{"guid": "353e8cdf-0b21-46da-976d-938bddecb9cd:55ba2aea-ff18-428c-a979-77ca64bdfdc9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1", "spisova_znacka": "7Co/104/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/104/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. februára 2012, sp. zn. 7Co/104/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1", "identifikacne_cislo": "4210217645", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ba2aea-ff18-428c-a979-77ca64bdfdc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/104/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210217645
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210217645.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: C. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. W., V. XXX/XX, o zaplatenie 754,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. mája 2011, č. k. 6C/83/2011-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
349,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 62,07 eura na čas od 31. 01. 2008 do
zaplatenia, zo sumy 88,56 eura na čas od 01. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 177,16 eura na čas od
01. 04. 2008 do zaplatenia, zo sumy 20,07 eura na čas od 03. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 eura
na čas od 28. 06. 2008 do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vo zvyšku
(o zaplatenie 404,60 eura) návrh  zamietol.  Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané
dokazovanie a ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 a § 53 Občianskeho zákonníka.
Mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 11. 12. 2008 ako postupník uzatvoril zmluvu o postúpení
pohľadávok s postupcom Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., na základe ktorej nadobudol aj pohľadávku
uplatnenú v tomto konaní, ktorá vznikla ako nezaplatené poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby
a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si účastníci dohodli vo výške 404,60 eura. Rovnako
mal za preukázané, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa (Telefónica) dňa 21. 12. 2007
uzatvoril zmluvu o pripojení, ako aj jej dodatok, na základe ktorej vyúčtoval odporcovi za poskytnuté
telekomunikačné služby sumu 349,85 eura. Vzhľadom na obsah zmlúv uzavretých medzi účastníkmi
a ich dodatkov, ako aj všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou týchto zmlúv, súd
zisťoval, či tieto právne úkony sa nepriečia dobrým mravom. Súd konštatujúc, že predmetná zmluva
ako aj jej dodatok je spotrebiteľskou zmluvou, aplikoval na uplatnenú zmluvnú pokutu ustanovenia §
53 ods. 1,4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, konkrétne o neprijateľných
podmienkach v nich obsiahnutých ako aj z hľadiska rozporu s dobrými mravmi podľa  § 3 ods. 1  Obč.
zákonníka.  Dospel k záveru, že zmluva je v časti dojednanej zmluvnej pokuty  v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3  ods. 1 OZ), pretože  odporca v postavení spotrebiteľa sa zaviazal po dobu viazanosti
využívať služby právneho predchodcu ako dodávateľa bez ohľadu na životnú situáciu, v ktorej sa
aktuálne bude nachádzať v dobe viazanosti. Poukázal na to, že dodávateľ dojednal s odporcom zmluvnú



pokutu pre prípad, že by odporca neodoberal jeho služby v dohodnutej dobe. Na základe uvedeného súd
považoval dojednanie účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute za absolútne neplatné zmluvné dojednanie
pre rozpor s dobrými mravmi. Svoj názor o neplatnosti uvedeného dojednania oprel najmä o to, že
týmto dojednaním sa vytvára hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na uvedené súd návrh v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ išlo o návrh v časti o zaplatenie nedoplatku
za poskytnuté služby vo výške 349,85 eura, tento považoval za dôvodný a v tejto časti návrhu vyhovel
s poukazom na ust. § 494 Obč. zákonníka. Konštatoval, že cena služieb bola jasne a zrozumiteľne
dohodnutá a bolo preukázané, že za poskytnuté služby odporca nezaplatil. Z titulu omeškania so
zaplatením ceny poskytnutej služby priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol v súlade
s ust. § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov
konania vo výške zodpovedajúcej jeho úspechu v tomto konaní. Súd mal za to, že navrhovateľovi vznikli
trovy  zaplatením súdneho poplatku vo výške 45 eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci po 51,45 eura za úkon , pričom ku každému úkonu patrí aj režijný paušál 7,21 eura a daň z
pridanej hodnoty vo výške 75,10 eura. Ďalej priznal navrhovateľovi cestovné výdavky za cestu Bratislava
- Komárno a späť pri účasti na pojednávaní vo výške  55,90 eura a náhradu za  stratu času vo výške
98,80 eura (8 x 12,35 eur). Spolu trovy konania vzniknuté navrhovateľovi predstavovali sumu 495,63
eura, z ktorej sumy v pomere úspešnosti navrhovateľovi (46,4 %) priznal súd náhradu trov konania v
sume 229,97 eura. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon právnej pomoci -  predžalobnú výzvu,
pretože tento úkon bol vykonaný pred začatím súdneho konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti napadol odvolaním  navrhovateľ, ktorý
žiadal rozsudok  v tejto  časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal
na to, že pre prípad porušenia práv a povinností uvedených v článku 2.2 dodatku k zmluve o
pripojení právny predchodca navrhovateľa dojednal s odporcom zmluvnú pokutu vo výške 404,60 eura.
Podľa názoru navrhovateľa povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu je ekvivalentom zvýhodnenia,
ktoré právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi v podobe zabezpečenia predaja mobilného
telefónu za akciovú cenu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla v
dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s
postupcom. Keďže odporca porušil podmienku využívania služieb právneho predchodcu navrhovateľa
po dobu 24 mesiacov, vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá slúžila jednak ako
náhrada škody a jednak ako ekvivalent za predaj telefónu za výhodnú cenu. To znamená, že právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi zvýhodnené podmienky v podobe zvýhodnenej ceny
služieb a zvýhodnenej ceny telefónu (v hodnote 1,-SK, pričom jeho štandardná cena bola v tom čase
vo výške 6.652,-Sk) oproti povinnosti využívať služby po dohodnutú dobu. Nesúhlasil s názorom súdu,
že určená doba viazanosti spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa a
je v časti dojednanej zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že
odporca nezaplatil ani jednu faktúru. Záverom zastal názor, že pokiaľ súd mal za to, že zmluvná pokuta
bola v rozpore s dobrými mravmi, mal uplatniť moderačné právo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§
213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania  podľa § 214 ods. 2 OSP,
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom zamietajúcom
výroku vecne správny a preto ho v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Predmetom preskúmania
rozsudku súdu prvého stupňa nebol vyhovujúci výrok, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol
právoplatnosť ( § 206 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave.



V predmetnej veci právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 21. 12. 2007 zmluvu o
pripojení a dodatok k zmluve, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb v zmysle zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe predmetnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky a Cenník, právny predchodca poskytol odporcovi elektronické komunikačné
služby. Zmluvné strany si v čl. 2.3 Dodatku dohodli zmluvnú pokutu vo výške 404,60 eura pre prípad
porušenia práv a povinností uvedených v čl. 2.2 Dodatku, podľa ktorého sa odporca okrem iného
zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa v zmysle podmienok zmluvy
a jej dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby
viazanosti.

Predmetná zmluva o pripojení zo dňa 21. 12. 2007 v znení Dodatku k tejto zmluve je spotrebiteľskou
zmluvou. Za spotrebiteľskú zmluvu je potrebné považovať každú zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základným princípom zmlúv
tohto druhu je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
neplatnosti takejto podmienky. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
aj také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom prípade ustanovenie o zmluvnej
pokute uvedené v predmetnom Dodatku k zmluve o pripojení je neplatné, pričom hlavným dôvodom
tejto neplatnosti je nerovnováha práv a povinností odporcu ako spotrebiteľa k právam a povinnostiam
poskytovateľa služieb (právneho predchodcu navrhovateľa).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného
rozhodnutia v časti, ktorej bol súdom prvého stupňa zamietnutý návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 404,60 eura.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia
povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie
je limitovaná, nemôže  byť  však v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho
zákonníka, t.j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci navrhovateľ zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilného telefónu
odporcovi za akciovú cenu.  Cena  poskytnutého mobilného telefónu v tom čase bola  220,73 eura
( 6.652 ,-Sk), pričom dojednaná zmluvná pokuta  predstavovala sumu 404,60 eura, čo predstavuje
neprimerané zvýhodnenie právneho predchodcu navrhovateľa na úkor odporcu. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných
podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa, obsiahnuté v zmluve a jej dodatku je  neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.  Z neplatnej zmluvnej
podmienky sa nemôže navrhovateľ domáhať plnenia, preto ak súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol, rozhodol správne.  Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd mal použiť moderačné právo vo vzťahu
k výške zmluvnej pokuty, odvolací súd dodáva, že ak je dojednanie  o zmluvnej pokute posúdené ako
neprijateľná zmluvná podmienka, týka sa celej zmluvnej pokuty a preto nie je možné použiť moderačné
právo a zaviazať odporcu na zaplatenie časti zmluvnej pokuty.

Súd prvého stupňa  nepriznal navrhovateľovi zaplatenie  zmluvnej pokuty, z dôvodu, že vzhľadom na jej
výšku a dobu viazanosti ju   považoval  za  dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti



odvolací súd dodáva, že aj keď zákon výšku dohodnutej zmluvnej pokuty nelimituje, je nepochybné, že
nemôže byť dohodnutá v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa považoval dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 404,60 eura za pokutu, t.j.
sankciu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi, pričom výška pokuty hrubo narušuje rovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán výlučne na prospech navrhovateľa. S poukazom na uvedené
súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď v tejto časti považoval predmetnú zmluvu v znení
Dodatku za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd konštatuje, že
priznanie zmluvnej pokuty v zmysle dojednaných zmluvných podmienok navrhovateľovi by sa priečilo
samotnej koncepcii spotrebiteľských zmlúv, pretože by išlo o veľmi prísny a neúmerný postih vo vzťahu
k odporcovi ako spotrebiteľovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd   rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej
časti  podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto by mu patrila náhrada  trov odvolacieho konania v
zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli a ani
o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadal. Preto odvolací súd rozhodol, že  mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/83/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}