Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/36/2013 z 24. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. júna 2013, sp. zn. 9Co/36/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8512205158.1
Krajský súd Prešov | 9Co/36/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8512205158.1 | 2013-06-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 96 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff32b3f1-777f-4d43-bb68-7be6907dba3b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512205158.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512205158.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: P. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX
C. XXX, štátnej občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o
zaplatenie 196,16 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 7.2.2013 pod č.k. 2C/84/2012-38, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie v napadnutej časti t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi tak, že   z a v ä z u j e   žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového
konania vo výške  51,78 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa do 3 dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní trov konania žalovanej.

Z a v ä z u j e   žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Jozefa Kempa náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11 eur  do 3 dní od právoplatnosti tohoto
uznesenia.

N e p r i z n á v a    žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovanej  a vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania. Súčasne vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 12,80 Eur a uložil
Daňovému úradu Bratislava vrátiť uvedenú sumu žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného
uznesenia.

Výrok, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia odôvodnil tým, že trovy vyúčtované právnym zástupcom vedľajšieho účastníka nepovažoval
za účelne vynaložené, keďže neboli v príčinnej súvislosti  s jeho procesným postojom k predmetu
konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia  na   ochranu
spotrebiteľa   z  vlastného

podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho
účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania, preto
nepovažoval jeho trovy za účelne vynaložené. Samotné Združenie je vytvorené za účelom ochrany



spotrebiteľa a teda by malo byť spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo
strany advokátov. Súd uznáva, že združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu,
avšak takto vynaložené finančné prostriedky nepovažuje za účelné bránenie práva. Ak sa vedľajší
účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez
práva na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník a to len proti nepriznaniu náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca podaním doručeným súdu
dňa 19.12.2012 pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh v celom rozsahu späť. Teda až po vstupe
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý vstúpil do konania dňa 6.11.2012 a po  podaní
doručenom súdu dňa 27.11.2012, v ktorom vedľajší účastník podal v predmetnej veci vyjadrenie. Z
praxe zisťuje, že čoraz viac konaní končí ich zastavením „od stola“, keď žalobcovia berú svoj návrh
späť po tom, ako sa dozvedia, že do konania vstúpil vedľajší účastník na ochranu spotrebiteľa. Má za
to, že žalobca mohol dôsledne zvážiť podanie svojho návrhu a nie až po vstupe vedľajšieho účastníka.
Sankčná funkcia sa prejavuje v povinnosti uhradiť trovy konania tomu účastníkovi, ktorý ich zavinil a ktoré
by inak neboli vznikli. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou súdu, že vedľajší účastník ako profesijná
organizácia je zriadenou na ochranu spotrebiteľa a teda zo samotnej podstaty združenia vyplýva, že
musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania, pretože vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Právne zastúpenie advokátom považuje v predmetnom konaní za
účelné. Má za to, že žalobca vzal svoj návrh späť v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka do konania
a preto si uplatňuje náhradu trov konania podľa počtu vykonaných právnych úkonov.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník žiada priznať
trovy právneho zastúpenia, avšak žalovanému neposkytol žiadnu pomoc pri ochrane jeho práv ako
spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Preto vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte
nevedel, o akú právnu vec ide. Zastáva názor, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu
spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom tieto vstupujú do sporov automaticky
zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom
otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných  trov
konania.  Ďalej   uvádza,  že   Ministerstvo   hospodárstva  SR   niektorým

spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi. Prijatím
dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť
vedľajšieho účastníka v konaní, pričom nie je možné predpokladať, že by dotácia do štátneho rozpočtu
bola vrátená.

S výnimkou výroku o nepriznaní náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi neboli ostatné výroky
napadnutého uznesenia odvolaním dotknuté. Výrok o trovách vedľajšieho účastníka je však súčasťou
výroku o náhrade trov konania všetkých účastníkov. Preto bol podaným odvolaním dotknutý aj výrok
o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi a žalovanému. Ostatné výroky uznesenia nadobudli
právoplatnosť, a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať túto časť uznesenia z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). . Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je v konečnom dôsledku
opodstatnené.



Pre rozhodnutie v tejto veci má zásadný význam posúdenie účelnosti úkonov právnej služby poskytnutej
vedľajšiemu účastníkovi jeho právnym zástupcom v tomto konaní.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je možné účastníkovi konania priznať len náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Účelnosť vynaloženia trov
sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (článok 47 ods. 2 Ústavy SR).

Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, napr. na
vyjadrenie k žalobe a vykonanému dôkazu.

Typickými účelne vynaloženými trovami spojenými s právnou možnosťou vykonania procesného úkonu
je podanie žaloby vo veci samej, či podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu. Vyjadrenie
k podanej žalobe je minimálne realizáciou právnej možnosti vykonania takého úkonu, pokiaľ nejde
dokonca o povinnosť uloženú súdom (§ 114 ods. 2 O.s.p.). Preto žalovaný účastník, ktorému bola
doručená žaloba, má právo na náhradu trov konania vzniklých jeho vyjadrením  sa  k podanej žalobe
bez ohľadu na to, či  jeho vyjadrenie

bolo doručené žalobcovi za predpokladu, že vyjadrenie žalovaného bolo doručené súdu pred doručením
prejavu vôle žalobcu o späťvzatí žaloby. Ide o dôsledok toho, že vyjadrenie sa k žalobe je realizáciou
práva žalovaného na takýto prejav vôle. Účelnosť vynaloženia trov sa však posudzuje vždy podľa
okolností konkrétneho prípadu. Za neúčelne vynaložené trovy je možno považovať napr. aj také, ktorých
vynaloženie objektívne nemohlo ovplyvniť priebeh konkrétneho sporu. Boli by nimi napr. trovy vzniklé
vyjadrením k žalobe doručeným súdu až po oznámení späťvzatia žaloby žalovanému účastníkovi.

V zmysle § 137 O.s.p. sa za trovy konania okrem iného považujú aj odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát. Právo nechať sa zastupovať advokátom v súdnom spore priznáva súdna prax aj
fyzickým osobám s právnickým vzdelaním, ba aj advokátom (v palmárnych sporoch).

Druhy trov konania sú v ustanovení § 137 O.s.p. vymenované len príkladmo. Môžu to teda byť aj iné
trovy vzniklé pri účelnom uplatňovaní, alebo bránení práva na súde.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, ako majú účastníci konania. Výnimku tvoria len tzv.
dispozičné úkony, a to či už disponujúce s konaním (napr. späťvzatie návrhu podľa § 96 O.s.p.), alebo
disponujúce s predmetom konania (§ 95 a § 99 O.s.p.).

Právo na náhradu trov konania vzniká vedľajšiemu účastníkovi len za predpokladu a v rozsahu, v akom
by mal úspech účastník, na ktorého strane vystupuje. Ak takémuto účastníkovi nevzniklo právo na
náhradu trov konania, nemôže si uplatňovať náhradu trov ani vedľajší účastník stojací na jeho strane.
Pokiaľ by bol takýto účastník zastúpený právnym zástupcom v konaní úspešný a vzniklo by mu právo na
náhradu trov právneho zastúpenia, vzniklo by právo na náhradu trov právneho zastúpenia aj vedľajšiemu
účastníkovi zastúpenému právnym zástupcom.

V preskúmavanej veci vstúpilo dňa 6.11.2012 do konania ako vedľajší účastník Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom v Skalici. Jednalo sa o vstup podľa § 93 ods. 2 O.s.p., keďže
združenie je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov  podľa zákona
číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Predmet činnosti takéhoto združenia je vymedzený v § 25
ods. 1, 2 zákona číslo 250/2007 Z. z..

Združenie môže v súdnom konaní podať len návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany
práv spotrebiteľov alebo môže sa stať účastníkom súdneho konania, poprípade môže  zastupovať
spotrebiteľa  v  konaniach  pred  štátnymi orgánmi o  uplatňovaní jeho práv spotrebiteľa (§ 25 ods. 1, 2



zákona číslo 250/2007 Z. z., § 26 ods. 5 O.s.p). Môže však aj vstúpiť do konania na strane spotrebiteľa
ako vedľajší účastník podľa § 93 O.s.p..

Žalovaný účastník si môže úspešne uplatňovať náhradu trov právneho zastúpenia, okrem iného, za
splnenia podmienky, že sa jedná o právne zastupovanie za obdobie potom, čo mu bola doručená žaloba
na začatie súdneho konania. Pokiaľ aj následne žalobca zoberie túto žalobu späť, má žalovaný právo na
náhradu trov konania za splnenia podmienok uvedených v § 146 ods. 2 O.s.p., t. j. za predpokladu, že
žalobca vzal žalobu späť z iných dôvodov, než pre správanie sa žalovaného, z ktorého by bolo možné
vyvodiť opodstatnenosť podanej žaloby, ale aj za podmienky, že šlo o úkony právnej služby vykonané
účelne. Ako už bolo konštatované, napísanie vyjadrenia žalovaného k doručenej žalobe doručené súdu
pred jej späťvzatím je možné považovať za účelne vykonaný úkon a preto aj takto vzniklé trovy právneho
zastúpenia sú trovami potrebnými na účelne bránenie práva.

V preskúmavanej veci bola podaná žaloba na súd dňa 5.9.2012. Táto bola doručená do vlastných rúk
žalovanému dňa 14.11.2012. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ zahlásilo vstup do
konania ako vedľajší účastník dňa 6.11.2011 a  dňa 27.11.2012 doručil vedľajší účastník súdu vyjadrenie
vo veci samej, v ktorej vzniesol námietku premlčania nároku. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania a jeho vyjadrenie boli  doručené žalobcovi dňa 14.12.2012. Tento následne dňa 19.12.2012
zobral žalobu späť bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov.  Zo  spisu nie je zistiteľné, že  by  dôvodom  pre
späťvzatie bolo také správanie sa žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žaloba bola podaná
dôvodne, t. j. napr. zaplatenie vymáhaného záväzku. K späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako súd zahájil
pojednávanie  vo veci samej. V dôsledku toho k späťvzatiu žaloby nebolo potrebné zisťovať súhlas,
prípadný nesúhlas žalovaného účastníka (§ 96 ods. 2, 3 O.s.p.).

V preskúmavanej veci bolo žalovanej doručené, súčasne so žalobou na začatie súdneho konania, aj
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania spojené s poučením o práve „vzniesť námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníka“, t. j. o práve nesúhlasiť so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania. Napriek takémuto poučeniu žalovaná neoznámila súdu, že nesúhlasí so vstupom Združenia
do konania na jeho strane ako vedľajšieho účastníka. Za tohoto stavu možno konštatovať, že boli
splnené všetky podmienky pre účinný vstup právnickej osoby (združenia podľa § 25 Zákona o ochrane
spotrebiteľa) vymenované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp  zn. 3Cdo 188/2012
zo dňa 5.2.2013.

Účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení so vznikom práva žalovaného na náhradu
trov prvostupňového konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. má za následok, že aj vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Patrí mu teda aj
právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniklých zastupovaním vedľajšieho
účastníka splnomocneným advokátom za predpokladu, že by takáto náhrada patrila za obdobné úkony
aj žalovanému účastníkovi.

Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, že by si vyžiadal sám súhlas žalovaného
účastníka, ako aj bez toho, že by bol oboznámený s obsahom spisu, je možné mu uznať za prvý úkon
právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška. Tento úkon
právnej služby sa preukazuje obdobne ako

pri zastupovaní „hlavného“ účastníka predložením plnej moci, avšak za podmienky zahlásenia vstupu
do konania podľa § 93 ods. 3 O.s. p.. Z hľadiska posudzovania účelnosti tohoto úkonu právnej služby
nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou pred alebo po zahlásení vstupu do
konania. Účelnosť tohoto úkonu sa posudzuje v závislosti od účelnosti vykonania ďalších úkonov právnej
služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania bez vykonania iných úkonov právnej služby, nie je účelne
vykonaným úkonom právnej služby.



V preskúmavanej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonal ďalší
úkon právnej služby vo forme vyjadrenia k veci samej zo dňa 24.11.2012. Účelnosť prevzatia a
prípravy zastupovania vedľajšieho účastníka advokátom je preukázaná tým, že po doručení vyjadrenia
vedľajšieho účastníka k veci samej žalobcovi (dňa 14.12.2012), vzal žalobca dňa 19.12.2012 žalobu v
celom rozsahu späť. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka urobené za splnenia týchto podmienok  by nebolo
možné považovať za účelne vykonaný úkon napr. v prípade, že by šlo len o formálny, či až formulárový
úkon, z ktorého je zjavná jeho neadresnosť a neznalosť preskúmavanej veci.

Za týchto okolností patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia za oba skôr
uvedené úkony právnej služby.

Tarifnú hodnotu veci v priebehu prvostupňového konania tvorila čiastka 196,16 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 18,26 eur. (§ 10 ods. 1, 2 Vyhlášky. K
tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, ktorá sa v roku 2012  vo výške 7,63 eur. Súčet týchto odmien (2
x 18,26 eur) a náhrad (2 x 7,63 eur) predstavuje  51,78 Eur.

Preto v súlade s § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trov vo výške 51,78 eur.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež vedľajší účastník. Preto v súlade s § 142 ods. 1a § 224 ods. 1
O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. V tomto
prípade sa jedná o náhradu trov právneho zastúpenia za napísanie odvolania proti uzneseniu súdu
prvého stupňa dňa   3.3.2013.

Keďže predmetom odvolacieho konania bola len náhrada trov prvostupňového konania, ktorej sa
vedľajší účastník domáhal  vo výške 51,78 eur, tvorí tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní len táto
čiastka. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tejto hodnoty je 16,60 eur. V
súlade s § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky sa odmena znižuje na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej
odmeny, t. j. na čiastku 8,30 eur. Paušálna náhrada za jeden úkon právnej služby vykonanej dňa 3.3.2013
sa rovná sume 7,81 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní tak predstavuje
sumu 16,11 eur.

Obe skôr uvedené sumy je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
(§ 149 ods. 1, 3 O.s.p.).

Odvolaním dotknutý výrok o nepriznaní náhrady trov žalovanej musel byť bez ďalšieho potvrdený,
pretože samotné dôvody odvolania správnosť tohto výroku nespochybňujú (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V podstate  z toho istého dôvodu odvolací súd nepriznal žalovanej ani náhradu trov odvolacieho konania.
Tento účastník ani nepodal odvolanie, ani sa k nemu nevyjadril a tak žiadne trovy v priebehu odvolacieho
konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.