{"guid": "35410086-0189-449c-9dbb-24180f98b630:f900d282-8eee-4c0b-919a-502bf804e951", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2", "spisova_znacka": "1Co/411/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/411/2016 z 24. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. októbra 2017, sp. zn. 1Co/411/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2", "identifikacne_cislo": "7108232781", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f900d282-8eee-4c0b-919a-502bf804e951", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/411/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232781
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7108232781.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Q.R. Z., K.. X.XX.XXXX, O. B. S., Č.
Č.. XX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v
Prešove, Mukačevská č. 19, proti žalovanej P. Z., Y.. I., K.. X.X.XXXX, O. B. S.H., V. Č.. X, zastúpenej
JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova č. 14, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/274/2008-498 z 12.7.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovanej šuplíkovú skriňu Black Red White a kuchynský stôl.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty podielov 19.363,60 eur do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu   n e p r i z n á v a   náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie prikázal z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej šuplíkovú skriňu Black Red White a
kuchynský stôl. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 14.523,51
eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že žiadna zo strán  nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice I zo dňa 26.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2006.

3. Zo súhlasnej výpovede strán sporu súd zistil, že za trvania manželstva bol rozhodnutím Územného
bytového družstva S. - Ť. G. P. XX.XX.XXXX pridelený žalobcovi ako členovi bytového družstva
družstevný byt č. XX/X nachádzajúci sa B. S. K. Č. Č.. XX a uzavretím manželstva vzniklo spoločné
členstvo manželov a spoločný nájom. Za trvania manželstva strany sporu byt neodkúpili do osobného
vlastníctva.

4. Ďalej uviedol, že Okresný súd Košice I svojím rozsudkom zo dňa 4.5.2009 č.k. 13C/311/2008-34 zrušil
právo spoločného nájmu účastníkov k uvedenému družstevnému bytu a určil, že výlučnou nájomkyňou
bytu a členkou územného bytového družstva sa stáva žalovaná s tým, že žalobca nemá právo na
zabezpečenie bytovej náhrady. Tohto zaviazal uvedený byt vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.



5. Z výsledkov znaleckého posudku č. 5/2006 znalca Ing. Mateja Styka ustálil všeobecnú hodnotu
členských práv k uvedenému trojizbovému bytu ku dňu 7.7.2009 na sumu 45.400,- eur. Ďalej konštatoval,
že žalobca počas konania uznal, že zo strany žalovanej došlo k investovaniu výlučných prostriedkov
do spoločného bytu v sume 2.686,49 eur. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku taktiež uviedol,
že pri vyporiadávaní hnuteľných vecí, ktoré účastníci nadobudli počas trvania manželstva vychádzal z
ich zhodných návrhov a na základe toho prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej šuplíkovú skriňu,
ako aj kuchynský stôl. Konštatoval, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí aj hodnota
1.300,- eur predstavujúca sumu za ktorú žalobca odpredal spoločné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia
v čase po rozvode manželstva. Na základe toho ustálil celkovú hodnotu  majetku patriaceho do BSM
na sumu 46.700,- eur (hodnota členských práv k bytu 45.400,- eur a hodnota predaného motorového
vozidla 1.300,- eur). Z uvedeného vyvodil, že každý z manželov by mal dostať majetok v hodnote 1/2
podľa zásad uvedených v § 150 OZ, t.j. 46 700,- eur : 2 = 23.350,- eur. Z uvedenej sumy odpočítal
2.686,49 eur z titulu investícií žalovanej do bytu a sumu 1.300,- eur ako hodnotu za predané motorového
vozidla žalobcom a z uvedeného vyvodil, že žalovaná by mala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu
19.363,51 eur a v náväznosti na to však uzavrel, že s prihliadnutím na tvrdenia žalovanej, ako aj dôkazy
ňou predložené mal za preukázané, že žalobca počas trvania manželstva si počínal nezodpovedne voči
rodine, o maloletú dcéru Ivanu sa počas jeho zamestnania v zahraničí od roku 2004 starala výlučne
žalovaná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že finančné prostriedky, ktoré zarobil v zahraničí,
investoval do domácnosti. Na základe toho znížil podiel žalobcu na spoločnom majetku o 1/4 a preto
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 14.523,51 eur (19.363,51
eur - 4.840,- eur (1/4 z 19.363,51 eur)). Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p.

6. Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalovaná ako aj žalobca. Žalovaná žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť vo výroku o uložení jej povinnosti vyplatiť žalobcu tak, aby táto suma bola ustálená
na sumu 4.570,04 eur. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a
písm. h/ C.s.p. teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedla, že namieta
postup súdu pri zisťovaní hodnoty členského podielu k družstevnému bytu pokiaľ súd nevychádzal
z reálnej trhovej hodnoty tohto členského podielu, ale zo všeobecnej hodnoty určenej znalcom Ing.
Stykom. Je si vedomá skutočnosti, že súd prvej inštancie takto postupoval v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý však ona nepovažuje za správny. Podľa jej názoru zvolený postup by bol na
mieste iba v prípade, ak by ona potom, čo sa stala výlučnou členkou bytového družstva, tento členský
podiel predala za cenu, ktorá by bola cenou zjavne neodôvodnene nízkou, čo však preukázané nebolo.
Predmetný byt ponúkala na predaj približne po dobu troch mesiacov a po celý čas sa nenašiel záujemca,
ktorý by jej ponúkol vyššiu cenu ako kupujúci p. Z., ktorému tieto členské práva predala za sumu 35.000,-
eur. Pri odpredaji tohto bytu bola nútená prihliadnuť na skutočnosť, že v susedstve nad jej bytom žila
rómska rodina. Z bytu vchádzal neutíchajúci hluk, hlasná hudba aj v čase nočného pokoja. V konečnom
dôsledku aj od nej byt odkúpil občan rómskej národnosti. Za ďalšiu okolnosť, ktorá ovplyvnila trhovú cenu
uvedeného bytu a k čomu nebola prihliadnuté bola skutočnosť, že na kúpu uvedeného členského podielu
nebolo možné čerpať úver, preto žiadala do BSM pojať iba reálnu hodnotu za ktorú byt odpredala, teda
sumu 35.000,- eur Uviedla, že obdobná situácia bola aj v prípade motorového vozidla, ktoré žalobca
odpredal za sumu 1.300,- eur. V žalobe však sám uvádzal jeho hodnotu 1.991,64 eur. Ani on sa jej
nepýtal, či a za akú cenu môže predmetné motorové vozidlo odpredať napriek tomu, že bolo súčasťou
ich BSM. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie pokiaľ žalovanému znížil hodnotu jeho
podielu iba o 1/4. Má za to, že zo samotného výsluchu oboch účastníkov vyplynulo, že žalobca sa od r.
2001 zdržiaval na území Slovenskej republiky iba sporadicky, nakoľko pracoval ako hudobník v zahraničí
(v Španielsku). Tento potvrdil aj svoj mimomanželský vzťah, ako aj nemanželské dieťa. Napriek tomu
tvrdil, že o svoju rodinu, vrátane maloletej dcéry sa staral, čoho dôkazom mali byť ním predložené výpisy
z účtu v Tatra banke. Má za to, že práve uvedené výpisy ho usvedčili z toho, že nehovorí pravdu, keďže
z uvedených výpisov vyplývalo, že žalobca približne 3/4 finančných prostriedkov, zhromaždených na
tomto účte  za obdobie od r. 2001 do r. 2006 použil na iný účel ako pre potreby rodiny. Navyše časť
týchto peňažných prostriedkov bola použitá na splácanie jeho dlhov. Považovala za správny postup
súdu pokiaľ žalobcovi z tohto titulu znížil jeho podiel o 25%, má však za to, že súd pri tomto postupe
vychádzal zo sumy, ktorú dosiahol až po zohľadnení vnosov účastníkov do BSM (vo výške 19.363,51
eur). Podľa jej názoru mal však súd vychádzať pri znížení podielu žalobcu o 25% zo sumy 23.350,- eur, t.j.
neupravenej predovšetkým o sumu toho, čo ona zo svojho vynaložila na spoločný majetok. S poukazom
na tieto tvrdenia má za to, že podiel žalobcu  by mal byť v prípade určenia hodnoty BSM na sumu
46.700,- eur znížený nie o sumu 4.840,88 eur, ale o sumu 5.837,50 eur. S poukazom na to, že ťarcha



starostlivosti o domácnosť a rodinu, ale aj udržanie členského podielu v BSM počas ich manželstva
spočívalo výlučne na nej, pričom ona zabezpečila rekonštrukciu bytu v hodnote približne 54.000,- Sk,
temer výlučne  na svoje náklady zabezpečila výmenu všetkých drevených okien v byte za plastové, v
hodnote okolo 59.932,- Sk. Naproti tomu žalobca úhradou nájomného za obdobie od januára do októbra
2006 prispel na výmenu okien iba sumou 8.604, Sk. Ona taktiež zabezpečovala úhradu nájomného za
obdobie od januára 2001 do decembra 2005 v priemernej výške 4.500,- Sk mesačne. Má teda za to, že
ona nezastupiteľnou mierou prispela k udržaniu členského podielu k bytu. Z toho vyvodzuje záver, že
súd mal znížiť hodnotu podielu žalobcu o ďalších 25%.

7. Žalobca vo svojom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby výplatná povinnosť žalovanej
bola ustálená na sumu 19.363,51 eur. Tento vytýkal súdu prvej inštancie, že pri ustaľovaní hodnoty
podielov oboch manželov nevychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že hodnota podielov
oboch manželov je rovnaká. Konštatoval, že súd prvej inštancie na základe v podstate rovnakých
dôkazov vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z rovného podielu oboch manželov. V
novom rozhodnutí však už z rovnakých skutkových záverov považoval za dôvodné znížiť hodnotu jeho
podielu o 1/4 a to bez toho, aby ohľadne tejto okolnosti doplnil akékoľvek dokazovanie. S poukazom
výsledky znaleckého dokazovania ohľadne ustálenia trhovej hodnoty členského podielu k bytu považoval
za správny záver súdu pokiaľ tento dospel k výške výplatnej povinnosti zo strany žalovanej na sumu
19.363,51 eur. Nesúhlasil však s postupom súdu, ktorý mu znížil hodnotu podielu o 1/4. Mal za to, že v
tejto časti súd rozhodol nad rámec úlohy, ktorú mu odvolací súd určil vo svojom zrušujúcom uznesení
a navyše jeho záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Považuje ho za svojvoľné rozhodnutie
súdu v rozpore so znením § 150 OZ. V odvolaní ďalej uviedol, že súdu predložil výpisy z účtov z ktorých
je zrejmé, že v čase, keď pracoval v zahraničí pravidelne prispieval na chod a náklady domácnosti.
Žalovaná mala  k jeho účtu prístup a robila z neho výbery v bankomate. Takto vybraté prostriedky
boli teda určené na úhradu nákladov domácnosti. Má teda za to, že pokiaľ žalovaná mala prístup k
uvedenému účtu a na tomto boli peňažné prostriedky je potrebné vychádzať zo záveru, že náklady
na domácnosť boli vynakladané zo spoločných prostriedkov. Nepovažoval za správny záver súdu
pokiaľ tento vychádzal iba z obdobia rokov 2001 až 2006, na ktoré žalovaná opakovane poukázala a
preukazovala jeho neprispievanie na náklady spoločnej domácnosti. Uviedol, že uvedený byt nadobudol
za trvania manželstva on a od nadobudnutia až do rozvodu manželstva v roku 2006 sa náklady na
užívanie bytu hradili zo spoločných prostriedkov. Mal za to, že rozhodujúcou je aj okolnosť, že pri získaní
členského podielu k bytovému družstvu suma 295.000,- Sk bola splatená z jeho výlučných prostriedkov,
ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva vo výške 230.000,- Sk. Má teda za to, že on sa viac pričinil
o získanie tohto majetku. Nesúhlasí preto so znížením hodnoty jeho podielu o 1/4.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a odvolanie
žalobcu je dôvodné sčasti.

9. Z obsahu odvolaní oboch účastníkov vyplýva, že v podstate medzi nimi ostala spornou skutočnosť,
či je daný dôvod pre odchýlenie sa od zásady vyplývajúcej z ust. § 150 Občianskeho zákonníka
podľa ktorej hodnota podielov oboch manželov je rovnaká. Závery súdu prvej inštancie v tejto otázke
neboli dostatočne odôvodnené pokiaľ tento iba uviedol, že žalobca počas trvania manželstva si počínal
nezodpovedne voči rodine, počas svojho zamestnania v zahraničí sa nestaral o maloletú dcéru a že
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že finančné prostriedky, ktoré zarobil v zahraničí investoval
do domácnosti.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že takéto závery nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z tohto dôvodu vytýčil vo veci odvolacie pojednávanie na ktoré predvolal obidvoch účastníkov za
účelom doplnenia ich účastníckych výpovedí a doplnenia dokazovania. Títo sa však odvolacieho
pojednávania nezúčastnili a súhlasili, aby sa toto uskutočnilo bez ich prítomnosti. Z tohto dôvodu k
sporným okolnostiam zaujali stanoviská iba obaja právni zástupcovia účastníkov.

11. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z



manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Z cit. ustanovenia vyplýva prioritná zásada pri vyporiadávaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ktorej sú podiely obidvoch manželov rovnaké. To má dôsledok, že ak pôjde o
veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy iba zohľadnenie niektorých skutočností
umožňujúcich prihliadnuť na okolnosti, ktoré uvedenú zásadu narušia. Priorita uvedenej zásady
sa premieta aj do procesnej roviny. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových
spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať
zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých
manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade o rovnosti podielov, teda výnimočne prichádza do
úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo aj nečinnosť) jedného z
manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa to premieta do hospodárenia
zo spoločným majetkom. Pri vypriadaní je taktiež povinnosťou súdu prihliadnuť na to, ako sa každý z
manželov zaslúžil o nadobudnutia a udržanie spoločných vecí. V tomto smere nie je rozhodujúci ani
nižší príjem jedného z manželov so zreteľom na jeho pracovné zaradenie, zodpovedajúce jeho vzdelaniu
a ostatým pomerom pre výnimku zo zásada, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú
rovnaké.

13. Odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že v prejedávanej veci neboli preukázané
uvedené mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady upravenej v § 150 Občianskeho
zákonníka. Z obsahu spisu je totiž zrejmé a nebolo to medzi účastníkmi sporné, že žalobca prispel
pri nadobúdaní najhodnotnejšej veci patriacej do BSM a to členského podielu v bytovom družstve
väčšou mierou, keď z vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva
zaplatil sumu 230.000,- Sk z celkovej  hodnoty podielu 295.000,- Sk. Z obsahu výpovede žalovanej
v rozvodovom konaní vyplýva, že táto potvrdila, že medzi účastníkmi došlo k dohode, že náklady
spočívajúce v nájomnom na byt, ako aj úhradách za ceny služieb poskytovaných pri užívaní tohto bytu
bude hradiť žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že manželia v tomto prípade spoločne hospodárili,
keďže spôsob uhrádzania týchto  nákladov vychádza z ich vzájomnej dohody. Za podstatnú nemožno
považovať ani okolnosť, že žalobca nezabezpečoval bezprostrednú starostlivosť  o spoločné dieťa
účastníkov, pokiaľ sa v súvislosti s výkonom jeho povolania - hudobníka dlhodobo zdržiaval v zahraničí.
Za podstatné pri posudzovaní otázky, či a akou mierou sa tento podieľal na úhradách nákladov na
spoločnú domácnosť v čase svojho dlhodobého pobytu v zahraničí (v období r. 2001-2006) považuje
odvolací súd skutočnosť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že príjem žalobcu v tomto období bol
ukladaný na účet v Tata banke a žalovaná aj keď sa zdržiavala na území Slovenskej republiky mala
právo výberu z tohto účtu. Jej tvrdenie o tom, že aj za takejto situácie nevykonávala výbery z účtu
podľa vlastnej úvahy, resp. potreby ale sa riadila pokynmi žalovaného, nemožno považovať za právne
významné pokiaľ takto konala na základe vlastného uváženia, resp. rozhodnutia a nebola k takému
ňou tvrdenému obmedzenému nakladaniu s tými finančnými prostriedkami zo strany žalobcu nútená,
resp. obmedzovaná. Tieto okolnosti teda nenasvedčujú tomu, aby išlo o mimoriadnu situáciu, ktorá by
odôvodňovala odklon od zásady vyplývajúcej z ust. § 150 OZ o rovnosti podielov oboch manželov.
Za takúto okolnosť nemožno považovať ani situáciu, ak žalobca počas určitého kratšieho obdobia
mal znížený príjem v dôsledku nezamestnanosti. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku
žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že tak ako pri ustaľovaní hodnoty zostatku členského podielu v bytovom
družstve súd nevychádzal zo sumy, za ktorú ona uvedené členské práva odpredala a že rovnako mal
postupovať aj v prípade odpredaja motorového vozidla žalobcom. Odvolací súd má za to, že nejde o
rovnakú situáciu pokiaľ žalobca uvedené motorové vozidlo odpredal za trvania manželstva, teda vykonal
právny úkon, ktorým nakladal zo spoločným majetkom  a žalovanej v prípade pokiaľ mala za to, že
takýto úkon bol vykonaný proti jej vôli, resp. bez jej súhlasu a je z tohto dôvodu neplatným, mala
možnosť napadnúť tzv. relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. V prípade odpredaja členských práv
k družstevnému bytu o takúto situáciu neišlo, keďže tieto členské práva žalovaná odpredala až potom,
čo bolo zrušené právo spoločného nájmu a spoločného členstva k tomuto bytu a stala sa výlučnou
nájomkyňou a členkou družstva a teda v tomto prípade už  žalobca nemal možnosť ovplyvniť vykonanie
tohto úkonu žalovanou a teda ani namietať sumu za ktorú tieto členské práva previedla.

14. S poukazom na tieto závery odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie, ktorý hodnotu majetku BSM ustálil  na sumu 46.700,- eur považuje za správny.
Hodnota jednej polovice, teda hodnota pripadajúca obom manželom takto predstavuje sumu 23.350,-



eur. Keďže žalovanej bola do výlučného vlastníctva prikázaná  celková hodnota majetku 45.400,- eur,
t.j. hodnota, ktorá o 22.050,- eur prevyšuje hodnotu jej patriacej jednej polovice má táto za povinnosť
vyplatiť žalobcovi rozdiel, pričom je zároveň potrebné zohľadniť rozdiel v investíciách z výlučného
vlastníctva oboch manželov do spoločného majetku, ktorý na základe ich vlastných stanovísk je v
prospech žalovanej v sume 2.686,40 eur. Pri odpočítaní uvedenej sumy od sumy 22.050,- eur, ktorú by
mala žalovaná žalobcovi na vyrovnanie vyplatiť vychádza výsledná suma 19.363,60 eur. V takejto výške
je daná jej povinnosť  vyrovnať hodnotu podielov oboch manželov na vyporiadanie BSM.

15. Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. v časti
výplatnej povinnosti a túto uložil žalovanej v sume 19.363,60 eur.

16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p.  v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na osobitosť konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a s poukazom na okolnosť ako sa odchyľuje výsledné rozhodnutie od návrhov oboch
účastníkov na vyporiadanie možno vyvodiť dôvodný záver o tom, že úspech oboch účastníkov v konaní
bol čiastočný a z tohto dôvodu odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/274/2008", "guid": "f75600dd-b44d-4faa-a04d-9a4914ef0bfd:b04477d1-cb5b-4771-83ff-d7d966864d0f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}