Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/47/2013 z 19. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. júna 2013, sp. zn. 10CoP/47/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5111228089.5 Krajský súd Žilina | 10CoP/47/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5111228089.5 | 2013-06-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f15aa4e8-6c98-4583-95b3-d582ef524016 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111228089.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228089
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111228089.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX a vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, O. Y., nar. XX. XX.
XXXX a O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matka: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. L. č.
XXX, prechodne V. G., J., J. XX a otec: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. č. XXX, v konaní o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 30P/211/2011-365 zo dňa 11. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Výrok o zastavení konania vo veci zverenia do starostlivosti a úpravy styku ohľadne Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX ponecháva n e d o t k n u t ý.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti P., O. a O. Y. do osobnej starostlivosti matky
a otcovi určil vyživovaciu povinnosť v sume 30 eur mesačne na každé z mal. detí s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia. Nadväzne návrh otca na zverenie mal. deti do jeho starostlivosti zamietol,
zároveň zakázal styk otca s mal. deťmi a matke určil dohľad nad výchovou po dobu 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia. Z dôvodu nadobudnutia plnoletosti v priebehu konania zastavil konanie v
časti týkajúcej sa Q. Y.. V súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Na základe anonymných podaní, upozorňujúcich na týranie matky a mal. detí zo strany otca bolo
iniciované vydanie predbežného opatrenia, ktorým boli deti umiestnené v Detskom krízovom centre
Náruč (kde sa nachádzali aj v čase rozhodovania súdu). Matke bolo zabezpečené bývanie (pôvodne) v
zariadení S. O. J., voči otcovi aktuálne prebieha trestné konanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby.
Súd zdôraznil potrebu venovať pozornosť názoru mal. dieťaťa a jeho právo byť vypočuté v závislosti
od veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. V tejto spojitosti poukázal na obsah pohovoru s mal. deťmi
vykonaného pracovníkmi Krízového centra Náruč, v rámci ktorého deti uviedli, že sa nechcú s otcom
stretnúť, zároveň sa pridŕžal záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, ktoré
nedoporučovali vykonávať konfrontáciu deti s otcom, ani ich ďalšie výpovede, nakoľko by mohli spôsobiť
destabilizáciu ich psychického prežívania a správania. Z uvedeného dôvodu nepristúpil k výsluchu (ani
ďalšiemu znaleckému dokazovaniu) mal. detí.



Konštatoval, že je v záujme detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá počas konania
preukázala, že dokáže zabezpečiť starostlivosť o deti. Bolo jej poskytnuté bývanie priamo v zariadení
Detského krízového centra, kde je s deťmi v každodennom kontakte a zároveň jej pracovníci centra
naďalej poskytujú potrebnú pomoc a psychologické poradenstvo. Našla si riadne zamestnanie, pričom
zo správy zamestnávateľa vyplýva, že je s plnením pracovných povinností zo strany matky spokojný.
S ohľadom na odporučenie znalkyne, ako aj na vyjadrenie detí súd styk otca s deťmi zakázal. Poukázal
v tejto súvislosti aj na uznanie otcovstva k deťom až v roku 2011 a na vyjadrenie otca (prezentované v
priebehu konania), že nevie, či sú deti jeho a že bude žiadať krvnú skúšku.
Z dôvodu problémových okolností na strane matky v minulosti - predovšetkým požívanie alkoholu -
považoval súd za vhodné sledovať určitú dobu výkon starostlivosti o deti, preto stanovil súd výchovný
dohľad po dobu šiestich mesiacov. Oprel sa o znalecké závery, podľa ktorých ak matka nebude v
kontakte s otcom, je u nej priaznivá prognóza postupnej stabilizácie.
Určené výživné považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám detí ako aj možnostiam a
schopnostiam otca, ktorý poberá starobný a vdovecký dôchodok, okrem bežných výdavkov na živobytie
má jednu vyživovaciu povinnosť k už plnoletej dcére Q. vo výške 30% zo sumy životného minima.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec mal. detí vo vzťahu k výroku o zverení deti do osobnej
starostlivosti matky, určenia výživného a zákaze styku s mal. deťmi a domáhal sa zrušenia rozhodnutia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, neúplne zistený skutkový stav vzhľadom na nevykonanie navrhnutých dôkazov,
nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Súdu vytýkal vykonanie
pojednávania bez jeho prítomnosti, bez ohľadu na jeho ospravedlnenie z dôvodu zdravotnej indispozície.
Nemohol predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že mu zdravotný stav neumožňuje účasť
na pojednávaní, nakoľko išlo len o prebiehajúcu virózu (chrípku). Argumentuje však tým, že zákon
nepamätal na zdravotné stavy, kedy elementárna slušnosť a ohľaduplnosť nedovolí účastníkovi
zúčastniť sa pojednávania, roznášať chrípkové ochorenia na ďalších účastníkov konania.
Otec mal. detí spochybňuje schopnosti matky postarať sa o deti s poukazom na dlhodobé problémy
matky s užívaním alkoholu a požičiavaním si peňazí, v súvislosti s ktorým bola odsúdená v trestnom
konaní za podvod. Oponoval, že matka žije v 1-izbovom byte, ktorý je malý a nevhodný pre bývanie
štyroch osôb. Poukazoval aj na okolnosti, kedy matka v minulosti odchádzala na viactýždňové brigády,
nechávala mu deti na starosti, nevarila im, nevypravovala ich do školy, v dôsledku čoho podal na ňu
viaceré trestné oznámenia za opustenie detí. Otec má podľa svojho názoru vytvorené lepšie predpoklady
na bývanie a výchovu deti v dvojpodlažnom rodinnom dome so záhradou.
Odvolateľ v ďalšom argumentuje manipuláciou deťmi Detským krízovým centrom Náruč, ktoré malo
primäť matku k podaniu trestného oznámenia pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. V konaní sa deti
nemali možnosť vyjadriť o vzťahu k otcovi. Súd síce nariadil vyšetriť deti u psychológa, avšak od tohto
dôkazu upustil a spoľahol sa na prednášané tvrdenia pracovníkov DKC Náruč. Postoje deti k otcovi boli
teda v konaní prednášané len sprostredkovane prostredníctvom DKC Náruč a kolízneho opatrovníka. V
tejto súvislosti poukazuje aj na možnosť ľahkého ovplyvňovania a manipulácie mal. súrodencov O. a O.,
ktorí sú ľahko mentálne retardovaní. Podľa názoru otca mal súd venovať vyšetreniu skutkového stavu
a postojov deti k otcovi väčšiu pozornosť. Trvá preto na vykonaní dôkazu výsluchom detí u psychológa,
bez prítomnosti pracovníkov DKC Náruč. Namieta zároveň, že súd „nevymenúva pri hodnotení dôkazov
v odôvodnení rozsudku“ znalecký posudok č. 17/2012 zo dňa 16.10.2012 vypracovaný na osobu otca
znalkyňou Mgr. N. C. a uspokojil sa so znaleckým posudkom znalkyne PhDr. A. B., vypracovaným pre
účely trestného konania a kladie otázku, že pokiaľ (ako znalkyňa konštatuje v znaleckom posudku) sa v
prípade ďalšieho priameho kontaktu s otcom môže vyvinúť potenciálny rozvoj posttraumatickej stresovej
poruchy, prečo tento stav už nenastal.
Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti namietal okolnosť, že je stanovená vo vyššej sume než v prípade
jeho plnoletej dcéry Q., v čom vidí nepomer. Zároveň vytýka súdu, že nezohľadnil nevyhnutné náklady
otca v súvislosti s bývaním, stravou, ošatením a liekmi, ako aj okolnosť, že otec za matku spláca jej dlhy
voči obci Kysucký Lieskovec vo výške 17,- eur mesačne, ako aj čiastky zrážané exekúciami.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka mal. detí a žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že doklad o práceneschopnosti otca bol súdu predložený 08.04.2011, t. j. 4
dni pred termínom pojednávania. Vyplýva z neho, že otec je krátkodobo práceneschopný, kde v prípade
virózy je predpoklad, že pri dodržaní domáceho liečenia sa stav zlepšuje. Okrem toho otec mal. deti je
v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Poukázala na neustále



obštrukcie otca v priebehu konania, ktorý podáva opravné prostriedky, návrhy na prerušenie konania,
čím sa snaží súdne konanie predĺžiť a zmariť.
Vo vzťahu k vecným odvolacím dôvodom argumentovala, že v súčasnej dobe alkohol vôbec nepožíva,
má dlhodobé trvalé zamestnanie, zamestnávateľ je s ňou spokojný, do práce chodí pravidelne a včas, o
deti sa riadne stará, svoje dlhy z minulosti spláca, pričom jej vznikli z dôvodov, že všetky svoje finančné
prostriedky musela odovzdávať práve odvolateľovi. Jednoizbový byt, ktorý obýva je vybavený sociálnym
zariadením, sú tam vytvorené vhodné podmienky na to, aby mohla v byte bývať aj s mal. deťmi. Bol
jej poskytnutý na dobu potrebnú, kým si nenájde svoje vlastné bývanie. Nezakladá sa teda na pravde
tvrdenie otca, že jej bol poskytnutý len na jeden rok, rovnako ani skutočnosť, že by si kolízny opatrovník
nepreveril byt, naopak, bola vykonaná ohliadka bytu z pohľadu či jeho vybavenie a čistota vyhovujú
potrebám mal. detí, na základe čoho kolízny opatrovník schválil spoločné bývanie mal. deti a matky.
Deti vyhľadávajú spoločnosť matky, každú voľnú chvíľu trávia spoločne, doposiaľ sa nevyskytli žiadne
problémy, ani negatívne ohlasy, deti sú spokojné, prospievajú, pravidelný kontakt s matkou im prospieva
jednak na ich zdravotnom i psychickom stave. Chodia upravené a čisté, čím matka preukázala svoju
schopnosť o deti sa postarať. Bez kontaktu s otcom sú vyrovnané, bez známok destabilizácie, pracovníci
z krízového centra s deťmi dennodenne pracujú.
Súdom určené výživné hodnotí matka ako adekvátne. Nepodstatné v tejto súvislosti je výživné vo vzťahu
k plnoletej dcére, ktorej bolo určené ešte v roku 2012 a je na tejto dcére či si podá návrh na zvýšenie
výživného. Pripomenula, že otec je aj vlastníkom veľkej nehnuteľnosti, ktorú môže speňažiť a zaobstarať
si bývanie, ktoré pre neho nebude také nákladné.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. a,b/ O.s.p. (z tohto titulu
nedotknutým ostal svojou povahou samostatný a odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania vo
vzťahu k už plnoletej Q. Y.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3
O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti
je potrebné konštatovať, že mimo rámca akýchkoľvek pochybností otec nedodržal obligatórny postup
vyžadovaný §-om 119 ods. 3 O.s.p. pre odročenie pojednávania (len) zo závažných dôvodov a
nepredložil potvrdenie lekára o zdravotnom stave vylučujúcom jeho účasť na pojednávaní. Nad rámec
uvedeného je však potrebné doplniť, že otec mal. deti už bol vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní,
jeho zdravotný stav mu však reálne nebránil zúčastniť sa ani tohto (ďalšieho) pojednávania, žiadna
prekážka účasti nebola daná ani na strane právnej zástupkyne otca. Okresný súd teda náležite
vyhodnotil neexistenciu závažného dôvodu na odročenie pojednávania.

Aj ďalší postup prvostupňového súdu je potrebné hodnotiť ako správny, súd dostatočným spôsobom
vykonal dokazovanie, náležite vymedzil právny základ pre posúdenie skutkových zistení, s ktorými sa
odvolací súd stotožnil, na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu v reakcii na odvolacie dôvody
odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že mimoriadne citlivá oblasť, akou je úprava práv a
povinnosti k maloletým deťom si vyžaduje pozorný prístup (aj) zo strany konajúceho súdu. Okresný súd
v tejto spojitosti veľmi správne vyhodnotil potrebu ochrany mal. detí pred neprimeraným zaťažovaním
opätovnými výsluchmi a sekundárnou viktimizáciou (opätovným prežívaním pocitu poškodeného), ktorú
potrebu konštatovala znalkyňa PhDr. B. z pohľadu možnej destabilizácie (stále sa vyvíjajúcej a krehkej)
psychiky maloletých detí pre znovuprežívanie zaťažujúcich rodinných okolností, najmä negatívnych
zážitkov (neprimeraného trestajúceho pôsobenia otca). Takýto prístup zároveň v plnej miere akcentuje
dôraz Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 3) na záujme dieťaťa ako prvoradom
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zo vzájomnej
súvislosti vykonaných dôkazov - výsluchov, listinných dôkazov - predložených správ (napr. z výchovno-
rekreačného programu, kde deti odmietali návrat domov, chceli íst bývať k lektorovi, prezentovali
strach pred otcom, pôsobili „nedojedene“, nepoznali niektoré základné druhy potravín) sprostredkujúcich
stanoviská detí o spôsobe ich týrania zo strany otca (psychického - ponižovanie, nadávanie a fyzického
- bezdôvodná agresivita pri stave opilosti, ktorý stav je však „častejšie ako keď je triezvy“ - kruté



trestanie remeňom, hadicou, postupom času rafinovanejšie, keď si otec vyhľadal dieťa, keď je osamote,
pričom deti si ani nevedeli spomenúť, že by to bolo niekedy inak), lekárskych vyjadrení (dieťa stratilo
vedomie po bitke od otca) a záverov znaleckého dokazovania (kde deti tiež boli vypočuté) o dôsledkoch
neakceptovateľného fyzického násilia otca k mal. deťom (aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny, nakoľko
nie je podstatné či sa preukáže naplnenie samotnej skutkovej podstaty trestného činu konaním otca,
nakoľko jeho nevhodné správanie je pre účely daného konania preukázané úplne nepochybne) je
možné vyvodiť jednoznačný záver (bez potreby ďalšieho výsluchu detí) jednak o lživosti tvrdenia otca
(popierajúceho neprimerané fyzické tresty), a zároveň o úplnej nevhodnosti výchovného prostredia otca
pre maloleté deti, ktoré skutočnosti ho úplne diskvalifikujú z výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti.
S ohľadom na znenie odvolacích námietok je potrebné zdôrazniť aj garantované právo dieťaťa (čl. 12
ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa), ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, tieto názory
slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Ani ľahká mentálna retardácia (dvoch
z troch maloletých detí), na ktorú poukazuje otec nebráni deťom takéhoto veku prejaviť navonok svoje
cítenie a svoje názory. Naopak, je zarážajúci prístup otca, ktorý zjavne v minulosti absolútne nebral
na zreteľ spomínaný hendikep detí, ktorý je predmetom osobitných postupov špeciálnej pedagogiky, je
však schopný ho zneužívať vo svoj prospech v rámci odvolacích tvrdení. Rovnako je potrebné stotožniť
sa s názorom matky, že tvrdenie otca o zaujatosti (účelovosti) konania pracovníkov Detského centra
Náruč je ničím nepodložená domnienka. Odvolateľ ani netvrdí a nie je možné si ani reálne predstaviť,
čo by mohlo viesť profesionálnych zamestnancov detského krízového centra, ktorí sú si nepochybne
vedomí potreby harmonického vývoja deti v úplnej rodine, vytvoriť nepriaznivý obraz otca.
Tvrdošijné zotrvávanie otca na výsluchu detí naznačuje, že svoj záujem kladie nad záujem detí a v
podstate mu (tak ako v minulosti) vôbec nezáleží, akú odozvu na psychike detí by prípadný opätovný
výsluch spôsobil. Uvedené procesné stanovisko odvolateľa plne zodpovedá plastickému obrazu jeho
osobnosti, ustálenému znalkyňou MUDr. A. Z. (v znaleckom posudku č. 02/2012 zo dňa 15.2.2012,
vypracovanom pre účely trestného konania voči otcovi), kde ho znalkyňa opísala ako osobu s emočne
nestabilnou poruchou osobnosti, dominantnú a egocentrickú, citovo chladnú s oslabenou schopnosťou
empatie voči úzkemu sociálnemu okoliu, zároveň s tendenciou k impulzivite a dráždivosti, ktorá
predovšetkým v prípade spojenia s alkoholom spúšťa násilnosť, agresivitu a vulgárnosť značných
rozmerov. Zistila zároveň jeho sklony k požívaniu alkoholu, pričom stav zodpovedá diagnóze - škodlivé
užívanie alkoholu. Predmetná porucha osobnosti nie je liečiteľná (je vrodená), postihnutý svoje konanie
nepovažuje za zlé, bagatelizuje a nepripúšťa si ho, nie je ochotný pripustiť podiel svojej viny. Nepripúšťa
náznak odporu alebo nespokojnosti, či kritiky, ktorú neznáša a ktorá zvyšuje pohotovosť k agresii.

Uvedenému korešpondujú aj jednoznačné závery znalkyne PhDr. A. B. (znalecký posudok č. 11/2012
zo dňa 23.2.2012 rovnako pre účely trestného konania), ktorá konštatovala dlhodobé vystavenie detí
neadekvátnemu a neprimerane trestajúcemu vplyvu otca, spôsobujúcemu psychickú depriváciu detí. Za
podmienky ich izolácie od otca v spojení s intenzívnou starostlivosťou pracovníkov krízového centra
vyslovila prognózu možnej stabilizácie psychického stavu detí.

Krajský súd nespochybňuje odvolateľom prezentované deficity výchovného prostredia matky (ktorá
ich rovnako nepopiera, na rozdiel od zjavne skresleného prístupu otca, úplne popierajúceho negatíva
svojho prístupu k deťom) v minulosti. Nemožno však prehliadnuť, že ich pôvod zjavne súvisí s konaním
samotného otca, kde v atmosfére fyzického násilia a strachu matka situáciu riešila jednak požívaním
alkoholických nápojov, ako aj podvodným získavaním finančných prostriedkov, nakoľko svoje vlastné
musela odovzdávať otcovi mal. detí. Správnosti tejto úvahy nasvedčuje neskorší (a aktuálny) vývin
okolností, kedy matka odbremenená od nevhodného správania odvolateľa preukázala nápravu a
stabilizovala svoje osobné pomery (aj s pomocou pracovníkov DKC Náruč). Uvedené je zároveň (ďalšou)
zásadnou okolnosťou opodstatňujúcou správnosť záveru súdu o vhodnosti zverenia detí do starostlivosti
matky.
Práve vo väzbe na uvedené negatívne indície (z predchádzajúceho obdobia) okresný súd náležite
pristúpil aj k určeniu dohľadu nad výchovou matky ako dlhodobejšieho výchovného opatrenia, majúceho
potenciál odhaliť prípadné nedostatky vo výkone práva starostlivosti o maloleté deti.

Úplne absurdne v kontexte skutkových okolností daného prípadu vyznieva odvolací dôvod otca o väčšej
vhodnosti jeho zázemia - veľkého rodinného domu na bývanie, než je to v prípade (malého) bytu matky
mal. deti. Odvolateľ si zjavne nie je schopný uvedomiť, že pre potreby priaznivého vývoja mal. dieťaťa
sú v zásade podstatné úplne iné skutočnosti ako rozmery a dvojpodlažnosť rodinného domu.



Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu dôkazu znaleckým posudkom Mgr. N. C. (na osobu odvolateľa)
odvolací súd dodáva, že z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že tento dôkaz vykonaný bol, na tom
následne nič nemení skutočnosť že v odôvodnení rozhodnutia súd neuvádza aké konkrétne skutkové
zistenia z neho vyvodil. Neuvádza to však v podstate ani otec mal. detí a krajský súd poznamenáva,
že predmetný posudok neobsahuje žiadnu zásadnú okolnosť spôsobilú vyvrátiť vyššie opísané závery
súdu, naopak znalecký posudok (vypracovaný na objednávku otca) konštatoval dominantnú osobnosť,
ktorá je presvedčená o svojej pravde, s podpriemerným myšlienkovým procesom, starosvetskými
názormi, prísnosťou pri prehreškoch detí, s možnou reakciou na dlhodobú záťaž (v podstate ide o
zjednodušené závery zodpovedajúce vyššie opísaným znaleckým posudkom). Rovnako za nenáležitú
možno označiť otázku otca, prečo pokiaľ sa má podľa znaleckého posudku vyvinúť posttraumatická
stresová porucha, sa zatiaľ nevyvinula. Účelom konania starostlivosti súdu o mal. deti nie je čakať
kým nastanú negatívne dôsledky nevhodného prístupu k deťom, akým sa prezentoval odvolateľ, ale
podľa možnosti zabezpečiť včasnú ochranu pred takýmto konaním. Navyše znalkyňa konštatovala
pravdepodobnosť vzniku predmetného syndrómu v prípade pokračovania nežiadúceho výchovného
prístupu.

Všetky uvedené okolnosti vo svojom súhrne viedli odvolací súd k záveru o vecnej správnosti zverenia
maloletých detí Y. do starostlivosti matky (a nadväznému zamietnutiu návrhu otca na zverenie detí do
jeho starostlivosti) a zároveň v plnej miere dávajú legitimitu aj nadväznému výroku o zákaze styku otca s
deťmi. Jeho osobnostné danosti a prognóza ich nemennosti sú v príkrom rozpore s prvoradým záujmom
maloletých detí na harmonickom výchovnom prostredí.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s námietkami vo vzťahu k výške určenej vyživovacej povinnosti.
Suma (po) 30 eur pre deti vo veku 14 a 15 rokov nepochybne nezodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí (ako obligatórnemu hľadisku), výška výživného je však zároveň limitovaná aj ďalším
zákonným kritériom - možnosťami a schopnosťami povinného rodiča (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Tento
inštitút (potencionalita) slúži na kompenzovanie nerovného postavenia v prospech slabšieho subjektu
v príslušnom rodinno-právnom vzťahu - v predmetnom prípade maloletých detí - a umožňuje hodnotiť
nielen reálne dané okolnosti a pomery, ale za určitých podmienok aj vychádzať z domnienky existencie
určitých skutkových okolností.
Priemerný čistý mesačný príjem matky aktuálne predstavuje 404 eur mesačne, matka si vyživovaciu
povinnosť plní aj v rámci faktického výkonu osobnej starostlivosti o deti. V prípade odvolateľa ide o
osobu vo vyššom veku, kedy už nie je spoločensky očakávateľné/požadovateľné vyvinutie iniciatívy za
účelom zvýšenia príjmu nad rámec poberaného starobného (a vdoveckého) dôchodku vo výške 430
eur. V každom prípade je však súd oprávnený (v súlade s vyššie uvedeným inštitútom) neprihliadať na
neodôvodnené výdavky odvolateľa, predovšetkým exekúcie, ktoré si svojim konaním privodil sám. V
tejto súvislosti súd pripomína zákonom zakotvenú prioritu vyživovacej povinnosti pred inými výdavkami
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Nemožno zároveň nezohľadniť skutočnosť, že otec mal. detí je vlastníkom
veľkého rodinného domu, ktorý užíva v súčasnej dobe sám. Pri uznaní dôvodných výdavkov otca v
podobe platby za elektriku (82 eur mesačne) a nevyhnutných potrieb na živobytie (strava, ošatenie,
bývanie) považuje odvolací súd určené výživné za zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a
vyvážené z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií pre určovanie vyživovacej povinnosti.

Ako vecne správny potvrdil odvolací súd súvisiaci výrok napadnutého rozsudku o trovách
prvostupňového konania a zároveň podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 O.s.p. nepriznal
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko predmetom konania bola
vec starostlivosti o maloletých.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .