Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/223/2018 z 24. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. februára 2019, sp. zn. 23Co/223/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2116222943.1
Krajský súd Trnava | 23Co/223/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2116222943.1 | 2019-02-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7cdc2d1-41bf-47c5-ad0f-fc490e30896b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116222943.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/223/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116222943
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116222943.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcu: R Collectors, s. r.
o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, o zaplatenie sumy 4.645,68 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výroku III. a IV. rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
10. júla 2018 č. k. 21Csp/130/2016-43, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 150,49 eur. Vo výroku II. rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.207,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 3.207,01 eur od 01.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol výrokom IV., že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti istiny vo
výške 150,49 eur, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil, keď nebol potrebný
súhlas žalovaného, nakoľko k čiastočnému späťzvatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

2. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., na základe uzatvorenej
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur a
žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ dobu trvania zmluvy. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť
aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zmluva ďalej neobsahuje náležitosti vyžadované §
9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. a to celkovú výšku spotrebiteľského úveru a § 9 ods. 2 písm. j)
zák. č. 129/2010 Z. z. celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď nie je zrejmé, ktorý z viacerých



inak formulovaných údajov uvedených v zmluve im zodpovedajú. V zmluve chýba aj obsahová náležitosť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 121,85, eura bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku
splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

3. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy posudzoval schopnosti splácať
úver žalovaným, nepredložil údaje o jeho sociálno-ekonomickej situácii. Spotrebiteľský úver poskytnutý
právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), ods.
2 zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v
konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Keďže
žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 5.000 vrátil žalobcovi sumu 1.792,99 eur, súd žalovanému vo
výroku II. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.207,01 eur ako rozdiel poskytnutej sumy 5.000 eur
a vrátenej sumy 1.792,99 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 a 256 ods. 1 CSP, žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 150,49 eur a žalobcovi bola zo žalovanej
sumy 4.645,68 eur s príslušenstvom priznaná suma 3.207,01 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 49 % a hrubý úspech žalovaného 51 %, a teda každá zo strán mala úspech len
čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie žalobca, v ktorom uvádza v zmysle  voči výroku III. a
výroku IV. citovanému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP],
vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP], súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP].
Súd odôvodnil svoje rozhodnutie záverom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
(ďalej len „zmluva o úvere“) je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a písm. a) 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere (zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je
uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov);
Predmetný názor súdu nepovažuje odvolateľ za správny. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby
spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad
jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/
ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov,
ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Z
dôvodovej správy k ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z. z.: Výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky
a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V danom prípade nebola dohodnutá
amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje žalovaný za postačujúci. V zmysle § 9
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5
zákona č. 129/2010 Z. z. poskytuje amortizačná tabuľka, ktorá „podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady. Podľa názoru Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/2018/2017 nemožno súhlasiť ani s
nutnosťou rozlíšenia splátky, pretože ohľadom tejto náležitosti je potrebné použiť eurokomformný výklad,
teda výklad v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a teda podľa Súdneho dvora
EÚ v známom rozsudku C-42/15. Aj keď je pravdou, že spomínaná smernica EÚ nemá priamy účinok
pre konkrétny súdny spor, v tomto prípade sa nejedná o konštituovanie nejakého práva či povinnosti v
zmysle smernice, čo by neprichádzalo do úvahy, ale jedná sa o otázku výklad sporného ustanovenia



§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. s európskou smernicou, ktorá zaviedla v článku 22 úplnú
harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a teda v zmysle nej členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice (v ňom
sa uvádza len termín splátka a teda nie splátka istiny, úrokov a poplatkov). Odvolateľ poukazuje, že
priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda
ľudovo povedané, o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú
jednu splátku samostatne. Rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného
spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnením záväzku pre výpočet úroku z omeškania.
Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že splní svoj záväzok v dohodnutom čase a preto pokiaľ v
zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladov na úver a doba splácania úveru,
vie sa edukovane rozhodnúť o tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. Je teda maximálne v
záujme spotrebiteľa rozhodnutie, podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a
poplatky nespôsobuje bezúročnosť úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné
iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky
musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako
to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/
ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v
zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou.
Sám zákonodarca v zmysle predmetnej dôvodovej správy tak ustálil potrebu eurokonformného výkladu
zákona. V zmysle predmetného Zmluva o úvere nemusela obsahovať rozdelenie splátky úveru na
istinu, úroky a poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so
zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň
určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.
Takýto záver potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra
2012, sp. zn. 17Co/151/2012, Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 13Co/111/2014 , Krajského
súdu Košice v rozhodnutí sp. zn. 5Co/677/2014 Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý pritom v Uznesení zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 uviedol
nasledovné: Interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v
čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však
uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/
zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté
so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Najvyšší súd tak potvrdil potrebu eurokonformného výkladu
zákona už v súčasnosti
Celková čiastka úveru. Súd mal za to, že úverová zmluva neobsahovala základnú náležitosť zmluvy
a to vyčíslenie celkovej čiastky. Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne právne posúdil vec a na
základe takéhoto zistenia vyvodil nesprávne závery. Pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len
všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Súčasne však žalobca trvá na tom, že
zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.. a celková suma úveru je uvedená
v správnej výške v zmysle už skôr žalobcom uvedených vyjadrení. Interný výpočtový systém banky
umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách
bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v
nižšej, než výška ostatných splátok. Súd pri výpočte RPMN a celkových nákladov, ktoré majú vplyv
na výšku celkovej sumy zrejme vychádzal z internetovej kalkulačky. Nie len, že výpočet na základe
internetových kalkulačiek je len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne konanie
(nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek dospejete k rôznym výškam RPMN pri
rovnakých údajoch). Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná



právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto
skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje
platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Zmluva o
úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez
pochybností. Zmluva o úvere tak obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku Súdneho dvora vo veci
č. C - 42/15, Home Credit Slovakia. V predmetnom rozsudku Súdny dvor ES uviedol, že v prípade, ak
zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 Smernice, sankcia v podobe toho, že
zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spotrebiteľ
preto podľa odvolateľa nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal
údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím
úveru s takýmito podmienkami súhlasil.
Doba trvania úveru Podľa Zmluvy o úvere je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na 06.06.2019.
Podľa Obchodných podmienok záväzok dlžníka zo Zmluvy o úvere zaniká splatením všetkých splatných
záväzkov. Dlžník je oprávnený splatiť úver úplne alebo čiastočne aj pred dobou určenou Zmluvy o
úvere, a to za podmienky, že o zámere predčasne splatiť Pohľadávku banky Banku vopred, najmenej
30 kalendárnych dní, písomne informoval.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi Bankou a
Klientom dôjde k technickému zrušeniu vedenia Účtu a/alebo Vkladového účtu v informačnom systéme
Banky. Z uvedeného tak vyplýva predpoklad, že pokiaľ by žalovaný plnil riadne a včas podľa Zmluvy o
úvere, táto by zanikla dňa 06.06.2019 V bode 2.1 zmluvy je uvedená okrem konečnej splatnosti zmluvy
aj informácia o počte mesačných splátok, teda o dobe trvania úveru, S ohľadom na formuláciu daného
ustanovenia zmluvy, nemožno považovať tvrdenia konajúceho súdu za správne právne posúdenie,
nakoľko v zmluve je uvedený počet mesačných splátok, čo možno považovať za dobu trvania zmluvy.
Výklad zmluvy resp. zákonného ustanovenia upravujúceho náležitosti zmluvy je v danom prípade prísne
formalistický.
Poistenie úveru Žalovaný v žiadosti o úver požiadal o základný súbor poistenia. Na základe jeho
vyhlásenia, že spĺňa predpoklady poistenia úveru bolo poistenie dohodnuté v zmysle Zmluvy o úvere.
Podľa Obchodných podmienok klient podpisom ZoÚ, v prípade ak si zvolil poistenie schopnosti splácať
úver - Základný súbor alebo Komplexný súbor Poistenia, vyjadruje súhlas s Poistením schopnosti
splácať úver podľa týchto OP, pričom Poistenie sa považuje za zabezpečenie Klientovho záväzku
splácať Splátky zo ZoÚ. Do celkových nákladov tak podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. patria:
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere; náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Zákonodarca použil podmieňovací spôsob pre zakotvenie povinnosti započítať náklady na
poistné do celkových nákladov úveru. Zo znenia zákona: ak spotrebiteľ musí, aby získal, je dôvodný
jediný správny záver, a to tak podľa logického ako aj gramatického výkladu, a to, že ak spotrebiteľ nemusí
navyše úver poistiť, aby ho získal, nie je zákonom daná povinnosť započítať náklady na poistné do
celkových nákladov úveru. Slobodná voľba žalovaného o možnosti, no nie povinnosti, poistiť svoj úver
vyplýva napríklad z Obchodných podmienok a Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Žalobca má zato, že boli splnené aj podmienky týkajúce sa uzavretia poistnej zmluvy, a že mu
teda vznikol nárok na úhradu poistného.
Skúmanie bonity - nepreskúmateľnosť rozhodnutia Tvrdenie konajúceho súdu, že nebola skúmaná
bonita klienta a tým dodržané konanie s odbornou starostlivosťou zo strany žalobcu je zavádzajúce,
nakoľko tak ako u každého klienta aj tohto bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra
(SRBI) ,ako aj dokladov o príjme, teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so zákonom
č. 129/2010. Z. z. Súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaný skutkové tvrdenie týkajúce
sa bonity klienta nepoprel. Platí teda domnienka, že skutkové tvrdenie sa považuje za pravdivé. Pokiaľ
by Súd mal pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia, bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú
stranu poučiť. Súd je totiž podľa § 150 ods. 2 CSP oprávnený vyzvať procesnú stranu, aby uviedla ďalšie
skutkové tvrdenia. Súd je pritom povinný vopred oboznámiť procesné strany, okrem iného aj tom, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za sporné. Túto povinnosť má v prípade nariadenia pojednávania, ako aj v
prípade, ak pojednávanie nenariadi. Súd je povinný o týchto skutočnostiach informovať procesnú stranu
vopred písomne, alebo iným vhodným spôsobom.



Tento záver vyplýva z primeranej aplikácie § 300 CSP. Súd však svoju povinnosť informovať Žalobcu
o tom, že považuje skutočnosť dodržania skúmania bonity žalovaného za spornú neinformoval. Odňal
mu tým právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú súd
považoval za spornú. Žalobca sa taktiež domnieva, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.
Súd v rozsudku uvádza: „nebola skúmaná bonita žalovaného .“ Súd však nešpecifikuje, ako k
uvedenému záveru dospel, nakoľko na objasnenie týchto skutočností ani nevykonal dokazovanie. Takéto
rozhodnutie je dôvodné považovať za nepreskúmateľné.
Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto odvolania žiadame súd, aby podľa ust. § 389 CSP
zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu I. inštancie,
alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti tak, že
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
Zároveň žalobca podal doplnenie odvolania, v ktorom uvádza, že žalobca podal dňa 22.08.2018
odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.07.2018, ktoré dopĺňa o nasledujúce
skutočnosti K Skúmaniu bonity Výdavky žalovaného boli overené dopytom do úverového registra,
podľa reportu nemal žalovaný žiadne existujúce záväzky. Príjem žalovaného bol overený dopytom do
Sociálnej poisťovne, pričom pôvodný žaloba sa dopytoval na 80 % deklarovaného príjmu (ako odchýlku
nepriameho overenia príjmu v SP) Podľa v čase uzavretia nastavených pravidiel bol potvrdený priemerný
príjem za posledné 3 mesiace a predchodca žalobcu akceptoval príjem vo výške 330,- Eur. Žalovaný
deklaroval stav slobodný a jedno vyživované dieťa, pričom finančná analýza platná v tom čase bola
vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5 000,- Eur/6 rokov s mesačnou splátkou vo výške 121,-
Eur. Odvolateľ má zato, že žalobca si tak splnil povinnosť na skúmanie bonity žalovaného.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
časti vecne správny.

7. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2016 domáha zaplatenia sumy
4.645,68 eur, úrokov vo výške 2.195,07 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,00 % ročne zo sumy 4.645,68
eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.645,68 €
od 01.09.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol,
že dňa 06.06.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o
úvere č. 2374661513. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný ako fyzická osoba (klient) uzatvoril
so spoločnosťou Poštová banka, a. s., zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej Poštová
banka, a. s. poskytla žalovanému úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72
mesačných splátkach po 121,85 eur s ročnou úrokovou sadzbou 19,00 %, pri ročnej percentuálnej
miere nákladov 20,74 %, priemernou hodnotou RPMN na trhu 19,47 %, celkovou výškou nákladov
3.414,21 eur, dátumom prvej platby do 06.07.2013 a dátumom konečnej splatnosti 06.06.2019. Poistenie
základný súbor poistenia. Dňa 12.09.2014 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému výzvu na
úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej splatnosti úveru k 11.09.2014. Právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného na zaplatenie istiny 4.645,68 eur, úroku 342,88 eur, poplatku za upomienky 39,28 eur
a poistné 14,55 eur, spolu 5.042,39 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si zásielku neprevzal
v odbernej lehote a zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená späť dňa 06.10.2014. Z
aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2016 vyplýva, že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere uhradil
celkom sumu 1.642,50 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil ešte sumu 150,49 eur. Dňa 12.09.2014
zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej
splatnosti úveru k 11.09.2014. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie istiny
4.645,68 eur, úroku 342,88 eur, poplatku za upomienky 39,28 eur a poistné 14,55 eur, spolu 5.042,39 eur
do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola právnemu
predchodcovi žalobcu vrátená späť dňa 06.10.2014. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2016 vyplýva,



že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere uhradil celkom sumu 1.642,50 eur. Po podaní žaloby žalovaný
uhradil ešte sumu 150,49 eur.

8. Predmetnú zmluvu o pôžičke súd I. inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a žalovaný ako spotrebiteľ tak nekonal. Tento právny vzťah preto správne posudzoval podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

9. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.

10. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. a preto
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. Súd I. inštancie zistil správne, že zmluva
- neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ dobu trvania zmluvy. Rozdielnosť pojmov
„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ je gramaticky daná
výkladom spojenia týchto pojmov spojkou „ a“ , preto sa vyžaduje splnenie oboch týchto rozlišných
náležitostí. Je dôležité, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy vedel ako dlho budú trvať jeho povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto musí zmluva obsahovať presnú dátumovú
špecifikáciu doby trvania zmluvy
- neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., a to celkovú výšku
spotrebiteľského úveru. Obsahuje len výšku úveru, a celkovú výšku nákladov, čo však nie je v zmysle
písm. g) cit. ustanovenia celková výška spotrebiteľského úveru
- neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, keď nie je zrejmé, ktorý z viacerých inak formulovaných údajov uvedených v
zmluve im zodpovedajú. V zmluve sú uvedené Priem. RPMN na trhuu 19,37 % a RPMN banky 20,74 %.
- neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. a výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky
121,85, eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku
splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti
zmluvy zákonom č. 258/2001 Z. z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej
totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca



v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona
č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné
poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS
SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 128/2016 z 29.
novembra 2016). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 Občianskeho
zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť
len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a
ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ
svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na
splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y). Z ustanovenia teda vyplýva, že čo i len jedna absencia náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Bola zistená absencie obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), j) a
k), preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

12. Navyše odvolací sú poukazuje, že povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie).
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Preto je správne zistenie súdu I. inštancie a odvolací súd sa
s tým stotožňuje, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy posudzoval schopnosti splácať
úver žalovaným, nepredložil údaje o jeho socoálno-ekonomickej situácii do rozhodnutia súdu I. inštancie.

13. Žalobca, preto nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, iba na vrátenie
poskytnutej sumy úveru. Žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 5.000 vrátil žalobcovi sumu 1.792,99
eur, výrokom II. správne bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.207, (5.000 eur - 1.792,99
eur) a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

14. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s tým záverom súdu I. inštancie, že zo Zmluvy a jej spoločných
ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými
obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia,
výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná
doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto
je poistiteľ z poistnej zmluvy. V zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pre poistnú zmluvu
predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv.
zákonné minimum) súdu nepredložil. Nepreukázal tak existenciu poistnej zmluvy, nevyplýval mu tak
nárok na už zaplatené poistné a súd túto čiastku započítal na istinu. O náhrade trov konania rozhodol
súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 a 256 ods. 1 CSP, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v
časti o zaplatenie sumy 150,49 eur a žalobcovi zo žalovanej sumy 4.645,68 eur s príslušenstvom priznal



3.207,01 eur s príslušenstvom, hrubý úspech žalobcu bol 49 % a hrubý úspech žalovaného 51 %, a
teda každá zo strán mala úspech len čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

15. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).