Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/54/2012 z 5. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. februára 2013, sp. zn. 24Co/54/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2211211402.1 Krajský súd Trnava | 24Co/54/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2211211402.1 | 2013-02-05 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-517.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29c1534a-0c08-4db2-8f03-01a2e1d94da7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2211211402.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211211402
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211211402.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30,
Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1. J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Z. č. XXX, 2. P. Y., nar.
X.X.XXXX,bytom V. A., L. XXXX/X, 3. J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Z. č. XXX, o zaplatenie 14.293,14
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, zo dňa 24.11.2011, č.k. 10C/162/2011-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
trovách konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1 až 3 povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 14.293,14 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.147,13 Eur od
1.7.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku za návrh vo výške 857,50
Eur v mesačných splátkach po 250,- Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia
povinnosť ostatných odporcov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie
odôvodnil s použitím ustanovení § 517 ods. 1, veta prvá, 517 ods. 2 ako aj § 657 Občianskeho zákonníka,
vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2630128702 bola s odporcami 1 až 3 uzavretá zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zo dňa 27.7.2007, v súlade s ktorou navrhovateľ poskytol
odporcom 1 a 2 mimoriadny medziúver vo výške 13.277,57 Eur. Odporcovia 1 a 2 sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99 % p.a. v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 93,71 Eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa odporcovia 1 a 2 sa zaviazali
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 66,39 Eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1 a 2 zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 121,49 Eur. Odporca 3 prevzal ručením
na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia 1 a 2. Nakoľko odporcovia 1 a
2 si nesplnili zmluvné povinnosti ani napriek upomienkam zo strany navrhovateľa na riadne a včasné
uhrádzanie splátok, z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami 1 a 2 v zmysle
článku V. zmluvy omeškaním v splácaní, navrhovateľ listom zo dňa 24.5.2011 v súlade s článkom 6 a 7
odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a vyzval odporcov 1 a 2 na okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7 dňovej lehote.
Odporcovia 1 a 2 finančné prostriedky v danej lehote nevrátili, a odporca 3 si povinnosť vyplývajúcu
z ručenia tiež nesplnil. Zostatok pohľadávky ku dňu 30.6.2011 podľa udania navrhovateľa je suma
14.293,14 Eur, pričom navrhovateľ okrem tejto sumy žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 12,99
% p.a. zo sumy 14.147,13 Eur od 1.7.2011 do zaplatenia. Odporcovia 1 až 3 uznali dlh navrhovateľa
v celom rozsahu a poukázali na ich zlú aktuálnu finančnú situáciu, že nevedia zaplatiť naraz dlh, ale
len v mesačných splátkach. Odporca 1 nemá žiadny príjem, odporkyňa 2 že je zamestnaná, má príjem
350-400 Eur mesačne, odporca 3, ktorý je ručiteľom, je dôchodcom, dostáva mesačne sumu 483 Eur,



pričom jeho manželka takisto poberá dôchodok. Za takýchto okolností súd potom uložil odporcom
povinnosť zaplatenia žalovanej sumy v splátkach po 250 Eur mesačne tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň podľa odôvodnenia súd poukazujúc
na to, že navrhovateľ žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 12,99 % ročne zo sumy 14.147,13
Eur od 1.7.2011 do zaplatenia, pričom v tomto čase úrok z omeškania bol vo výške 9,25 % ročne, súd
návrh navrhovateľa čo do úroku z omeškania vo výške 3,74 % zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
súd založil na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnosti navrhovateľa, ktorému priznal náhradu trov
konania za podaný návrh vo výške 857 Eur.

Proti tomuto rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal odvolanie navrhovateľ, poukazujúc na to, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§
205 ods. 2 písm.f) O.s.p.). Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ s odporcami uzavrel
spotrebiteľskú zmluvu upravenú podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že odporcovia neuhradili záväzok riadne a včas, dostali sa do omeškania, čím vznikol z nich o
príslušných zákonných ustanovení a všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľovi nárok na úrok
z omeškania, pričom tento mu priznal vo výške 9,25%, s odôvodnením, že tento presahoval hornú
hranicu úrokov z omeškania. Pričom súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v dvojnásobku
základnej úrokovej sadzby stanovenej pre obdobie, v ktorom sa odporca dostal do omeškania. Vo zvyšku
návrh zamietol. Právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zo
dňa 2.8.2007 je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka. Na uvedený právny vzťah sa
nevzťahuje zákon č. 258/12001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, ako
ani ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý platí až na právne vzťahy vzniknuté po
účinnosti zákona č. 378/2008 Z.z., a tak zamietnutie návrhu súdom v časti rozdielu úrokov z omeškania
uplatňovaných na 9,25% je v rozpore so zákonom. Naviac podľa názoru navrhovateľa, ak by aj bolo
možné aplikovať na tento právny vzťah, ktorého predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov,
v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je navrhovateľ toho názoru, že súd musí skúmať
či ide o podstatné prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za
spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa, a v čase uzavretia zmluvy. Toto konštatovanie sa
rovnako týka i aktuálneho znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.6.2010. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil a návrhu
v plnom rozsahu vyhovel.

Odporcovia odvolanie proti rozsudku nepodali a nepodali ani písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu
vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je treba priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti nie je vecne správny pre
nedostatočné právne posúdenie veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery,
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis
alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Rozsudok vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny priznaného príslušenstva nadobudol právoplatnosť.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je len rozhodnutie v časti nepriznaných úrokov z omeškania.



Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Nariadenie
vlády").

Podľa znenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády účinného od 1. januára 2009 je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, v zmysle ust. § 3 ods. 2 Nariadenia
vlády účinného od 1. januára 2009, je výška úrokov z omeškania o 7 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka, v ktorom trvá omeškanie, pričom táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa
použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 10a Nariadenia vlády obsahujúceho prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008, ak
došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009.

V danom prípade úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil k nároku, ktorý mu vznikol z neplnenia
povinností odporcov, z ktorých odporca je dlžník, odporca 2 ďalší dlžník a odporca 3 ručiteľom v
zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavreli dňa 27.7.2007, pričom v
záverečných ustanovenia v čl. VIII bod l je uvedené, že zmluva účastníkov sa spravuje obchodným
zákonníkom, občiansky zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom úvere. Súd prvého stupňa
vzťah účastníkov navrhovateľa a odporcov žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nepodriadil ho pod žiadne
ustanovenia zákona a tiež bez právneho zdôvodnenia priznal úrok z omeškania odvolávajúc sa len na
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka .

Keďže s poukazom na uvedené, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec
nepoužil všetky príslušné ustanovenia dotknutých právnych noriem a zároveň z hľadísk neaplikovaných
ustanovení i v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude vyhodnotiť vzťah účastníkov podľa nimi
uzavretej zmluvy, práva a povinnosti z nej vyplývajúce dôsledne posúdiť a vyhodnotiť vec i podľa
vyššie uvedených súdom prvého stupňa neaplikovaných zákonných ustanovení, doplniť dokazovanie v
potrebnom rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O. s. p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.