Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/597/2014 z 27. 10. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. októbra 2014, sp. zn. 5Co/597/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3813209957.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/597/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813209957.1 | 2014-10-27 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d49de917-2df0-457b-80c3-8c8d77c82c32 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813209957.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/597/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813209957.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Q. K. Z. X. AG, so sídlom A. 2, CH-XXXX P., G., v
konaní zastúpeného JUDr. K. G., advokátom, so sídlom R. 8, E. proti odporkyni H. G., bytom F. cesta
XXXX/XB/X, I. o zaplatenie 768,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/119/2013-73, zo dňa 19. marca 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 358,81
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 358,81 eur od 27.06.2009 do zaplatenia, vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov na
náhradu trov konania nemá právo. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa § 1, § 2 písm. a), b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 54 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka,
keď z vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa požiadala o vydanie karty s úverovým rámcom
20.000,- Sk. Produkt jej bol poskytnutý 13.09.2007 s úverovým rámcom 663,88 eur. Právny predchodca
navrhovateľa vypovedal zmluvu 22.06.2009. Banka za dobu trvania zmluvy poskytla odporkyni sumu
50.798,05 Sk a odporkyňa na účet banky poukázala 22.958,25 Sk. Právny vzťah medzi účastníkmi súd
považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú možno podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný len sčasti dôvodne.
Je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej
odporkyňa získala úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, v rámci ktorého vyčerpala sumu celkom
50.798,05 Sk. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa zmluvu
vypovedal, na základe čoho zmluva podľa dohody účastníkov zanikla. Zmluva sa zrušuje od začiatku
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom zániku zmluvy si účastníci zrušenej zmluvy
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Dôsledky zániku
zmluvy podľa dojednaní zmluvy medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky zániku
zmluvy podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie všeobecných podmienok, podľa ktorých má
spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek zániku zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie
oproti úprave v § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú teda prednosť ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci spotrebiteľského práva. Súd
preto zastáva názor, že po zániku zmluvy je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi iba to, čo jej bolo
poskytnuté, t.j. sumu 358,81 eur. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa navrhovateľovi
vyplatila sumu 22.958,25 Sk, dostala 50.798,05 Sk. Z toho dôvodu súd návrhu navrhovateľa vyhovel
len v časti rozdielu medzi týmito dvomi sumami. Na základe týchto skutočností teda po zániku zmluvy
vznikol na strane odporkyne záväzok vo výške 10.809,58 Sk čo predstavuje sumu 358,81 eur, ktorú súd
zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi. Keďže odporkyňa napriek výzve svoj záväzok neuhradila,
od 27.06.2009, kedy došlo k výpovedi zmluvy, je v omeškaní, preto ju súd podľa § 517 ods. 1 veta



prvá , ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013 zaviazal i k úhrade úroku z
omeškania vo výške 9% zo sumy 358,81 eur od 27.06.2009 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ bol v prevažnej
miere neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyňa si náhradu trov konania
neuplatnila a preto súd o nej nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a do výroku o náhrade trov
konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že zmluva, ktorú s jeho právnym
predchodcom uzatvorila odporkyňa je zmluva o úvere so spôsobom čerpania peňažných prostriedkov
formou kreditnej karty. Má charakter tzv. absolútneho obchodu a vždy podlieha režimu Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov. Navrhovateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že zmluvný vzťah medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou zanikol s účinkami ex tunc,
teda od začiatku. Právny predchodca navrhovateľa od zmluvy neodstúpil, ale ju vypovedal a navrhovateľ
si neuplatňuje od odporkyne žiadne sumy, ktoré by boli účtované po takomto ukončení zmluvného
vzťahu. Naviac spôsob výpočtu súdom prvého stupňa priznanej sumy je z pohľadu navrhovateľa
nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Súd prvého stupňa uvádza, že priznaná suma 358,81 eur je
rozdielom medzi sumou, ktorú odporkyňa dostala od právneho predchodcu navrhovateľa 50.798,05 Sk a
sumou, ktorú mu už zaplatila 22.958,25 Sk. Pri takomto výpočte je však rozdiel týchto súm 27.839,80 Sk,
čo je 924,11 eur a nie súdom prvého stupňa priznaných 358,81 eur. Navrhovateľom predložené výpisy
obratov na kreditnej karte, identifikácia postúpenej pohľadávky ako aj výpis z bankovej knihy predstavujú
nesporný dôkaz o pravosti a výške uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Ak by súd prvého stupňa tieto
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. musel by dospieť k právnemu záveru, že navrhovateľovi vzniklo
právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorú si v konaní uplatňuje. Na základe toho navrhovateľ
žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach tak, že odporkyňu
zaviaže k povinnosti zaplatiť mu aj zvyšnú časť žalovanej peňažnej pohľadávky spolu s úrokom s
omeškania a prizná mu aj náhradu trov konania, alebo rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
v týchto častiach podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle týchto ustanovení,
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Takéto obsahové náležitosti musia v zásade spĺňať aj
uznesenia, na ktoré sa v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vzťahujú primerane.

V zmysle uvedeného je povinnosťou súdu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia podal zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení právnych predpisov vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod
tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia teda musí podať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu pri rozhodovaní musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť práva na spravodlivý súdny proces a zodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti vyššie uvedené kritériá riadneho
odôvodnenia nenaplnil. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo veci samej založil na právnom názore,
že záväzkový vzťah medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa zanikol výpoveďou
zmluvy od začiatku, t.j. ex tunc a účastníci sú si teda povinní vrátiť to, čo podľa zmluvy dostali. Následne
súd prvého stupňa uviedol sumu peňažných prostriedkov, ktoré mala odporkyňa podľa zmluvy dostať
od právneho predchodcu navrhovateľa 50.798,05 Sk, sumu, ktorú odporkyňa podľa zmluvy právnemu
predchodcovi navrhovateľa už zaplatila 22.958,25 Sk a skonštatoval, že rozdiel medzi týmito sumami,
358,81 eur, je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť. Preto odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Je zrejmé, že konečný výsledok posúdenia veci súdom prvého stupňa, teda samotné rozhodnutie podľa
ktorého je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 358,81 eur s úrokom z omeškania vo výške
9% zo sumy 358,81 eur od 27.06.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta,
je v rozpore s vysloveným myšlienkovým postupom súdu prvého stupňa, ktorý tomuto rozhodnutiu
predchádzal. Bez ohľadu na chybnosť právneho názoru súdu prvého stupňa, že výpoveďou zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje /na rozdiel od odstúpenia od zmluvy výpoveďou zmluvy dojednanej
na dobu neurčitú podľa § 582 Občianskeho zákonníka zaniká záväzkový vzťah ex nunc, teda od
okamihu uplynutia výpovednej doby/ je evidentné, že rozdiel medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré
odporkyňa dostala 50.798,05 Sk a sumou peňažných prostriedkov, ktoré už zaplatila 22.958,25 Sk je
27.839,80 Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom 924,11 eur a nie súdom prvého stupňa uvádzaných
358,81 eur. Uvedená správna výsledná suma výpočtu 924,11 eur je pritom vyššia ako navrhovateľom v
konaní uplatňovaná pohľadávka 768,56 eur, čo znamená, že návrhu navrhovateľa by malo byť v celom
rozsahu vyhovené.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti je tak vnútorne rozporné
a nedáva jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
napadnutého výroku rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu
prvého stupňa znova vo veci zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa na začatie konania rozhodnúť a
svoje rozhodnutie riadne, v súlade so zákonnými kritériami, odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .