Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/832/2014 z 8. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. apríla 2015, sp. zn. 16Co/832/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6113208334.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/832/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6113208334.1 | 2015-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4104606c-be5d-4b32-8cdb-2e5935b25175 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6113208334.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/832/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113208334
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113208334.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky U. H., rodenej Y., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom K. XXXX/X, XXX XX L. L., právne zastúpenej Advokátska kancelária Tagaj s. r. o., so sídlom SNP
38, Badín, IČO: 47 234 091, proti odporcovi DAMAX TRADE s. r. o., so sídlom Kynceľová 32, 974 01
Kynceľová, IČO: 46 711 201, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 13C/78/2013-128 zo
dňa 02. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu č.
X, na 1. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX, druh
- zastavené plochy a nádvoria o výmere 273 m2, podielu na priestoroch na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku vo veľkosti 8918/132082, a to
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres L. L., obec L. L., k. ú. R.. Predmetný byt prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 19.850,00 € v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci bytu
č. 2, tak ako je špecifikovaný vyššie, a to každý v podiele 1-ice, pričom odporca svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudol ako vydražiteľ na dražbe na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 2Er/100/2010 zo dňa 19. 03. 2013 o schválení príklepu zo dňa 25. 02. 2013. V predmetnom byte
býva navrhovateľka so svojimi maloletými dcérami. Okresný súd za súhlasu účastníkov konania so
zreteľom na skutočnosť, že navrhovateľka nehnuteľnosť užíva spolu so svojimi maloletými deťmi a má
tam aj trvalý pobyt, prikázal predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného
vlastníctva navrhovateľky. V konaní bola sporná suma, ktorú má navrhovateľka vyplatiť odporcovi ako
primeranú náhradu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, t. j. za spoluvlastnícky podiel odporcu k
bytu vo veľkosti 1/2 prikázaný do vlastníctva navrhovateľky. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na
stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj/30/97 zo dňa 20. 10. 1997, podľa ktorého primeranou náhradou
pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva, je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorú
cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napríklad len na znalca, pretože tu
nejde o postup podľa § 127 O. s. p., kde treba odborne posudzovať napríklad obstarávacie náklady na
zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná
znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Všeobecná cena
však môže byť podľa okresného súdu vyššia alebo aj nižšia ako cena iná, napríklad ako vyhlášková,
prípadne oznámená realitnou kanceláriou a vyjadruje nie len cenu nehnuteľnosti, ale aj situáciu na trhu
s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Sumu 19.850,00 € považoval za primeranú náhradu za



spoluvlastnícky podiel odporcu s tým, že táto suma zodpovedá aj jeho trhovej cene. Hoci znaleckým
posudkom č. 87/2011 bola určená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu vo výške 39.700,00
€, o dražbu spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom majú trvalé bydlisko tri osoby, nikto neprejavil
záujem. K vydraženiu spoluvlastníckeho podielu zo strany odporcu, ktorý bol jediným záujemcom, došlo
až potom, čo súd znížil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 19.850,00 €. Ak teda všeobecná
hodnota spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa súdu vyjadruje nielen cenu nehnuteľnosti, ale
aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, pričom odporca spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vydražil
za 19.850,00 € dospel k záveru, že všeobecná hodnota vydraženého spoluvlastníckeho podielu bola,
a toho času je vo výške 19.850,00 €. V konaní totiž nebolo preukázané, že by medzičasom došlo k
zhodnoteniu nehnuteľnosti, napríklad v dôsledku jej rekonštrukcie. Všeobecnú hodnotou nehnuteľnosti
určenú znaleckým posudkom č. 87/2011 na sumu 39.700,00 € okresný súd nepovažoval za primeranú
náhradu preto, že znalecký posudok bol vypracovaný ešte v r. 2011, hoci dražba bola v r. 2013, a preto,
že znalec pri jeho vypracovaní nevzal do úvahy fakt, že sa jedná o spoluvlastnícky podiel k bytu, v
ktorom majú trvalé bydlisko a reálne žijú tri osoby - navrhovateľka s maloletými deťmi, ktorých možnosti
zabezpečenia si iného ubytovania sú vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky obmedzené.
Zároveň súd pri určení výšky vyrovnacieho podielu prihliadal aj na tú skutočnosť, kto sa akou mierou
podieľal na zhodnotení nehnuteľnosti. Kým odporca sa podieľal na hodnote nehnuteľnosti len výškou
ceny za spoluvlastnícky podiel zaplatenej na dražbe, navrhovateľka v predmetnej nehnuteľnosti býva
viac ako 13 rokov a z finančných prostriedkov nemalou mierou prispela tak k nadobudnutiu bytu, ako
aj na rekonštrukciu zhodnotenia bytu, a taktiež sa podieľala a stále sa podieľa na úhrade ostatných
nákladov súvisiacich s bytom, čím bola naplnené aj vyporiadanie „v širšom slova zmysle“.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd za spravodlivé uložiť navrhovateľke povinnosť zaplatiť
odporcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 19.850,00 € a
navrhovateľke určil na vyplatenie vyrovnacieho podielu odporcovi lehotu 60 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p..

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2
O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporca. Uviedol, že súhlasí s vyporiadaním ako takým, súhlasí aj s prikázaním nehnuteľnej veci
navrhovateľke, avšak nesúhlasí so sumou 19.850,00 €, ktorú na vyrovnanie hodnoty podielu odporcu
súd prikázal, aby navrhovateľka zaplatila odporcovi, nakoľko táto suma je príliš nízka a nezodpovedá
dikcii ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nepredstavuje primeranú náhradu. V tomto
smere navrhol odporca odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť, čo do povinnosti navrhovateľky vyplatiť
primeranú náhradu, teda výrok III. a na neho nadväzujúce výroky IV a V. Namietal, že znalcom určená
hodnota spoluvlastníckeho podielu bola vo výške 39.700,00 € a práve túto sumu považuje odporca
za prvotný a smerodajný predpoklad pre ďalšie rozhodovanie. Ide o cenu určenú odborne spôsobilou
osobou. Pokiaľ aj došlo k tomu, že vydražil polovicu predmetného bytu, samotný exekučný súd
vychádzal z ceny 39.700,00 €, pričom túto hodnotu nijako nespochybnil. Exekučný súd neznížil hodnotu
spoluvlastníckeho podielu tak, ako sa to snaží navrhovateľka podsúvať vo svojich vyjadreniach, súd
totiž len umožnil znížiť vyvolávaciu cenu za spoluvlastnícky podiel, ale neznížil hodnotu podielu. Ďalším
podstatným faktorom podľa odporcu je, že predmetom dražby bola polovica bytu a nie celý byt, pričom
v byte býva práve navrhovateľka so svojimi dcérami. V danom prípade tento fakt mal zjavne taktiež
vplyv na záujem o kúpu podielu, záujem o kúpu celého bytu by bol logicky iný. Zdôraznil, že charakter
nehnuteľnosti ako štvorizbového bytu v L. L. sám o sebe jednoznačne vzhľadom na cenové pomery
predurčuje hodnotu veci vo výške diametrálne vyššej, než z akej sa vychádzalo v súdnom konaní.
Je nesporné, že spoluvlastnícky podiel v byte s výnimkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nemožno stotožňovať s bytom ako celkom ani na účely záujmu o kúpu, pretože záujem o kúpu
spoluvlastníckeho podielu a o kúpu celého bytu nie je a nemôže byť totožný. Preto sa vždy vychádza z
ceny veci a následne sa hodnota ideálneho spoluvlastníckeho podielu určuje ako tento podiel. Odporca
sa teda cíti vyplatením tak nízkej sumy na vyrovnanie podielu poškodený, pretože predmetný byt má
hodnotu 79.400,00 € tak, ako to bolo v znaleckom posudku v exekúcii uvedené, preto podielu vo výške
1-ice zodpovedá suma 39.700,00 €. Skutočnosť, že odporca nadobudol svoj podiel za nižšiu cenu, mu
nemôže byť na ťarchu. Rozhodnutie je preto v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v
ktorej stanovisku R43/1997 sa uvádza, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Uvedené bolo predmetom posúdenia aj



v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/95. Okolnosti, že pri exekučnom predaji nebol
dostatočný záujem o podiel, sú preto irelevantné, nakoľko tieto nie sú okolnosťami majúcimi vplyv na
primeranosť náhrady v tomto konaní, ani nie sú pre ňu určujúce s ohľadom na charakter konania a
možnosť súdu pri dražbe umožniť znížiť vyvolávaciu cenu vo forme najnižšieho podania pod cenu určenú
znalcom. Odporca preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za rozhodnutie, ktoré vychádza
z nesprávnych skutkových zistení ohľadne hodnoty veci, nakoľko nedôsledne aplikuje súčasný stav
na stav zistený podľa predchádzajúceho súdneho postupu v exekučnej dražbe, ako aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže dôvody pre takého rozhodnutie prvostupňového súdu nie sú dané
vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to
už súdna prax najvyššieho súdu ustálila, na základe čoho odporca napáda rozhodnutie prvostupňového
súdu v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu odporcu vyhovel a napadnutý rozsudok
zmenil tak, aby výroky I, II boli zhodné ako v rozhodnutí prvostupňového súdu a k zmene dôjde len
ohľadne zaplatenia primeranej náhrady, ktorú odporca požaduje vo výške 39.700,00 € v lehote 60 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za vecne správne a spravodlivé a sumu 19.850,00 € považuje za primeranú, ktorá súčasne
vyjadruje jej trhovú hodnotu spoluvlastníckeho podielu k bytu. Poukázala na to, že v predmetnej dražbe
nebol spoluvlastnícky podiel odporcu vydražený za cenu určenú znalcom, nakoľko za znaleckú cenu
o spoluvlastnícky podiel odporcu neprejavil nikto záujem, ani odporca, ktorý však na druhej strane
požaduje od navrhovateľky primeranú náhradu vo výške 39.700,00 €. Rovnako sa nikto nezúčastnil
ani len ohliadky bytu pred dražbou. Predmetná dražba spoluvlastníckeho podielu tak jasne ukázala,
aký je dopyt po spoluvlastníckom podiele odporcu a aká je jeho maximálna trhová hodnota, teda sumu
19.850,00 €. Pôvodne určená znalecká hodnota nereflektovala na skutočnosť, že byt je obývaný troma
osobami, ktorá skutočnosť nepochybne hodnotu spoluvlastníckeho podielu znižuje, čo sa odzrkadlilo
aj na záujme vydražiť spoluvlastnícky podiel, keď jediným záujemcom o dražbu bol len odporca.
Navrhovateľka zotrváva na tom, že súd je povinný prihliadnuť aj na to, kto sa akou mierou pričinil
o hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľka sa z vlastných finančných prostriedkov nemalou
mierou pričinila o nadobudnutie bytu, ale aj jeho rekonštrukciu a podieľala sa aj na úhrade ostatných
nákladov súvisiacich s bytom. Zdôraznila, že je nevyhnutné prihliadať aj na skutočný úmysel odporcu,
ktorým bolo buď za sumu necelých 40.000,00 € nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k bytu v hodnote
takmer 80.000,00 € alebo za krátke časové obdobie zarobiť na predaji jeho spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľke minimálne 10.000,00 €. Naviac určením primeranej náhrady vo výške 19.850,00 eur
neutrpí odporca žiadnu ujmu na svojich právach, nakoľko sa mu vráti to, čo z vlastného na nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu vynaložil. Naopak určenie vyššej primeranej náhrady ako je suma 19.850,00
€ by bolo pre ňu likvidačné. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie, pokiaľ ide o výrok III (určenie
náhrady) ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania z nasledovných
dôvodov:

Na úvod odvolací súd musí konštatovať, že bol nútený rozsudok zrušiť ako celok, pretože sa
jedná o jeden návrh (nárok) a jednotlivé výroky rozhodnutia na seba navzájom nadväzujú, napriek
tomu, že odvolaním bol napadnutý výrok o výške podielu na vyrovnanie zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a o vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi nie je
súd viazaný návrhom spôsobom vyporiadania a môže svojím rozhodnutím rozdeliť vec napriek tomu,
že sa navrhovateľ domáhal prikázania svojho spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom,
prípadne ako tomu bolo i v tomto prípade, ak sa domáhal len zrušenia podielového spoluvlastníctva tým,
že navrhovateľka vyplatí odporcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
sumu 19.850,00 € (R4/1966, R16/1970), nakoľko ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozhoduje rozsudkom t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým
spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval
(tzv. konštitutívny charakter rozsudku), preto nevyhnutne súvisí aj vyriešenie všetkých otázok, ktoré sú



medzi účastníkmi sporné, a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Spornou v
konaní je otázka výšky primeranej náhrady, ktorá je od spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva
závislá.

Odvolanie odporcu, ktoré sa týka pochybenia súdu pri určení výšky primeranej náhrady považoval
odvolací súd za dôvodné s tým, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne
hodnoty veci - bytu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je príslušný podiel od všeobecnej ceny veci. Reprodukčná hodnota
nehnuteľnosti predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú alebo porovnateľnú nehnuteľnosť
zriadiť, nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady v zmysle § 142 ods. 1 veta tretia
Občianskeho zákonníka. Len podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu
prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva by mala byť
všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde
sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú
niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné
za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa
uberá aj súdna prax, ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ust. § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí
o primeranej náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu a preto súdy priznávajú náhradu
vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci
a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade
potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. V konaní o zrušenie
spoluvlastníctva vykonaním vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci.

Odvolací súd preto nepovažuje za správne, ak okresný súd považoval za všeobecnú hodnotu veci - bytu
sumu 39.700 eur. Predmetom dražby, na ktorú okresný súd v konaní poukazoval, bola polovica bytu
a nie celý byt, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Okresný súd
však primeranú náhradu určil voľnou úvahou bez toho, aby v danej veci vykonal akékoľvek dokazovanie.
Len konštatoval, že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom č. 87/2011 na sumu
39.700,00 € nepovažuje za primeranú náhradu, pretože znalecký posudok bol vypracovaný ešte v r.
2011, hoci dražba bola až v r. 2013 a jednak preto, že znalec pri jeho vypracovaní nevzal do úvahy fakt,
že sa jedná o spoluvlastnícky podiel k bytu, v ktorom majú trvalé bydlisko a reálne žijú ďalšie tri osoby -
navrhovateľka s maloletými dcérami. Napriek tomu, že z uvedeného znaleckého posudku okresný súd
nevychádzal, ustálil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel sumou 19.850,00 €, ktorá suma podľa
neho zodpovedá jeho trhovej cene, avšak neuviedol na základe akých skutočností a ním vykonaných
dôkazov k tomuto právnemu záveru dospel. Ďalej okresný súd konštatoval, že pri určení tejto sumy
na vyrovnanie podielu zohľadňoval aj to, že odporca spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vydražil za
19.850,00 €. Nemožno však opomenúť, že počas dražby nedošlo k zníženiu hodnoty spoluvlastníckeho
podielu, ale exekučný súd len znížil vyvolávaciu cenu za spoluvlastnícky podiel, no neznížil tým hodnotu
podielu. Teda okresný súd rozporne napriek tomu, že konštatoval, že zo znaleckého posudku, ktorý
bol vypracovaný za účelom dražby podielu bytu nevychádzal, ale vychádzal z ceny podielu bytu, za
ktorú predmetný podiel odporca vydražil, a ktorá sa odvíjala práve zo sporného znaleckého posudku.
Okolnosti, že pri exekučnom predaji nebol dostatočný záujem o podiel tohto bytu, sú pre posúdenie
primeranej náhrady irelevantné, nakoľko tieto nie sú okolnosťami majúcimi vplyv na primeranosť náhrady
v tomto konaní a nie sú pre ňu určujúce s ohľadom na charakter konania a možnosť súdu pri dražbe
umožniť zníženie vyvolávacej ceny vo forme najnižšieho podania pod cenu určenú znalcom.

Naviac, pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na ust. § 154 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, zo žiadneho
z vykonaných dôkazov, ale ani z úvah okresného súdu nevyplýva, na základe akých skutočností dospel
k právnemu záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia predstavovala suma 19.850,00 € primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel odporcu, a že zodpovedá aj jeho trhovej cene.



V preskúmavanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie
hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov.
Rozhodnutím súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto
ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Keďže posúdenie týchto hmotnoprávnych otázok je
závislé od stavu spoločnej veci, ktorý sa môže v priebehu konania meniť, je pre spravodlivé rozhodnutie
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zvlášť významné dodržanie zásady,
podľa ktorej je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Okresný súd však týmto spôsobom
nepostupoval, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci najmä tým, že nezistil všeobecnú cenu veci
ku dňu, kedy o veci rozhodol. Za týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, naopak nesprávne
vychádzal z okolností, ktoré sa týkali dražby predmetnej nehnuteľnosti - bytu, ku ktorej došlo v r. 2013,
ak vychádzal len z toho, za akú sumu bol v dražbe vydražený podiel na spoločnej veci.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že ak okresný súd mal záujem o vyriešenie všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva, teda o vyporiadanie „v širšom slova zmysle“ a prihliadal na to, kto sa akou mierou
podieľal na zhodnotení nehnuteľnosti, mal v takom prípade postupovať len na základe návrhu alebo
vzájomného návrhu, a o tomto nároku ako o náhrade investície rozhodnúť samostatným výrokom
opierajúcim sa o riadne zistený skutkový stav veci. Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť,
že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú
vec, tak ako to tvrdila navrhovateľka, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené
investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok
na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby
sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným
návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je
vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadanie nehnuteľnosti, nemôže
proti takémuto nároku započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť
peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušenie a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak právo a povinnosti
až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto
rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo
nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať. Vzhľadom na porovnateľnú takmer rovnakú všeobecnú
úpravu podielového spoluvlastníctva v Českej republike umožňujúcu uplatnenie komparatívneho
výkladu poukazuje odvolací súd na rovnaké riešenie uvedených otázok aj v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1927/2004 a 22Cdo/2597/2010.

Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že okresný súd v skúmanej veci tým, že nepostupoval
správne pri určení hodnoty veci, ako základu pre vymeranie primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel a tým, že nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej ceny veci, ktorá by mala
vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných
materiálov, jej vybavenie, konštrukcie, údržby, veku, výmery ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase
existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého porovnateľného druhu, teda všeobecnú cenu,
ktorá je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste kde sa nachádza, t.
j. cenu ovplyvnenú ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase, a súčasne pre
určenie tejto všeobecnej ceny nehnuteľnosti nevychádzal z ust. § 154 O. s. p., teda že pre jej určenie je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, rozhodol vecne nesprávne.

Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude predovšetkým opätovne ustáliť spôsob zrušenia
podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a v prípade, ak dôjde k ich dohode ohľadne spôsobu
zrušenia tým, že byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky posúdiť, či je dohoda v
súlade so zákonom. Následne je nevyhnutné, aby okresný súd zistil všeobecnú cenu veci, teda bytu, a
napriek tomu, že túto cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, odborná znalecká



mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Doposiaľ však znalecký posudok
ohľadne určenia všeobecnej ceny veci nebol vypracovaný a okresný súd sám poukázal na to, že zo
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci realizácie dražby z r. 2011 nevychádzal. Ďalším
podkladom však môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá
sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberá, ako aj poznatky a informácie samotných
účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.
Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne
v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia k tomu istému účelu. Za účelom zistenia všeobecnej ceny veci
doposiaľ zo strany okresného súdu v tomto smere žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok zrušiť ako celok, pretože
sa jedná o jeden návrh (nárok) a jednotlivé výroky rozhodnutia na seba navzájom nadväzujú.

V rámci rozhodovania o trovách konania v novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách
odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.