{"guid": "3549f311-890d-4375-b84b-5dff459b61bb:c9621248-0ee9-4732-a9ad-33816aab8439", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1", "spisova_znacka": "11Co/357/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/357/2016 z 25. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. apríla 2017, sp. zn. 11Co/357/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1", "identifikacne_cislo": "7812202245", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniela Maštalířová", "sudca_id": 78, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mastalirova-78", "datum_vydania": "2017-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9621248-0ee9-4732-a9ad-33816aab8439", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/357/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne C. N., L.. X.X.XXXX,
J. G., C. XXX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Predná huta 18,
za účasti intervenienta na strane žalobkyne J. Š.P., L.. XX.X.XXXX, J. T., Y. XX, proti žalovanému M.
L., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXX, podnikajúcemu pod obchodným menom M. L. a spol., s miestom
podnikania V. XXX, IČO: 17 133351, zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Rožňava, Šafárikova
8, o zaplatenie 3.800,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 9C 118/2012-347 z 13. mája
2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

I.Odmieta odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

II. V ostatnej časti   p o t v r d z u j e  rozsudok.

III. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

IV. Náhradu trov odvolacieho konania intervenientovi na strane žalobkyne nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 3.502,64 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.771,81 € od 13.6.2012 do
zaplatenia a 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.730,83 € od 16.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 1.771,81 € s
9 % úrokmi z omeškania ročne od 15.2.2012 do zaplatenia, po rozšírení žaloby počas konania žiadala od
žalovaného zaplatenie sumy 3.800,- € s príslušenstvom (uznesením 9C 118/2012-312 z 12.4.2016 súd
zmenu žaloby pripustil podľa ust. § 95 O.s.p.) na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2010 uzavrela
so žalovaným ústnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať opravu - rekonštrukciu
kuchyne a kúpeľne v rodinnom dome na C. Č.. XXX E. G., pozostávajúcu z umiestnenia sprchovacieho
kúta, umývadla, vybetónovania podlahy a zníženia stropu v miestnosti užívanej ako kuchyňa - kúpeľňa.
Žalovaný dohodnuté práce vykonal v období od 17.10.2010 do 26.10.2010, za ktoré mu žalobkyňa
zaplatila celkom sumu 4.100,- €; práce však vykonal veľmi nekvalitne, preto žalobkyňa v záručnej dobe
uplatnila u žalovaného práva zo zodpovednosti za vady a žiadala ho o bezplatné odstránenie vád na
vodoinštalačnom potrubí a kanalizácii, vyhotovenie novej omietky stien a maľby a tiež opravu podlahy s
tým, že opakovane mu poskytla lehotu na odstránenie vád postupne do 30.9.2011 listom z 18.8.2011, do
10.11.2011 listom z 18.10.2011,  do 15.12.2011 listom z 23.11.2011 a do 6.2. 2012 listom z 19.1.2012,



avšak žalovaný v poskytnutých lehotách vady neodstránil, na výzvy žalobkyne nereagoval. Žalobkyňa
preto vady pokladala za neodstrániteľné a listom adresovaným žalovanému z 13.2.2012 uplatnila právo
na zrušenie zmluvy, a na základe zrušenej zmluvy žiadala žalovaného o vrátenie sumy 1.771,81 €
pozostávajúcej zo sumy 1.488 € zaplatenej mu za vykonané práce v kuchyni - kúpeľni nad rámec
peňažného príspevku poskytnutého jej ÚPSVaR v Rožňave na úpravu rodinného domu a sumy 283,81
€ za nedodanú záchodovú misu so splachovacou nádržou. K zmene žaloby počas konania žalobkyňa
pristúpila po realizovaní opravných prác v dome a z celého objemu prác vykonaných žalovaným (za
ktoré žalovanému zaplatila celkom sumu 4.100,- €), uznala za riadne vykonané práce týkajúce sa
stropu v sume 300,- € s tým, že všetky ostatné práce vykonané neodborne a nekvalitne so závadami a
nedostatkami diela, bola nútená dať odstrániť opätovným kompletným prerobením zhotoviteľom C. J. -
J., preto rozšírení žaloby sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 3.100,- € s prísl.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov I. X. a J. D., výsluchom
intervenientky na strane žalobkyne J. E., oboznámením predložených listinných dôkazov, nariadil
znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva - odhad cien stavebných prác a vykonal dôkaz znaleckým
posudkom č. 81/2014 z 22.7.2014 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné
stavby, odhad hodnoty stavebných prác W.. J. P.im a kontrolným znaleckým posudkom č. 33/2015 zo
4.11.2015 vypracovaným znalcom W.. K. D., G.. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 652, § 654 ods.
1, § 655 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o oprave alebo úprave veci v zmysle
§ 652 OZ, ktorá je jedným z druhov zmluvy o dielo a predmetom dojednania účastníkov bola úprava
veci, ktorou malo dôjsť k zmene vlastností miestností v rodinnom dome súp. č. 123 nachádzajúceho sa
na parcele T. O. Q. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 428 m2, v ktorom žalobkyňa býva
so súhlasom svojej dcéry J.y Štefanovej ako vlastníčky rodinného domu a pozemkov vedených na LV č.
XX v k. ú. G.. Rozsah úpravy rodinného domu bol medzi stranami dohodnutý vychádzajúc z rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave - komplexného posudku č. NN 2010/37152 z 24.9.2010,
podľa ktorého žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto je
odkázaná na úpravu rodinného domu, úpravu kúpeľne a WC, a to odstránenie vane, vymurovanie
sprchovacieho kúta s príslušenstvom, kúpu a osadenie protišmykovej dlažby v kúpeľni, kúpu a osadenia
bezbariérového WC a všetky práce s tým súvisiace, t.j. práce súvisiace s vnútornou kanalizáciou a
vodovodom, s plynovodom a dokončovacie práce - nátery, maľby a elektromontáže. Materiál a práce
v tomto rozsahu boli kompenzované z peňažného príspevku, ktorý žalobkyni bol priznaný rozhodnutím
ÚPSVaR v Rožňave č. NN2010/37113/105265 z 27.10.2010 vo výške 95 % ceny úpravy rodinného
domu vo vyššie vymenovanom rozsahu, t.j. v sume 2.330,01 €. Podľa predfaktúry a konečnej faktúry č.
11/10 vystavených žalovaným, celková cena úprav predstavovala sumu 2.452,64 €. Nad rámec úprav
rodinného domu kompenzovaných peňažným príspevkom v sume 2.330,01 € priznaným a vyplateným
žalobkyni Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, žalobkyňa a žalovaný sa dohodli aj na
úprave podlahy a stropu miestnosti užívanej ako kuchyňa a kúpeľňa za dohodnutú cenu 1.488,- €,
podľa rozpisu materiálu a ceny prác vyhotoveného žalovaným. Zhodnými tvrdeniami strán sporu mal
súd preukázané, že na tieto práce žalobkyňa pred začatím rekonštrukčných prác zaplatila žalovanému
zálohu 1.000,- € a po vykonaní prác dňa 6.12.2010 zaplatila žalovanému sumu 350,- €. Medzi stranami
bolo sporným zaplatenie sumy 138,- € žalobkyňou žalovanému, ktoré mu mala zaplatiť v hotovosti na
ulici v prítomnosti poštárky, avšak výsluchom svedkyne J. D. súd nemal preukázané zaplatenie sumy
138,- € žalobkyňou žalovanému, nakoľko svedkyňa túto skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdila.
Zhodnými tvrdeniami strán súd mal tiež preukázané, že žalovaný objednané stavebné práce vykonal
v období od 17.10.2010 do 26.10.2010, okrem dodania WC so splachovacím zariadením a prác
súvisiacich s jeho montážou v celkovej cene 238,81 €. Žalovaným tvrdená dohoda o kompenzácii
tejto sumy dodaním iného materiálu a prác žalobkyňou nebola potvrdená. Po vykonaní prác žalobkyňa
prvýkrát listom z 18.8.2011 písomne vytkla žalovanému vady a žiadala ho o ich odstránenie - opravu
vodoinštalačného potrubia a kanalizácie, vyhotovenie nových omietok stien a maľby a opravu podlahy
a žiadala o vrátenie sumy 283,80 € za nedodanú a nenainštalovanú záchodovú misu so splachovacou
nádržou. Žalobkyňa na odstránenie vytknutých vád poskytla žalovanému opakovane lehoty a pretože
žalovaný vytknuté vady neodstránil, pokladala vady za neodstrániteľné a uplatnila si právo na zrušenie
zmluvy písomnou formou listom doručovaným žalovanému 13.2.2012, prevzatie ktorého žalovaný vo
svojej výpovedi potvrdil. Súd uviedol, že podľa záverov znaleckých posudkov vyhotovených v konaní
W.. J. P. a W.. K. D., G.. žalovaný nevykonal ním realizované stavebné úpravy nekvalitne, okrem
povrchovej úpravy podlahy a výberu krytiny podlahy - PVC (čo vyplynulo zo znaleckého posudku znalca
W.. J.. P.). Poukázal na to, že predmetom znaleckého skúmania však nebolo zisťovanie správnosti



montáže vodovodného potrubia a odtoku odpadu do kanalizácie vybúraním stien a podlahy. Výpoveďou
vedľajšej účastníčky J.P. mal preukázané, že pri opravných prácach vykonávaných I. Ž. bolo zistené
nesprávne odvádzanie odpadu, ktorý nebol vyvedený do kanalizačného potrubia, ale bol napojený
do potrubia vedúceho do susednej miestnosti, preto sa voda zhromažďovala v podlahe susednej
miestnosti a následne po jej nazhromaždení došlo k premáčaniu steny stojacej oproti stene, v ktorej
bol inštalovaný vodovod. Súd vzal do úvahy výpoveď svedka I. X., ktorý uviedol, že v lete 2015
vykonával objednané opravné práce v dome pani Š., pričom jedine pri opravných prácach, odstránení
starej omietky a vybúraní podlahy bolo možné zistiť príčinu vád, a to či postup žalovaného pri montáži
vodovodu a kanalizácie bol správny. Svedok uviedol, že opravné práce spočívali v odstránení starej
podlahy v kuchyni, v ktorej bol pôvodne umiestnený aj sprchovací kút, vyhotovení novej vodovodnej
inštalácie a kanalizácie, potvrdil výskyt plesní v časti steny so sprchovacím kútom, nad obkladom,
odstránenie starej maľby, protiplesňový postrek a vyhotovenie novej omietky a novej maľby, že nové
vodovodné rúry uložil v podlahe a odpad vyviedol von z domu cez dvor do rúry, ktorá sa napája
na kanalizáciu. Aj keď svedok výslovne nepotvrdil, že počas opravných prác zistil nesprávny postup
žalovaného pri montáži vodovodu a kanalizácie, z uvedených skutočností súdu vyplynul záver, že pokiaľ
by práce boli vykonané správne, nebolo by potrebné ich vykonávať znovu za účelom odstránenia
vád vzniknutých po úpravách vykonaných žalovaným. Súd prihliadal aj na fotografickú dokumentáciu
tvoriacu prílohu znaleckého posudku vypracovaného W.. K. D., G.., L. T.  sú viditeľné premočené
steny v miestnosti kuchyne - kúpeľne a aj v samostatnom WC od podlahy vzostupne. Znalec ako
hlavnú príčinu premáčania stien uviedol vplyv podzemnej vody, ktorá križuje miestnosť -kuchyňu v
hĺbke 4 m pod zemou. Vzhľadom na to, že po vykonaní opravných prác týkajúcich sa podlahy, novej
montáže odtoku odpadu a vodovodu, sa premáčanie podlahy a stien už neprejavuje, pričom vplyv
podzemnej vody na nehnuteľnosť sa nezmenila, na základe uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že žalovaný nepoužil správny technologický postup pri úpravách podlahy, odvádzaní odpadu do
kanalizácie a montáže vodovodu, pokiaľ vykonal dohodnuté stavebné úpravy podľa pokynov žalobkyne
ako objednávateľa, ktorými došlo k naneseniu približne 7 cm hrubej betónovej vrstvy na pôvodnú
betónovú podlahu a k jej zakrytiu gumolitom, výmene pôvodného dreveného okna a dverí na plastové,
zníženiu stropu s použitím sadrokartónu a obloženiu steny kachličkovým obkladom, a pri užívaní takto
upravenej miestnosti ako kuchyne a kúpeľne sa vytvárala zvýšená vlhkosť a vznikli predpoklady pre vznik
plesní. V konaní nebolo preukázané, že na nevhodnosť týchto pokynov ohľadom realizácie stavebných
úprav žalovaný žalobkyňu upozornil. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru,
že je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za vzniknuté vady, pričom nie je rozhodujúce, či vady
vznikli nesprávnym výkonom stavebných úprav alebo vadnosťou materiálu použitého pri stavebných
úpravách. Po vykonaní stavebných úprav vznikli viaceré vady, ktoré podľa záverov znaleckých posudkov
boli odstrániteľné, žalovaný však vady neodstránil v lehotách opakovane mu poskytnutých zo strany
žalobkyne, preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa si dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy
v zmysle ust. § 655 ods. 1, § 48 ods. 1 OZ, ktoré bolo uplatnené v záručnej dobe. Súd konštatoval,
že podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa v záujme riadneho užívania miestnosti, bola
nútená pristúpiť k oprave vytýkaných vád na vlastné náklady, pričom z dôvodu premoknutia podlahy,
stien a plesní bolo potrebné žalovaným vykonané stavebné úpravy odstrániť v miestnosti kuchyňa -
kúpeľňa a aj v samostatnom WC, okrem prác a materiálov dodaných v súvislosti so znížením stropu.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.452,64 € na
základe faktúry č. 11/10 a sumu 1.350,- € bez faktúry, teda celkom sumu 3.802,64 € a zaplatenie sumy
138,- € žalobkyňa nepreukázala. Po odpočítaní sumy 300,- € zaplatenej za práce vykonané na úprave
stropu (ktorú žalobkyňa nežiadala vrátiť) súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.502,64 €
(3.802,64 - 300) titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy. Pretože žalovaný sa s plnením dlžnej sumy dostal do
omeškania, súd ho zaviazal podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom
znení zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v zákonnej výške zo sumy 1.771,81 € uplatnenej žalobou
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a zo sumy 1.730,83 € odo dňa nasledujúceho po
doručení uznesenia o pripustení zmeny (rozšírenia) žaloby žalovanému (jeho právnemu zástupcovi), až
do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadom istiny a
úrokov z omeškania súd žalobu považoval za nedôvodnú, preto v tejto časti ju zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania si súd vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

4. Rozsudok napadol žalovaný včas podaným odvolaním, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe



vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu, že vyhovel žalobe aj napriek vznesenej námietke premlčania v
časti rozšírenia žaloby o sumu 2.028,29 €, ktorú žalobkyňa uplatnila až písomným podaním z 8.3.2016,
doručeným súdu 10.3.2016, teda nepochybne po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, a zaviazal ho
k povinnosti peňažného plnenia z titulu uplatnenia práva žalobkyne zo zrušenej zmluvy v zmysle § 655
ods. 1 OZ v záručnej dobe. Citoval ustanovenia § 48 ods. 1, § 457 OZ, § 100 ods. 1, § 101 OZ, podľa
ktorých na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz. Uviedol, že v zmysle § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ich začiatok
je upravený odlišne a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba
s tým, že ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj
napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je
dvojročná a môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Uviedol,
že v súvislosti s touto skutočnosťou v priebehu súdneho konania poukazoval na premlčanie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Na základe uvedených
skutočností bol toho názoru, že nárok žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia voči
nemu v časti rozšírenej žaloby o sumu 2.028,29 € je premlčaný. Vytýkal súdu, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol v písomnom podaní z
24.3.2016 doručenom súdu 29.3.2016, a preto podľa žalovaného je napadnutý rozsudok pre nedostatok
odôvodnenia v danej časti nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že súd danú vec právne posúdil v zmysle
§ 655 ods. 1 OZ (citoval jeho znenie), avšak podľa aktuálnej judikatúry platne odstúpiť od zmluvy po
ukončení a odovzdaní diela už nie je možné, nakoľko zhotovením diela toto právo objednávateľa zaniká.
Imanentnou náležitosťou podanej žaloby je žalobný petit a v občianskom súdnom konaní je súd viazaný
návrhom na začatie konania (žalobou), a preto nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom
petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). V prípade žaloby o plnenie po odstúpení od zmluvy nastáva špecifická situácia.
Podľa ustálenej judikatúry totiž nie je možné bez ďalšieho žalovať o vrátenie plnenia druhú zmluvnú
stranu po odstúpení od zmluvy. To znamená, že pokiaľ v žalobnom návrhu nebude žalobca navrhovať,
aby aj jeho súd zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré mu pred odstúpením poskytol žalovaný, žaloba
nebude úspešná. Žalobkyňa mala písomným podaním z 13.2.2012 od uzavretej zmluvy odstúpiť, čím sa
zmluva od počiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej prijal.
Žalovaný preto vytýkal súdu, že sa nezaoberal tým, ako a v akom rozsahu vráti žalobkyňa plnenie od
neho prijaté, nakoľko predmetom zmluvy bol aj ním dodaný materiál, ako napr. sadrokartón, polystyrén,
elektrické káble, plastové okno, plastové dvere, stierka, farba, vaňa, gumolit, polystyrénové lišty, zárubňa
a iné, ktoré ostali vo vlastníctve žalobkyne. Navyše časť finančných prostriedkov vo výške 2.330,-
€, z ktorých uhradila žalobkyňa za vykonané úpravy, pochádzali z peňažného príspevku ÚPSVaR v
Rožňave. Citoval ust. § 457 OZ, z ktorého vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov
zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali. Konštantnou judikatúrou je rigidne
uvádzané, že v prípade nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického záväzku vzájomných
plnení, bude žaloba zamietnutá. Citoval tiež právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 115/2008 z 26. februára 2009, podľa ktorého v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti
práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 OZ) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie
práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej
zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela), a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú
povinnosť druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie poskytnuté
podľa zrušenej zmluvy, lebo ust. § 457 OZ upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia.
Poukázal na to, že žalobkyňa podľa jej vyjadrení a stanovísk mala odstúpiť len od časti zmluvy, a nie
ako celku, keďže sumu 300,- € uznala a túto nežiadala vrátiť za práce vykonané v súvislosti s úpravou
stropu, ktoré považovala za vykonané kvalitne. Podľa názoru žalovaného takáto okolnosť je neprípustná,
nakoľko žalobkyňa nemôže svojvoľne určiť a stanoviť, že odstupuje od zmluvy len čiastočne. Zo záverov
oboch znaleckých dokazovaní žalovanému vyplynulo, že práce neboli ním vykonané nekvalitne a vady
na diele nevznikali z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác. V danej veci sa nejednalo o
vady diela, ale o následky nesprávneho používania upravenej veci žalobkyňou, ktorá bola žalovaným
upozornená na možné následky, avšak ich neakceptovala. Pokladal za nemysliteľné, aby zodpovedal



za vznik vlhkosti v miestnosti používanej ako kuchyňa, kúpeľňa, spálňa, ktorá tam vznikala v dôsledku
výmeny starého dreveného okna a dverí za plastové, pričom zo strany žalobkyne neboli dodržiavané
výrobcom odporúčané zásady vetrania, čím sa vzniknutá vlhkosť prejavila nadmerným vlhnutím stien
a vznikom plesní. Pri takejto právnej argumentácii súdu by mal každý vlastník plastových okien, ktoré
si dal vymeniť a neakceptuje inštrukcie výrobcu ohľadne správneho vetrania, nárok platne a účinne
odstúpiť od zmluvy, žiadať vrátiť kúpnu cenu a zároveň okná si ponechať. Žalovaný tvrdil, že nemohol
odstraňovať žalobkyňou namietané vady, nakoľko žiadne neexistovali, príčiny vzniku vlhkosti a plesní
neboli vadami a navyše ich nezapríčinil. Aj napriek týmto okolnostiam mal snahu riešiť neopodstatnené
reklamácie žalobkyne, táto však na jeho písomné odpovede nereagovala a neurčila žiaden konkrétny
termín, kedy sa má dostaviť a zjednať nápravu. V jednom prípade sa dostavil k žalobkyni za účelom
riešenia reklamácie, táto ho vykričala a nevpustila ho do nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov mal
za to, že nemohlo dôjsť zo strany žalobkyne k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy a súd sa
mal touto otázkou podrobne zaoberať. Uviedol ďalej, že podľa § 648 ods. 2 OZ sú právne dôsledky
odstrániteľnej vady viazané na to, či vec možno riadne užívať. Preto sa nemožno domáhať zrušenia
zmluvy, ak vec napriek vadám alebo opätovnému vyskytnutiu sa tej istej vady možno riadne užívať,
hoci inak nevykazuje vlastnosti predpokladané objednávkou. Tvrdil, že predmet úpravy sa mohol riadne
užívať. Žalobkyňou vytýkané vady diela, pre ktoré odstúpila od zmluvy (oprava vodoinštalačného
potrubia a kanalizácie..) sa ani znaleckým dokazovaním nepreukázali ako pravdivé a opodstatnené.
Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že po vykonaných opravných prácach týkajúcich sa podlahy, novej
montáže odtoku odpadu a vodovodu sa premáčanie podlahy a stien neprejavuje, a preto dospel k
záveru, že žalovaný nepoužil správny technologický postup pri úprave podlahy, odvádzaní odpadu do
kanalizácie a montáže vodovodu. Súd si túto okolnosť osvojil a uveril jej bez akejkoľvek kontroly, len na
základe tvrdenia žalobkyne. Na druhej strane tvrdeniam žalovaného ohľadne upozornenia žalobkyne
na nevhodné riešenie stavebných úprav, neuveril. Žalovaný sa nestotožnil so závermi súdu a tvrdil, že
žalobkyňa si neobjednala izolovanie podlahy a stien, a nemohol vykonávať pre žalobkyňu práce nad
rámec objednávky. Vykonal len vyrovnanie krivej podlahy tak, aby na túto mohol aplikovať podlahovú
krytinu. Aj napriek jeho upozorneniam, že danú rekonštrukciu by bolo vhodné vykonať inak, žalobkyňa
neustále poukazovala na obmedzené finančné možnosti, a preto objednané práce vykonal podľa jej
pokynov, čo v neskoršom období nemôže byť na jeho ťarchu a zakladať tak právo žalobkyne na platné
odstúpenie od zmluvy. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobkyňa neodstúpila od zmluvy platne
a účinne, a nemôže zodpovedať za vady diela, ktoré ani neexistovali. Vzhľadom na uvedené navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu žalobkyne súd zamietne.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok považuje za správny, súd
vec správne skutkovo a právne posúdil, a preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznila,
že žalovaný vykonal dohodnuté stavebné práce nekvalitne a neodborne, čím jej jednoznačne a
preukázateľne vznikol nárok zo zodpovednosti za vady, ktorý si aj v tomto konaní uplatňuje. V predmetnej
veci nebolo pochýb, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o oprave alebo úprave veci
v zmysle § 652 OZ, ktorá je jedným z druhov zmluvy o dielo. V danom prípade predmetom dojednania
bola úprava veci, ktorou malo dôjsť k zmene vlastností miestností v rodinnom dome, v ktorom býva.
Podľa žalobkyne zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a teda vzťah ňou založený má charakter
spotrebiteľsko-právneho vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj ďalšie právne predpisy upravujúce tieto spotrebiteľské vzťahy. Poukázala na to, že
po vykonaní dohodnutých rekonštrukčných prác pri užívaní takto upravenej miestnosti, ako i ďalších
miestností rodinného domu, sa začala vytvárať zvýšená vlhkosť a vznikli predpoklady na vznik plesní.
Citovala ust. § 653, § 653 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný tiež zodpovedá za
vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov
objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. Žalovaný si teda mal pri
poskytovaní služby spotrebiteľovi počínať obozretne a získať od nej všetky potrebné informácie k tomu,
aby nedošlo k vzniku škody a v prípade akýchkoľvek pokynov zo strany žalobkyne ako laika, ak tieto
boli nevhodné, pri poskytovaní služby sa nimi neriadiť, minimálne jej ich však vytknúť, čo preukázateľne
neurobil. Preto je daná jeho objektívna zodpovednosť za vzniknuté vady a nie je rozhodujúce, či vady
vznikli nesprávnym výkonom stavebných úprav alebo vadnosti materiálu použitého pri stavebných
úpravách. Služby, ktoré žalovaný poskytol v zmysle zmluvy žalobkyni, neboli ním poskytnuté riadne,
preto si žalobkyňa uplatnila z tohto vadne poskytnutého plnenia voči žalovanému v zmysle § 655 ods. 1
OZ príslušný nárok. Po vykonaní stavebných úprav vznikli viaceré vady, ktoré podľa záverov znaleckých
posudkov boli odstrániteľné. K odstráneniu vád zo strany žalovaného napriek žiadostiam žalobkyne a
poskytnutým lehotám na ich odstránenie nedošlo, následne oznámila žalovanému, že nevyužil priestor



na odstránenie vád, ktorý mu poskytla, pričom už nemá záujem o odstránenie vád žalovaným, pretože
stratila v neho dôveru. Žalobkyňa preto využila ďalšie jej právo, a teda od zmluvy odstúpila a zároveň
si vady odstránila na vlastné náklady. V zmysle § 48 OZ od zmluvy môže účastník zmluvy odstúpiť, len
ak je to v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Zákon tu ďalej počíta s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa
vzájomne vysporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (t.j. vrátia si to, čo si už predtým plnili).
Uviedla, že aj keď žalovanému zaplatila za stavebné úpravy spolu 4.100,- € (čo v konaní od začiatku
tvrdila), napriek tomu rešpektuje stanovisko (záver) súdu, že preukázané v konaní bolo zaplatenie
sumy 2.451,64 € na základe faktúry č. 11/10 a ďalších 1.350,- € bez faktúry, teda spolu 3.802,64
€. Pri ňou uznaných 300,- € za riadne vykonané práce žalovaného na strope, súd správne zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 3.502,64 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy. Žalobkyňa v záujme
možnosti ďalšieho využívania a zabránenia ďalšieho znehodnotenia jej príbytku musela namietané
práce dať odstrániť, a to kompletným prerobením (okrem stropu). Po vykonaní riadnej, odbornej a
kvalitnej práce zo strany zhotoviteľa Milan Belák - BEMI je predmetná nehnuteľnosť opätovne plne
komfortne užívateľná a neobjavujú sa žiadne vady či iné nedostatky, predovšetkým nepozorovať žiadnu
zvýšenú vlhkosť, či tvorbu plesní. Mala za to, že riadne preukázala faktúrami a inými dokladmi, aký
objem finančných prostriedkov v nadväznosti na nekvalitne vykonané stavebné práce žalovaného bola
nútená vynaložiť na to, aby bol odstránený nevyhovujúci stav rodinného domu a predmetné priestory
boli prinavrátené do užívaniaschopného stavu. Poukázala aj na to, že zásahom žalovaného, ktorým
malo dôjsť ku skvalitneniu jej života a k zhodnoteniu jej príbytku, sa hodnota predmetnej nehnuteľnosti
paradoxne znížila. Z tohto dôvodu je vysporiadanie so žalovaným v zmysle typicky synalagmatického
vzťahu nemožné. Žalobkyňa v záručnej dobe uplatnila u žalovaného práva zo zodpovednosti za vady a
následne si svoj nárok aj riadne uplatnila na súde. Námietka premlčania žalovaného je neopodstatnená
a podľa názoru žalobkyne účelová s cieľom žalovaného obohatiť sa na úkor jednoduchej starej ženy.
Uviedla, že so závermi znaleckého posudku Ing. J. P. č. 81/2014 z 22.7.2014 a znaleckého posudku
Ing. K. D., PhD. č. 33/2015 zo 4.11.2015 sa nestotožňuje, nakoľko tieto adekvátne nevyriešili problém
nadmerného vlhnutia priestoru upravovaného žalovaným. Zdôraznila k záverom znalca, ktorý ako hlavnú
príčinu premáčania stien uviedol vplyv podzemnej vody križujúcej kuchyňu rodinného domu v hĺbke 4
m pod zemou, že po vykonaní opravných prác týkajúcich sa podlahy, novej montáže odtoku odpadu a
vodovodu sa premáčanie podlahy a stien už neprejavuje, pričom vplyv podzemnej vody na nehnuteľnosť
sa nezmenil. Žalovaný teda použil pri stavebných úpravách nesprávny a neodborný technologický
postup a stotožnila sa so záverom súdu, že ak by práce boli vykonané správne, nebolo by potrebné
vykonávať ich znovu za účelom odstránenia vzniknutých vád, čo potvrdil aj svedok Jozef Žiga. V
ostatnom poukázala na všetky doterajšie písomné a ústne vyjadrenia. Vzhľadom k uvedenému obrana
žalovaného prezentovaná v odvolaní nemôže obstáť a je neprijateľná. Súd sa nemôže pri výklade
právnych predpisov riadiť prísnym formalizmom, ale práve naopak, výklad právnych predpisov má
smerovať k spravodlivému riešeniu občianskoprávnych vzťahov, práve s prihliadnutím na osobitosti
konkrétneho prípadu. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formálne aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde iba o
dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré
sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny
systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej
funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov prieči, je
neprijateľné. Súdu teda jednoznačne prináleží, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona
nemôže priniesť absurdné dôsledky, a v prípade, že tomu tak je, aby takú interpretáciu pomocou redukcie
ad absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude
racionálny a spravodlivý (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008).
Trvala na tom, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu a zákonnému záveru, jeho
rozhodnutie považovala za dostatočne jasné, zreteľné a odôvodnené, a preto navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok č.k. 9C 1118/2012 zo dňa 13.5.2016 potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu reagoval žalovaný (odvolateľ) v podaní doručenom súdu
16.8.2016 (tzv. odvolacia replika, č.l. 379), v ktorom nesúhlasil s názorom, že práce vykonal nekvalitne
a neodborne. Poukázal na znalecké posudky, v ktorých bolo konštatované, že práce neboli vykonané



nekvalitne a vady na diele nevznikali z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác. Aj napriek
týmto záverom vysloveným znalcami - odborníkmi, žalobkyňa neustále tvrdí, že práce boli vykonané
nekvalitne, poukazuje na zvýšenú vlhkosť a vznik plesní v miestnosti, ktorú upravil na základe
požiadaviek samotnej žalobkyne a tieto okolnosti mu kladie za vinu. V prejednávanej veci na túto
okolnosť veľmi podrobne a zrozumiteľne podal vysvetlenie súdny znalec Ing. K. D.,PhD. v znaleckom
posudku č. 33/2015, z ktorého je zrejmé, čo bolo dôvodom vzniku vlhkosti a plesní. Aj napriek tomu, že
žalovaný svojou výpoveďou preukázal, že žalobkyňu viackrát upozornil na nevhodnosť požadovaných
prác, žalobkyňa tieto okolnosti v súčasnosti popiera a využíva to vo svoj prospech. Uviedol, že sa snažil
všemožne pomôcť a vyhovieť požiadavkám žalobkyne, ktorá mala obmedzený finančný rozpočet, a
preto niektoré práce, ktoré jej navrhoval vykonať inak, vykonal na jej naliehanie a želanie podľa jej
pokynov. Služby, ktoré tak poskytol žalobkyni, boli poskytnuté riadne s prihliadnutím na jej požiadavky
a finančné možnosti. Je predsa nemysliteľné, aby vykonal dielo v rozpore s požiadavkami žalobkyne, a
potom niesol zodpovednosť za vzniknutú situáciu, na ktorú ju ešte aj upozornil. Čo sa týka neodstránenia
žalobkyňou vytýkaných vád diela, táto okolnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko bolo preukázané, že
na jej výzvy reagoval, viackrát sa dostavil k žalobkyni, ktorá však ho nevpustila do domu, v dôsledku
čoho logicky nemohol odstrániť vady diela, ktoré však podľa jeho názoru ani neexistovali. Aj napriek
tomu bol ochotný pomôcť žalobkyni, a považoval za nemysliteľné, aby aj napriek takémuto správaniu sa
žalobkyne táto mala nárok na odstúpenie od zmluvy, hoci on urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach. Žalobkyňa tvrdí, že po tom, čo žalovaný neodstránil vady diela, využila svoje právo
a odstúpila od zmluvy a zároveň si vady odstránila na vlastné náklady. Opätovne zdôraznil, že nie
je mu zrejmé, aké vady vlastne žalobkyňa odstraňovala. Zároveň ani súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal touto otázkou a nepreveril ohliadkou na mieste samom, či sú tvrdenia žalobkyne ohľadom
zmiznutia vlhkosti a plesní pravdivé. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení priznáva, že opravné práce sa
týkali podlahy, novej montáže odtoku, odpadu a vodovodu. Pri oprave podlahy si žalobkyňa objednala
u nového zhotoviteľa úplne niečo iné než u žalovaného, čo potvrdil aj svedok I. X.. Žalovaný predsa
nemohol vykonať práce, ktoré si žalovaná u neho neobjednala a ani nemala na to finančné prostriedky.
Požiadavka žalobkyne v súvislosti s podlahou bola len na vyrovnanie krivej podlahy tak, aby sa tam
dal nalepiť gumolit. Preto v danej veci nešlo o opravu podlahy, ale o úplne inú vec, a to odizolovanie
podlahy od spodnej vody, čím sama žalobkyňa priznala, že tam bol problém so spodnou vodou. Tvrdil,
že upozornil žalobkyňu pred zhotovením stierky stien aj na tú skutočnosť, že steny domu môžu odspodu
vlhnúť, keďže sa jedná o starý dom, ktorého základy nie sú odizolované od steny a ako riešenie tejto
situácie by bolo podrezanie obvodového muriva domu a vloženie hydroizolácie, čo je však finančne
veľmi nákladné. Žalobkyňa si takéto práce nepriala vykonať, aj keby boli vhodné a žalovaný ich nemôže
vykonať proti jej vôli, len aby v budúcnosti neniesol zodpovednosť za vlhké steny. Tvrdil tiež, že
žalobkyňa si neobjednala zhotovenie kanalizácie, o čom svedčí finančný rozpočet, a preto je irelevantné
porovnávať novo vybudovanú kanalizáciu s prácami objednanými u žalovaného. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne
zamietol.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní z 15.3.2017 doručenom súdu 30.3.2017
(č.l. 381 - 383, tzv. odvolacia duplika) uviedla, že nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v stanovisku
žalovaného zo 16.8.2016 a vo veci naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v doterajších
písomných a ústnych vyjadreniach. Žalovaný v stanovisku odmieta tvrdenie žalobkyne o nekvalitných a
neodborne vykonaných prácach, pričom svoje tvrdenie opiera o znalecké posudky. K uvedenej námietke
zopakovala, že závery znaleckého posudku Ing. J. P.. 81/2014 z 22.7.2014 a znaleckého posudku
Ing. K. D.,PhD. č. 33/2015 zo 4.11.2015 adekvátne nevyriešili problém nadmerného vlhnutia priestoru
upravovaného žalovaným. Uviedla, že z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác žalovaným
vykonala nevyhnutné úpravy priestorov za účelom prinavrátenia ich do stavu užívaniaschopnosti,
pričom po ich vykonaní už naďalej nepociťuje predchádzajúce problémy s nadmerným vlhnutím, či
tvorbou plesní v upravovaných priestoroch, a to aj napriek tomu, že stav pôsobenia podzemnej vody
na nehnuteľnosť sa nijako nezmenil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vzniknutý problém nebol
spôsobený pôsobením podzemnej vody na nehnuteľnosť, ale predovšetkým nekvalitným vykonaním
úpravy priestorov bez primeranej odbornej starostlivosti zo strany žalovaného. V tomto konkrétnom
prípade nejde o nerešpektovanie záverov znaleckých posudkov zo strany žalobkyne, ale o poukázanie
na faktický stav veci, ktorý jednoznačne preukazuje prítomnosť vád diela. Tvrdenia žalovaného, že ju
viackrát upozornil na nevhodnosť ňou požadovaných prác, že vykonal niektoré práce na jej naliehanie
a želanie a práce jej navrhoval vykonať inak, žalobkyňa považovala za alibistické, navyše ničím
nepodložené, a uviedla, že výpoveď žalovaného samú o sebe nemožno spravodlivo považovať za jedinú



pravdivú. Ničím nepodložené je i tvrdenie žalovaného, že služby boli poskytnuté riadne s prihliadnutím
na požiadavky a finančné možnosti žalobkyne. Mala za to, že aj keby žalovaný konal s prihliadnutím
na jej požiadavky a finančné možnosti, žiadnym spôsobom ho to nezbavuje povinnosti vykonávať svoju
prácu s náležitou odbornou starostlivosťou a v súvislosti s uvedeným považovala odovzdanie diela,
ktoré vykazuje vady, zo strany žalovaného za neprofesionálne. K tvrdeniu žalovaného o nemožnosti
odstrániť vady diela preto, že mu to neumožnila, uviedla, že odstránenie vád žalovanému nebolo
umožnené z dôvodu straty dôvery v jeho schopnosti a zopakovala, že žalovanému bol poskytnutý
priestor na odstránenie vád, avšak ten nevyužil. Žalobkyňa snahu žalovaného o odstránenie vád
považuje za uznanie faktu, že úprava priestorov domu vykazovala vady, čo je v absolútnom protiklade
s pôvodnými tvrdeniami žalovaného, že ním vykonané práce vady nevykazovali. Taktiež neskoršie
vyjadrenia žalovaného o údajnej nevhodnosti vykonania niektorých prác podľa jej požiadaviek nepriamo
uznávajú existenciu vád na diele. Žalovaný vo svojom stanovisku k vadám diela ďalej uvádza, že
oboma znaleckými posudkami bol ustálený záver, že dielo zhotovené nevykazovalo žiadne vady. S
týmto vyjadrením žalobkyňa kategoricky nesúhlasí, pričom poukazuje na to, že takýto názor žalovaného
týkajúci sa znaleckých posudkov je v zjavnom protiklade s uvedeným uznaním, hoci nepriamym, že dielo
vykazovalo vady. Taktiež nie je logicky možné, aby dielo, ktoré podľa žalovaného nevykazovalo žiadne
vady, nebolo v konečnom dôsledku užívaniaschopné. Navyše názor žalovaného priamo vyjadrený v
stanovisku, že vady diela ani neexistovali, je čisto špekulatívny a opäť nepodložený žiadnym iným
dôkazom. Žalobkyňa za špekulatívne rovnako považuje aj vyjadrenia žalovaného spochybňujúce
pravdivosť jej tvrdení ohľadom zmiznutia vlhkosti a plesní z predmetnej nehnuteľnosti. K vyjadreniam
žalovaného týkajúcim sa nemožnosti porovnávať výsledky oboch vykonaných úprav, resp. opráv
v priestoroch rodinného domu žalobkyne, teda pôvodnej úpravy realizovanej žalovaným a opravy
stavu, ktorý žalovaný svojou úpravou privodil, zopakovala, že keby žalovaný použil pri stavebných
úpravách správny a odborný technologický postup, nebolo by potrebné vykonávať opravy za účelom
odstránenia vád na nehnuteľnosti. Opakovane poukázala na skutočnosť, že vykonanie prác nesprávnym
a neodborným technologickým postupom potvrdil aj svedok Jozef Žiga a napokon aj reálny stav
nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

9. Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v súlade s prechodným ust. § 470 ods.
2 prvá veta CSP posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania
odvolania, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou (pokiaľ bolo podané
proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., §
205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a odvolanie žalovaného proti
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol podľa § 386 písm. b/, § 359 CSP, lebo týmto
rozhodnutím (výrokom) nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného a nebola mu spôsobená žiadna
ujma na jeho právach, a preto žalovaný nie je na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku
oprávnený (procesne legitimovaný). Rozsudok v ostatnej časti, t.j. v napadnutom vyhovujúcom výroku
odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny, lebo dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodne podané a ním uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.4.2017 o 12.05 hod. v pojednávacej  miestnosti č. dverí
215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 20.4.2017
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP.

12. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Okrem toho v odvolaní



namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keďže súd sa
nevysporiadal s námietkou premlčania práva, a teda uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 221ods. 1 písm. f) O.s.p.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ale aj rozhodnutím
samotným, a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
(§ 157 ods. 2 O.s.p.).

14. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie
je nesprávne, to zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p.
a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 132 až § 135 O.s.p.

15. Právne posúdenie veci je nesprávne (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ak súd
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu -
síce správne určenú - nesprávne vyložil, príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

16. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu v konaní a napadnutý rozsudok z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nedostatočné alebo
nesprávne, nezodpovedajúce vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných
dôkazov, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré neboli preukázané vykonanými
dôkazmi, nevyplynuli z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy
iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom ustanoveným v § 132 a
nasl. O.s.p. a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Aplikoval
na zistený skutkový stav relevantné hmotnoprávne predpisy (ust. § 652 a nasl., § 48 ods. 1, § 457
Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne, zrozumiteľne a
presvedčivo odôvodnil tak, že spĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného
do 30.6.2016, a nedošlo preto k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym
posúdením prejednávanej veci uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v súlade s § 387
ods. 2 CSP súčasne konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje.

18. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (správnosti zisteného skutkového
stavu), hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie, a neumožňujú ani
záver, že by v konaní bola sporovým stranám (žalovanému) odňatá možnosť konať pred súdom z
dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, resp. že by konanie bolo postihnuté procesnou
vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie)
spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods.



2 O.s.p. (od 1.7.2016 podľa ust. § 220 CSP) tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska,
keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol rozhodujúce skutkové
zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov,
náležite, zrozumiteľne a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzajú do úvahy, riadne a presvedčivo sa vysporiadal tiež s námietkami žalovaného a jeho
argumentmi uplatnenými v rámci procesnej obrany v danom spore, a to pri aplikácii (a dôslednom
výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré pri rozhodovaní použil. Rozsudok nemožno
považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť jeho dôvodov, a preto ani
nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom a k porušeniu základného práva na
spravodlivý proces. Vo vzťahu k uvedenej námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na závery
judikované ustálenou súdnou praxou, podľa ktorých súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie námietky, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
115/2003 z 3. júla 2003).

19. Žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s
námietkou premlčania, ktorú žalovaný mal uplatniť v podaní z 24.3.2016. Súd nemal žiadny dôvod
vo svojom rozhodnutí vysporiadať sa s „námietkou premlčania práva“, pretože žalovaný v podaní z
24.3.2016, doručenom súdu 29.3.2016 (č.l. 308) kvalifikovanú námietku premlčania nevzniesol, resp.
výslovne sa nedovolal premlčania práva, pokiaľ v tomto podaní iba všeobecne uviedol, že „zároveň takto
rozšírený nárok žalobkyne považujeme za premlčaný“. Odvolací súd k uvedenej výhrade žalovaného
poukazuje na to, že vznesenie námietky premlčania v priebehu súdneho konania je jednostranný,
výslovný a adresný právny úkon, obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť
námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby vyhnúť sa plneniu premlčaného
práva. Za vznesenie námietky premlčania nie je preto možné považovať iba všeobecné tvrdenie
konajúceho (strany sporu), že právo je premlčané. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), t.j., aby námietka bránila súdu o takomto práve vecne
rozhodnúť a priznať žalobcovi premlčané právo, musí zo skutkových zistení vyplývať, že k premlčaniu
práva (k tzv. prvej fáze - k márnemu uplynutiu premlčacej doby) došlo a žalovanému (dlžníkovi) tak
vzniklo právo jednostranným právnym úkonom v súdnom konaní dosiahnuť to, že proti nemu nemožno
premlčané právo priznať. Pritom žalovaný má dôkazné bremeno, povinnosť tvrdenia a dokazovania (§
101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.) spočívajúce v povinnosti uviesť a preukázať všetky skutkové okolnosti
premlčania práva, t.j. že (a kedy) uplynula právnym predpisom presne vymedzená doba a že oprávnený
subjekt svoje právo nevykonal, aj keď mal tak urobiť. Tieto skutkové okolnosti osvedčujúce existenciu
premlčania práva však žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže nepreukazoval, ale ani
netvrdil, preto - keďže žalovaný v rámci svojej obrany v spore sa premlčania práva kvalifikovanou
námietkou (právnym úkonom) nedovolal, súd prvej inštancie nemal dôvod v konaní prioritne skúmať, či
uplatnený nárok je premlčaný.

20. Ani v odvolacom konaní sa žalovaný účinne nedovolal premlčania práva kvalifikovaným právnym
úkonom, keďže v podanom odvolaní po citácii ustanovení § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a 2 OZ
iba všeobecne uvádza, ako zákon upravuje premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, dĺžku a plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, a argumentuje tým, že v konaní
pred súdom prvej inštancie poukazoval na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
resp. že podľa jeho názoru nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 2.028,29 € je premlčaný; neuviedol však
žiadne konkrétne rozhodné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o márnom uplynutí premlčacej
doby a premlčaní práva v časti rozšírenej žaloby o zaplatenie sumy 2.028,29 €. K uvedenej všeobecnej
argumentácii žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v systéme neúplnej apelácie,
z ktorého vychádza koncepcia odvolacieho konania, právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní
skutočnosti a dôkazy, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolací
súd sa môže zaoberať námietkou premlčania vznesenou až v odvolacom konaní len v takom prípade,
ak námietka premlčania nie je spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov,
keďže cieľom systému neúplnej apelácie je zvýšiť zodpovednosť účastníkov konania (tým, že ich vedie
k tomu, aby všetky rozhodné skutočnosti a potrebné dôkazy uplatnili už pred súdom prvej inštancie
a neponechávali si ich až na odvolacie konanie), preto nemôže byť v neprospech žalobcu, ktorý
nemá dôkazné bremeno vo vzťahu k premlčaniu práva, ak žalovaný námietku premlčania vznesie až
v priebehu odvolacieho konania a zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva, že márne



uplynula premlčacia doba. Odvolací súd nemôže na námietku premlčania vznesenú až v odvolacom
konaní prihliadnuť, ak nemožno bez ďalších skutočností a dôkazov posúdiť jej dôvodnosť, lebo by bolo v
rozpore s právom na spravodlivý proces odoprieť protistrane právo na uplatnenie skutočností premlčanie
vylučujúcich, keďže ak námietka premlčania nebola vznesená, nemala druhá strana dôvod a dokonca
ani oprávnenie tvrdiť skutočnosti vylučujúce premlčanie a navrhovať k nim dôkazy.

21. V danom spore súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal otázkou (ako predbežnou), či žalobkyňa
platným spôsobom, včas a dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy (odstúpenie od zmluvy)
o oprave a úprave veci uzavretej medzi stranami sporu podľa ust. § 652 a nasl. OZ pre vady
žalovaným vykonaných opráv (úprav) miestností rodinného domu na Mierovej 123 v Pači (stavebných
a rekonštrukčných prác v kuchyni a kúpeľni). Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k
správnemu právnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne v zmysle ust. § 655 ods. 1 OZ, pričom náležite odôvodnil aj skutkový záver o existencii
konkrétnych vád a nedostatkov diela, ktoré sa vyskytli po realizácii rekonštrukčných prác žalovaným
v záručnej lehote a bránili riadnemu užívaniu ním upravených obytných priestorov rodinného domu, a
žalovaný ich napriek opakovaným výzvam žalobkyne v poskytnutých lehotách neodstránil.

22. Súd prvej inštancie uplatnený nárok správne právne posúdil a nedôvodná je námietka žalovaného,
že nesprávne aplikoval ust. § 655 ods. 1 OZ. V danej veci je nepochybné, že žalobkyňa využila právo
na zrušenie zmluvy (odstúpenie od zmluvy), t.j. uplatnila príslušný nárok zo zodpovednosti za vady diela
vyplývajúci z tohto zákonného ustanovenia z dôvodu, že žalovaný vytknuté vady, ktoré bránili riadnemu
užívaniu obytných priestorov rodinného domu, napriek jej výzvam bezodkladne neodstránil, a tým sa
pre účely právnych dôsledkov zodpovednosti za vady tieto stali vadami neodstrániteľnými a žalobkyňa
mohla uplatniť (využiť) právo na zrušenie zmluvy prislúchajúce inak pri neodstrániteľnosti vady podľa
ust. § 655 ods. 1 OZ.

23. Porušenie záväzkovej povinnosti zhotoviteľa vykonať objednané dielo riadne a bez vád je
predpokladom zodpovednosti za vady opravovanej alebo upravovanej veci, ktorá je zodpovednosťou
objektívnou (zavinenie zhotoviteľa je bezvýznamné) a nastupuje v prípade, ak dojednané plnenie nebolo
zhotoviteľom poskytnuté riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád, teda ak samotný výsledok činnosti
zhotoviteľa vykazuje vady. Podľa ust. § 653 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná
oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí
veci v záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa
má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo
nevhodnosť pokynov neupozornil. Pritom nevhodnosť pokynov objednávateľa sa môže týkať požiadavky
na použitie určitého materiálu, postupu alebo spôsobu pri oprave (úprave) veci (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 3948/2007). Zodpovednosť za vady diela vzniká (pri
splnení zákonom stanovených predpokladov) zo zákona a v prípade, ak objednávateľ využije právo
na zrušenie zmluvy (odstúpenie od zmluvy), dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2
OZ) a na vyporiadanie strán sa aplikuje ust. § 457 a nasl. OZ. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní
namieta, že voči žalobkyni mu vzniklo vzájomné právo na vrátenie ním dodaného stavebného materiálu,
ktorý ostal vo vlastníctve žalobkyne. Táto požiadavka žalovaného však nie je opodstatnená, lebo v
konaní nebolo preukázané, že by stavebný materiál bol v držbe žalobkyne, a nie je ani jej vlastníctvom.
Pokiaľ stavebný materiál žalovaný použil, resp. zabudoval pri vykonanej úprave a rekonštrukcii stavby,
stal sa tento súčasťou rodinného domu vlastnícky patriaceho intervenientovi na strane žalobkyne (do
30.6.2016 v postavení vedľajšej účastníčky) J.P., ktorá nebola účastníčkou (zrušenej) zmluvy o dielo,
a preto žalobkyni nemôže byť uložená povinnosť vydať žalovanému použitý stavebný materiál. K
uvedenému treba zdôrazniť, že právne dôsledky zrušenia zmluvy od začiatku sa týkajú iba práv a
povinností medzi zmluvnými stranami, ktoré boli účastníkmi zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, a netýkajú
sa teda tretích osôb. Skutočnosť, že žalobkyňa nemôže vrátiť plnenie zo zrušenej zmluvy, znamená,
že vzájomnosť (synalagmatickosť) plnení nie je daná, a preto ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 36 Cdo 115/2008 z 26.2.2009, na ktorý žalovaný poukazuje v podanom odvolaní, v danom spore
nie je aplikovateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bolo možné žalobe vyhovieť
bez potreby podmieniť povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni zaplatenú cenu diela (resp. jej časť)
vzájomnou povinnosťou žalobkyne vydať žalovanému predmet diela, resp. stavebný materiál použitý
na rekonštrukciu.



24. Žiadne opodstatnenie nemá ani tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa odstúpila len od časti
zmluvy. Žalobkyňa listom doručovaným žalovanému dňa 13.2.2012 (č.l. 14) jednoznačne odstúpila
od uzavretej zmluvy ako celku z dôvodu, že žalovaný bez zbytočného odkladu neodstránil vytknuté
(konkrétne uvedené) vady vykonaných stavebných prác, vplyvom ktorých nehnuteľnosť nie je (nebola)
užívaniaschopná a dochádzalo k jej znehodnoteniu. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je
zrušenie zmluvy od začiatku a vznik povinnosti zmluvných strán navzájom sa vyporiadať podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. OZ. Pri posúdení právnych účinkov tohto právneho
úkonu a dôvodnosti žaloby nie je podstatné, že žalobkyňa týmto listom žiadala žalovaného (iba) o
vrátenie sumy 2.100,- €, aj keď v dôsledku odstúpenia od zmluvy jej vznikol nárok voči žalovanému na
vrátenie celej zaplatenej ceny diela. Pokiaľ až následne po zaplatení ďalších finančných prostriedkov
inej stavebnej firme za vykonané opravy a kompletné prerobenie žalovaným (nekvalitne) vykonaných
rekonštrukčných prác, žalobkyňa rozšírila podanú žalobu tak, že sa domáhala voči žalovanému vrátenia
zaplatenej ceny diela v sume 3.800,- € (okrem sumy 300,- €), táto skutočnosť má právny význam
(iba) pre vznik omeškania žalovaného s plnením a posúdenie dôvodnosti nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania z dlžnej sumy, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie, pokiaľ žalobkyni priznal z
prisúdenej sumy 1.730,83 € úroky z omeškania (až) odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o
pripustení zmeny žaloby žalovanému, t.j. od 16.4.2016 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu o
zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

25. Nemožno akceptovať ani výhrady žalovaného smerujúce proti spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací súd poukazuje na to, že
Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 v ust. § 132 (od 1.7.2016 ust. § 191 CSP) vychádzal
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý urobí sudca o vykonaných
dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti, hodnovernosti a závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Právna úprava súdu neurčuje, ako
má ten ktorý dôkaz hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom
súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha nie je ľubovoľná
a musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a
musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Každý dôkaz súd hodnotí najskôr individuálne a potom
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti)
pre rozhodnutie súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie, či sú použiteľné
pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, príp. v akom smere, a či môžu byť základom pre
rozhodnutie.

26. Aj posudok znalca súd hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. (od
1.7.2016 v ust. § 191 CSP), avšak niektoré osobitosti tohto dôkazu majú za následok určitý rozdiel pri
jeho hodnotení. Od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom líši tým, že hodnoteniu
súdu nepodliehajú odborné závery znalca z hľadiska ich odbornej správnosti; súd skúma, či znalecký
posudok má všetky formálne náležitosti a hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku, teda či závery
uvedené vo vlastnom posudku sú riadne odôvodnené a podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal
úlohu v rozsahu, ako mu bola zadaná (či posudok je úplný vo vzťahu k zadaniu), či znalec prihliadol na
všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať (či posudok znalca vychádza zo zistených skutočností),
súd hodnotí logické odôvodnenie záverov uvedených v znaleckom posudku, či tieto sú podložené
výsledkami konania a či sú súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi (k uvedenému pozri R 4/1969).

27. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov v posudzovanej veci postupoval v súlade s procesným
predpisom a uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi, pričom prihliadol na tvrdenia sporových
strán a všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, ktoré aj úplne a správne
vyhodnotil z hľadiska ich pravdivosti, vierohodnosti a dôležitosti pre rozhodnutie vo veci. Správne
súd hodnotil i závery znaleckých posudkov č. 81/2014 z 22.7.2014 vypracovaného znalcom Ing. J.
P. a kontrolného znaleckého posudku Ing. K. D.,PhD. č. 33/2015 zo 4.11.2015, pokiaľ ich posúdil
ako neúplné z dôvodu, že predmetom znaleckého skúmania (aj napriek zadaniu súdu, resp. úlohám
znalca zadaným súdom - pozn. odvolacieho súdu) nebolo posúdenie kvality montáže vodovodného
potrubia a odtoku kanalizácie, a čiastočne tiež nekorešpondujúce s výsledkami ostatných vykonaných
dôkazov, a v tomto smere nemožno súdu vytknúť žiadne pochybenia. Pokiaľ ide o zistenie príčin vád (o.i.
na vodoinštalačnom potrubí a kanalizácii, nadmernej vlhkosti rekonštruovaných priestorov rodinného
domu, premáčania podlahy, maľby a plesnivenia stien), súd správne pri rozhodovaní vzal do úvahy



skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedka I. X. a výpovede intervenientky na strane žalobkyne J.P.
(do 30.6.2016 vystupovala v spore v postavení vedľajšej účastníčky na strane žalobkyne), zohľadnil tiež
fotografickú dokumentáciu tvoriacu prílohu kontrolného znaleckého posudku č. 33/2015 vypracovaného
Ing. K. D.,PhD. zobrazujúcu stav interiéru rodinného domu po jeho rekonštrukcii prevedenej žalovaným,
na ktorej sú viditeľné silne premočené steny vo veľkom rozsahu, ďalej vykonanie opravných prác
iným dodávateľom, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že po vykonaní opravných prác v miestnostiach
rodinného domu sa zvýšená (nadmerná) vlhkosť muriva a stien a vznik plesní už neprejavujú. V
odôvodnení svojho rozhodnutia súd zrozumiteľne, logicky a presvedčivo uviedol, prečo vykonaným
dokazovaním mal existenciu vytýkaných vád v čase zhotovenia diela, resp. v záručnej lehote za
preukázanú a riadne odôvodnil aj svoju úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že za zistené vady a
nedostatky zodpovedá žalovaný, ktorý pri rekonštrukcii obytných miestností rodinného domu, úpravách
podlahy a montáži vodovodu a kanalizácie nepoužil správny a vhodný technologický postup, a žalobkyňa
preto voči nemu včas a dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy vyplývajúce zo zodpovednosti za
vady podľa § 648 ods. 2 OZ.

28. Neobstojí ani obrana žalovaného, že objednané práce vykonal na základe pokynov a požiadaviek
žalobkyne, ktorá nemala dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu, lebo tieto skutočnosti
v prejednávanej veci nemajú žiadny právny význam. Žalovaný ako zhotoviteľ vzhľadom na ust. §
645 ods. 2 OZ totiž zodpovedá za vady vykonaných prác aj v takom prípade, ak by vadnosť prác
bola spôsobená nevhodnosťou pokynov žalobkyne ako objednávateľa, pokiaľ ju na nevhodnosť jej
pokynov a požiadaviek neupozornil. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojej výpovedi
(tiež v odvolaní a v podaní zo 16.8.2016) sám potvrdil, že mal vedomosť o tom, že rodinný dom
je vybudovaný bez vodorovnej hydroizolácie a základy domu nie sú odizolované od stien, preto sa
môže prejavovať nadmerné vlhnutie stien, vznik plesní a pod. v prípade, ak sa vykoná rekonštrukcia
bez potrebnej hydroizolácie. V spore však nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno - pozn.
odvolacieho súdu), že rekonštrukčné práce previedol podľa pokynov či požiadaviek žalobkyne, resp.
že ju upozornil na nevhodnosť pokynov, či požiadaviek na prevedenie rekonštrukčných prác (§ 637
ods. 1 OZ), preto žalovaný zodpovedá za vady diela, hoci by tieto vady vznikli v dôsledku nevhodných
pokynov žalobkyne, na ktoré ju neupozornil (§ 645 ods. 2 OZ), a svojej zodpovednosti s poukazom na
tieto skutočnosť sa nemôže zbaviť. Nenáležitá je preto argumentácia žalovaného, že služby poskytol
žalobkyni riadne, s prihliadnutím na jej požiadavky a finančné možnosti. Pritom povinnosť zhotoviteľa
upozorniť na nevhodnosť pokynov objednávateľa je povinnosťou objektívnou, preto zhotoviteľ znáša
následky nesplnenia tejto povinnosti aj v takom prípade, ak o nevhodnosti pokynov vzhľadom na svoje
odborné znalosti a technické možnosti nevedel (nemohol vedieť), a zákonným dôsledkom nesplnenia
tejto povinnosti je vznik zodpovednosti zhotoviteľa za vady zhotovenej veci podľa § 645 ods. 2 OZ.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolanie žalovaného nedôvodne podané a uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

30. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto
jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Intervenientke na strane žalobkyne, ktorá mala
v spore úspech, avšak žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní



vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/118/2012", "guid": "989b3f34-3299-4ac7-a3fd-17704207954c:6c67723a-2df0-4986-b1ef-d52e4ecba964", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3549f311-890d-4375-b84b-5dff459b61bb:eccc5af9-11ab-4eae-b340-cb17456a6bf0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1", "spisova_znacka": "11Co/357/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/357/2016 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7812202245.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b757adc6-556c-459c-8b30-c545fae7e3d1:6b7fa77e-7fda-4707-aaeb-48e21576bee0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6119214033.1", "spisova_znacka": "1Co/31/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/31/2020 z 6. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6119214033.1"}, {"guid": "e5a35f63-1b9c-4814-b9ee-f1394841ff91:bba29913-956e-44fc-b38e-e195e1541001", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118389923.1", "spisova_znacka": "43Co/98/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/98/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118389923.1"}, {"guid": "e5a35f63-1b9c-4814-b9ee-f1394841ff91:d7cdbcbb-199d-45f1-b84d-5a0534487f53", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118389923.1", "spisova_znacka": "43Co/98/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/98/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118389923.1"}, {"guid": "433b2178-b8ff-489a-8cb7-6697dd17342a:0d54b886-2091-427c-8350-e7a26dd8d756", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817208518.1", "spisova_znacka": "11Co/257/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/257/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817208518.1"}]}