Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/130/2014 z 29. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. marca 2015, sp. zn. 14Cob/130/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5413205192.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/130/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5413205192.1 | 2015-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 204 ods. 1 OSP, § 204 ods. 2 OSP, § 226 OSP, § 224 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b0ee2e4-2c45-4628-95a9-410d2fc369b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5413205192.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/130/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413205192.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: Slovenský hydrometeorologický ústav, so sídlom Jeséniova
č. 17, 833 15 Bratislava, IČO: 00 156 884, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Mudrákom,
advokátom so sídlom M. XXX/A, XXX XX A. X, proti žalovanému: ESI, s.r.o., so sídlom 027 53 Istebné
č. 233, IČO: 36 394 564, právne zastúpenému Pohanka & Partners, s.r.o., Ul. A. Radlinského č. 1716,
Dolný Kubín, IČO: 36 867 217, v konaní o zaplatenie 520,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/48/2013-82 zo dňa 20.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/48/2013-82 zo dňa 20.03.2014 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 153,85 Eur.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa
19.08.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 520,- Eur a úrokov z
omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 360,- Eur od 30.04.2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 120,- Eur od 30.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok v
žalobe ako aj na pojednávaní odôvodňoval tým, že žalovanému na základe jeho objednávky (č.l. 5 spisu)
postupne poskytoval klimatické údaje za jednotlivé mesiace roku 2013, pričom súbežne mu vystavoval
za dodané informácie faktúry. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom neúplnosti plnenia, žalobca
poukázal na § 329 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený plniť aj po častiach.
Žalovaný totiž voči poskytovaniu mesačných údajov nič nenamietal. Ak teda žalobca bol oprávnený
plniť po častiach, mal právo požadovať čiastočné plnenie od žalovaného. Žalobca poukazoval aj na
skutočnosť, že rovnakým spôsobom dlhší čas poskytoval klimatické údaje v rovnakom rozsahu tzv.
materskej firme žalovaného (OFZ a.s.), pričom nikdy v tomto smere neboli vznášané žiadne námietky.
Napokon žalobca uviedol, že pokiaľ je formulácia v objednávke neurčitá, zodpovedá za prípadný omyl
a odlišný výklad tá strana zmluvného vzťahu, ktorá takúto formuláciu použila ako prvá, t.j. žalovaný
(objednávateľ).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca svoje tvrdenia preukazoval
objednávkou žalovaného (č.l. 5 spisu), faktúrami (č.l. 6, 8 spisu), vrátane klimatických údajov za
jednotlivé mesiace január až august 2013 (č.l. 40 - 53 spisu) a dokumentáciou súvisiacou s poskytovaním
obdobných údajov spoločnosti OFZ, a.s. v minulosti (č.l. 34 - 37 spisu). Okresný súd na pojednávaní
konanom dňa 27.02.2014 vykonal dokazovanie podľa návrhov žalobcu prečítaním listinných dôkazov,
pričom následne ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne „O existencii právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným svedčí vystavená objednávka žalovaného, ktorú žalobca akceptoval a na jej
základe postupne čiastočne plnil. Medzi účastníkmi konania teda neexistovala zmluva v písomnej forme,
pričom podmienky splatnosti odplaty pre žalobcu sú medzi nimi sporné. Jediným dôkazom ohľadom



obsahu zmluvného vzťahu tak zostáva objednávka žalovaného, ktorú žalobca akceptoval a začal na
základe nej plniť.“ Z objednávky žalovaného vyplývalo, že tento mal okrem iného záujem o súhrnné
klimatické údaje, vrátane ich mesačného priemeru za rok 2013. V objednávke bolo konštatované, že
ide o jedno plnenie (množstvo = 1 ks) s tým, že bola dohodnutá len celková cena za plnenie vo výške
1.440,- Eur s DPH. V konaní bolo preukázané, že žalobca takúto objednávku žalovaného akceptoval a
začal na základe nej plniť. Poskytoval teda žalovanému dostupné klimatické údaje za jednotlivé mesiace,
pričom žalovaný takéto čiastkové plnenia zo strany žalobcu akceptoval. Okresný súd konštatoval, že
v prvostupňovom konaní bolo preukázané splnenie zákonom určených podmienok, na základe ktorých
žalobca mohol svoju povinnosť voči žalovanému splniť aj po častiach v zmysle § 329 OBZ. Z tohto
ustanovenia síce vyplýva právo dlžníka plniť veriteľovi svoj záväzok aj po častiach, ale z toho nijakým
spôsobom automaticky a bez ďalšieho nevzniká nárok požadovať pomernú časť vopred dohodnutej
odplaty za celkové plnenie. Žalobca teda mohol svoju povinnosť voči žalovanému splniť aj postupne
(čiastočnými plneniami), tým mu však nevznikol automaticky a bez ďalšieho nárok na priebežné
platenie pomernej časti odplaty dohodnutej za celkové plnenie. V Obchodnom zákonníku niet takého
ustanovenia, ktoré by v nadväznosti na možnosť čiastočného splnenia záväzku v zmysle § 329 OBZ
umožňovalo rozdeliť splatnosť celkovej odplaty na pomerné časti zodpovedajúce rozsahu čiastkových
plnení. V tomto smere nebola preukázaná ani existencia osobitnej dohody medzi účastníkmi konania
ohľadom splatnosti čiastkových plnení. Okresný súd preto konštatoval, že na daný prípad sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia o splatnosti záväzkov. „Ak teda žalobca doteraz neposkytol žalovanému celé
objednané plnenie (čo medzi účastníkmi ani nie je sporné), nevznikol mu ani nárok na zaplatenie
pomernej časti z odplaty, ktorá bola dohodnutá za celé (kompletné) plnenie.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ďalej uviedol v súvislosti s namietaným zaužívaným
postupom fakturácie medzi žalobcom a tzv. materskou spoločnosťou žalovaného v minulosti, že
žalovaný nie je právnym nástupcom iného subjektu, a preto nemožno poukazovať na obvyklú prax, ktorá
v tejto oblasti podnikania existovala medzi žalobcom a iným subjektom s vlastnou právnou subjektivitou.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie
časti z vopred dohodnutej odplaty. Naopak, bolo preukázané, že žalobca doteraz nesplnil svoj záväzok
voči žalovanému v celom rozsahu, a preto mu nárok na zaplatenie časti z dohodnutej odplaty nevznikol,
preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách prvostupňového konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, § 149 ods. 1 OSP, § 160 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil so závermi
súdu prvého stupňa, že žalobcovi zatiaľ nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty, ktorý bol
odôvodnený tým, že žalobca síce mohol čiastočne plniť svoju povinnosť dodávať údaje, nemal však
právo na čiastočné plnenie dohodnutej odplaty. Okresný súd podľa žalobcu správne konštatoval, že
mal právo na čiastočné plnenie svojej povinnosti -poskytovanie údajov po mesiacoch, avšak zároveň
žalovaný nepreukázal, že na čiastočnom plnení nemohol mať záujem (§ 329 OBZ). V priebehu konania
bolo jednoznačne preukázané, že za príslušné mesiace (1 - 4/2013) žalobca dodal žalovanému všetky
požadované údaje vzťahujúce sa na uvedené mesiace. Zvyšné objednané údaje sú údaje toho istého
druhu vzťahujúce sa na ďalšie mesiace roku 2013, ktoré žalobca postupne dodával žalovanému po
jednotlivých mesiacoch. Bolo preto primerané požadovať za údaje za každý mesiac 1/12 ročného
plnenia.

V odvolaní žalobca ďalej poukázal na to, že okresný súd svoj záver o nepreukázaní nároku žalobcu
odôvodnil tým, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neumožňuje požadovať čiastočné plnenie
odplaty na základe čiastočného vzájomného plnenia. S týmto záverom okresného súdu podľa žalobcu
nebolo možné súhlasiť, pretože ak „by bola prijatá argumentácia súdu prvého stupňa, vytvoril by sa tým
obrovský priestor pre špekulácie zo strany akýchkoľvek odberateľov tovarov alebo služieb datovaných
na plnenie za určitý dlhší čas.“ Žalobca v odvolaní zdôraznil, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania je kúpnou zmluvou, resp. nepomenovanou zmluvou, ktorá ma najbližšie ku kúpnej zmluve.
Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Zákon pritom
nešpecifikuje, že musí byť dodaný všetok tovar. Toto ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s
ostatnými ustanoveniami OBZ, vrátane § 329 OBZ. Vyplývalo z logiky veci, že ak predávajúci dodá
časť tovaru, a u kupujúceho nenastali podmienky, že má záujem len na dodávke tovaru ako celku,
vzniká predávajúcemu nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny v pomere dodaného tovaru k celku. V



tomto prípade, preto okresný súd podľa žalobcu nesprávne neprihliadol na obchodnú prax. Námietka
žalovaného ako aj záver súdu o tom, že sa jednalo o úplne inú spoločnosť a žalobca nie je jej právnym
nástupcom a preto obchodná prax s OFZ, a.s. je úplne irelevantná, bol nesprávny. Takýto prístup súdu
bol podľa žalobcu príliš formalistický, nezohľadňujúci skutočný stav veci. Ako žalobca okresnému súdu
preukázal, ten istý druh údajov žalobca dodával aj materskej spoločnosti žalovaného - OFZ, a.s. v rokoch
2009 - 2012. Údaje boli dodávané v tej istej štruktúre, na ten istý účel (prevádzka skládky pre OFZ
pri Oravskom Podzámku). Objednávka taktiež znela na celý rok, a údaje boli tiež dodávané mesačne,
mesačne boli fakturované a mesačne aj platené zo strany OFZ, a.s. V tomto prípade žalovaný len
prevzal jednu z činností OFZ, a.s., nakoľko „OFZ, a.s. je 100 % vlastníkom podielov u žalovaného, je
jednoznačné, že sa významne podieľa na utváraní jeho vôle. Navyše skládka je stále prevádzkovaná pre
účely OFZ, a.s. Preto činnosť žalovaného je možné hodnotiť tiež ako činnosť agenta pre OFZ, a.s. Podľa
názoru žalobcu súd sa mal vzťahom žalovaného a OFZ, a.s. a otázkou pokračovania obchodnej praxe
so žalovaným zaoberať hlbšie.“ Žalovaný oslovil žalobcu so záujmom o odber predmetných údajov. Z
komunikácie bolo podľa žalobcu zrejmé, že malo ísť v podstate o pokračovanie dodávania údajov ako
pre OFZ, a.s. Z tohto dôvodu bol žalobca v presvedčení, že celý systém ostáva nastavený tak, ako tomu
bolo dovtedy. Žalobca dodával údaje mesačne a mesačne aj fakturoval ako dovtedy. Žalovaný údaje
odoberal, nijakým spôsobom nereklamoval nespokojnosť ani s údajmi ani s fakturáciou, a to ani pri svojej
reakcii na upomienku faktúr (§ 428 ods. 2 Obchodného zákonníka - žalovaný nedostatky v dodávke
údajov neoznámil žalobcovi včas). Žalovaný týmto svojim prístupom uvádzal do omylu žalobcu a zároveň
ho utvrdzoval v presvedčení, že prax dosiahnutá s OFZ, a.s. pokračuje aj naďalej. Takéto konanie bolo
„v rozpore s poctivým obchodným stykom a nemôže požívať právnu ochranu. Obrana žalovaného, že
doteraz nedostal všetky údaje za celý rok je len účelová a v rozpore s poctivým obchodným stykom.“ „Pre
úplnosť predkladám súdu reakciu žalovaného na predžalobnú výzvu. V uvedenej reakcii žalovaný vôbec
nenamieta nesprávnosť alebo predčasnosť fakturácie alebo nespokojnosť s údajmi. Ak niekto podá
objednávku na ten istý druh údajov, v rovnakej štruktúre, pre tie isté účely, voči tomu istému subjektu
ako predtým robila jeho materská spoločnosť a objednávka v merite veci znie obdobne a v objednávke
osobitne nevyznačí, že má dôjsť k zmene zaužívanej praxe, je podľa nášho názoru na mieste považovať
obchodnú prax za zachovanú a prípadné námietky vznesené až počas súdneho konania za úplne
účelové.“ Žalobca mal za to, že preukázal dodávku predmetných údajov a že mu vznikol nárok na odplatu
za ne a preto žiadal, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok „Rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 9Cb/48/2013 zo dňa 20.03.2014 sa mení nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 520 €, úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
360 € za obdobie od 30.04.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 120 €
za obdobie od 30.05.2013 do zaplatenia, trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
alebo vydal nasledovné uznesenie:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9Cb/48/2013 zo dňa 20.03.2014 sa zrušuje a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie.“

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. Na rozdiel
od žalobcu považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, nakoľko
okresný súd dospel k svojmu rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov, ktorými bol skutkový stav
dostatočne zistený s tým, že súd vec po právnej stránke posúdil v súlade s právnymi predpismi, ako aj
zaužívanou judikatúrou. Žalobca opakovane vo svojom odvolaní tvrdil, že má nárok na čiastočné plnenie
dohodnutej odplaty, čo odôvodňoval § 450 ods. 1 OBZ, podľa ktorého malo byť povinnosťou
žalovaného zaplatiť požadovanú časť odplaty za čiastočne poskytnuté meteorologické informácie. Podľa
právneho názoru žalovaného prvostupňový súd správne na súdený prípad aplikoval § 450 ods. 1 a 3
Obchodného zákonníka a tieto ustanovenia aj správne vyložil. Z citovaných ustanovení jednoznačne
vyplýva, že žalovaný v danom prípade nebol povinný zaplatiť odplatu za čiastočné poskytnutie služby,
a to z dôvodu že medzi zmluvnými stranami nebolo osobitne dohodnuté, že žalobca má nárok na
takéto čiastočné plnenie. Žalobca ako dodávateľ mal na jednej strane právo poskytnúť žalovanému
ako odberateľovi čiastočné plnenie (§ 329 Obchodného zákonníka), avšak takémuto právu žalobcu
ako dodávateľa, nekorešponduje povinnosť žalovaného ako odberateľa požadovaných informácii,
zaplatiť za prevzaté čiastočné plnenie príslušnú časť z dojednanej celkovej odplaty. Takáto povinnosť
žalovaného ako odberateľa by existovala len vtedy, ak by sa na čiastočnej odplate za dodané čiastočné
plnenie, zmluvné strany osobitne dohodli (§ 450 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka). Z vykonaného
dokazovania bolo zrejmé, že takáto dohoda medzi účastníkmi konania nebola uzavretá. Naopak z
objednávky žalovaného jednoznačne vyplývalo, že má záujem len na celoročných meteorologických
informáciách. Odvodzovať zaužívanú prax, ktorú mal žalobca s iným právnym subjektom (aj keď



materskou spoločnosťou žalovaného), bolo zjavne v rozpore so zákonom a v danom prípade aj
nedôvodné, nakoľko žalovaný je úplne iným subjektom ako jeho materská spoločnosť a vzťahovať na
daný prípad právnu prax a zvyklosti z právneho vzťahu, ktorého žalovaný nikdy nebol účastníkom,
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať. Podľa žalovaného bolo povinnosťou žalobcu ako
monopolného dodávateľa požadovaných informácií ho upozorniť na odlišné podmienky poskytovania
meteorologických informácií a tieto odlišné podmienky zapracovať do uzatvoreného zmluvného vzťahu,
čo sa však nestalo. O zvláštnom prístupe žalobcu k prejednávanej veci svedčila aj skutočnosť, že
žalobca odmietol ponuku žalovaného na uzavretie zmieru v tom zmysle, že žalovaný zaplatí celú
odplatu za všetky objednané a žalobcom dodané meteorologické údaje za celý rok, ale len v prípade,
že mu ich žalobca aj v skutočnosti dodá. Z uvedeného vznikalo podľa žalovaného podozrenie, že
žalobcovým záujmom nebolo doriešenie zmluvného vzťahu so žalovaným a jeho riadne splnenie, ale len
šikanózny postup vyplývajúci z jeho monopolného postavenia na trhu s predmetnými meteorologickými
informáciami a nezmyselné požadovanie čiastočného plnenia, na ktoré žalobca nemal žiadny nárok.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a
rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Do spisového materiálu bolo doručené vyjadrenie žalobcu z 19.06.2014, v ktorom žalobca, uviedol že po
„podaní odvolania došlo k zmene pomerov. Z uvedených dôvodov podávam súdu nasledovné vyjadrenie:
Žalobca listom datovaným dňa 16.04.2014, podaným na pošte dňa 24.04.2014, doručil žalovanému
zvyšné údaje podľa jeho objednávky, t.j. údaje za obdobie september až december 2013. List sa nevrátil
žalobcovi späť, z čoho vyplýva, že žalovaný ho prevzal. Týmto žalobca dodal žalovanému všetky
požadované údaje v zmysle objednávky žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca dodal žalobcovi všetky
požadované údaje, nemôže existovať prekážka splatnosti odplaty spočívajúca v „len" čiastočnom plnení
zo strany žalobcu. Na základe uvedeného žalobcovi vznikol nárok na odplatu najneskôr dňa 13.05.2014
- zásielka bola zasielaná doporučene a prvou triedou, keďže sa žalobcovi nevrátila, žalovaný ju musel
prevziať, pričom ju mohol prevziať najneskôr dňa 13.05.2014 (dňa 25.04.2014 musela byť zásielka na
pošte žalovaného a odvtedy mohla byť uložená najdlhšie 18 dní). Keďže žalobca vyzval žalovaného na
odplatu predmetnými faktúrami ako aj žalobou v tomto konaní, pohľadávka je splatná. Stále zotrvávame
na tom, že žalobca bol oprávnený fakturovať aj za čiastočné plnenia pri ich doručení a žalovaný bol
povinný tieto faktúry uhrádzať.“ „Dôkaz: faktúra č. 2142200079, podací hárok, meteorologické posudky
za 9 - 12/2013, sprievodný list, faktúra č. 2132200123, sprievodný list, meteorologický posudok za
5/2013, faktúra č. 2132200139, sprievodný list, meteorologický posudok za 6/2013, faktúra
č. 2132200155, sprievodný list, meteorologický posudok za 7/2013, faktúra č. 2132200169, sprievodný
list, meteorologický posudok za 8/2013“. Údaje za mesiace 5 - 8/2013 boli zasielané štandardným
spôsobom (nie doporučene) tak, ako údaje za mesiace 1 - 4/2013. Doručenie týchto údajov žalovanému
vyplývalo aj z pojednávania na súde prvého stupňa. Žalovaný teda od žalobcu obdržal všetky údaje v
zmysle jeho objednávky. „Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvod neuhradenia je „len" čiastočné
plnenie objednávky - zmluvy zo strany žalobcu, žalovaný by odplatu už uhradil. Žalobca do dnešného
dňa neuhradil žalovanému nič. Uvedeným je preukázané, že obrana žalobcu je len účelová a žalobca
nechcel za údaje platiť vôbec, bez ohľadu na to, či boli doručené všetky údaje alebo len za niektoré
mesiace.“ „Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolaní sú za spísanie odvolania a tohto vyjadrenia
vo výške 102,96 € (2 x 34,86 € + 2 x 8,04 € + 20 % DPH).“

Do spisového materiálu bolo doručené tiež podanie žalobcu zo dňa 04.09.2014, v ktorom uviedol, že
„Voči uvedenému rozsudku som podal odvolanie a následne aj vyjadrenie zo dňa 19.06.2014. Medzitým
došlo k zmene pomerov. Odplata za dodanie údajov za mesiace 1 - 4/2013 je predmetom
tohto konania, údaje za mesiace 5 - 12/2013 boli dodané neskôr. Na základe toho žalobca vystavil
žalovanému faktúry za dodávku údajov aj za mesiace 5 - 12/2013, ktoré žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil. „Žalobca preto podal nasledovné návrhy na vydanie platobných rozkazov:
- návrhom zo dňa 23.06.2014 si žalobca uplatnil istinu a príslušenstvo faktúr za dodanie údajov za
obdobie 5-8/2013, konanie na Okresnom súde Dolný Kubín má sp. zn. 8Rob/50/2014,
- návrhom zo dňa 04.08.2014 si žalobca uplatnil istinu a príslušenstvo faktúry za dodanie údajov za
obdobie 9-12/2013, konanie na Okresnom súde Dolný Kubín má sp. zn. 8Rob/67/2014.
Žalovaný pohľadávky z uvedených platobných rozkazov uhradil v celom rozsahu aj s príslušenstvom.
Dôkaz: platobný rozkaz 8Rob/67/2014
platobný rozkaz 8Rob/50/2014 - momentálne je na OS Dolný Kubín na vyznačenie právoplatnosti,
platobný rozkaz je možné nájsť aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR výpisy z účtu žalobcu zo
dňa 15.07.2014, 23.07.2014 a 26.08.2014“. Z úhrad bolo podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný uznal svoju



povinnosť zaplatiť za dodané údaje. Preto musí byť daný aj nárok žalobcu uplatnený v tejto žalobe -
odplata s príslušenstvom za poskytnutie údajov za mesiace 1 - 4/2014. Žalobca pripomenul, že jedinou
obranou žalovaného na súde prvého stupňa bolo, že žalobca zatiaľ nedodal údaje za celý rok 2013, a
preto odplata za mesiace 1 - 4/2013 ešte nemohla byť splatná. „Z tohto jediného dôvodu aj súd prvého
stupňa žalobu zamietol. Nakoľko tento jediný dôvod odpadol, je daný podklad na zmenu rozsudku tak,
ako to žalobca navrhol v odvolaní. Stále zotrvávame na tom, že žalobca bol oprávnený fakturovať aj za
čiastočné plnenia pri ich doručení a žalovaný bol povinný tieto faktúry uhrádzať.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 zák. 99/1963 ZB. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 204 ods. 1, 2 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu
o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia.

V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu a po oboznámení sa so zápisnicou z pojednávania okresného
súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku dňa 20.03.2014 na č.l. 81 spisu, vo väzbe
na poučenie v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v časti poučenia
o opravnom prostriedku uviedol, že „proti rozsudku pre zmeškanie, odvolanie nie je prípustné, okrem
prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, krajský
súd uvádza, že mal za to, že v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.03.2014, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku č.l. 81 spisu, nie je možné prijať záver, že okresným súdom vyhlásený rozsudok je
rozsudkom pre zmeškanie a tiež nie je možné prijať záver, že okresný súd poučil účastníkov konania tak,
že je možné podať voči vyhlásenému rozsudku odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Preto krajský
súd vychádzajúc z relevantného obsahu spisového materiálu okresného súdu konštatoval, že proti
napadnutému rozsudku okresného súdu bolo prípustné podľa § 204 ods. 1 OSP podanie odvolania ako
riadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na nesprávnosť poučenia v písomnom vyhotovení rozsudku
okresného súdu, ktoré sa nachádza v spise na č.l. 84 - 85, v ktorom okresný súd uviedol, že proti
rozsudku pre zmeškanie, odvolanie nie je prípustné, potom krajský súd aplikoval § 204 ods. 2 OSP a
odvolanie podané žalobcom, bolo vyhodnotené ako odvolanie podané včas.

Nosným odvolacím dôvodom žalobcu bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu v rovine
(ne)existencie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 520,- Eur s príslušenstvom. Žalobca v odvolaní
namietal nesprávne skutkové zistenia a tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým
takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných
prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132 - 135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia
veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s tým súvisiace prejudiciálne otázky.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu, spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu,
alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu
síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Žalobca v odvolaní primárne namietal záver okresného súdu, že mu zatiaľ nevznikol nárok na zaplatenie
dohodnutej odplaty, s ktorým nesúhlasil, pričom zdôraznil, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je



kúpnou zmluvou, resp. nepomenovanou zmluvou, ktorá má najbližšie ku kúpnej zmluve a namietal aj
závery okresného súdu, ktorý neprihliadal „na obchodnú prax“ (rub č.l. 86 spisu). V súvislosti s uvedenou
argumentáciou žalobcu považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu nevyplýva vyhodnotenie záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi
účastníkmi, ktoré vymedzenie je nevyhnutné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, keďže zo
žaloby je zrejmé, že táto sa opiera práve o zmluvný vzťah, ako hmotno-právny základ tvrdeného
porušenia povinnosti na strane žalovaného, ktorým malo dôjsť k nezaplateniu ním poskytnutého plnenia.
Krajský súd zvýrazňuje, že bez vyhodnotenia tohto zmluvného hmotno-právneho základu nie je možné
v dostatočnom rámci v skutkovej a právnej rovine vyhodnocovať (ne)splnenie vzájomných práv a
povinnosti účastníkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je pritom zrejmé, že
okresný súd sám konštatoval existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, o ktorom
mala svedčiť „vystavená objednávka žalovaného, ktorú žalobca akceptoval a na jej základe postupne
čiastočne plnil“ (č.l. 83 spisu). Samotné konštatovanie okresného súdu, že medzi účastníkmi konania
neexistovala zmluva v písomnej forme, pričom podmienky splatnosti odplaty pre žalobcu boli medzi
nimi sporné, nemožno považovať za dostačujúce konštatovanie v rovine špecifikácie záväzkovo-
právneho vzťahu, z neho plynúcich vzájomných práv a povinností účastníkov konania. Okresný súd
teda nevyhodnotil základný rámec vzťahu účastníkov ako „autonómneho prejavu vôle“. Záväzkový
právny vzťah je pritom primárne definovaný v § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V tomto smere je
potrebné pre definovanie každého právneho vzťahu, z ktorého má vzniknúť záväzok, záväzkový vzťah,
aby bolo zrejmé, kto je v danom záväzkovom vzťahu povinným subjektom, oprávneným subjektom,
čo je predmetom práv a povinností (pohľadávky a záväzky), prípadne či ide o plnenie odplatné alebo
bezodplatné, v akom čase plnenia, v akom mieste plnenia. Z týchto všeobecných náležitostí kladených
na záväzkové právne vzťahy, ich obsah, kogentná právna úprava stanovuje pri jednotlivých zmluvných
typoch niektoré z nich, prípadne i s vyžadovaním právnej formy. Ak okresný súd v tomto smere nevenoval
bližšiu pozornosť, samotnému vyhodnoteniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, tak potom nemohol
relevantne posúdiť ani vzniknuté práva a povinnosti účastníkov konania a aplikácia § 329 Obchodného
zákonníka okresným súdom, bez ďalšieho, sa javí v tomto štádiu konania ako predčasná. Ako predčasné
sa potom javí v tomto štádiu konania vzhľadom na konštatovanú absenciu vyhodnotenia záväzkovo-
právneho vzťahu účastníkov konania i záver okresného súdu „Súd preto konštatuje, že na daný prípad sa
vzťahujú všeobecné ustanovenia o splatnosti záväzkov. Ak teda žalobca doteraz neposkytol žalovanému
celé objednané plnenie (čo medzi účastníkmi ani nie je sporné), nevznikol mu ani nárok na zaplatenie
pomernej časti z odplaty, ktorá bola dohodnutá za celé (kompletné) plnenie“ (č.l. 83 spisu).

Krajský súd na tomto mieste považuje za podstatné poukázať na to, že odôvodnenie rozsudku je práve
tou časťou rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná
z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa
zistení krajského súdu, okresný súd v danom prípade dostatočne neuviedol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, keď nevyhodnotil primárne rozsah práv a povinností účastníkov konania vo
väzbe na špecifikáciu právne vyhodnotenie záväzkov a práv, povinností účastníkov zmluvného vzťahu,
ako ich posúdil, v akých vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu krajský súd konštatuje, že nebolo
dostatočné jeho odôvodnenie v právnom posúdení. Pod právnym posúdením veci sa teda v zásade
rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie
rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej
normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav veci. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu
práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd
aplikoval a ako ju v intenciách v tejto konkrétnej veci interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere, podľa
zistení krajského súdu z napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplývalo. V tomto smere krajský
súd konštatuje absenciu vymenovania odcitovania zákonných ustanovení a ani z ďalšieho odôvodnenia
nevyplynulo, akým spôsobom a ktoré ustanovenia mali byť aplikované, z ktorých zákonných ustanovení
sa teda premietli skutočnosti do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. V tomto smere krajský
súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03,
podľa ktorého § 157 ods. 2 je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom
napadnutom rozhodnutí nedodržal.



Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné opodstatnené odvolacie dôvody
žalobcu, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku okresným
súdom. Uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal,
čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri
konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanej právnej úprave
Obchodného zákonníka, odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu s § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa
cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom a súčasne
z vyššie uvedených dôvodov došlo i k naplneniu § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku
okresného súdu z dôvodu predčasnosti prijatých právnych záverov a podľa § 221 ods. 2 OSP pre
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne celou argumentáciou žalobcu
a žalovaného, vyhodnotí funkciu predmetnej objednávky, mechanizmus zmluvného vzťahu, právne
vyhodnotí zmluvný vzťah účastníkov a z toho bude vyhodnocovať vzájomné práva a povinnosti
účastníkov konania. Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí
vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku a k žalovaným zvolenej obrane, k týmto otázkam vykoná
potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom
vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.