky
týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti.

Po prejednaní veci na pojednávaní dňa 13.06.2013 súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru,
že podaná žaloba nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 249 O.s.p., zo strany žalobcu došlo
k závažnému pochybeniu v tom, že uvedené žalobné dôvody sú všeobecné - nekonkrétne a preto
nespôsobilé byť právnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Len pre úplnosť súd uviedol, že z pripojeného spisového materiálu žalovaného mal za preukázané, že
dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bola riadne zistená skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k
pochybeniu v súvislosti s výkonom práce na lise LKT 250 výrobné č. 3788, keď v čase pracovného úrazu
dňa 07.11.2007 boli preukázateľne pridelení na výkon práce na tomto zariadení dvaja zamestnanci E. I.
a U. Q.. Rovnako nebolo dostatočným spôsobom preukázané zabezpečenie školenia ohľadne BOZP
a obsluhy vyššie uvedeného technického zariadenia E. I. tak pri jeho nástupe do zamestnania, ako aj
pri preradení na inú prácu. V otázke nedostatku zdravotnej spôsobilosti U. Q. rovnako súd zotrváva na
svojom predchádzajúcom závere vyslovenom v rozsudku č. 14 S/63/2009 zo dňa 09.12.2010.

Na základe odvolania podaného žalobcom Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2 Sžo/62/2013 zo
dňa 15.10.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na platnú právnu úpravu súdneho prieskumu
rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. uviedol, že aj keď je
výlučne vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu a iba v lehote podľa § 250b ods.
1 O.s.p. je možné rozšíriť rozsah napadnutého rozhodnutia, aj pokiaľ by žaloba nespĺňala náležitosti
žaloby, nemohol by správny súd procesne konať automaticky a bezvýhradne tak, že by ihneď konanie
vo veci buď zastavil a tiež ani tak, že by vec meritórne ihneď posúdil a následne v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na to, tak ako to urobil, že z obsahu žaloby nevyplýva, že aké subjektívne
práva žalobcu boli dotknuté napadnutým rozhodnutím správneho orgánu a že žaloba obsahuje iba
všeobecné tvrdenia žalobcu o tom, že ním uvedené žalobné dôvody sú všeobecné - nekonkrétne, a preto
nespôsobila byť právnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V takomto
prípade však súd musí vyzvať žalobcu príslušným zákonným procesným postupom na odstránenie
vád žaloby a to s príslušným poučením o následkoch neodstránenia vád žaloby a až potom by mohol
súd procesne postupovať spôsobom majúcim oporu v zákone. Pokiaľ súd postupuje vo veci vyššie
uvedeným nesprávnym procesným postupom, odníma sa tým žalobcovi možnosť konať pred súdom,
ktorá skutočnosť je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvého stupňa výzvou zo dňa 06.03.2015 vyzval žalobcu, aby v
lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil žalobu zo dňa 20.10.2011 v rozsahu uvedenia dôvodov, v
čom vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a čím konkrétne bol žalobca ukrátený na svojich
právach. Vo výzve bol riadne poučený o dôsledkoch nedoplnenia žalobného návrhu.

Podaním došlým súdu dňa 20.04.2015 právna zástupkyňa žalobcu doplnila žalobný návrh o
podrobnejšie odôvodnenie pôvodne podaného návrhu. K nesprávnosti postupu správneho orgánu
spočívajúceho v zisťovaní počtu pracovníkov pri lise, teda či na pracovnom prostriedku súčasne
pracovali dve alebo jedna osoba vytkla, že nebolo dostatočné sa uspokojiť s listinným dokladom, a to
knihou výrobných príkazov, z ktorej vyplynulo, že na tomto pracovisku boli dve osoby a toto tvrdenie
ustáliť z ústneho potvrdenia svedkyne U. Q.. Úplným zistením skutkového stavu by sa stalo až to, keby



sa správny orgán bol zaoberal tým, čo ktorý z pracovníkov konkrétne na tomto pracovisku vykonával
a v tomto smere by bol doplnil výpoveď pani Q.. Okrem toho považuje za zásadný logický rozpor v
dôvodovej časti rozhodnutia, kde sa v súvislosti s miestom výkonu práce na jednej strane uvádza, že tam
bolo málo miesta a preto druhý pracovník nemohol pri lise vykonávať práce pomocné, ale protichodne
dospel správny orgán k záveru, že súčasne tam dve osoby boli, a priamo na lise pracovali. V prípade,
že by došlo k objektívnemu zisteniu všetkých podkladov pre vydané rozhodnutie, bolo by sa vysvetlilo,
čo bolo činnosťou druhej osoby nachádzajúcej sa na tomto pracovisku v prípadoch tých dátumov, keď
tam mali pracovať dve osoby a rovnako by bolo vysvetlené i konštatovanie, že išlo o osoby oprávnené
sa zdržiavať, k čomu však neprišlo. Vo vzťahu k hmotnoprávnej norme, teda zák. č. 124/2006 Z.z.
a k tvrdenému porušeniu povinnosti zamestnávateľa uviedla, že z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé,
kedy by bol pán I. dostal od zamestnávateľa pokyn na prácu v rozpore s bezpečnosťou a odporúčaním
konštruktéra lisu.

Zároveň spochybnila aj správnosť postupu pri zisťovaní množstva alkoholu v krvi poškodeného, keď
na účely tohto zistenia bol použitý znalecký posudok zo dňa 07.07.2008, pričom samotná okolnosť,
že dňa 22.11.2007 pod č. 704/07 ÚDZS, súdnolekárske pracovisko Antolská 11, zisťovalo množstvo
alkoholu v krvi a dôkazy zistené touto nezávislou inštitúciou neboli vzaté do úvahy. V tomto smere
považuje za dôvodné trvať na doplnení dokazovania, napríklad zistením v evidencii, čo je vedené pod
výkonom č. 704/07, kto tento úkon robil a s akým výsledkom. V súvislosti s tým pripomenul, že tento
nezohľadnený úkon bol uhradený v čiastke 450,- Sk žalobcom a nebol teda dôvod ho spochybňovať,
resp. nezohľadňovať. Naviac nebolo zohľadnené, že žalobca žiadal o informácie, ako postupovať v
prípade omeškania využitia možnosti použiť dychovú skúšku.

Za ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia považuje nesprávne právne závery ohľadne
tvrdeného nesplnenia povinnosti oboznámiť pracovníka o predvídateľnom nebezpečenstve a o spôsobe
používania pracovného prostriedku pri jeho prijatí do práce, ako aj pri preradení na iné pracovisko.
Aj keď žalovaný považuje za rozhodujúce, že žalobca nepredložil žiadne písomné, ani iné dôkazy
preukazujúce oboznámenie pracovníka so všetkými zásadami bezpečnej práce, ochrany zdravia
pri práci, bezpečného správania na pracovisku, bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim
a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, ktoré môže spôsobiť poškodenie na zdraví, zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že takéto preškolenie musí byť potvrdené podpisom
zamestnanca. Považuje za rozhodujúce, že vykonanie poučenia potvrdil sám poškodený vo svojej
výpovedi. Rovnako bolo potvrdené absolvovanie takéhoto školenia U. Q., pričom za rozhodujúcu
považuje svedeckú výpoveď U. Q..

Za ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia považuje záver, že U. Q., ktorá bola majsterkou B. poverená
na poučenie poškodeného o bezpečných pracovných postupoch podľa žalovaného, na toto nebola
dostatočne kompetentná. V tejto časti považuje za neodôvodnené, pre rozpor s ktorým právnym
predpisom došiel správny orgán k vyššie uvedenému záveru. Má za to, že správne orgány nesprávne
postupovali, keď vôbec nevyhodnotili ako dôkaz schopnosť a spôsobilosť zamestnávateľa zabezpečiť
prostredníctvom konkrétnych osôb zaučenie a zaškolenie poškodeného. Vydané rozhodnutie vo
výrokovej časti nekonkretizovalo, prečo osoba, ktorá zaškolenie a zaučenie realizovala nie je
považovaná za kompetentnú. Toto pochybenie nebolo odstránené ani v odvolacom konaní.

Čo sa týka sankcie za porušenie povinnosti dovoliť zamestnancovi vykonávať prácu, ktorá nezodpovedá
zdravotnému stavu pracovníka s odôvodnením, že od 01.07.2007 došlo k preradeniu pani U. Q. na
profesiu strojársky robotník, v tejto časti považuje rozhodnutie za nesprávne, nakoľko v konaní nebolo
ničím preukázané, že by bol vydaný lekársky posudok o tom, že menovaná nie je spôsobilá na takúto
prácu. Od vzniku svojho pracovného pomeru vždy pracovala ako robotníčka v odbore strojárstvo.
Dôvodom, pre ktorý sa v jej prípade menila dojednaná práca boli potreby zamestnávateľa a nie zdravotný
stav pani Q.. Z jej strany nikdy nebol predložený žiadny posudok, ktorý by osvedčoval, že nie je spôsobilá
na doteraz vykonávanú prácu katalogizovanú ako strojárenský robotník, pre ktorú nie sú vyžadované
osobitné podmienky v súvislosti s nárokmi na zrak, čiže nie je vylúčené, že by ju bolo možné vykonávať
s okuliarmi. Tak isto nie je zrejmé, že by zamestnávať bol uzrozumený o tom, že pracovníčka okuliare
používa a nemá teda 100%-tný zrak. V rozhodnutí absentuje odkaz na právnu normu, z ktorej by



vyplývalo, že pracovné zaradenie robotníka v strojárstve na pracovisku lisovňa vyžaduje 100%-tný zrak,
že by preto malo byť vylúčené zaradenie pracovníka so zhoršením zrakom na takúto prácu. Okrem toho
došlo k pochybeniu pri zisťovaní skutkového stavu v otázke, či táto zamestnankyňa zamestnávateľovi
preukázala doklad - výsledok z oftalmologických vyšetrení, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že
je nevyhnutné jej preradenie na inú prácu. Už z dátumov v zápisníku bezpečnosti práce je zrejmé,
že preradenie súviselo výhradne so zdravotným preukazom pre výdaj stravy a nie s okolnosťou, že
by pracovníčka predložila zdravotný posudok. Dňa 10.07.2007 všeobecná praktická lekárka uviedla
spôsobilosť na prácu bez zvýšených nárokov na zrak, ale neuviedla, že by nebola spôsobilá pracovať
ako strojárenský robotník v lisovni a logicky vychádzajúc i z predchádzajúcich dátumov bolo zrejmé, že
ako už bolo uvedené pracuje s použitím okuliarov. Pokiaľ teda nebolo preukázané, že by bol vydaný
lekársky posudok preukazujúci nespôsobilosť pracovať ako strojárenský robotník na pracovisku v lisovni,
nevznikla zamestnávateľovi povinnosť na preradenie podľa zákonníka práce a nemohol sa preto dopustiť
porušenia zákona, za ktoré mu bola uložená pokuta.

Aj v tejto časti bolo povinnosťou správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia dôsledne zistiť skutkový
stav, čiže zistiť, či došlo k vydaniu posudku o nespôsobilosti zamestnankyne na výkon konkrétnej
činnosti, zistiť prípadne doručenie zamestnávateľovi a až následne by bolo možné vydať rozhodnutie,
ktoré by v dôvodovej časti jednoznačne preukazoval, že z týchto dôvodov vyplynulo porušenie, za ktoré
pokuta bola uložená.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 25.06.2015, na ktorom sa nezúčastnil
žalovaný, ktorý riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť. Prítomná právna zástupkyňa žalobcu k veci
uviedla, že sa pridržiava v celom rozsahu podanej žaloby, ktorú považuje za dostatočne odôvodnenú,
napriek tomu, že podrobnejšie dôvody rozviedla v podaní zo dňa 16.04.2015 na základe výzvy
súdu. Trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko sa správne orgány nedostatočne
vysporiadali s dokladmi ohľadne zdravotného stavu pracovníčky Q. a rozhodnutie sa neopieralo o
správny právny záver, nakoľko v konaní neboli zohľadnené výpovede svedkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba v rozsahu, v akom bola doplnená
podaním došlým súdu dňa 20.04.2015 je dostatočným dokladom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu v
zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce
na posúdenie veci.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250h ods. 1 O.s.p.

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho
môže len v lehote podľa § 250b.

Podľa § 2 ods.1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení účinnom k 31.12.2007

Inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním



1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

3. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

4. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce

Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu

a)zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §
2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 1 000 000 Sk,
a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 100
000 Sk; za nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť až na
dvojnásobok,

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

i) určovať bezpečné pracovné postupy,

o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok
posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, 6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady
a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému
stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú
vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 7 zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

(1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého
zamestnanca

a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 10)
so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na
pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na
zdraví, a s ochranou pred nimi.

(3) Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do
zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej
technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava
zo dňa 22.12.2008 pod č.k. R180/2008/SE bola žalobcovi uložená pokuta v sume 40.000,- Sk (1.327,75



eur) za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 2 písm. a) bod 2 zák. č. 125/2006 Z.z. tým, že
zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm. a) a i) v nadväznosti na § 13 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. o), § 7 ods.
1 písm. a),b) a § 7 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z..

Inšpektorát práce Trnava uskutočnil inšpekciu práce u žalobcu ako zamestnávateľa so zameraním na
vyšetrenie príčin závažného pracovného úrazu postihnutého E. I., dôsledkom ktorého bola traumatická
amputácia všetkých prstov vrátane dlane na ľavej ruke dňa 07.11.2007 vo výrobnej hale „ľahká
lisovňa“, pričom postihnutý bol v čase úrazu u žalobcu zamestnaný ako pracovník na lisárske a
manipulačné práce na základe dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 24.09.2008. Zistené nedostatky
boli uvedené v protokole č. ITA-244-23-2.2/P-J2-07 z 20.08.2008, kde bolo skonštatované porušenie
zákona spočívajúce v tom, že zamestnávateľ nevykonal také opatrenia a neurčil také pracovné postupy,
ktoré by v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečili, že pri prevádzkovaní
pracovného prostriedku - lisu LKT 250 A budú dodržané podmienky, ktoré vymedzil konštruktér alebo
výrobca, za čo bola uložená pokuta vo výške 20 000,- Sk.

Ďalšie porušenie zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ nepreukázal, že oboznámil zamestnanca
pri jeho prijatí do práce, ako aj pri jeho preradení na iné pracovisko s právnymi predpismi, ostatnými
predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, so zásadami ochrany zdravia pri práci,
zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcimi a
predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením a dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a ochranou
pred nimi. Okrem toho pri jeho preradení na prácu na lise LKT 250A nepreukázal, že oboznámil
zamestnanca so spôsobom používania tohto pracovného prostriedku a so zásadami bezpečnej práce
a s ďalšími bezpečnostno-technickými predpismi a technickými normami. Za to bola uložená pokuta vo
výške 10 000,- Sk.

Tretie porušenie bolo zistené v tom, že zamestnávateľ zaradil zamestnanca U. Q. na obsluhu na lise
LKT250A bez zdravotnej spôsobilosti na uvedenú prácu a tak dovolil, aby vykonávala prácu, ktorá
nezodpovedá jej pracovnému stavu, za čo bola uložená pokuta 10 000,- Sk.

V tomto konaní žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. S-00570/557/2009-2.1,O-19/2009
z 06.03.2009 právoplatným dňa 17.03.2009 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Odvolacie dôvody vyhodnotil tak, že účastník v odvolaní uvádza len skutočnosti vychádzajúce z jeho
vlastných subjektívnych pohľadov na predmetné porušenie povinností, odvolanie je teda nepodložené a
v rozpore s obsahom spisov a vykonaným dokazovaním. Právne vyhodnotil ako nevieryhodné tvrdenie
žalobcu, že nevydal žiadne príkazy na to, aby na lise LKT 250 pracovali dve osoby spolu, tvrdenie o
správnom preškolení postihnutého po nástupe do firmy a pri jeho preradení k lisu LKT250 považoval
za vyvrátené výpoveďami postihnutého, U. Q. a majsterky U. Q., ako aj záznamami o preškoleniach
a výpoveďou poškodeného. Zdravotnú spôsobilosť U. Q. na výkon práce považoval za spochybnenú
vyjadrením odbornej lekárky - oftalmologičky.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 14 S/63/2009 zo dňa 09.12.2010 bolo na základe podanej
žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S-00570/557/2009-2.1,O-19/2009 z 06.03.2009 zrušené
podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. s tým, že krajský súd sa stotožnil s dostatočnosťou skutkových zistení
a vyvodených správnych záverov, skonštatoval však procesné pochybenia v súvislosti s postupom
správnych orgánov, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v novom konaní
uložil žalovanému umožniť žalobcovi prístup k všetkým podkladom pre vydané rozhodnutie a zohľadniť
jeho prípadné vyjadrenia pri novom rozhodovaní vo veci.

Novým prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava č. R 37/2011/SE zo dňa 01.06.2011
bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1327,75 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods.
2 písm. a) bod 2 zák. č. 125/2006 Z.z. tým, že ako zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm. a) a i) v
nadväznosti na § 13 ods.3, § 6 ods.1 písm. o), § 7 ods.1 písm. a),b) a § 7 ods. 3 zák. č. 124/2006
Z.z. a § 8 ods. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. v súvislosti s nevykonaním opatrení a neurčení
postupov pri prevádzkovaní lisu LKT 250A v súlade s podmienkami určenými výrobcom, nedostatočným



oboznámením E. I. pri jeho prijatí do práce, ako aj preradení na iné pracovisko s príslušnými predpismi
vrátane bezpečných pracovných postupov na lise LKT 250A, zaradil zamestnankyňu U. Q. na výkon
práce, ktorá nezodpovedá jej zdravotnému stavu.

V odvolaní žalobca spochybňoval správnosť právneho vyhodnotenia skutočností zistených v priebehu
konania a zachytených v obsahu administratívneho spisu (obdobne ako v predchádzajúcom konaní).

Napadnutým rozhodnutím č. S/2011/2168-2.1, S/2011/2168-2.1 zo dňa 17.08.2011 žalovaný ako
odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil aj s prihliadnutím na skôr vyslovený
záver Krajského súdu v Trnave v rozsudku 14 S/63/2009 zo dňa 09.12.2010 a skutočnosť, že žalobca
relevantne nespochybnil žiadne zo zistení, na základe ktorých bol prijatý záver o porušenie povinností
žalobcu ako zamestnávateľa.

V novom prejednávaní veci je súd pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom žalobného návrhu tak,
ako bol doplnený dňa 20.04.2015. Súd si je vedomý, že v predchádzajúcich rozsudkoch sa vyjadroval k
rovnakým skutkovým zisteniam a ich právnemu vyhodnoteniu v súvislosti s ukladaním pokút, pri novom
rozhodovaní je však jeho povinnosťou prehodnocovať svoje závery v nadväznosti na aktuálny rozsah
žalobných dôvodov.

V prvom rade súd považuje za dôvodné žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného zistenia
skutkového stavu v nadväznosti na pochybenie - porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. e) zák. č. 124/2006 Z.z.,
ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s dovolením vykonávať U. Q. prácu nezodpovedajúcu jej zdravotnému
stavu. Treba prisvedčiť žalobcovi, že ani z obsahu administratívneho spisu, ani z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplývalo, že by sa bol správny orgán dostatočne zaoberal
zistením skutkového stavu podstatného pre záver o zodpovednosti, t.j. zistením, či bol zamestnávateľovi
zo strany zamestnankyne predložený doklad, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že u nej došlo k
zmene zdravotného stavu (očná vada korigovaná nosením predpísaných okuliarov) v takom rozsahu,
že znemožňuje výkon doterajšieho pracovného zaradenia ako robotníčka v strojárskej výrobe, resp., že
by zamestnávateľovi bol predložený relevantný doklad spochybňujúci jej dovtedy príslušným lekárom
nespochybnenú zdravotnú spôsobilosť na výkon jej doterajšieho zamestnania. Nie je preukázané,
že by pracovníčka predložila zamestnávateľovi takýto doklad, napr. potvrdenie príslušného lekára,
ktorý by takúto zmenu odporučil, resp. nariadil. Nijakým spôsobom nebolo spochybnené tvrdenie
žalobcu, že preradenie zamestnankyne Q. súviselo len s jeho organizačnými potrebami zabezpečiť
výdaj stravy osobou, ktorá má vystavený preukaz zdravotnej spôsobilosti pre styk s potravinami. Je
pravdou, že v administratívnom spise založené vyjadrenie oftalmológa MUDr. A. Z. k doplneniu očného
nálezu zaslaného dňa 01.04.2008 konštatuje: "...prakticky jednooká, nemôže vykonávať prácu pri stroji,
lebo nemá správne priestorové videnie.... Súčasné pracovné zaradenie bolo úplne nesprávne ...",
jedná sa však o písomnosť adresovanú Inšpektorátu práce Trnava, v evidentnej vecnej a časovej
súvislosti s preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím. Na to, aby bol zamestnávateľ zodpovedný
za prideľovanie práce pani Q. nezodpovedajúcej jej zdravotnému stavu musí byť preukázané, že v čase
tvrdeného porušenia zákona mal zamestnávateľ vedomosť o takto posúdenom zdravotnom stave. V
súvislosti s tým je potrebné z hľadiska významu lekárskych potvrdení, ktoré mal žalobca k dispozícii
vyhodnotiť, či a aký význam malo uvedenie spôsobilosti na prácu ako lisárka, neskôr nahradené
termínom robotníčka v lisovni.

Čo sa týka tvrdeného pochybenia v nadväznosti na prideľovanie dvoch zamestnancov na prácu pri
lise LKT 250 A (zistené v súvislosti s vyšetrovaním pracovného úrazu pána I.) napriek tomu, že
z technickej dokumentácie vyplýva jednoznačne možnosť prideľovania iba jedného zamestnanca,
rovnako treba prisvedčiť doplneným žalobným dôvodom o tom, že nebolo jednoznačne preukázané,
že to bol zamestnávateľ, kto v čase pracovného úrazu dal pokyn, aby zamestnanci I. a Q. vykonávali
prácu pri lise. Tak z vyjadrenia majsterky, ako aj poškodeného I. je zrejmé, že bol daný pokyn, aby
sa títo dvaja pracovníci vymenili. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné podrobnejšie došetriť okolnosti a
zistiť skutkový stav v nadväznosti na evidovaný výkon práce pri lise dvoma osobami v predchádzajúcom
období, predovšetkým o časové súvislosti, v nadväznosti na žalobcom doplnený poukaz na nelogickosť
argumentácie, podľa ktorej na jednej strane nie je možné, aby v takých stiesnených pomeroch zároveň



pracovali dve osoby a na druhej strane sa argumentuje príslušnými evidenčnými záznamami, podľa
ktorých na jednej zmene boli opakovane na prácu k tomuto zariadeniu prideľované dve osoby.

Súd nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu poukazujúcu na nesprávne, resp. nedostatočné
vyhodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa k nevykonaniu riadne a včas kontroly množstva alkoholu v krvi
poškodeného v čase, kedy došlo k úrazu a na druhej strane nezohľadnenie predloženého výsledku
vyšetrenia prítomnosti alkoholu v krvi zo dňa 23.11.2007 uhradeného žalobcom čiastkou 450,- Sk za
vykonané meranie nezávislým orgánom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prípadná
prítomnosť alkoholu v krvi poškodeného I. priamo nesúvisí s porušením zákona, za ktoré bol žalobca
postihnutý.

V nadväznosti na právny záver o pochybenie v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť
pracovníka pri jeho prijatí do práce, ako aj pri preradení na iné pracovisko o predvídateľnom
nebezpečenstve a preukázať informovanie zamestnanca o spôsobe využívania pracovného prostriedku,
rovnako súd nepovažuje za dostatočne zistený skutkový stav, resp. dostatočne podrobne odôvodnený
vyslovený záver. Správny orgán nepovažoval za dostatočné, ak o okolnostiach výkonu práce bol
žalobca preukázateľne poučený majsterkou U. Q., pričom sám poškodený uviedol, že bol oboznámený,
informovaný a zaučený na prácu s konkrétnym pracovným prostriedkom, rovnako sám potvrdil, že
bol všeobecný zaučený pracovať na viacerých strojoch. Okrem toho nepovažuje súd za dostatočne
odôvodnený záver, že pani U. Q. ako poverená pracovníčka majsterkou B., nebola spôsobilá, aby
poučila pána I. o bezpečných pracovných postupoch. V tejto súvislosti treba považovať za dôvodnú
námietku nedostatočného odôvodnenia, kde žalobca namieta, že nie je zrejmé, z ktorého právneho
predpisu vyplýva vylúčenie, aby zaučená pracovníčka zaučila na výkon konkrétneho pracovného úkonu
iného zamestnanca, resp., že správny orgán vôbec nehodnotil schopnosť a spôsobilosť zabezpečiť
prostredníctvom konkrétnych osôb zaučenie, zaškolenie poškodeného E. I.. Tieto skutočnosti treba
znovu vyhodnotiť vo vzťahu k nespornej zákonnej povinnosti zamestnávateľa vykonať poučenie
zamestnanca v zákonom stanovenom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách celého konania od podania žaloby, t.j. odo dňa 26.10.2011 súd rozhodol postupom v zmysle
ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách zaplatených súdnych poplatkov 136 eur (66 eur súdny poplatok za podanú
žalobu, 70 eur súdny poplatok za podané odvolanie) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 696,23
eur, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spočívajúcu v tarifnej odmene za 2 úkony právnej služby po
123,50 eur (prevzatie veci, podanie žaloby), 2 x paušálnej náhrade po 7,41 eur, 1 x tarifnej odmene
130,16 eur za podanie odvolania 19.08.2013, paušálnej náhrade 7,81 eur, 2 x tarifnej odmene po 139,83
eur (súdom vyžiadané podanie zo dňa 16.04.2015, účasť na pojednávaní 25.06.2015), 2 x paušálnej
náhrade po 8,39 eur.

Celú priznanú náhradu trov konania spolu v sume 832,23 eur, je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Adrieny Vysudilovej, č. XXXXXX-XXX/XXXX vedený vo B. O. I., do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.



Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.