Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/416/2016 z 27. 4. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. apríla 2017, sp. zn. 6Co/416/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4214207628.2 Krajský súd Nitra | 6Co/416/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4214207628.2 | 2017-04-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fff34591-195d-4a55-b63e-37984861cfed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214207628.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/416/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207628.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Praha - Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: V. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom M., L. XX/X, o zaplatenie zmenkového úroku, úroku a zmenkovej odmeny, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 15. októbra 2015 č. k. 14C/476/2014-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia čl. I, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 ods. 1,
čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 1 a 2, čl. 9 ods. 1 Nariadenia ES č. 861/2007, čl. I § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 a
3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 20 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 34, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 0,25 % denne prihliadnuc na postupné čiastočné
úhrady dlžnej zmenkovej istiny za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove vyčíslený v sume
483,22 eura, úrok vo výške 6 % ročne prihliadnuc na postupné čiastočné úhrady dlžnej zmenkovej istiny
za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove vyčíslený v sume 23,66 eura po odpočítaní sumy
87,37 eura, ktorú už žalovaný titulom úroku uhradil, zmenkovú odmenu vo výške 2,35 eura a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 01. 10. 2009 na zmenkovú sumu 704,63 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30. 06. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ titulom
zmenky uhradil sumu 792 eur, ktorá bola v časti 704,63 eura započítaná na zmenkovú sumu a v časti
87,37 eura na úroky. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 15. 10.
2015 vypovedal, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. mal uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej
mu boli poskytnuté finančné prostriedky a uznal, že dňa 01. 10. 2009 vystavil zmenku, dlžnú sumu
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. splácal zrážkami zo mzdy, ktoré mu realizoval jeho zamestnávateľ a to
až do času, kým s ním nebol ukončený pracovný pomer. Konštatoval, že ho kontaktoval právny zástupca
žalobcu s výzvou na úhradu dlžnej sumy. Na jeho podaní však nebolo uvedené telefónne číslo, preto sa
s ním nevedel skontaktovať a dohodnúť sa na splatení dlžnej sumy. Následne ho opätovne kontaktoval
právny zástupca žalobcu v roku 2013. Na základe jeho výzvy na úhradu dlžnej sumy realizoval v roku



2013 celkove 3 úhrady vo výške 50 eur. Doplnil, že zaplateniu dlžnej sumy sa nevyhýba, avšak nevedel
kam má dlžnú sumu uhradiť. Argumentoval, že vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a
povinnosti strán sporu zo zmenky, preto sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil žalovaný
dňa 01. 10. 2009 v Dunajskej Strede, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne
a obsahové náležitosti v zmysle čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom predložená
zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku.
Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu 704,63 eura slovom a aj v
číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75
bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na
rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka
obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Dunajskej Strede dňa 1. októbra 2009 (Čl. I. § 75 bod
6. ZZŠ) a je podpísaná žalovaným vpravo dole na zmenke, pričom žalovaný podpísal zmenku ako V.
T., L. XX/X, XXX XX M., XXXXXX/XXX (čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že v danom prípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o
splatnosť zmenky uviedol, že v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia
splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa čl. I § 5 ZZŠ. V
zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 30. 06. 2010. Na zadnej strane zmenky sa
nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom
predložená zmenka má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ
a je platným právnym úkonom, okrem časti zmenkového úroku 0,25 % denne od 30. 06. 2010. Preto
nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie dojednaných úrokov vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo
zmenkovej sumy za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove vyčíslených v sume 483,22 eura,
nakoľko v tejto časti považoval zmenku za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Dôvodil,
že v zmenke dojednané úroky vo výške 0,25 % denne nepredstavujú podstatnú náležitosť zmenky (čl. I. §
5 ZZŠ) a hoci zákon zmenkový a šekový výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom
na ľubovôli vystavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť,
či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t. j. či je v
súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. Úroková doložka plnila funkciu odmeny
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto mal za to, že jej výška musí zodpovedať danému účelu.
Dojednanie zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje úrok 91,25 % ročne, vyhodnotil
ako dojednanie v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Ide o prípad rozporu so základnými, všeobecne
uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.
To spôsobuje vychádzajúc z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmenky
v tejto časti. Dodal, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je inak za vznikom každej zmenky, obchádza
zákon, a preto je právny úkon v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a
neplatnosť tejto dohody prirodzene dopadá aj na v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne, resp.
na túto jej časť (§ 41 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku
vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove
vyčíslených v sume 483,22 eura, do zaplatenia zamietol, pričom poukázal i na skutočnosť, že počnúc od
momentu vzniku nároku na zaplatenie zákonného zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej
sumy považoval nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku za nedôvodný, nakoľko po splatnosti
zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia
čl. I § 48 ZZŠ. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej
sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu
uvedeného na zmenke za podmienky, že dojednanie o úrokoch nie je v rozpore s dobrými mravmi (ako
tomu bolo v tomto prípade) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže požadovať zákonom
stanovený úrok vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku
uvedeného na zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky, čo nemá
oporu v zákone a bolo by to v rozpore s účelom sledovaným ustanovením čl. I § 5 ZZŠ (poukázal
na Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005; Radim Chalupa: Zákon
směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63; rozhodnutie Vrchního
soudu v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16. 10. 2003). Všetky postihové nároky po splatnosti
zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 ZZŠ ako maximum práv. vzhľadom na to, že žalovaný okrem zmenkovej sumy
(ktorej zaplatenie ani nie je predmetom konania) už uhradil aj sumu 87,37 eura, ktorú sumu započítal



na uplatnený zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy (prihliadnuc na čiastočné úhrady
žalovaného) žalobcom vyčíslený za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011 vo výške 23,66 eura a na
zmenkovú odmenu vo výške 2,35 eura, skonštatoval, že žalovaný uhradil viac než koľko predstavuje
suma vyčísleného zmenkového úroku a zmenkovej odmeny, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a podľa článku 16
nariadenia, keď žalovanému napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žiadal ho zmeniť a
priznať mu uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že prvoinštančný súd dospel k záveru, že
dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi a teda v tejto
časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú. K uvedenému dodal, že žalovaný zmenku podpísal
dobrovoľne a výška zmenkového úroku mu bola známa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22. 10. 2008, rozsudok Nevyššího soudu ČR sp. zn. 25Cdo
1839/2000 z 22. 08. 2002. Vyzdvihol nespornosť žalovaného v celom rozsahu za zmenku zaplatiť. V
ďalšej časti odvolania na podporu svojich tvrdení poukazoval na iné rozhodnutia okresných súdov a
Krajského súdu v Nitre.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Žalobca po podaní odvolania doručil súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2015 čiastočné späťvzatie žaloby
v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a to v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne a žiadal priznať mu zmenkový úrok len vo výške 0,06 %. Zároveň dodal, že zmenku
považuje za platnú a ním uplatnený nárok v konaní v celom rozsahu za dôvodný.

5. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom uviedol, že s
ním nesúhlasí.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 CSP).

10. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods. 3 CSP).

11. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom čiastočne vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie
rozhodol, ale jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že žalovaný
nesúhlasil s týmto čiastočným späťvzatím žaloby, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370 CSP.
Odvolací súd preto čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo
výške 0,19 % v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne nepripustil.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu,



ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. V súdenej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo
výške 0,25 % denne prihliadnuc na postupné čiastočné úhrady dlžnej zmenkovej istiny za obdobie od 30.
06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove vyčíslený v sume 483,22 eura, úrok vo výške 6 % ročne prihliadnuc na
postupné čiastočné úhrady dlžnej zmenkovej istiny za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011, celkove
vyčíslený v sume 23,66 eura po odpočítaní sumy 87,37 eura, ktorú už žalovaný titulom úroku uhradil,
zmenkovú odmenu vo výške 2,35 eura a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 01. 10. 2009 na zmenkovú sumu
704,63 eura za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný titulom zmenky uhradil sumu
792 eur, ktorá bola v časti 704,63 eura započítaná na zmenkovú sumu a v časti 87,37 eura na úroky, preto
žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
k povinnosti uhradiť zmenkový úrok, úrok a trovy konania zaviazal rozsudkom.

14. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatnil práva vyplývajúce z vlastnej
zmenky vystavenej žalovanou na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a zmenka bola prevedená
nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika IČO: 264 29 705, ktorý je v tomto konaní žalobcom.
Zmenka vystavená žalovaným je zmenkou vystavenou na videnie, tzv. vistazmenkou, ktorá je splatná
pri predložení, podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pričom musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Rezultoval, že v danom prípade ide o platnú zmenku
so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ a je platným
právnym úkonom, okrem časti zmenkového úroku 0,25 % denne od 30. 06. 2010. Preto nepriznal
žalobcovi právo na zaplatenie dojednaných úrokov vo výške 0,25 % denne (91,25% ročne) zo zmenkovej
sumy za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011 celkove vyčíslených v sume 483,22 eura, nakoľko v
tejto časti považoval zmenku za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, pričom poukázal
i na skutočnosť, že počnúc od momentu vzniku nároku na zaplatenie zákonného zmenkového úroku
vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy považoval nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku
za nedôvodný, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom
postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia čl. I § 48 ZZŠ. Nakoľko žalovaný okrem zmenkovej sumy (ktorej
zaplatenie ani nie je predmetom konania) už uhradil aj sumu 87,37 eura, ktorú sumu započítal na
uplatnený zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy (prihliadnuc na čiastočné úhrady
žalovaného) žalobcom vyčíslený za obdobie od 30. 06. 2010 do 12. 09. 2011 vo výške 23,66 eura a na
zmenkovú odmenu vo výške 2,35 eura, skonštatoval, že žalovaný uhradil viac než koľko predstavuje
suma vyčísleného zmenkového úroku a zmenkovej odmeny, žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.



20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

22. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

23. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a
preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k
záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je
založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov. Z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že nárok žalobcu má vysoko pravdepodobne svoj pôvod v
spotrebiteľskej zmluve o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke.

25. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/
EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto
situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku



9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice
je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva
Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. výslovne upravené
nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). Zákon č. 438/2015Z.
z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol povinnosť súdu
skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Nový
Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany (spotrebiteľ), ako aj nové konanie o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho zavedenie je odôvodnené
implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych
príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania je vysloviť neprijateľnosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca
všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných
podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných
subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez
povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj
bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu
ochranu spotrebiteľovi.

26. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri
iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/
iné úvery. Na základe toho sa súd mal prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 295 CSP /Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz/ mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené.

27. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12.
2015) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

28. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12.
2015) v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.



29. Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17, ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky.

31. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex
offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže
skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Následne potom, v prípade bezpečného
zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou jedná o vzťah založený spotrebiteľskou
zmluvou, mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný
výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmenka
vznikla, resp. nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu.

32. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné
zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktoré sa zaoberalo posúdením otázok k postupu súdov vo veciach návrhov podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky
pri poskytovaní ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou žalovaného ako zmenkového dlžníka. Ak
je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť



nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39
OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

33. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci nie je možné vôbec posúdiť správnosť záverov
prvoinštančného súdu, v dôsledku čoho treba rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
v ďalšom konaní postupovať v zmysle prijatého stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j.
postupovať podľa jeho jednotlivých bodov. V prvom rade si vyrieši základný právny úkon, od ktorého
žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky z hľadiska jeho platnosti a jednotlivých zmluvných
podmienok, následne ho podrobí prieskumnej činnosti a posúdi podľa platných spotrebiteľských
právnych noriem platnosť nielen základného právneho úkonu (zmluvy o úvere), ale aj žalobcom
predloženej zmenky, z ktorej si uplatňuje nárok. Zaoberať sa bude i dôvodmi žalobcu uvedenými v
podanom odvolaní. Po doplnení dokazovania vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania v súlade s
ustanovením § 191 CSP a vo veci rozhodne. Rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 OSP).

34. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).