Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/287/2013 z 28. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. januára 2014, sp. zn. 11CoE/287/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4204123442.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/287/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4204123442.1 | 2014-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6eace5e-94b0-4596-b031-95a070cbe426 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4204123442.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/287/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204123442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4204123442.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: G. H., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, o vymoženie sumy 612,10 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/655/2004 a u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 125/2007, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 8Er/655/2004-19 zo dňa 20. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil s tým,
že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ust. § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ust. § 57 ods. 1
písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 22 ods. 2,
§ 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným
titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 1773/2004, NZ 64440/2004 spísaná notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 13. 08. 2004. Zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 04. 02.
2004 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo i splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e/ OSP alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva.

Konštatoval, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, bolo koncipované široko a
všeobecne a bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom
zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte
záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“
dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše
nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže
realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia
dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení



neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

Poukázal na ust.§ 22 ods. 2 a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého
konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho vzťahu vedeli.

Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré
uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre
osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.

O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu
zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade
s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil,
že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné
zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je
priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod
zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.



Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na
vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého
stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil
a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 20. 09. 2013 potvrdil ako vo výroku
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa udelil dňa 24. 11. 2004 súdnemu exekútorovi
Ing. Bc. Karolovi Nagymu poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to
notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 1773/2004, NZ
64440/2004 dňa 13. 08. 2004. Návrhom zo dňa 07. 06. 2007 oprávnený požiadal o zmenu súdneho
exekútora z Ing. Bc. Karola Nagyho na JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu sa písomne dňa 22. 01.
2007 vyjadril súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy a uviedol, že súhlasí so zmenou súdneho exekútora.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 8Er/655/2004-13 zo dňa 18. 06. 2007 vyhovel návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
a súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagymu nepriznal trovy exekúcie. Podaním zo dňa 21. 09.
2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý informoval súd o jeho pomere k spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (oprávnenému). Dňa 20. 09. 2013 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil s tým, že o náhrade
trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.



Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.
08 .2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 13. 08. 2004 spísanú notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 1773/2004, NZ 64440/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 04. 02. 2004) uznal
dlh voči oprávnenej osobe v sume 23.367,-- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 19.440,-- Sk,
ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 17. 04. 2004 do zaplatenia a celý
dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 04. 02. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na
to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje
na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou
obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je
v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný
právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica
musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného
sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas
povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä
vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 04. 02. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený



súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t.j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v
zmluve o úvere zo dňa 04. 02. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 04. 02. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 04. 02. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 13. 08.
2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/
OSP) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu
oprávneného obsiahnutého v podanom odvolaní súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala
možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané
oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12
zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon (C-243/08), rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten (C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,



či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak
to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie
je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo
možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP. V zmysle ust. § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.