Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/337/2016 z 30. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 41CoE/337/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6615213754.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/337/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6615213754.1 | 2016-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 9a ods. 1 EP, § 230 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db36fc59-f5f3-48de-95de-7f974db939ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615213754.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/337/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213754
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615213754.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 22663/15, o vymoženie istiny 107,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/777/2015-15 zo dňa 28. októbra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/777/2015-15 zo dňa 28. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 8Er/777/2015-15 zo dňa 28. októbra 2015 exekučné konanie
vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp.zn. EX 22892/15 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04633/09 zo dňa 03.06.2009.
Lustráciou súd prvej inštancie zistil, že medzi tými istými účastníkmi a na podklade toho istého
exekučného titulu bolo na Okresnom súde Lučenec vedené exekučné konanie pod sp.zn. 6Er/871/2009,
v ktorom súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Er/871/2009-31 zo dňa 27.09.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/120/2010 zo dňa 30.03.2011 vyhlásil prebiehajúcu exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju.

3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu, u ktorého súd už raz konštatoval rozpor so zákonom, pre
ktorý bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Preto súd prvej inštancie exekučné
konanie zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámce zverenej právomoci, svojim postupom mu
odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný
súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného
poriadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v predmetnej exekučnej veci
okresný súd (exekučný súd) o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia



rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

5. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia §
251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie
je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata.
Poukázal na znenie ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Uviedol, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci, ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 14.03.2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04633/09 zo dňa
03.06.2009. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu 185,90 Eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením súd prvej
inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p..

9. K predmetnému spisu bol priložený aj spis vedený na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.
6Er/871/2009, z ktorého odvolací súd zistil, že v tomto konaní oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 04633/09 zo dňa
03.06.2009. Následne podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Uznesením č.k. 6Er/871/2009-31 zo dňa 27.09.2010 súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením č.k. 2CoE/120/2010-44 zo dňa 30.03.2011.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2011.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (predtým § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/).

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(predtým § 103 O.s.p.)



12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.)

13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.)

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní
oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1
CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP /predtým § 159 ods. 3 O.s.p./) patrí k procesným
podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata
spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje
možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne
uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom
konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v
prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (predtým §
251 ods. 4 O.s.p.) je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania.

18. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na
strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné
podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného
konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej
(litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230, predtým v §
159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata) a § 159, predtým § 83 O.s.p. (litispendencia). Posudzovanie negatívnych
procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci
stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa
§ 9a ods. 1 CSP (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného
sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom
konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o
zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov
hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto
prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však
dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie,
nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal
znovu.



19. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6Er/871/2009 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 8Er/777/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na
vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného
titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 6Er/871/2009 okresný súd exekúciu vedenú
na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 04633/09 zo dňa 03.06.2009 vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na
vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola
zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné
konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,
ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne
vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe
predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 161 ods. 2 CSP (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.), keď
predmetné exekučné konanie zastavil.

20. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.

21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

22. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).