Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/345/2017 z 19. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2018, sp. zn. 14Co/345/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6312210028.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/345/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6312210028.2 | 2018-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 628 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42c7b090-ebab-41b0-b09c-36fc68f69fa0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6312210028.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/345/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210028
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6312210028.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu W. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, Z., zastúpený JUDr. Marian Holý, advokát so sídlom AK Boženy Němcovej 1/A, Brezno
proti žalovanej O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. XX, Z., zastúpená JUDr. Ľubomírom Kaščákom,
advokátom so sídlom AK Horná 35, Banská Bystrica, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/405/2012 - 171 z 15. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 4C/405/2012 - 171 zo dňa 15. 05. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že je spoluvlastníkom označených pozemkových nehnuteľností v
podiele 3 k celku s tým, že žalovanej ako právnej nástupkyni F. W. prináleží podiel z uvedených
pozemkových nehnuteľností v rozsahu 1 k celku. Pritom v súčasnosti sú žalobca a žalovaná podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností E-KN č. XXXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, EKN č. XXXXX, trvalé
trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 vedených
na LV č. XXXX pre kat. úz. Z., každý v podiele 1. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru,
že žalobca nepreukázal že terajšia parcela E-KN č. XXXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX
m2, vedená na LV č. XXXX, k.ú. Z., zodpovedá pôvodnej parcele č. XXXX - lúka o výmere XXXX m2,
vedenej na pozemkovo knižnej vložke XXXXX, k.ú. Z.. Tiež nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že na
základe jeho nároku, konkrétne na základe nadobúdacích titulov, darovacej zmluvy zo dňa 07.07.1987
evidovanej pod sp.zn. Z. a rozhodnutia Štátneho notárstva č.k. D/248/91-8 zo dňa 30.04.1991, by mal
byť spoluvlastníkom parcely č. XXXX - lúka o výmere XXXX m2 vedenej na pozemkovoknižnej vložke
XXXXX, k.ú. Z. s veľkosťou podielu 3-ín a právna predchodkyňa žalovanej F. W., nar. XX.XX.XXXX
s veľkosťou podielu 1-iny. Naopak, z uvedeného rozhodnutia Štátneho notárstva č.k. D/248/91-8 z
30.04.1991 bol spoluvlastníkom parcely č. XXXX - lúka o výmere XXXX m2 vedenej na pozemkovo
knižnej vložke XXXXX, k.ú. Z. v podiele 1-ice rovnako, ako aj právna predchodkyňa žalovanej. Súd
sa stotožnil s tvrdením žalovanej v tom, že z darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 07.07.1987,
konkrétne z jej čl. I., jednoznačne vyplýva, že obdarovaný dar - ideálny podiel v 1-ici k predmetným
nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu s príslušenstvom a pozemkom s vďakou prijíma. Zo zmluvy
jednoznačne vyplýva, že žalobca prijal dar, rodinný dom s príslušenstvom a pozemkom. Darovacia
zmluva tak, ako si ju vyložil notár a ako ju zapísal aj kataster, bola realizovaná len v rozsahu stavby
a príslušného pozemku. Netýkala sa pôvodnej parcely, ktorá je definovaná v úvodnej časti darovacej
zmluvy len pre identifikáciu, ktorá musela byť uvedená, keďže tie parcely neboli zrejme registrované;



preto je aj identifikácia parciel súčasťou tejto darovacej zmluvy. Súd poukázal tiež na rozhodnutie
Mestského národného výboru z 10.07.1987, ktorý udelil v zmysle § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia súhlas na prevod nehnuteľností v kat. území Z., a to 1-ice k
parcelám č. XXXX/X - zast. plochy o výmere XXX m2 a č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, ktoré
boli reálne vydelené z parcely č. XXXX. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vzhľadom na to, že žalobca
skutočnosti, ktoré tvoria základ pre ním uplatnený nárok v tomto konaní nepreukázal, súd nepovažoval
za potrebné sa ďalšími tvrdeniami žalobcu a žalovanej zaoberať. Žalobu ako nedôvodnú preto zamietol.
Úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku sa odvolal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom svojho
splnomocneného advokáta. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Nesprávne skutkové
závery a nesprávne právne posúdenie vyplýva z ods. 32. odôvodnenia rozsudku, konkrétne poukazuje
na text darovacej zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod č. R/XXX/XXXX s
tým, že z tohto jednoznačne vyplýva zámer darkyne W. M. darovať žalobcovi (svojmu synovi) „ideálny
podiel k nehnuteľnostiam v 1-ici vedený pzkn k. ú. Z. na č. záp. XXXXX pod A I.r.č.Xp.č.XXXX pôvodne
lúka o výmere XX árov, XX m2 pod BR.č. 1/2-ica spolu s ideálnym podielom 1-ici k rodinnému
domu č. XX s prísl.“. Až po tomto texte je uvedená identifikácia parciel. Nie je teda správny záver
súdu, že takto bol pozemok označený len pre účely jeho identifikácie. Naopak je zrejmé, že úmyslom
darkyne bolo darovať tento ideálny podiel na celom pozemku, identifikácia parciel bola uvedená len pre
účely jeho identifikácie podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností. Súd teda zamieňa úmysel prevodu s
identifikáciou predmetu zmluvy. Nesprávny je tiež záver súdu o tom, že parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X boli
reálne vydelené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Žiadny relevantným dôkazom v konaní
nebolo preukázané, že by k vyčleneniu týchto pozemkov z pôvodnej lúky malo dôjsť geometrickým
plánom alebo aspoň reálnym zameraním v prírode. Aj z geometrického plánu priloženého k žalobe
jednoznačne vyplýva, že k reálnemu vyčleneniu týchto pozemkov nedošlo, pretože výmery a ani hranice
pozemkov nekorešpondovali so skutočným stavom. K reálnemu vyčleneniu pozemkov mohlo dôjsť len
vypracovaním geometrického plánu pri právnom úkone alebo pri technicko-hospodárskom mapovaní.
Je zrejmé, že žiadny geometrický plán si vlastníci vypracovať nedali, vždy dochádzalo k prevodu alebo
prechodu ideálnych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré si to nevyžadovali. Technicko-hospodárske
mapovanie v okrese Brezno prebiehalo až v rokoch 1989 až 1990, teda po uzatvorení darovacej zmluvy.
Pokiaľ by súd mal prijať záver, že predmetom prevodu vlastníctva ideálneho podielu na nehnuteľnostiach
mali byť len jeho reálne vyčlenené časti, musel by mať preukázané, že k takémuto reálnemu vyčleneniu
skutočne došlo a bolo by to možné preukázať len reálnymi technickými podkladmi. Takýto dôkaz v
konaní prezentovaný nebol, a preto záver súdu o reálnom vyčlenení akýchsi častí pozemku nemôže
vyplývať z vykonaného dokazovania. Pokiaľ v roku 1987 došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 1-ice k pozemku parc. pzkn XXXX - lúka o výmere XXXX m2 na žalobcu, potom v
dedičskom konaní po W. M., vedenom pod zn. D/248/91 mohol byť predmetom dedenia len druhý ideálny
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ice vedený v pzkn zápisnici č. XXXXX pod B1/a vedený ešte na
meno V. M.. Tento podiel poručiteľka W. M. nadobudla na základe rozhodnutia o dedičstve zo dňa 14.
03. 1969 zn. D 36/69-6. Dedičia po W. M. W. M. a F. W. tak mohli v dedičstve po poručiteľke W. M.
nadobudnúť len podiel každý vo veľkosti 1-iny k celku.

3. Uvádza, že pri prejednaní dedičstva musel mať notár vedomosť o obsahu rozhodnutia o dedičstve
D 36/69-6 zo dňa 14. 03. 1969 po poručiteľovi V. M., zo zápisnice č. XXXXX pre k. ú. Z., ktorú musel
mať notár k dispozícii, vyplýva, že žiadny záznam o zmene uskutočnený rozhodnutím o dedičstve
D 36/69-6 nie je v pozemkovej knihe vykonaný. V roku 1969 sa už záznamy do pozemkovej knihy
nezapisovali, od roku 1964 bola vedená evidencia nehnuteľností. Vždy sa však v poznámke vyznačilo,
že k akejsi zmene došlo. Takáto poznámka je v zápisnici z pozemkovej knihy pre k. ú. Z. č. XXXXX len v
súvislosti s registrovanou darovacou zmluvou č. RI XXX/XX a zmena vykonaná dedičským rozhodnutím
D/36/69 je tiež uvedená len v poznámke. Za podstatné považuje, že rovnaká poznámka je napísaná
aj na hornej časti rozhodnutia o dedičstve D 36/69-6 zo 14. 03. 1989. Napriek tomu pri rozhodovaní o
dedičstve konajúci notár vykonané zmeny vyplývajúce z darovacej zmluvy č. RI XXX/XX nezohľadnil a
do dedičstva pojal celú pozemnoknižnú parcelu č. XXXX. Práve tieto skutočnosti, ktoré sa odzrkadľovali
aj pri vykonávaní ROEP v kat. úz. Z., viedli žalobcu k podaniu žaloby. Pokiaľ by súd riadne zistil skutkový
stav, nemohol prijať záver, že časť parcely pzkn č. XXXX bola reálne vydelená ako pozemky parc. EN
č. XXXX/X a č. XXXX/X.



4. Pokiaľ súd sa pri rozhodnutí opiera aj o rozhodnutie MNV z 10. 07. 1988, toto v žiadnej časti svojho
textu nehovorí o reálnom vydelení parciel EN č. XXXX/X a XXXX/X z parc. č. XXXX. Podľa § 490 ods. 2,
veta tretia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 1983 do 30. 06. 1988 bol potrebný súhlas
Národného výboru na zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve a na zmluvu o prevode
alebo prenájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku. Pokiaľ by bol správny záver prvoinštančného
súdu o vyčlenení uvedených parciel, nebol dôvod na udelenie súhlasu s ich prevodom, pretože už
nemali charakter poľnohospodárskeho pozemku tak, ako je tento pozemok zapísaný v pozemkovej knihe
pod PZKN parc. č. XXXX. Šlo by o reálne vydelený stavebný pozemok a záhradu. Uvedené pozemky
teda neboli reálne vydelené z parc. č. XXXX, mali charakter lúky v súlade so zápisom v pozemkovej
knihe, šlo teda o poľnohospodársky pozemok , na prevod ktorého musel byť udelený súhlas. Ako si
konajúci úradník vysvetlil darovaciu zmluvu, bola jeho vec, nemohol však nahrádzať vôľu účastníkov
darovacej zmluvy svojím rozhodnutím. Záver súdu, že v rovnakom zmysle si darovaciu zmluvu vysvetlil
aj registrujúci notár a takto ju zapísal, nepovažuje za preukázaný vykonaným dokazovaním. Ako si
zmluvu vysvetľoval notár z rozhodnutia o registrácii, zistiť nemožno. Pokyn na zápis do evidencie
nehnuteľností už bol vydaný v súlade so súhlasom s prevodom pozemkov vydaným MSNV Brezno.
Geodézia spravujúca evidenciu nehnuteľností potom registrovanú zmluvu zapísala v tom zmysle, ako
bol vydaný súhlas s prevodom pozemkov MSNV Brezno. Inú časť bez tohto súhlasu na žalobcu zapísať
nemohol. Okrem toho zvyšná časť pozemku č. XXXX nebola zapísaná v evidencii nehnuteľností,
ale v pozemkovej knihe, ktorú viedlo a spravovalo štátne notárstvo. Po 01. 04. 1969 však už zápisy
nevykonávalo, vykonávalo len poznámky. Poznámka bola do príslušnej zložky pozemkovej knihy aj
zapísaná. Pokiaľ by došlo k prevodu už reálne vydelených častí pozemkov, nebol by na to dôvod. Z
tohto konania možno naopak dovodiť, že si darovaciu zmluvu vysvetľoval tak, že došlo k prevodu celého
ideálneho podielu vo veľkosti 1-ice na pozemku parc. pzkn. č. XXXX na obdarovaného, teda žalobcu.
Pokiaľ by teda súd, ktorý konal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a mal povinnosť podľa §
120 ods. 3 náležite zistiť skutkový stav veci a prípadne vykonať dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci, bol by
zistil skutkový stav veci tak, že pozemky parc. EN č. XXXX/X a XXXX/X boli v roku 1987 vedené len v
evidenčných listoch evidencie nehnuteľností, ktoré nepreukazovali ani vlastnícke vzťahy a ani jej reálne
vyčlenenie z pozemnoknižnej parcely, ku ktorej v skutočnosti patrili. Záver o reálnom vydelení týchto
pozemkov z pôvodnej pozmenoknižnej parcely č. XXXX pre kat. úz. Z. preto súd prijal bez akéhokoľvek
reálneho podkladu a najmä bez vykonania dokazovania v tomto smere. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a podľa toho rozhodne aj o trovách
konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje
potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasí s výkladom
žalobcu ohľadne prejavu vôle darcu, tieto označila za účelové tvrdenia, ktoré nemajú oporu ani vo výroku
darovacej zmluvy a nemajú oporu ani v ďalších listinných dôkazoch, ktoré boli v rámci dokazovania na
súde prvej inštancie vykonané. Predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že parc. č. XXXX/X a XXXX/
X boli v čase uzavretia darovacej zmluvy evidované v príslušnej kultúre a aj vyššie uvedených výmerách
v evidencii nehnuteľností. Z poznámok uvedených na identifikácii parciel je zrejmé, že parcely boli reálne
vydelené, boli im pridelené evidenčné čísla, a preto v tom čase mohli byť samostatným predmetom
prevodu. V konečnom dôsledku o určitosti a zrozumiteľnosti vôle darkyne a obdarovaného svedčia aj
ďalšie ich listiny, ktorými je okrem identifikácii parciel aj rozhodnutie MSNV, ktorým bol udelený súhlas
na prevod nehnuteľností a dotazník s čestným vyhlásením, ktoré podpísali účastníci darovacej zmluvy.
Je nesporné čo bolo predmetom darovacej zmluvy a rovnako je nesporné, že žalobca až do podania
žaloby s takýmto skutkovým a právnym stavom súhlasil. Žalobca preukázateľne nikdy nenadobudol
vyššie uvedenou darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel 1-ice z celej pôvodnej parcele č. XXXX.
Spoluvlastnícky podiel nadobudol len k rodinnému domu a pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X,
čo nepochybne vyplýva z prejavu vôle darkyne a obdarovaného na darovacej zmluve, konkrétne čl. 1
darovacej zmluvy.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
prejednal vec v medziach daných odvolaním podľa § 380 CSP v rozsahu určenom ust. § 379 CSP bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil



skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza :

7. Žalobca ako odvolacie dôvody označil nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ako
aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Ako je zrejmé z obsahu spisu, okresný
súd konal o pripustenej zmene žaloby podľa uznesenia č. k. 4C/405/2012-82 z 12. februára 2016 tak,
že petit znel : „I. Navrhovateľ je spoluvlastníkom pozemku v kat. úz. Z., obec Z., okres Z., parc. E-
KN č. XXXXX - TTP o výmere XXXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v podiele XXXX/XXXX. II.
Odporkyňa je spoluvlastníčkou pozemku v kat. úz. Z., obec Z., okres Z., parc. E-KN č. XXXXX - TTP o
výmere XXXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v podiele XXXX/XXXX." Žalobca si dal v súvislosti s
iným konaním vedeným na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/200/2009 o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vypracovať geometrický plán za účelom reálneho rozdelenia pozemkov
parc. E - KN č. XXXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2. Uviedol pritom, že parc. E - KN
č. XXXXX zodpovedá pôvodnej pzkn. parc. č. XXXX. Pri skutočnom zameraní v prírode bolo zistené,
že presná výmera pôvodnej parcely č. XXXX, teda súčasnej parcely E - KN č. XXXXX je XXXX m2,
pri podiele 3-ín k celku by tak žalobcovi pripadala do jeho vlastníctva výmera XXXX m2 a žalovanej by
pri jej podiele 1-ina k celku pripadala výmera XXXX m2. Z dôvodu prepisu pozemkov pod stavbami vo
výlučnom vlastníctve žalobcu boli na neho, ako na výlučného vlastníka zapísané v KN na LV č. XXXX
v k. ú. Z. pozemky parc. CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a XXXX/X -
TTPP vo výmere XXXX m2. Z vypracovaného geometrického plánu tiež vyplýva, že do pozemkov reg. C
parc. č. XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere XXXX m2 bola z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XXXX
terajšej E - KN č. XXXXX začlenená časť o výmere XXXX m2. Žalobca teda tvrdí, že je spoluvlastníkom
uvedeného pozemku (v zmysle pripustenej zmeny žaloby, ako bolo uvedené vyššie na základe toho, že
darovacou zmluvou registrovanou pod č. RI XXX/XX nadobudol do svojho vlastníctva ideálny podiel 1-
ici k celku pozemku parc. pzkn č. XXXX zapísaného v pzkn zápisnici č. XXXXX na základe darovania
od svojej matky W. M.. Potom v dedičskom konaní po poručiteľke W. M. pod zn. D 248/91 rozhodnutie
zo dňa 30. 04. 1991, v ktorom boli prejednané viaceré nehnuteľnosti a spolu s nimi aj pozemok parc.
pozemnoknižné číslo č. XXXX podľa pozemnoknižnej zápisnice č. XXXXX bol nesprávne zahrnutý aj
podiel patriaci už vlastnícky žalobcovi v rozsahu 1-ice, čím sa stalo, že nesprávne bol určený ako
žalobcovi, tak aj právnej predchodkyni žalovanej dedičský podiel z uvedenej parcely v rozsahu 1-ice,
hoci podľa tvrdenia žalobcu vzhľadom na uvedenú darovaciu zmluvu má byť žalobca spoluvlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti v podiele 3-ín a žalovaná v podiele 1-iny.

8. V zmysle takto zmeneného petitu žaloby potom správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie
na zistenie, čo bolo predmetom darovacej zmluvy, ktorou matka žalobcu a právnej predchodkyne
žalovanej darovala určité nehnuteľnosti žalobcovi. Z existujúcich dôkazov, z ktorých vychádzal aj súd
prvej inštancie je zistené, že dňa 30. 07. 1987 bolo štátnemu notárstvu Banská Bystrica doručené
podanie - návrh darujúcej W. M. na registráciu darovacej zmluvy zo dňa 07. 07. 1987. Z identifikácie
parciel zo dňa 04. 05. 1987 pod č. XXX-XX-XXX-XX je zistený stav podľa pozemkovej knihy - listiny
v kat. úz. Z., pzn. vl. XXXXX, parc. č. XXXX druh pozemku lúka o výmere XX árov, XX m2 (A - stav
podľa pozemkovej knihy - listiny ) a v bode B - stav v evidencii nehnuteľností parc. č. XXXX/X ako druh
pozemku sa uvádza Z.PL. výmera XX árov, XX m2 ako užívateľ uvedená vdova W. M. v podiele 1-ice a
W. M. rovnako v podiele 1/2 -ice, rovnako parc. č. XXXX/X druh kultúry záhrady o výmere XX árov, XX
m2. K tomu je zapísaná poznámka parc. EN XXXX/X a XXXX/X sú časťou pzkn parc. XXXX v prírode
reálne vydelené. Zbytok pzkn parcely je zlúčený do honu V. Z..

9. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (RI XXX/XX) uzavretej medzi darujúcou
W. M. a W. M. ako obdarovaným z bodu 1. je zistené, že „darujúca matka daruje ideálny podiel k
nehnuteľnosti v 1-ici vedený v pzkn k. ú. Z. na č. záp. XXXXX pod A I. r.č. X p. č. XXXX pôvodne
lúka o výmere XX árov, XX m2 pod BR.č.X/b spolu s ideálnym podielom 1-ice k rodinnému domu č.
XX s príslušenstvom, ktoré sú nehnuteľnosti označené v identifikácii parciel. SG B. Bystrica kat. úz.
Z. ako parc. č. EN XXXX/X zastavaná plocha s rodinným domom čs XX o výmere XXX m2 a parc. č.
EN XXXX/X záhrada o výmere XXXX m2 a obdarovaný tento dar - ideálny podiel v 1-ici k predmetným
nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu s príslušenstvom a s pozemkom s vďakou prijíma.
Predmetom daru je ideálny podiel v 1-ici k rodinnému domu, pozemkom, vonkajším úpravám, vonkajším
stavbám neslúžiacim osobnej potrebe a trvalým porastom“. Ďalej sa uvádza: „poznamenáva sa, že
obdarovaný je už spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností v 1-ici, a to titulom dedenia ŠN Banská
Bystrica po nebohom V. M. pod č.k. D 36/69 zo dňa 14. 03. 1969 a po registrácii tejto zmluvy sa stane



obdarovaný výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností“. Hodnota daru s poukazom na znalecký
posudok bola uvedená za polovicu darovaných nehnuteľností 71.714,50 Kčs.

10. Vzhľadom na vyššie citovaný text odvolací súd síce uznáva, že prvá veta čl. 1. uvedenej darovacej
zmluvy môže navodiť dojem, že darovaná bola 1-ica pozemku č. XXXX o výmere XX árov, XX.m2,
s poukazom však na ďalší text uvedenej darovacej zmluvy - konkrétne ods. 2 a ods. 3 čl. 1. však je
zrejmé, že úmyslom darovanej bolo darovať polovicu rodinného domu spolu s príslušnými vedľajšími
stavbami neslúžiacimi osobnej spotrebe a parc. č. XXXX/X a XXXX/X, lebo len k týmto sa mohol
obdarovaný stať po registrácii tejto zmluvy výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností tak, ako
sa to uvádza v ods. 3. Takýmto spôsobom si to vyložil aj MSNV Brezno v rozhodnutí č. B.-XXXX/XX
z 10. 07. 1987, rovnako tomu nasvedčuje aj znalecký posudok vypracovaný za týmto účelom, ktorý
sa uvádza v uvedenej darovacej zmluve, a ktorý pri výpočte ceny nehnuteľností sa zaoberá výlučne
pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Rovnako tomu nasvedčuje aj v spise Štátneho notárstva
nachádzajúci sa dotazník a čestné vyhlásenie, podľa ktorého „nehnuteľnosti sú vedené v pozemkovej
knihe k. ú. Z. v zápisnici č. XXXXX, parc. č. XXXX lúka, po vykonaní identifikácie parciel č. EN XXXX/
X, zastavaná plocha o výmere XXX m2, EN XXXX/X, záhrada o výmere XXXX m2“. Pokiaľ z takto
uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že predmetom darovania nebola celá polovica
pôvodnej parcely č. XXXX o výmere XXXX m2, že z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca
prijal dar, a to rodinný dom s príslušenstvom a pozemkom, netýkala sa pôvodnej parcely, ale len 1-
ice par. č. XXXX/X a XXXX/X, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí a považuje ho za správny a
vyplývajúci z vykonaného dokazovania, z predložených písomných dôkazov tak, ako tieto vyhodnotil súd
prvej inštancie. Pokiaľ v odvolaní žalobca tieto skutkové závery a z neho vyplývajúce právne posúdenie
(najmä v ods. 32. napadnutého rozsudku) považuje za nesprávne a vytýka súdu, že si zamieňal úmysel
prevodu s identifikáciou predmetu zmluvy, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne jasne
a zrozumiteľne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o tom, čo bolo, resp. čo nebolo
predmetom dotknutej darovacej zmluvy. Súd nie je povinný stotožniť sa s výkladom, ktorý má na danú
vec sporová strana, svoje argumenty musí riadne odôvodniť, čo podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto
prípade súd prvej inštancie aj splnil a svoje závery dostatočne vysvetlil a vyargumentoval. Pokiaľ vytýka
odvolateľ, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané reálne vyčlenenie pozemkov - parc. č. XXXX/
X a č. XXXX/X riadnymi existujúcimi technickými podkladmi, odvolací súd uvádza, že toto ani nebolo
predmetom konania, z celého dokazovania a existujúcich dôkazov je však zrejmé, že aj keď nedošlo k
uvádzanému vyčleneniu uvedených častí pozemkov vyplynulo, že už od počiatku - teda od darovacej
zmluvy je nepochybné, že k reálnemu odčleneniu týchto dvoch pozemkov z parc. č. XXXX došlo, čo
sa prejavilo aj v ďalších právnych úkonoch (darovacia zmluva, rozhodnutie MSNV, znalecký posudok).
Preto táto námietka nemohla mať žiadny vplyv na správnosť uvedeného rozhodnutia.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie za spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku, nebol zistený ani dôvod na jeho zrušenie, a preto odvolací súd s poukazom na
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).