Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/209/2013 z 26. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2013, sp. zn. 3CoE/209/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3613201182.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/209/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3613201182.1 | 2013-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9ba9cb4-bf0b-482e-8117-254bdbd0aa1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3613201182.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/209/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613201182
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3613201182.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: 1/ Ing. P. H., bytom F. okružná XXXX/XX,
X., 2/ Ing. K. Q., bytom K. XX, X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom
Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, o vymoženie 91.343,32 eura s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/163/2013-29 zo dňa 26.
júla 2013, takto dňa 27.novembra 2013

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť povinnému 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 372,86
eura, k rukám jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uznal námietky povinného 2/ za dôvodné. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 1 Ex. por., § 388 ods. 1, 391 ods. 1 a § 408 ods. 1 Obch.
zák.. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 12.02.2013 doručeným exekútorskému úradu dňa
18.02.2013 domáhal proti povinným 1/ a 2/ vymoženia sumy 91.343,32 eura s príslušenstvom a
trov konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
07.02.2001, č.k. 10Cb 540/99-96, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.04.2001. Súd prvého stupňa
poveril vykonaním exekúcie dňa 04.04.2013 súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka. Po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 2/, tento proti exekúcii včas podal námietky, ktoré odôvodnil
vznesenou námietkou premlčania vymáhaného nároku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
nárok oprávneného vymáhaný v exekučnom konaní je premlčaný. Splatnosť dlhu, ktorý sa vymáha,
nastala dňa 30.06.1995. Bez ohľadu na iné ustanovenia zákona mohlo dôjsť k premlčaniu najneskôr
dňa 30.06.2005 (ust. § 408 ods. 1 Obch. zák.), keďže premlčacia doba začala prvýkrát plynúť dňa
30.06.1995. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 18.02.2013 a keďže povinný
2/ vzniesol námietku premlčania, nemohol súd prvého stupňa vymáhané právo oprávnenému uznať (ust.
§ 388 ods. 1 Obch. zák.). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznal námietky povinného 2/ za
dôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že splatnosť dlhu, ktorý vymáha
nastala v časti dňa 31.12.1995 a v časti dňa 30.06.1995 a bez ohľadu na iné ustanovenia Obch.
zák. tak mohlo dôjsť k jeho premlčaniu v časti dňa 01.01.2006, keďže premlčacia doba začala plynúť
dňa 01.01.1996 a v časti dňa 01.07.2005, keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 01.07.1995 a
nie 30.06.2005 ako uvádza súd v napadnutom rozhodnutí. Podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka,
premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí
akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie



alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. O spočívanie premlčacej doby ide vtedy, keď premlčacia
doba už začala plynúť a v dôsledku toho, že nastal dôvod jej spočívania, prestáva plynúť. Po odpadnutí
dôvodu, pre ktorý premlčacia doba spočívala, plynie premlčacia doba ďalej. O spočívanie v širšom
zmysle ide aj vtedy, ak premlčacia doba začne plynúť, ale jej plynutie sa neskončí dovtedy, kým neplynie
určitá doba po tom, čo pominie určitá prekážka (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 Obch. zák.). Spočívanie
premlčacej doby predstavuje zastavenie plynutia premlčacej doby, ak nastanú skutočnosti uvedené v
zákone. Takýmito skutočnosťami je uskutočnenie takého úkonu veriteľa za účelom uspokojenia alebo
určenia svojho práva, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania alebo uplatnenie práva v už
začatom konaní alebo začatie rozhodcovského konania veriteľom. Za začatie súdneho konania alebo
uplatnenie práva v začatom konaní sa podľa O.s.p. považuje aj vymáhanie nároku v exekučnom konaní
podľa Ex. por., ktoré je začaté v deň, keď bol návrh doručený súdnemu exekútorovi a počas tohto
konania premlčacia doba neplynie. V danom prípade premlčacia doba nároku oprávneného začala
plynúť v jednej jeho časti dňa 01.01.1996 a vo zvyšnej časti dňa 01.07.1995 a uplynula by 01.01.2006 a
01.07.2005. Nakoľko povinní 1/ a 2/ dobrovoľne nesplnili čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, podal
oprávnený, zast. Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako mandatárom v zmysle mandátnej zmluvy
zo dňa 22.12.1999 v znení dodatkov, návrh na začatie exekučného konania. Dané exekučné konanie
začalo dňa 26.09.2001, t.j. skoro 4 roky pred uplynutím premlčacej doby a bolo vedené súdnym
exekútorom RNDr. Mgr. Jozefom Podmanickým, neskôr ustanoveným náhradníkom JUDr. Pavlom
Holíkom. Uznesením zo dňa 27.09.2012, č.k. Er/85/2008-32, právoplatným dňa 26.10.2012, t.j. po
uplynutí premlčacej doby peňažného nároku Okresný súd Partizánske vyhlásil exekúciu sp.zn. EX
273/2001 za neprípustnú. Následne uznesením zo dňa 14.11.2012, č.k. 4Er/582/2008-36 právoplatným
dňa 06.12.2012 konanie zastavil. Z uvedených dôvodov oprávnený podal nový návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučné konanie začalo doručením návrhu súdnemu exekútorovi dňa 18.02.2013. Ďalej
uviedol, že oprávnený uplatnil svoj peňažný nárok voči povinným 1/ a 2/ v zastúpení Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. ako mandatárom návrhom na vykonanie exekúcie, na základe ktorého začalo dňa
26.09.2001 (pred uplynutím všeobecnej 10 ročnej premlčacej doby). Poukázal na ust. § 408 ods. 2 Obch.
zák. a skutočnosť, že právo oprávneného voči povinným 1/ a 2/ bolo právoplatne priznané v súdnom
konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. V priebehu tohto
konania, v ktorom bolo právo uplatnené pred premlčaním podľa ust. § 402 až § 404 Obch. zák. uplynula
všeobecná desaťročná premlčacia doba nároku oprávneného voči povinným a konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 14.11.2012, č.k. 4Er/582/2008-36, právoplatným dňa 06.12.2012 bez rozhodnutia
vo veci samej. V takom prípade premlčacia doba neprestala plynúť (ust. § 405 ods. 1 Obch. zák.) a
predlžuje sa tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa keď sa skončilo súdne konanie (ust. § 405
ods. 2 Obch. zák.), t.j. dňa 07.12.2013. Nový návrh na vykonanie exekúcie voči povinným 1/ a 2/ podal
oprávnený dňa 18.02.2013 a týmto dňom, t.j. pred uplynutím premlčacej doby v zmysle ust. § 405 ods.
2 Obch. zák. začalo exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom. Mal za to,
že námietky povinného 2/ proti začatiu exekučného konania sú nedôvodné a súd ich mal zamietnuť.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný 2/ s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/,f/ O.s.p.
a uviedol, že s právnou argumentáciou povinného sa nestotožňuje. Mal za to, že ust. § 405 Obch.
zák. nie je možné aplikovať na exekučné konanie, nakoľko v tomto prípade sa nerozhoduje vo veci
samej tak, ako to predpokladá predmetné ustanovenie. Vo veci samej sa v danom prípade rozhodovalo
v súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 10Cb/540/99, ktoré bolo
ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Uvedené ustanovenie nemožno použiť, nakoľko
exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom pod sp. zn. EX 273/2001, na
ktoré oprávnený poukazuje, nebolo vedené na základe návrhu oprávneného, ale na základe návrhu
tretej osoby, ktorá na podanie návrhu na začatie exekúcie nebola aktívne legitimovaná. Z tohto dôvodu
bola exekúcie vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie sp.zn. EX 273/2001 zastavené. Tvrdenie
oprávneného, že návrh na začatie exekúcie bol podaný ich splnomocneným zástupcom Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. ako mandatárom neobstojí, nakoľko ako oprávnený sám uvádza, tento bol
oprávnený konať len v mene a na účet oprávneného a nie vo svojom vlastnom mene. Nedostatok
aktívnej legitimácie pritom nemožno považovať za nedostatok návrhu, na odstránenie ktorého by mal
súd účastníka vyzývať. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom pod sp.
zn. Ex 273/2001 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., tak v žiadnom prípade nemá vplyv na
plynutie premlčacej lehoty pohľadávka oprávneného. Ďalej uviedol, že je potrebné prihliadať najmä na
ust. § 408 ods. 1 Obch. zák., ktoré zakotvuje absolútnu premlčaciu dobu, ktorá je záväzná, nadradená



ostatným ustanoveniam Obchodného zákonníka upravujúcim otázku premlčania a nie je možné jej dĺžku
meniť ani vylúčiť jej plynutie. Keďže splatnosť pohľadávky oprávneného, ako sám uvádza nastala v
časti dňa 31.12.1995 a v časti dňa 30.06.1995, s poukazom na ust. § 408 ods. 1 Obch. zák., došlo k
premlčaniu jeho pohľadávky v časti dňa 01.01.2006 a v časti dňa 01.07.2005. A keďže oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie až dňa 18.02.2013 a povinný 2/ vzniesol námietku premlčania pohľadávky
oprávneného, táto námietka bola dôvodná a súd bol povinný na ňu prihliadnuť. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal oprávneného k náhrade trov odvolacieho konania
povinného 2/ vo výške 647,75 eura (1 úkon právnej pomoci 531,98 eura + 7,81 eura režijný paušál +
20% DPH).

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení
prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú
splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k
speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Konanie
o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe
námietky povinného rozhoduje o otázkach, či sa exekúcia oprávnene začala. Povinný môže uvádzať
v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Ex. por., a to zánik
vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná a hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Všetky uvedené
okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Ak teda povinný námietky
nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na
zastavenie exekúcie, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie, teda na vydanie exekučného
príkazu. Je preto opodstatnené, aby sa povinný mohol brániť proti exekúcii aj formou námietok, teda
skôr, ako exekútor poverený vykonaním exekúcie zo strany exekučného súdu vydá exekučný príkaz,
a začne vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti vedúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného,
jej príslušenstva a trov exekúcie.

Námietky v zmysle vyššie uvedeného predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej
exekúcii, pričom ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
taxatívne uvedených v zákone. Povinný musí uviesť dôvod neprípustnosti exekúcie. Ak je rozhodnutie,
ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví v zmysle vety prvej ustanovenia §
50 ods. 5 Ex. por. Povinný môže v rámci námietok proti exekúcii navrhnúť, aj keď to nie je obligatórne,
zastavenie exekúcie. Námietky v konečnom dôsledku predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno
vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Ich predmetom môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva. Spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na
exekúciu. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku podľa hmotnoprávnych noriem, bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť
exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby
uvedenej v exekučnom titule.



Exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania. Ak však rozhodnutie o
námietkach závisí od skutkových okolností, ktoré sa musia zisťovať procesným dokazovaním, exekučný
súd musí nariadiť pojednávanie (§ 122 a § 251 ods. 4 O.s.p.), predvolať naň účastníkov konania,
prípadne osoby, ktoré je nevyhnutné vypočuť, zástupcov účastníkov a umožniť im plné uplatnenie ich
procesných práv uvedených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, teda právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Inak exekučný súd odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom, čo môže mať iné
dôsledky, ak sa námietkam vyhovie, a iné dôsledky v prípade, ak sa námietkam nevyhovie.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5305 027569
zo dňa 04.04.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka vykonaním exekúcie na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť istinu 91.343,32 eura s príslušenstvom na podklade rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 10Cb/540/99-96 zo dňa 07.02.2001. Povinný 2/ podal proti exekúcii námietky titulom
premlčania vymáhaného nároku, ktoré súd prvého stupňa uznal za dôvodné.

Podľa § 408 ods. 1 Obch. zák. bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Účinky premlčania majú v prípade, že uplynie premlčacia doba a povinná osoba vznesie námietku
premlčania za následok, že realizácia premlčaného práva sa obmedzuje na dobrovoľné vykonanie práva
povinným subjektom. Z toho vyplýva, že uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania
povinnou osobou zaniká oprávnenej osobe možnosť domáhať sa súdnou cestou svojho nároku. Vzniká
tzv. naturálny záväzok (naturálna obligácia), t.j. záväzok, pri ktorom zanikla jeho súdna vymáhateľnosť.
Ide o právnu povinnosť, ktorá nie je krytá sankciou vymáhateľnosti na súde. Dlžníka, ktorý svoju
povinnosť nesplní, nemožno brať na zodpovednosť. Môže ju splniť len dobrovoľne. Jeho splnenie nie
je bezdôvodným obohatením. Premlčané záväzky sa niekedy označujú aj ako záväzky neúplné, práve
pre absenciu žalovateľnosti a zodpovednosti. Premlčaním stráca veriteľ možnosť domáhať sa svojho
nároku prostredníctvom žaloby, ale zostávajú mu zachované ostatné právne prostriedky.

Obmedzenie premlčacej doby v zmysle ust. § 408 ods. 1 Obch. zák. je upravené v záujme právnej istoty
účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného
obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená
na desať rokov. Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh
desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby,
ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona, § 292 ods. 2 - dohodou,
§ 401 - písomným vyhlásením), sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Túto dobu
nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná.

Odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 18.02.2013 návrh na vykonanie exekúcie, podľa ktorého
mal súdny exekútor od povinného 1/ a 2/ vymôcť 91.343,32 eura s príslušenstvom. Povinný 2/
však po doručení upovedomenia o začatí exekúcie včas vzniesol námietku premlčania. Exekučným
titulom v danej veci je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 10Cb/540/99-96 zo dňa 07.02.2001,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.04.2001. V zmysle ust. § 408 ods. 1 Obch. zák. sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala prvý raz plynúť. Premlčacia doba z
predmetného exekučného titulu začala prvý krát plynúť v časti dňa 01.07.1995 a v časti dňa 01.01.1996,
v čom sa zhodne vo svojich podaniach zhodli aj oprávnený s povinným 2/ a v zmysle aplikácie ust. § 408
ods. 1 Obch. zák. uplynula v časti 01.07.2005 a v časti 01.01.2006. Sporné bolo tvrdenie oprávneného,
že počas plynutia premlčacej dobe došlo k jej spočívaniu, v dôsledku ktorej malo dôjsť k zastaveniu
plynutia premlčacej doby. S názorom oprávneného sa však vzhľadom na ust. § 408 ods. 1 Obch. zák.
nemožno stotožniť, keďže na priebeh tejto desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie.
Námietka povinného 2/ bola preto dôvodná.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z
tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura
prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

Podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
úkon právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia,
návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Úspešnému povinnému 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p. titulom právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi povinného 2/ priznal trovy konania podľa § 13a
ods. 2 písm. c/ cit. vyhl. za 1 úkon (podanie vyjadrenia k odvolaniu dňa 09.09.2013) vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. zo sumy 91.343,32 eura) v sume 302,91
eura + 20% DPH a priznal mu aj podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. režijný paušál v sume 7,81 eura + 20%
DPH, teda celkovo mu priznal trovy odvolacieho konania sume 372,86 eura s DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.