Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/282/2015 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2016, sp. zn. 25CoE/282/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4115213443.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/282/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115213443.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 41 ods. 1 EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e47e216-f7b9-45a7-ae34-8dcdbb669c48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115213443.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/282/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213443.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. so sídlom 831 04
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka,
so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX
C. Q., Za C. XXX, o vymoženie 1.582,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 26. augusta 2015 pod č.k. 14Er/524/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej pod sp.zn. EX 753/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods.
2 písm. d), § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 25 ods. 1, 2 zákona 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 879j Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora (ES),
ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podaním
zo dňa 15.03.2015 žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovský rozsudok sp.zn. BW-B/1212/0008 zo dňa 10.01.2014 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor
požiadal dňa 30.04.2015 Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej.
Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu skúmal zmluvu o úvere zo dňa 26.04.2007, na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul a mal za to, že sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom -
dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú právne normy spotrebiteľského práva.
Uviedol, že rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
uzavretej účastníkmi v rámci obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere,
a to čl. 11 prechodné a záverečné ustanovenia bodu 11.2, v zmysle ktorého "Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú medzi zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom. Strany sporového konania sa rozhodnutiu
RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre strany konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava." Súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53



ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo priamo prikazuje, že každý spor vyplývajúci zo zmluvy o úvere
sa bude prejednávať v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ si ju osobne nevyjednal. Doložka bola
v obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podpis na zmluve, podľa súdu
nebolo možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť
bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Ďalej uviedol, že ak rozhodcovská doložka nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Zdôraznil, že ustanovenie § 53
ods. 3 OZ (platný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) obsahovalo demonštratívny výpočet ustanovení
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považoval za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Uviedol, že posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku aj keď v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku výslovne neupravoval. Konštatoval, že v tomto smere mu dáva za pravdu aj neskoršie
prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008
zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r). Záverom uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom
z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Na základe
vyššie uvedených skutočností žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), d), e) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP namietajúc, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako
tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uvedené podľa neho potvrdil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.06.2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej
časti odvolania oprávnený namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. Okrem toho bol toho názoru, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Vzhľadom na to, že tu
bola prekážka res iudicata, konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd
svojím konaním išiel nad rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS
2/2000 a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS
499/2012 a nálezu sp.zn. PL. ÚS 21/08 zo dňa 23.09.2009. Okrem toho namietal, že oprávnený, ako
právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 OSP.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012, ako aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS
242/207 zo dňa 03.07.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010 sp.zn.
N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2010 sp.zn. 23Cdo 4895/2009.
Tvrdil, že OSP, ani exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní, neposkytujú absolútne
žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať
ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok
zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica
je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má
dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd



zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež pokiaľ by súd
uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nebolo možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko
judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania -
bezprostredne záväzná. Vytkol tiež porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal
na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej
pred exekučným súdom na základe jej postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR
III.ÚS 23/2013-8. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.04.2015 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. BW-B/1212/0008,
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s. dňa 10.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014 a vykonateľnosť dňa 04.03.2014.
Súčasťou spisu je i zmluva o úvere zo dňa 26.04.2007 a obchodné podmienky pre úver [verzia 1/2007].
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako
aj nálezmi Ústavného súdu SR. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení
tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez
toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť



o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a sp.zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa
18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusí vykonávať na pojednávaní. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov na zastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľom odvolací súd nezistil. K dôvodu
odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne
právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na
ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Znenie samotnej zmluvy o
úvere povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú
na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], ktoré sú súčasťou zmluvy
o úvere bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná, nakoľko
je súčasťou obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy. Povinná osoba
mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť, pričom toto ustanovenie spôsobilo
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Súd
vzal správne do úvahy príslušné články Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku



ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná
podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo
súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť
jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred
pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým,
že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto
podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský
súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto
rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka
bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere, nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,
že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.