{"guid": "3547a468-0db5-4142-a2cd-d2bdc0b11f10:08d02706-fe7a-46b5-b00a-bf14b1b091be", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1", "spisova_znacka": "41Cob/227/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/227/2011 z 8. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. januára 2013, sp. zn. 41Cob/227/2011, ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1", "identifikacne_cislo": "6305205359", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2013-01-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti", "Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-660", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-660", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-660", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-669.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d02706-fe7a-46b5-b00a-bf14b1b091be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/227/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6305205359
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6305205359.1

Uznesenie
P. súd v T. T. ako súd odvolací v právnej veci žalobcu O.. A. T., nar. 6. 2. XXXX r. č. XXXXXX/XXXX,
bytom T. T., J. XX/XX, zast. advokátom E.. E. E., C. P., S. XX proti žalovanému O.. O. P. - C., S.F. T.,
W. 7, O.:XX XXX XXX, zast. D.. H. R., advokátom, E. č. XX, XXX XX T. o zaplatenie XX.XXX,XX eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Z. súdu T. č. k. XCb/X/XXXX-XXX zo
dňa XX. 6. XXXX takto

r o z h o d o l :

S. Z. súdu T.  č. k. XCb/X/XXXX-XXX zo dňa XX. 6. XXXX  zrušuje  a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Z. súd T. rozsudkom č. k. XCb/X/XXXX-XXX zo dňa XX. 6. XXXX  zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania XX % ročne od 1. 1. XXXX do zaplatenia. Vo zvyšku
žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na ich náhradu. S. odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie provízie,
na ktorú mu vznikol nárok na základe W. o nevýhradnom obchodnom zastúpení č.  A./XXX/XXXX zo
dňa 2. 4. XXXX a nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 Z. zákonníka. K., že v zmysle záveru
P. súdu v T. T. vyslovenom zrušujúcom rozhodnutí č. k. XXCob/XX/XXXX zo dňa 5. 9. XXXX nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva. K. zo dňa XX. XX. XXXX ustanovil znalkyňu z
odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva O.. E.. D. H., C. J., I. námestie
XXXX. N. znalkyne bolo vypočítať výšku zisku za rok XXXX a za rok XXXX, ktorý dosiahol žalovaný
za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného
počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo
dňa 2. 4. XXXX v znení jej zmeny zo dňa XX. XX. XXXX. W. vo vypracovanom  znaleckom posudku
č. XX/XXXX určila, že za obdobie od 2. 4. XXXX do XX. XX. XXXX dosiahol žalovaný za dohodnuté a
zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie
ich zmluvného vzťahu založeného   W. o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 2. 4. XXXX do XX.
XX. XXXX   zisk XXX,XX  eur, za rok XXXX od 1. 1. XXXX  do XX. XX. XXXX zisk X.XXX,XX eur. W.
uviedla, že výpočet hrubého zisku za jednotlivé zrealizované obchodné prípady nie je možný, pretože
nie sú k dispozícii výdavky za každý obchodný prípad. K., že jednoduché účtovníctvo neumožňuje
viesť analytickú evidenciu tak, ako je to v podvojnom účtovníctve. Ak by žalovaný, alebo žalobca určili
konkrétnu výšku nákladov na jednotlivé obchodné prípady, výpočet hrubého zisku by sa dal vypočítať.
E. uviedla, že pri výpočte zisku spôsobom, že by sa vzala do úvahy len taká činnosť žalobcu, ako je
sprostredkovanie predaja tovaru tak ako je to dohodnuté v zmluve o nevýhradnom obchodnom zastúpení
a všetky náklady by sa prepočítali v pomere príjmov z predaja tovaru k príjmom z predaja služieb, bol
by vypočítaný zisk pripadajúci len na príjmy z predaja tovaru. Q. výpočtom však pri hospodárskych
výsledkoch dosiahnutom žalovaným za nasledovné obdobie by sa dospelo k zápornému číslu, čiže k
strate.  P. výpočet zisku podľa spôsobu X by bol v neprospech žalobcu, vypočítala znalkyňa zisk podľa
vzorca. C. obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za
sledované obdobie hospodárskeho roka krát percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné



obdobie, ktoré dosiahol žalovaný. W. uviedla, že v sústave jednoduchého účtovníctva je zisk určený
rozdielom príjmov a výdavkov. Z výkazu žalované vyplýva, že žalovaný mal za účtovné obdobie roku
XXXX zisk pred zdanením, teda hrubý zisk vo výške X.XXX,XX eur a v r. XXXX  X.XXX,XX eur. H.
výpočet výšky zisku žalovaného za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom
spolupráce žalobcu a žalovaného počas ich zmluvného vzťahu, bolo nutné ustáliť výšku príjmov, ktoré
dosiahol žalovaný v týchto obchodných prípadoch. R. príjmu znalkyňa zisťovala porovnaním zoznamu
obchodných partnerov žalobcu pri plnení úloh a skutočne vystavenými a uhradenými faktúrami za
obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného. Po tomto porovnaní ustálila znalkyňa príjmy žalovaného z
realizovaných obchodných prípadoch, na ktorých má podiel žalobca za obdobie od 2. 4. XXXX do XX.
XX. XXXX vo výške XXX.XXX,XX eur a od 1. 1. XXXX do XX. XX. XXXX vo výške X.XXX.XXX,XX eur.
R. zisku podľa vzorcov dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých
mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku krát percentuálne vyjadrenie výšky zisku
za príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný, znalkyňa ustanovila výšku zisku za obdobie
od 2. 4. XXXX do XX. XX. XXXX na sumu XXX,XX eur a od 1. 1. XXXX do XX. XX. XXXX vo výške
X.XXX,XX eur.  Z. súd poukázal na skutočnosť, že záver znaleckého posudku namietal žalobca, pričom
znalkyňou určenú výšku zisku považoval za nesprávnu, keď podľa neho znalkyňa zaradila pre výpočet
zisku také položky, ktoré nespadajú do času trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čím došlo
k zníženiu zisku. Z. súd nariadil znalkyni z toho dôvodu vypracovať dodatok k znaleckému posudku
č. XX/XXXX s tým, že úlohou znalkyne bolo doplniť znalecký posudok č. XX/XXXX, a to vypočítať
výšku zisku za obdobie od uzavretia zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 2. 4. XXXX v znení dodatku zo dňa XX. XX. XXXX, teda od 2. 4. XXXX do
XX. XX. XXXX (do ukončenia zmluvného vzťahu za realizované obchodné prípady medzi žalobcom
a žalovaným a vypočítať zisk ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami len z obchodných prípadov
realizovaných podľa zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. W. v dodatku č. XX/XXXX zo dňa 6.
XX. XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX uviedla, že na zadanú otázku nie je možné odpovedať,
nakoľko sa v archíve žalovaného nezachovali účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť
výšku výdavkov, ktoré prislúchajú k jednotlivým obchodným prípadom realizovaným medzi žalobcom a
žalovaným na základe W. o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 2. 4. XXXX v znení dodatku č.
XX. XX. XXXX, t. j. odo dňa 2. 4. XXXX do XX. XX. XXXX.

Z. súd vyhodnotil znalecký posudok ako dôkaz, ktorým podľa účtovnej evidencie predloženej žalovaným
znalkyni, táto iným spôsobom ako len rozdielom medzi príjmami a výdavkami určila výšku zisku -
podľa vzorca (dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal
podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roka, teda percentuálne vyjadrenie výšky zisku za
príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný), keďže spôsob vedenia jednoduchého účtovníctva
neumožňuje viesť výdavky a príjmy podľa ich druhov. Z. súd poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný ku koncu roka XXXX, t. j. k XX. XX. XXXX vykonal
účtovnú uzávierku a podľa jej výsledku (zisk alebo strata) sa vypočíta výška provízie. E. okresný súd
uviedol, že návrh dodatku z XX. XX. XXXX vyhotovil žalobca, teda aj on predpokladal, že výsledok
hospodárenia žalovaného môže byť aj strata. W. výšku zisku za jednotlivé obchodné prípady nezistila,
pretože si účastníci spôsob účtovnej evidencie pre účely výpočtu provízie nedohodli, a podľa zásad pre
vedenie jednoduchého účtovníctva sa v účtovnej evidencii, t. j. v jednoduchom účtovníctve výdaje a
príjmy neevidujú druhovo. J., že žalovaný nezachoval účtovné doklady, ktorými by preukázal výdavky
za každý obchodný prípad zvlášť, neznamená, že iné výdavky alebo náklady na paušálne odmeny
žalobcovi nemal, pretože nebolo povinnosťou žalovaného podľa zmluvy viesť evidenciu výdavkov a
príjmov za každý obchodný prípad zvlášť  (čl. X bod X zmluvy). Z vyúčtovania žalovaného zo dňa 2. XX.
XXXX vyplýva iná výška zisku žalovaného z obchodnej spolupráce žalobcom, ako ju ustálila znalkyňa,
pretože znalkyňa nevychádzala z účtovnej evidencie žalovaného a vypočítala zisk podľa vzorca, pričom
základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za celý rok XXXX a XXXX zo všetkých činností
žalovaného, pretože podľa názoru okresného súdu nie je možné porovnávať znalkyňou vypočítaný zisk
podľa vzorca a žalovaným určeným výšku zisku vo vyúčtovaní zo dňa 4. XX. XXXX.

Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nie je možné vypočítať výšku provízie
žalovaného tak, ako mu to uložil P. súd v T. T., pretože znaleckým dokazovaním súd nezistil výšku  zisku
dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť. Z tohto dôvodu vychádzal z výšky príjmu
žalovaného, ktorý tento uviedol vo vyúčtovaní zo dňa 4. XX. XXXX, keďže ide o príjmy žalovaného zo
vzájomnej obchodnej spolupráce, t. j. podľa zmluvy, ktoré sú vo výške XXX.XXX,XX eur a sú približne
rovnaké s výškou. V predpokladanou žalovaným v sume XXX.XXX,XX eur.  F. žalobcu, že znalkyňa



ustálila výšku príjmov žalovaného v roku XXXX na sumu XXX.XXX,XX eur a v roku XXXX na sumu
X.XXX.XXX,XX eur a teda, či zisk žalovaného musel byť ešte vyšší ako predpokladal žalobca, okresný
súd považoval za irelevantnú, pretože znalkyňa vysvetlila, že zistenie príjmov žalovaného z obchodných
prípadov, na ktorých sa podieľal žalobca je nutné pre výpočet zisku žalovaného za sledované obdobie
podľa spôsobu 3, teda len samotné zistenie príjmu bez zistenia výdavkov, nie je dôkazom toho, že
žalovaný mal vyššý zisk ako predpokladal žalobca. Z. súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pri výpočte
provízie žalobcu vzal do úvahy vyúčtovanie žalovaného dňa 4. XX. XXXX, v ktorom je výška príjmu
žalovaného za rok XXXX a XXXX v sume XXX.XXX,XX eur a nie znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom
je výška príjmu žalovaného za rok XXXX a XXXX spolu X.XXX,.XXX,XX eur  (ide o príjmy žalovaného,
na ktorých sa podieľal žalobca).

Z. súd zdôraznil, že znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX a tiež v dodatku č. XX/XXXX vo svojom
závere konštatuje, že výšku zisku z príjmu žalovaného, na ktorom sa podieľal žalobca, nie je možné zistiť
rozdielom medzi príjmami a výdavkami, vzhľadom k tomu, či výdavky nie je možné zistiť. P. ide o dva
rôzne dôkazy (znalecký posudok č. XX/XXXX a vyúčtovanie zo dňa 4. XX. XXXX), okresný súd mal za
to, že jednotlivé skutočnosti z nich zistené musí hodnotiť v súvislosti s ostatnými skutočnosťami z toho
ktorého dôkazu vyplývajúcimi. W. opiera svoj nárok o obvyklú výšku zisku, a to o XX % z podnikateľskej
činnosti žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy. V zmysle zmluvy si však účastníci dohodli spôsob
výpočtu provízie podľa čl. R. bod X zmluvy. W. vykonal vyúčtovanie a uviedol výšku zisku v roku XXXX
XX.XXX,XX eur a v roku XXXX vo výške XX.XXX,XX eur. J. vedenia účtovnej evidencie pre zistenie
výšky zisku si účastníci nedohodli. Zo záverov znaleckého posudku okresný súd výšku zisku za každý
obchodný prípad zvlášť nezistil, preto vychádzal tak ako už bolo uvedené z vyúčtovania žalovaného
zo dňa 4. XX. XXXX, keď výšku obratu (príjmov) žalovaný uviedol sumu XXX.XXX,XX eur a žalobca
XXX.XXX,XX eur.  Z. súd aplikoval dohodu účastníkov podľa zmluvy, a to podľa poslednej vety čl. R.
bod X zmluvy a listu žalobcu  zo dňa XX. XX. XXXX a na vypočítanú províziu XX.XXX,XX eur započítal
vyplatené náklady a paušálnu odmenu XX.XXX,XX eur a dospel k záveru, že výsledok je záporný
mínus X.XXX,XX eur, teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol, preto súd nárok na zaplatenie provízie
zamietol.

H. ide o nárok žalobcu na odstupné, ktoré si žalobca uplatnil vo výške XX.XXX,XX eur, okresný súd
uviedol (rešpektujúc názor krajského súdu), že žalobca pre vznik nároku na odstupné preukázal splnenie
podmienky stanovenej v ust. § 669 ods. X písm. a/ Z. zákonníka a priznal žalobcovi odstupné v zmysle §
669 ods. X a X Z. zákonníka v priemere provízií za celé zmluvné obdobie, t. j. od 2. 4. XXXX do XX. XX.
XXXX (XX mesiacov). Z. súd za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným
vo vyúčtovaní dňa 4. XX. XXXX, t. j. sumu XX.XXX,XX eur, potom pri zmluvnom období XX mesiacov
je priemer provízie XXX,XX eur mesačne. Z. súd priznal  žalobcovi odstupné vo výške XXX,XX eur a
vo zvyšku nárok na odstupné zamietol.

Z. súd odstupné priznal s úrokom z omeškania od 1. 1. XXXX. Listom z 3. XX. XXXX si žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému nárok na odstupné. F. žalobca
nepreukázal súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, okresný súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania od 1. 1. XXXX. W. žiadal priznať úrok z omeškania vo výške XX % ročne , preto mu súd
podľa § 369 ods. X Z. zákonníka priznal úrok z omeškania vo výške XX % ročne.

Z. námietky žalovaného, týkajúcej sa premlčania nároku voči nároku žalobcu okresný súd uviedol, že
tejto námietke nevyhovel, pretože žalobný návrh bol podaný XX. XX. XXXX, t. j. v X ročnej premlčacej
lehote podľa § 397 Z. zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 14X ods. 2 a § 150
O. s. p. tak, že náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznal.

H. rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. X O. s. p. talobca. V odvolaní uviedol,
že medzi žalobcom ako obchodným zástupcom a žalovaným ako zastúpeným bola dňa 2. 4. XXXX
uzatvorená W. o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. A./XXX/XXXX. W. bola výpoveďou zo strany
žalovaného bez preukázania konkrétneho dôvodu vypovedaná listom zo dňa XX. 9. XXXX, účinnosť
zmluvy teda skončila dňa 1. XX. XXXX. H. na skutočnosť, že žalobca zmluvu neporušil a žalovaný
nikdy nepoukázal na prípadné porušenie zmluvy, alebo jej akékoľvek (čo i len čiastočné neplnenie).  K.,
že oprávnenosť nároku na províziu a spôsob jej výpočtu vyplýva z ustanovenia čl. R. zmluvy, a to, že
žalobca má nárok na tri peňažné  na sebe nezávislé čiastky, a to za a/ paušálnu odmenu za vykonané
služby vo výške XX.XXX,--Sk mesačne (táto časť odmeny nie je predmetom sporu medzi žalobcom a



žalovaným),  b/ nárok na úhradu vynaložených nákladov podľa bodu V ods. X zmluvy (výška tejto úhrady
nie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, avšak jej prípadné započítanie na províziu  je
predmetom sporu  medzi  žalobcom a žalovaným), c/ nárok na províziu za dohodnuté obchodné prípady
vo výške XX % zo zisku, (spôsob výpočtu provízie podľa tohto ustanovenia zmluvy je predmetom sporu
medzi žalobcom a žalovaným). J. skutočnosťou v rámci dokazovania pred okresným súdom v T. zostala
skutočnosť  a/ či sa úhrada vynaložených nákladov žalovaným žalobcovi započítava na províziu a za b/
spôsob výpočtu provízie. K prvej výhrade vznesenej žalovaným, a to, že úhrada vynaložených nákladov
sa započítava na províziu uviedol, že zo zmluvy jasne vyplýva, že nároky, ako sú vyššie uvedené sú
samostatnými nárokmi, vzájomne nesúvisiacimi. W. z uvedených nárokov nie je súčasťou iného nároku
a žiadny z uvedených nárokov sa nezapočítava na iný nárok. Z uvedeného dôvodu sú nesprávne závery
žalovaného a súdu prvého stupňa, ktoré odporujú dojednaniam zmluvy v tom zmysle -, že  zmluva
previazanosť týchto nárokov neobsahuje. Z uvedeného vyplýva, že na výpočet zisku  (z ktorého sa
vypočíta provízia) budú čiastky vyplatené v zmysle bodu X a X započítané ako náklady L., to znamená,
že od príjmov budú tieto čiastky odpočítané ako výdaje na ich zabezpečenie.  W., že zisk, resp. strata
sa podľa výslovnej dohody počíta z dohodnutých a realizovaných obchodných prípadov; do výpočtu
zisku, resp. straty vstupujú teda príjmy a výdaje z dohodnutých realizovaných obchodných prípadov. Q.
usporiadanie obchodného vzťahu zodpovedá aj rozumnému a logickému usporiadaniu.

E. uviedol, že vedenie evidencie príjmov a výdavkov žalovaným samostatne pre jednotlivé obchodné
prípady vyplýva nepochybne jednak z ust. § 660 ods. X Z. zákonníka a jednak z dojednania zmluvných
strán zmluvy ( t. j. žalobcu a žalovaného), že provízia podľa ustanovenia čl. R. ods. X zmluvy (v
spojení s listom žalobcu zo dňa XX. XX. XXXX) sa vypočíta za dohodnuté a realizované obchodné
prípady, a preto nesúhlasil s argumentáciou žalovaného ako i s jej osvojením si súdom.  K., že
pokiaľ žalovaný neviedol evidenciu spôsobom, ktorý je nevyhnutý pre výpočet provízie podľa čl. R.
ods. X zmluvy, nemôže byť táto skutočnosť pričítaná k škode žalobcu. Q. konaním totiž nepochybne
žalovaný spôsobuje žalobcovi škodu, keď sa chová v rámci záväzkového vzťahu tak, aby nebolo možné
vypočítať províziu jeho obchodného partnera - žalobcu.  W. ďalej upozornil na skutočnosť, že žalovaný
musel viesť výdavky podľa jednotlivých stredísk, (pojednávanie dňa XX. 7. XXXX) a k tomuto svojmu
tvrdeniu predložil príslušné daňové doklady. H. názoru odvolateľa tvrdenie žalovaného o nemožnosti
výpočtu zisku (a teda tiež provízie) len z dohodnutých realizovaných obchodných prípadov nie je
pravdivé. Po porovnaní listu žalovaného zo dňa 4. XX. XXXX je zrejmé, že žalovaný v tomto liste -
vyúčtovaní použil metódu výpočtu len z dohodnutých a realizovaných obchodných prípadov (aj keď
úmyselne uviedol zavádzajúce údaje, pretože celkové príjmy žalovaného v r. XXXX predstavovali sumu
XX.XXX.XXX,--Sk, pričom vo vyúčtovaní uviedol iba sumu X.XXX.XXX,--Sk a príjmy žalovaného v roku
XXXX predstavovali sumu XXX.XXX.XXX,--Sk a vo vyúčtovaní uviedol iba sumu XX.XXX.XXX,--Sk.
W. vypočítal aj skutočný čistý zisk vo výške X,X % v r. XXXX a X,X % v r. XXXX, ale ani hodnota
takto vypočítaného zisku nezodpovedá percentuálne dosiahnutému zisku podľa daňových priznaní
žalovaného (žalovaný teda nepoužil matematickú metódu na výpočet zisku a provízií, ale vychádzal
z príjmov a výdajov z dohodnutých a realizovaných obchodných prípadov. W. posudkami sa neskôr
preukázalo v súdnom konaní , že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti, žalobca sa s týmito údajmi
nestotožnil, snaží sa však týmto spôsobom poukázať na účelovosť a nepravdivosť tvrdenia žalovaného.
K., že niekoľkokrát požiadal žalovaného o predloženie písomného potvrdenia s rozpisom hlavných
položiek, tak  ako to vyplýva z listu žalobcu zo dňa XX. 9. XXXX, XX. XX. XXXX, 1. XX. XXXX a XX.
XX. XXXX. W. nikdy pravdivé písomné potvrdenie - vyúčtovanie nepredložil. K., že uvedené konanie
žalovaného je v rozpore s ust. § 265 Z. zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu úpravu.  H. ak by súd prijal argumentáciu
žalovaného, že tejto nebol povinný viesť evidenciu v určitom rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva zo
zmluvy, chránil by tak nepoctivé zámery žalovaného, ktorý by týmto spôsobom znemožnil výpočet pre
provízie. H. názoru odvolateľa províziu je možné vpočítať len tým spôsobom, že od príjmov žalovaného
z obchodných prípadov  realizovaných žalobcom   sa odpočítajú výdavky žalovaného na obchodné
prípady realizované žalobcom, pričom tento spôsob výpočtu bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý.

K výške príjmov a výdavkov žalovaného odvolateľ uviedol, že výška provízie sa stanoví ako XX %
zo zisku vypočítaného ako rozdiel medzi príjmami žalovaného z obchodných prípadov realizovaných
žalobcom a výdavkami žalovaného na obchodné prípady realizované žalobcom  (do výdavkov sa vždy
započítajú výdavky - náklady L., ako je výslovne uvedené v liste zo dňa XX. XX. XXXX).  J. príjmov bolo
uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX, v ktorom znalec konštatoval, že celkové príjmy žalovaného
z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie r. XXXX



-  sú vo výške   X.XXX.XXX,XX Sk. B. príjmy žalovaného z realizovaných  obchodných prípadov na
ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie v r. XXXX sú vo výške XX.XXX.XXX,XX Sk.  Z
uvedeného vyplýva, že celkové príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých
mal podiel žalobca za sledované obdobie roku XXXX a XXXX predstavujú sumu XX.XXX.XXX,XX Sk. Z
uvedeného dôvodu nemožno použiť údaje z vyúčtovania zo dňa 4. XX. XXXX, ktoré predložil žalovaný,
vzhľadom k jeho nepravdivosti, a ktorá bola preukázaná v rámci súdneho konania predovšetkým
obsahom znaleckého posudku.

Čo sa týka stanovenia výšky výdavkov odvolateľ uviedol, že nie sú v súdnom konaní preukázané.
Za výdavky možno považovať čiastku XXX.XXX,XX Sk, teda súhrn čiastok vyplatených žalobcovi ako
paušál na odmenách a náklady v zmysle ustanovenia čl. R. ods. X resp. X zmluvy. Z výpočtu tejto čiastky
poskytol podklady samotný žalobca (počítačové zostavy) v záujme spravodlivého vyporiadania, a to ako
znalkyni (ktorá ju nepoužila v rámci spracovania znaleckého posudku bez odôvodnenia) a jednak súdu
na pojednávaní dňa XX. 5. 2009  (ako vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa XX. 5. XXXX).
J. sa týmito predloženými dôkazmi nezaoberal ani neuviedol dôvod nepripustenia týchto dôkazov. H.
jeho názoru nie je správny ani záver súdu, keď vychádzal zo súhlasného vyhlásenia zmluvných strán
ohľadne výšky príjmov. J. nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa XX. 7. XXXX
rozporoval správnosť údajov uvedených v liste zo dňa 4. XX. XXXX (vyúčtovanie).  H. názoru odvolateľa
súd musel mať po posúdení všetkých vykonaných dôkazov pochybnosti o obsahu listu zo dňa  4.
XX. XXXX, ktorý obsahoval skreslené a nepravdivé údaje. H. postup súdu pri hodnotení dôkazov v
tomto prípade obsahu vyúčtovania zo dňa 4. XX. XXXX a obsahu znaleckého posudku nie je správny,
pretože z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX jednoznačne vyplýva iná výška príjmov a teda, že
obsah vyúčtovania zo dňa 4. XX. XXXX nie je správny. Zo znaleckého posudku jednoznačné vyplýva
výška príjmov žalovaného z dohodnutých a realizovaných obchodov (na základe účtovnej dokumentácie
predloženej žalovaným). E. poukázal na skutočnosť, že žalovaný úmyselne neposkytol znalkyni účtovnú
dokumentáciu k spracovaniu dodatku  znaleckého posudku č. XX/XXXX s odôvodnením, že táto je
skartovaná. Q. tvrdenie žalovaného sa javí ako účelové vo svetle jeho vyjadrenia na pojednávaní zo
dňa XX. 7. XXXX.  T. zrejmé aj pre žalovaného, že doklady o výdavkoch budú podkladom pre výpočet
provízie a uplatnenie nároku žalobcu, súčasne musel žalovaný vedieť, že účtovná evidencia bude pre
neho jedinou obranou proti vznesenému nároku. W., že súd po zvážení vyššie uvedených okolností a
tvrdení mal jednoznačne vychádzať pri stanovení príjmov, výdavkov a zisku zo skutočnosti, ktoré mu
boli známe v dobe vyhlásenia rozsudku. Q. skutočnosťou bola aj výška príjmov za sledované obdobia
rokov XXXX a XXXX. Čo sa týka výdavkov  uviedol, že žalovaný mal na svoju obranu poskytnúť daňové
doklady preukazujúce jeho výdavky vynaložené na príjmy dosiahnutej činnosti u žalobcu podľa zmluvy.
Q. povinnosť nie je možné zamieňať s dôkazným bremenom a tvrdiť, že je predovšetkým žalobca povinný
navrhovať a predkladať dôkazy k tvrdeným skutočnostiam. H. prípad, že žalovaný tak neurobil, súd mal
použiť pre výpočet zisku a provízie dosiahnuté  a preukázané príjmy bez odpočítania nepreukázaných
výdavkov. J. tak svojou nepodloženou domnienkou o existencii iných výdavkov „priznal“ žalovanému
paušálne výdavky v nepreukázanej výške. H. jeho názoru nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rámci dokazovania, pretože žalobca označil nielen jeho známe
príjmy, ale aj jemu známe výdavky a k týmto predložil dôkazy - daňové doklady (faktúry, ktoré predložil
znalkyni a súdu).

Z. výšky provízie uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na províziu v zmysle ustanovenia čl. R. ods.
X zmluvy vo výške XX % z rozdielu preukázaných príjmov žalovaného z obchodných prípadov
realizovaných žalobcom ako vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. 5. XXXX a
výdavkov žalovaného na obchodné prípady realizované žalobcom (XXX.XXX,XX Sk ako vyplýva z
faktúr predložených žalobcom), t. j. XX % z čiastky XX.XXX.XXX,XX Sk. H. teda predstavuje čiastku
XXX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,XX Sk).  W. neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, keď neoznačil žiadne
svoje výdavky, a preto je možné žalovanému priznať len výdavky (iné), ktoré v jeho prospech preukázal
žalobca predloženými faktúrami. S ohľadom na výšku provízie uplatnenú v súdnom konaní navrhol, aby
súd priznal žalobcovi v tejto časti žaloby čiastku  XX.XXX,XX eur  (XXX.XXX,XX Sk), t. j. celú uplatnenú
čiastku, ktorá nepresahuje vyššie vypočítanú províziu. Čo sa týka právnej kvalifikácie nároku žalobcu,
súd po vykonanom dokazovaní mohol dospieť taktiež  k záveru, že žalovaný spôsobil žalobcovi svojim
konaním škodu najmenej vo výške zodpovedajúcej prípadnej provízie z dohodnutých a realizovaných
obchodov, keď k vyčísleniu prípadnej škody mohol dospieť obdobne ako už bolo uvedené. J. je vždy
povinný právne kvalifikovať nárok žalobcu, a to bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu.



Z. nároku na odstupné poukázal na skutočnosť, že sa nestotožňuje s výpočtom výšky odstupného
súdom. W. požadoval odstupné vo výške zodpovedajúcej ročnej provízii (ako vyplýva z ust. § 668
ods. X prvá veta Z. zákonníka), pričom súd priznal províziu zodpovedajúcu X -  mesačnej  provízii,
pričom svoj záver  o priznaní odstupného vo výške zodpovedajúce jednomesačnej provízie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. H. názoru žalobcu mal súd priznať žalobcovi odstupné vo výške ročnej provízie
a mal vychádzať pri výpočte  z výšky provízie vypočítanej podľa skutočných príjmov žalobcu z
realizovaných príjmov po odpočítaní výdavkov žalovaného. Z toho dôvodu navrhol priznať províziu vo
výške XX.XXX,XX eur ( XXX.XXX,XX Sk). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania, resp. aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

H. rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. X  O. s. p. žalovaný, a to proti prvej a
tretej výrokovej vete rozhodnutia. V odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca
dostal viac ako mu prináleží v províziách. V samotnom odôvodnení rozsudku je uvedené, že výsledok je
záporný mínus X.XXX,XX eur a teda v neprospech žalobcu, čo znamená, že sám žalobca by mal vrátiť
žalovanému neoprávnene prijaté sumy, tvrdil od samého začiatku samotného konania v prejednávanej
veci. W. namietal aj preklúziu nároku na odstupné, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že listom
právneho zástupcu zo dňa 3. XX. XXXX bolo uplatnené odstupné do X roka od ukončenia zmluvy.
Z. ďalej uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému, a to,
že žalovaný súhlasil so znaleckým dokazovaním za každý obchodný prípad zvlášť a následné dôkazy
znalkyni nepredložil, podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval  a preto navrhol, aby okresný
súd  zaviazal  žalobcu k náhrade trov konania žalovaného vo výške XXX,XX eur.

W. v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že už nie je možné
doplniť dôvody a konkretizovať odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania ako sa domnieva
právny zástupca žalobcu a preto nestačí v odvolaní citovať procesný predpis O. s. p. E. dal do pozornosti
odvolaciemu súdu, že žalobca už od XX. 8. XXXX ukončil podnikateľskú činnosť, a preto nemôže byť
takto označený ako účastník konania. Q. skutočnosť žalobca úmyselne zamlčal a neoznámil súdu do
konca ešte aj v odvolaní je označený neexistujúci právny subjekt (O. a obchodné meno).

P. súd v T. T. ako súd odvolací podľa ust. § 214 napadnuté  rozhodnutie podľa ust. § 220 O. s. p.
zmenil tak, že žalobu zamietol. V rozhodnutí preskúmal iba odvolanie žalovaného; odvolanie žalobcu
nepreskúmaval, pretože mal za to, že jeho doplnenie bolo urobené po uplynutí odvolacej lehoty.

H. rozhodnutiu podal dovolanie  žalobca s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s .p. z dôvodu, že žalobcovi
ako dovolateľovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

C. súd  uznesení XObdo/X/XXXX zo dňa XX. júna XXXX napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. T. toho názoru, že odvolací súd sa absolútne nezaoberal odvolaním
a dôvodmi odvolania žalobcu, a to ani tými, ktoré boli uvedené v podaní zo dňa XX. 7. XXXX. H. názoru
dovolacieho súdu podanie žalobcu zo dňa XX. 7. XXXX obsahovalo všetky náležitosti   zakotvené v ust.
§ 205 ods. X O. s. p. a v tomto odvolaní žalobca popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. X O. s. p.)
označil súd, ktorému bolo odvolanie určené, označil účastníka, ktorý odvolanie podáva, označil vec v
rubrike odvolanie a uviedol, čo sleduje preskúmanie rozsudku Z. súdu T. s č. k. podanie bolo podpísané
a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda a v čom toto rozhodnutie
považuje za nesprávne a čoho sa domáha. H. názoru dovolacieho súdu dôvody odvolania žalobca
nerozširoval podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 6. 8. XXXX, tieto dôvody len bližšie konkretizoval
a špecifikoval s prihliadnutím na predmet konania, dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Z. súd
ďalej vyslovil názor, že odvolacie rozhodnutie, ktorým odvolací súd žalobu zamietol, lebo ju považoval
za  nedôvodnú je nedostatočné a nepresvedčivé v rozpore s ust. § 157 ods. X O. s. p. C. do pozornosť
odvolaciemu súdu, že na pojednávaní dňa 4. 7. XXXX (zápisnica o pojednávaní č. k. XXX) zástupca
žalovaného uviedol, že trvá na námietke premlčania, ktorú vzniesol, aj keď neopiera, že 3. XX. XXXX
obdržal žalovaný od právneho zástupcu žalobcu výzvu, aby mu zaplatil odstupné, na ktoré mu vzniklo
právo ukončením zmluvného vzťahu. F. nebol uplatnený samotným žalobcom, ale bol uplatnený právnym
zástupcom žalobcu a zároveň s týmto uplatnením nebolo doručené žalovanému splnomocnenie, resp.
dokument, z ktorého by vyplývalo právo právneho zástupcu žalobcu jednať v mene žalobcu aj pokiaľ ide
o odstupné. Q. rozpor z tvrdenia žalovaného súd neodstránil, a preto jeho záver, že žalobcovi nevznikol
nárok na odstupné nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený.



E. uviedol, že postupom odvolacieho súdu  došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na
spravodlivý proces v zmysle čl. VI ods. X C. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. XX
ods. X N. SR v spojení s § 157 ods. X O. s. p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237
písm. f/ O. s. p. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

P. súd v T. T. ako súd  odvolací v zmysle záveru dovolacieho súdu   vyslovenom v rozhodnutí sp. zn.
XObdo/X/XXXX zo dňa XX. júna XXXX  prejednal vec podľa ust. § 2X2 ods. X O. s. p.  pre nariadenie
pojednávania podľa ust. § 2X4 ods. 1 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa § X21 ods. 1 písm. h/
zrušil a podľa ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 2. 4. XXXX uzavreli sporové strany zmluvu o
nevýhradnom obchodnom zastúpení č. A./XXX/XXXX, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie provízie a nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 ods. 1, X Z. zákonníka. W. vzťah
medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou žalovaného zo dňa XX. 9. XXXX, ktorú žalobca podpísal s
tým, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený dňom  XX. XX. XXXX.   Z danej veci odvolací súd
uznesením XXCob/XX/XXXX zo dňa 5. 9. XXXX zrušil rozsudok, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu o
zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom s tým, aby súd prvého stupňa zistil znaleckým dokazovaním
v novom konaní výšku zisku, ktorá bola sporná, ako základ pre výpočet provízie vo výške XX % za roky
XXXX - XXXX. W. vyslovil právny názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku na zaplatenie
odstupného je predčasné, pretože až po vykonaní znaleckého dokazovania bude zrejmé, či žalovaný
má alebo nemá vyplatiť žalobcovi províziu a v akej výške za splnenia podmienok podľa podmienok §
669 ods. X písm. b/ Z. zákonníka, a to, že vyplatením odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito
zákazníkmi je spravodlivé, pričom tieto okolnosti zahrňujú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej
doložky podľa § 672 písm. a/ Z. zákonníka).

Z. súd ďalej zistil, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie provízie súd prvého stupňa dospel k záveru,
že z vykonaného znaleckého dokazovania nebolo možné vypočítať výšku provízie, pretože znalkyňa
nezistila výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť  (pre absenciu dokladov
od žalovaného) a znalkyňa potom vypočítala výšku zisku podľa vzorca, pričom základom pre výpočet
bol hrubý zisk žalovaného za roky XXXX - XXXX zo všetkých činností žalovaného. J. prvého stupňa
vychádzal preto z výšky príjmov žalovaného, ktoré uviedol vo vyúčtovaní zo dňa 4. XX. XXXX, z
ktorého vyplýva výška príjmov za obdobie rokov XXXX - XXXX vo výške XXX.XXX,XX eur. E. uviedol,
že v zmysle zmluvy si účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. R. bod X zmluvy a z
toho dôvodu prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval dohodu účastníkov podľa zmluvy a
dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na províziu, a preto nárok na jej zaplatenie zamietol. Z.
nároku na zaplatenie odstupného súd prvého stupňa za základ pre výpočet odstupného použil províziu
vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo dňa 4. XX. XXXX, t. j. sumu XX.XXX,XX eur, potom pri zmluvnom
období XX mesiacov je priemer provízie XXX,XX eur mesačne. J. prvého stupňa z toho dôvodu priznal
žalobcovi odstupné v uvedenej výške  a vo zvyšku návrh žalobcu na odstupné zamietol. W. priznal
sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania od 1. 1. XXXX, pretože listom zo dňa 3. XX. XXXX si
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. F. žalobca
nepreukázal prvostupňovému súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania od 1. 1. XXXX vo výške XX % ročne.

H. veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V danej veci sa súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, v ktorej spochybňoval vyúčtovanie
zo dňa 4. XX. XXXX predložené žalovaným. W. v konaní (zápisnica zo dňa XX. 7. XXXX), namietal
správnosť údajov ohľadom uvedenia výšky príjmov za rok XXXX a rok XXXX uvedených žalovaným.
F. tejto skutočnosti súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku  na uplatnenú províziu vychádzal z
tohto vyúčtovania (zo dňa 4. XX. XXXX)  ako relevantného dôkazu ohľadom preukázania výšky príjmov
žalovaného.  V čase rozhodovania súdu bola ale už súdu známa skutočnosť, a to z obsahu predloženého
znaleckého posudku č. XX/XXXX, že výška príjmov za posudzované obdobie roku XXXX a roku
XXXX nekorešponduje s výškou príjmov uvedenou žalovaným. J. prvého stupňa žiadnym spôsobom
neodstránil uvedený rozpor a nesprávne  si osvojil tvrdenie žalovaného, že výška príjmu za dané obdobie
zodpovedá tým údajom, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní zo dňa 4. XX. XXXX.



E. odvolací súd konštatuje, že zo W. o nevýhradnom zastúpení zo dňa 2. 4. XXXX nepochybne vyplýva
spôsob výpočtu provízie, pričom táto zmluva bola predložená žalovaným v rámci dokazovania pred
súdom prvého stupňa a bola súdu známa.  Z čl. R. bod X jednoznačne vyplýva, že  úhrada vynaložených
nákladov žalovaného  sa nezapočítava na províziu, pretože sa jedná o samostatné nároky, pričom je v
zmysle zmluvy možné  len ich odpočítať od celkového príjmu - zisku žalobcu.

Z. súd ďalej uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného viesť evidenciu príjmov a výdavkov samostatne
pre jednotlivé obchodné prípady, pričom táto povinnosť mu  nepochybne vyplývala  z ust. § 660 ods. X
Z. zákonníka a z čl. R. uzavretej zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení.

E. je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ žalovaný neviedol evidenciu spôsobom, ktorý je
nevyhnutný pre výpočet provízie podľa čl. R. ods. X zmluvy, nemôže byť táto skutočnosť pričítaná  škode
žalobcu. J. sa stotožnil aj s námietkou žalobca, že  žalovaný musel viesť výdavky podľa jednotlivých
stredísk, pričom žalobcu upozornil na túto skutočnosť súd na pojednávaní dňa XX. 7. XXXX a k tomuto
svojmu tvrdeniu predložil príslušné daňové doklady.

Z. súd preskúmaním veci dospel k záveru, že  výpočet provízie je teda možné vykonať len tým spôsobom,
že od príjmov žalovaného z jednotlivých obchodných prípadov realizovaných žalovaným sa odpočítajú
výdavky žalovaného na obchodné prípady realizované žalobcom.

F. žalovaný tvrdil, že dokumentáciu ohľadne preukázania výdavkov zoskartoval, podľa názoru
odvolacieho súdu možno jeho výdavky posudzovať iba na základe dokladov predložených žalobcom
(počítačové zostavy, ktoré predložil súdu ako aj znalcovi), a to do výšky XXX.XXX,XX, ktoré boli
vyplatené ako paušálna odmena a náhrada  v zmysle uzavretej zmluvy.

Na základe uvedeného v  ďalšom konaní súd prvého stupňa zváži doplnenie znaleckého posudku o
vyjadrenie  sa znalca k výške skutočných príjmov žalovaného za rozhodné obdobie, pretože vyúčtovanie
predložené žalovaným zo dňa 4. XX. XXXX nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz pre posúdenie
jeho skutočných príjmov. Po zistení skutočnej výšky príjmov a odpočítaní nákladov (v prípade, že
žalovaný nepredloží ani v ďalšom konaní dôkazy o svojich výdavkoch), je potrebné odpočítať iba tie
výdavky, ktoré preukázal žalobca  a predložil súdu.  Z uvedenej čiastky  je potom možné vypočítať
províziu vo výške XX % tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení.

F. na odstupné žalobcovi prináleží z ust. § 669 ods. 1, X Z. zákonníka . J. prvého stupňa nezdôvodnil
odstupné vo výške zodpovedajúcej jednomesačnej provízii, z toho dôvodu odvolací súd pre absenciu
odôvodnenia tohto uplatneného nároku zákonným spôsobom stanoveným v ust. § 157 O. s. p.
rozhodnutie aj v tejto  napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné
priznať žalobcovi odstupné vo výške ročnej, provízie, pričom sa bude vychádzať pri jej výpočte z výšky
provízie vypočítanej na základe vyššie uvedeného doplneného dokazovania.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. X O. s p. v novom
rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}