Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/363/2012 z 17. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. apríla 2013, sp. zn. 2Co/363/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7712201063.1
Krajský súd Košice | 2Co/363/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7712201063.1 | 2013-04-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e7682a4-a039-4ac0-af53-21eec0467ee5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7712201063.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/363/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201063
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712201063.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci žalobcu C. U. X. J. O., O., L. XXXX/X, IČO: XX
XXX XXX, zast. advokátkou Y.. P. P., Advokátska kancelária O., L. XXXX/X, proti žalovanej W. W., B..
XX.X.XXXX, bytom P. W., S. XXX/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č.k. 5C/7/2012-32 z 9.7.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú vypratať družstevný byt č. XXX v bloku č. XXX P.
W.H., S. XX do 15 dní od pridelenia náhradného bytu. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania titulom súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zastúpenia 197,70 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaná bola prijatá za členku družstva, bol jej pridelený
družstevný byt do užívania na základe nájomnej zmluvy z 31.8.1994, že k 24.1.2012 žalovaná dlžila
žalobcovi na nájomnom 7.880 €. Rozhodnutím riaditeľa OSBD o zániku členstva č. 1570/2010 zo dňa
7.9.2010 bola žalovaná v zmysle platných Stanov OSBD čl. 25 ods.1 písm.b1 vylúčená z členstva pre
neplnenie si členských povinností.

Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na ust. § 714 OZ mal za preukázané, že žaloba o
vypratanie bytu je dôvodná, nakoľko žalovaná bola platne vylúčená z členstva v družstve a pri zániku
členstva v stavebnom bytovom družstve sporný byt neodovzdala, keďže jej však vyplýva povinnosť byt
odovzdať po zabezpečení primeraného náhradného bytu, zaviazal žalovanú vypratať sporný byt, avšak
v lehote 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a  trov právneho zastúpenia
advokátom za 3 úkony po 58,69 € + paušálnu náhradu 3x 7,21 €, čo spolu predstavuje čiastku 197,70 €.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, žiadala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol  bez toho,



aby ju vo veci vypočul, teda bez toho, aby dostala pred súdom možnosť hájiť sa, rozhodol bez jej účasti
i keď je pravdou, že bola na pojednávanie predvolaná, ale svoju neúčasť ospravedlnila, keďže mala
vážne dôvody, pre ktoré sa nemohla pojednávania zúčastniť. Napriek tomuto ospravedlneniu súd prvého
stupňa rozhodol bez toho, aby ju vypočul a uložil jej povinnosť vypratať byt. Preto bola toho názoru, že
súd prvého stupňa pri rozhodovaní pochybil a rozsudok má vady konania. Poukázala na svoju sociálnu
situáciu, že je rozvedená, stará sa o deti, z toho jedno je maloleté vo veku 4 rokov. Bývalý manžel
neplatí výživné, preto ho vymáha exekučne a to v sume 5.022 € a táto právna záležitosť by mala byť v
najbližšom období vyriešená, čím mohla aj ona uhradiť dlh žalobcovi a po úhrade by mohla so žalobcom
vstúpiť do opätovného konania, t.j. vo veci zastavenia súdneho konania o vypratanie družstevného bytu.
Poukázala na to, že žalobca bol uzrozumený s tým, že si vymáha dlh na výživnom od svojho bývalého
manžela cestou exekútorského úradu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol,
že ponecháva na posúdenie odvolaciemu súdu skutočnosti uvádzané v odvolaní v súvislosti s
neprítomnosťou žalovanej na súdnom pojednávaní, na ktorom súd rozhodol bez jej účasti. K otázke
vymáhania dlhu od bývalého manžela uviedol, že o tejto skutočnosti mali vedomosť, boli v jednaní so
žalovanou, ale žalovaná mala splniť svoju povinnosť a uhradiť dlh v plnej výške, čo sa z jej strany nestalo.
Poukázal na to, že k dnešnému dňu eviduje dlh vo výške 5.924,84 € na istine a 4.622,98 € na poplatkoch
z omeškania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto
dôvody poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam dodáva:

Podľa § 119 ods.1, 2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím
na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje požiadavku rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom
pojednávaní, preto ak súd chce odročiť pojednávanie, musí mať na to dôležitý dôvod, ktorý musí
účastníkom prítomným na pojednávanie oznámiť. Dôvod na odročenie pojednávania môže byť aj
na strane účastníka konania. Účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí túto
skutočnosť oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie
pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej predvolanie na pojednávanie konané dňa 9.7.2012, na ktorom
súd prvého stupňa vo veci samej aj rozhodol, bolo žalovanej doručené 28.6.2012. Z obsahu spisu -
úradného záznamu z 9.7.2012 vyplýva, že dňa 9.7.2012 o 8.10 hod. žalovaná telefonicky oznámila, že sa
pojednávania nariadeného na 8.50 hod. tohto dňa nemôže zúčastniť z dôvodu zdravotných problémov
maloletého dieťaťa, s ktorým musela ísť na lekárske ošetrenie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jedným z dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania je aj žiadosť
účastníka konania o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. V danom prípade ako to vyplýva z
obsahu spisu, žalovaná síce ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
dňa 9.7.2012 z vážnych dôvodov, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Za takýchto okolností
odvolací súd má za to, že postup súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní dňa 9.7.2012 konal a
aj rozhodol, bol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože neboli zistené ani preukázané
žiadne dôležité dôvody na odročenie pojednávania, keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná o
odročenie pojednávania nepožiadala. Týmto postupom súdu prvého stupňa žalovanej nebola odňatá
možnosť konať pred súdom.



Z uvedených dôvodov neobstojí odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej súd prvého stupňa nekonal
správne, ak napriek jej ospravedlneniu vo veci konal a rozhodol.

Odvolací súd nemohol prihliadať ani na druhú odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že v najbližšom
období má byť záležitosť v súvislosti s vymáhaním výživného vyriešená, čím by mohla získať finančné
prostriedky na vyrovnanie dlhu vo vzťahu k žalobcovi. Z obsahu spisu je zrejmé, že zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní dňa 2.4.2012 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho riešenia
sporu a požiadala o poskytnutie lehoty jedného mesiaca na mimosúdne konanie, jej žiadosti bolo
vyhovené a pojednávanie bolo odročené na 14.5.2012, z čoho je zrejmé, že k jednaniu v súvislosti s
možným vyrovnaním nedoplatku medzi účastníkmi došlo ešte počas konania pred súdom prvého stupňa
v období apríl - máj 2012, pričom k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo. Zo samotného odvolania
žalovanej vyplýva, že doteraz nebola vyriešená otázka nedoplatku na výživnom, teda je zrejmé, že nemá
finančné prostriedky na vyrovnanie nedoplatku. Navyše uvedená okolnosť nemá vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže dôvodom pre vypratanie predmetného bytu je skutočnosť, že
žalovaná bola vylúčená z členstva žalobcu a zánikom členstva jej zanikol aj nájom bytu.

K tvrdeniu žalovanej uvádzanom v odvolaní, že nemá iné bývanie, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že v danom prípade žalovanej vyplýva povinnosť vypratať predmetný byt až potom, čo jej
žalobcom bude zabezpečený primeraný náhradný byt.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie
uvedené ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, v danom prípade žalobca. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z odmeny a režijného paušálu za vyjadrenie k odvolaniu, pretože podanie
žalobcu žiadnym spôsobom neprispelo a so zreteľom na skutkový a právny stav ani nemohlo prispieť k
vytvoreniu skutkového a právneho základu na rozhodnutie odvolacieho súdu, preto odvolací súd tento
úkon nepovažoval za účelne vynaložený. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá
právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.