{"guid": "354b175a-1bcc-4c4e-9f7c-ec66780bb700:a9e02a88-7b61-4647-88d9-7a33898e860d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1", "spisova_znacka": "18Co/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/59/2018 z 10. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. júla 2018, sp. zn. 18Co/59/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1", "identifikacne_cislo": "8214208658", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2018-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9e02a88-7b61-4647-88d9-7a33898e860d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/59/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208658
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214208658.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: Y. O., S. M. M.
XX, XXX XX S., právne zastúpenej: JUDr. Viera Muliková, advokátka so sídlom Stöcklova 21, 085 01
Bardejov, proti odporcovi: M. Q., S. XXX XX B. XXX, o návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej
matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/289/2014-376 zo dňa
23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti splatnosti sumy 300 eur, vo výroku IV. vo výške mesačných
splátok a  vo výroku V.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
na zabezpečenie výživy dieťaťa vo výške 925 eur jednorázovo a konanie v časti o určenie výživného
navrhovateľke v časti prevyšujúcej sumu 200 eur mesačne, výrokom II. uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške
300 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. uložil odporcovi povinnosť prispievať
navrhovateľke príspevkom na výživu nevydatej matky vo výške 200 eur mesačne za obdobie od
17.12.2014 do 17.12.2016, výrokom IV. nedoplatok na príspevku na výživu nevydatej matky za uvedené
obdobie vo výške 4 400 eur uložil odporcovi povinnosť splatiť mesačnými splátkami vo výške 200 eur a
výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka si návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2014
uplatnila voči odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu od 01.12.2014 do 01.12.2016 mesačne sumou
350 eur, zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť uhradiť jej náklady spojené s tehotenstvom vo výške
300 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo stykov, ktoré udržiavala s odporcom v júli 2014 otehotnela a
čakajú spolu dieťa. V septembri 2014 odporca zmenil názor a prestal o ňu, ako aj o dieťa javiť záujem
a odmietol ju podporovať.

3. Keďže v priebehu súdneho konania zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy na zabezpečenie výživy
dieťaťa vo výške 925 eur jednorázovo a konanie v časti prevyšujúcej sumu 200 eur mesačne späť, súd
prvej inštancie postupom podľa § 29 CMP v uvedenej časti konanie zastavil.

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je po
čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu dôvodný, a preto vyhovel jej návrhu v časti o zaplatenie príspevku
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom vo výške 300 eur, ako aj v časti povinnosti prispievať na jej



výživu ako nevydatej matke sumou 200 eur mesačne, a to za obdobie od 07.12.2014 do 07.12.2016. Pri
určení výživného prihliadal jednak na oprávnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Vynaložené náklady navrhovateľky boli v konaní preukázané jednak jej
výsluchom, ako aj predloženými listinami, ktoré odporca nespochybnil. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti
a majetkové pomery odporcu, poukázal na tú skutočnosť, že samotný odporca počas tehotenstva
prispieval na jej výživu sumou 2 x po 200 eur. Z uvedeného mal za to, že v tom čase zodpovedalo
jeho možnostiam a schopnostiam prispievať na jej výživu sumou 200 eur, pričom samotný odporca na
poslednom pojednávaní nárok navrhovateľky po čiastočnom späťvzatí uznal v plnom rozsahu. Pred
uvedeným uznaním síce spochybňoval svoje možnosti prispievať na výživu navrhovateľky uvedenou
sumou, v tomto prípade však súd poukázal na to, že ukončenie pracovného pomeru dohodou so
spoločnosťou X. D., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, a aj zánik uvedenej spoločnosti
zlúčením, pričom sa nestal spoločníkom nástupníckej spoločnosti vyhodnotil podľa § 75 ods. 1 zákona
o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Preto návrhu na určenie
výživného vo vyššie uvedenej výške vyhovel. Keďže navrhovateľka požadovala príspevok na výživu
za obdobie dvoch rokov, dlžné výživné by predstavovalo sumu 4 800 eur. Z uvedenej sumy však súd
odpočítal sumu 400 eur, ktorou odporca prispel na výživu navrhovateľky počas jej tehotenstva, teda
za obdobie dvoch rokov predstavuje dlžné výživné po odpočítaní uhradenej čiastky 4 400 eur. Pokiaľ
navrhovateľka žiadala platbu od odporcu v sume 400 eur nezapočítať, keďže sa malo jednať o výživné za
mesiace september a október 2014 a navrhovateľka si uplatňuje výživné za obdobie od decembra 2014
do decembra 2016 uviedol, že v zmysle ust. § 74 ods. 1 zákona o rodine je odporca povinný prispievať na
výživu nevydatej matke najdlhšie za dobu dvoch rokov. Ak by súd uvedený príspevok vo výške 400 eur
nezohľadnil, fakticky by to znamenalo, že prispieval navrhovateľke v rozsahu 26 mesiacov, čo by bolo v
rozpore s ust. § 74 ods. 1 zákona o rodine. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s aktuálnou pracovnou
zmluvou odporcu mal za to, že je dôvodné umožniť odporcovi splatiť dlžné výživné v splátkach. Odporca
navrhoval splátky po 10 eur mesačne, čo by znamenalo, že dlžné výživné by splácal takmer 37 rokov, čo
súd absolútne nepovažoval za primeranú dobu na splnenie záväzku. Preto určil výšku splátky dlžného
výživného po 200 eur, teda vo výške priznaného mesačného výživného.

5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil postupom podľa § 52 CMP.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby súd
prehodnotil sumu, ktorú bude povinný navrhovateľke platiť, nakoľko z jeho momentálnych príjmov to
možné nie je. V dôvodoch odvolania uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu v Bardejove
je povinný prispievať na výživu maloletých dcér sumou vo výške 350 eur. Aktívne sa snažil nájsť
zamestnanie adekvátne jeho zdravotnému stavu a od 13.01.2018 je zamestnaný v spoločnosti X. O.,
O..U..L.., o čom predložil pracovnú zmluvu ako dôkaz. Jeho mzda je 510 eur netto, z ktorej vo výške
350 eur uhrádza výživné na maloleté dcéry, teda mu zostáva momentálne zo mzdy suma 160 eur na
úhradu základných životných nákladov.

7. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že odporca bol prijatý do pracovného pomeru ako vodič
nákladného automobilu s náplňou práce: vedenie nákladného motorového vozidla, preprava tovaru
vrátane prepravy nebezpečných vecí, manuálne práce pri nakládke a vykládke tovaru, spolupráca s
colnými úradmi a špeditérskymi firmami pri preclievaní tovaru.

8. Zo zápisnice o jeho výsluchu na č.l. 393 vyplýva, že uznáva sumu 300 eur ako príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky, ako aj sumu 200 eur mesačného
výživného za obdobie od decembra 2014 do decembra 2016, avšak vzhľadom na svoju aktuálnu
finančnú situáciu nie je schopný priznané výživné splatiť v mesačných splátkach. Preto podáva odvolanie
proti výroku II. ohľadom splatnosti priznanej sumy, ako aj voči výroku IV. v časti výšky mesačnej splátky.

9. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ bolo zo strany odporcu prezentované, zhoršenie
jeho majetkových pomerov je prekvapujúce, že k takejto rapídnej zmene došlo potom, ako bolo z
jej strany iniciované konanie pred súdom. Navrhovateľka s odporcom určité obdobie pred začatím
súdneho konania žila v spoločnej domácnosti a bola plne oboznámená s jeho finančnou situáciou,
majetkovými pomermi, ako aj zdravotnými problémami. Odporca v tom čase podnikal, bol sebestačný
a finančne zabezpečený a ako sám prehlásil otázka financií u neho nikdy nebola problém. Odporca
v priebehu konania sa postupne začal zbavovať svojho majetku, spoločnosť X. D. O..U..L.., v ktorej



odporca vystupoval ako jediný spoločník a konateľ zanikla zlúčením z údajného vykazovania straty v
podnikaní napriek tomu, že z účtovnej závierky k 31.12.2015 táto disponovala zásobami v rozsahu 50
535 eur. Na podporu záveru poukázala na viaceré operácie odporcu uskutočnené v priebehu súdneho
konania v súvislosti s predajom hodnotnejšieho majetku, či už v súvislosti s podnikaním spoločnosti
alebo v súvislosti s jeho osobným majetkom. Vzhľadom k tomu, že predmetné súdne konanie týkajúce sa
uspokojenia nárokov navrhovateľky v spojení s tehotenstvom a pôrodom ako nevydatej matky trvá vyše
troch rokov, počas ktorých mal odporca dostatok času pripraviť sa na plnenie záväzku, považujú návrh
odporcu za absolútne nehospodárny a odporujúci dobrým mravom. Vo vzťahu k jeho terajším finančným
pomerom uviedla, že tieto považujú za nereálne a účelové. Vyplýva to už len zo samotného zdôvodnenia
odvolania, ktorý uvádza, že zo súčasného príjmu 510 eur po úhrade bežného výživného na maloleté
dcéry vo výške 350 eur vynakladá mesačne na živobytie 160 eur. Je len ťažko uveriteľné, aby dospelý
človek zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy uskutočňujúci cesty po celom Slovensku aj mimo jeho
územia mesačne uspokojuje svoje potreby, či už v súvislosti s bývaním, cestovným, stravným, ošatením,
v neposlednom rade v súvislosti so zdravotnými problémami čiastkou 160 eur. Pri referovaní svojich
aktuálnych pomerov opomenul uviesť ďalšiu významnú zložku svojho príjmu, a to cestovné náhrady,
ktoré musia byť odporcovi v zmysle Zákonníka práca pravidelne vyplácané v nemalej čiastke.

10.  Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 65 a § 67 CMP preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu dôvodné nie je a rozsudok ako vecne správny v súlade
s ust. § 387 CSP potvrdil.

11.  Odporca podal odvolanie len pokiaľ ide o lehotu splatnosti jednorazového príspevku a výšky splátok
dlžného výživného pre navrhovateľku ako nevydatú matku s odôvodnením, že jeho súčasný príjem mu
neumožňuje tieto nároky navrhovateľky uhradiť vo výške a lehote splatnosti určenej súdom.

12.  Odporca v priebehu súdneho konania bol najprv zamestnaný v spoločnosti X. D. O..U..L.., v ktorej
bol jediným spoločníkom a konateľom, a preto súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že
ukončenie pomeru dohodou z dôvodu zlúčenia uvedenej spoločnosti, pričom sa nestal spoločníkom
spoločnosti nástupníckej je nutné považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého
dôvodu podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine. Následne vykonával zamestnanie v medzinárodnej, ako aj
tuzemskej kamiónovej doprave. Z uvedeného vyplýva, že odporca okrem príjmu z pracovného pomeru
disponuje aj ďalšou príjmovou vložkou pozostávajúcich z cestovných náhrad.

13.  Podľa § 4 ods. 1 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu
alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území
Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej
zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie
však za jeden mesiac.
14. Podľa § 4 ods. 2 Z.z. o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným
týmto zákonom.

15. Podľa § 5 ods. 1 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny
deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v
závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je
rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.



16.  Z vyššie uvedených zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že zamestnávatelia odporcu v prípade
vyslania na pracovnú cestu mu uhrádzali cestovné náklady podľa § 4 a nasl. zákona č. 283/2002 Z.z.,
pozostávajúcich z náhrady stravného, ubytovania, ako aj preukázaných cestovných výdavkov.

17.  Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady, vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho
fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca,
výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa  § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktorá nemá charakter mzdy.

18.  Uvedené ustanovenie o zložkách mzdy a čo sa za mzdu nepovažuje slúži pre účely výpočtu
priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 133 a § 134 Zákonníka práce a nie pre
účely zisťovania príjmu osoby povinnej platiť výživné. Zákon o rodine ukladá súdu v § 62 a § 75
prihliadať na celkové majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z dosahovaného
zárobku v zamestnaní alebo iného príjmu povinnej osoby. I keby odporca nepracoval, musel by
súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potenciálne možnosti takejto osoby.
Nakoľko odporca v rozhodnom období, ako aj v súčasnosti s poukazom na svoju pracovnú pozíciu
okrem príjmu z pracovného pomeru disponoval aj finančnými prostriedkami z vyplácaných cestovných
náhrad, ktorých výška podľa znalosti odvolacieho súdu známe z jeho činnosti predstavuje podstatnú
časť príjmu povinných osôb na uvedenej pracovnej pozícii, bol správny právny záver súdu prvej
inštancie, že majetkové, ako aj príjmové pomery odporcu tomuto umožňujú uplatnené a priznané nároky
navrhovateľky uhradiť vo výške a v lehotách splatnosti uvedených vo výroku rozhodnutia.

19.  O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP.

20.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/289/2014", "guid": "4e53818a-d816-4c17-b677-5fa12b63a8fc:7555f386-62fc-4996-8351-ef5ee3891cd2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}