Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/78/2014 z 23. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2015, sp. zn. 1Sd/78/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201415.3 Krajský súd Košice | 1Sd/78/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201415.3 | 2015-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250.odsek-1.pismeno-k, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-c, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-115.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49e232f8-1e34-4699-94b6-dc76c60db162 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201415.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201415.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej
veci navrhovateľa: B. Z., M. XXX, Ž., právne zastúpený JUDr. Miriam Jachymová, advokát, Pražská 2,
Košice, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidný
dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 20.10.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.10.2014 č. XXX
XXX XXXX X podľa ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľky
o invalidný dôchodok zo dňa 30. septembra 2014 s tým odôvodnením, že citujúc ust. § 70 ods. 1 a
§ 71 ods. 1 zákona, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovne Košice zo dňa 30.09.2014 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30.09.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 27.10.2014.

Včas podaným opravným prostriedkom, návrhom na preskúmanie rozhodnutia vo veci invalidného
dôchodku podaním prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľa osobne na tunajšom súde dňa
26.11.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyššie označeného rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci
odporkyni na ďalšie konanie.
Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Odporkyňa zamietla moju žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa
30.09.2014 s odôvodnením, že nie som invalidný podľa§ 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemám pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
S predmetným rozhodnutím odporkyne nesúhlasím, nakoľko mám od mozgovej cievnej príhody roku
2010 trvalé potiaže s oslabením ľavého ramena, predmety mi vypadávajú z ruky, nevládzem sa dlhšie
sústrediť, mám zhoršenú reč, (vyjadrovacie schopnosti). Záver lekárskej správy primárky neurologického



odd. UN L. Pasteura v Košiciach opakovane udáva: dysartriu, ľavostrannú spastickú hemiparézu, hlavne
zníženie svalovej sily, organický psychosyndróm a hlavne stav bez podstatného zlepšenia.
K svojmu opravnému prostriedku ako dôkaz pripojila napadnuté rozhodnutie odporkyne a tri lekárske
správy neurológa a dve lekárske správy psychiatra.

Odporkyňa s poukazom na závery posudkových lekárov prvého a druhého stupňa navrhla napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. konajúc v neprítomnosti právnej
zástupkyni navrhovateľky, po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne
zdravotnej dokumentácie navrhovateľky dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a (250l ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so



zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu spisovej dokumentácie odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.04.2014
požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku.

O žiadosti navrhovateľa rozhodla odporkyňa vyššie označeným preskúmavaným rozhodnutím, ktorým
odporkyňa žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zamietla.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne hodnotený príslušným
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 16.12.2014, pričom
posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 30.09.2014, a odstúpil zdravotnú dokumentáciu
navrhovateľa na druhostupňové posudkové konanie.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia hodnotil zdravotný stav navrhovateľa v
posudku zo dňa 12.03.2015 za jeho osobnej účasti po vlastnom vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení
ním predložených odborných výsledkov lekárskych vyšetrení ako aj výsledkov vyšetrení nachádzajúcich
sa v jeho zdravotnej dokumentácii (neurologické vyšetrenie z 11.11.2013, 26.11.2013, 10.12.2013 a
21.1.2014, interného vyšetrenia z 10.03.2014, z psychiatrického vyšetrenia z 9.12.2013, kontrolného
psychiatrického vyšetrenia z 15.1.2014 a 25.02.2014, z psychologického vyšetrenia z 19.05.2014) a
dospel k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým trpí navrhovateľ sú podľa Kapitoly VI,
Oddiel A, položka 1, písmeno a),prílohy č. 4 k zákonu - choroby nervového systému.

Vo vlastnom posudku druhostupňový posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ v roku 2010 prekonal
cievnu mozgovú príhodu, po kompletnom preliečení s následnou ľahkou ľavostrannou hemiparézou
a s ľahkým organickým psychosyndrómom. Podľa aktuálne doložených odborných vyšetrení zistil,
že navrhovateľ raz ročne absolvuje neurologické vyšetrenie a psychiatrické vyšetrenie, pričom v
objektívnom funkčnom neurologickom náleze u neho naďalej pretrváva ľahká ľavostranná hemiparéza,
v psychologickom a psychiatrickom vyšetrení je prítomný veľmi mierny organický psychosyndróm a
organická porucha nálady.
Preto pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bola navrhovateľovi priznaná miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30% , čo je maximálna hranica podľa vyššie uvedenej Kapitoly VII, Oddiel
A, položka 1, písmeno a), v rozmedzí 20 až 30% .

Ako z vyššie vykonaného dokazovania v súdnom preskúmacom konaní, po podaní opravného
prostriedku navrhovateľkou vyplynulo, toto potvrdilo výsledky dokazovania vykonaného v správnom
konaní v tom smere že navrhovateľ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a z uvedeného taktiež vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa
bol hodnotený posudkami posudkových lekárov prvého stupňa a druhého stupňa, ktoré závery posudkov
sú zhodné a ktoré podľa názoru súdu dostatočne ozrejmili zdravotné poškodenie navrhovateľa v rozsahu
30% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe aktuálnych výsledkov
jeho odborných lekárskych vyšetrení, pričom z nich jednoznačne vyplynulo, že zistené poškodenie
zdravia u navrhovateľa preto invaliditu nepodmieňuje a opačné tvrdenie navrhovateľa jeho výsledkom
objektívnych odborných lekárskych vyšetrení nezodpovedá.



Preto súd s ohľadom na jednoznačné a zhodné výsledky dokazovania v správnom ako aj súdnom
preskúmacom konaní, pretože navrhovateľ ani v opravnom prostriedku, okrem popisu svojich
zdravotných ťažkostí nič podstatné neuviedol, považoval hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa
s poukazom na zhodnotenie vyššie vymenovaných výsledkov odborných lekárskych vyšetrení za
vyčerpávajúce a majúc za to, že zdravotný stav navrhovateľa bol hodnotený komplexne, v tých oblastiach
poškodenia zdravia, na ktoré poukazoval aj v opravnom prostriedku, musel súd napadnuté rozhodnutie
podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

Súd vec navrhovateľa prejednal v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne, ktorá neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 21.04.2015 doručeným súdu dňa 23.04.2015, pretože
mal za to, že pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa predvolanie na pojednávanie prevzala dňa
21.04.2015, (predvolanie na pojednávanie jej bolo doručované dňa 14.04.2015 (utorok) pričom zásielka
s predvolaním na pojednávanie jej bola uložená na pošte dňa 15.04.2015 (streda) a túto si vyzdvihla
až dňa 21.04.2015 (utorok), mala podľa názoru súdu, vzhľadom na obsah opravného prostriedku
navrhovateľa zo dňa 26.11.2014 s poukazom na ust. § 115 ods. 2 O.s.p. a slovo „spravidla“ postačujúcu
lehotu na prípravu na pojednávanie, vzhľadom na uvedené a zistené okolnosti predmetného prípadu,
najmä z dôvodu, že išlo o jednoduchú vec, ktorá si nevyžadovala náročnejšiu prípravu na pojednávanie.

Podľa súdnej praxe hoci v ust. § 115 ods. 2 O.s.p. ide o lehotu výslovne uvedenú v zákone, nemusí
byť dodržaná, ak kratšia lehota na prípravu na pojednávanie vo veci stačila (Z III( s. 329)).

Preto z vyššie uvedených dôvodov majúc na zreteli aj tú okolnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľa
svoju neprítomnosť ospravedlnila aj na predchádzajúcom pojednávaní z toho istého dôvodu, kedy súd
vzhľadom na Veľkonočné sviatky pojednávanie dňa 10.04.2015 o 9,00 hodine odročil, z dôvodu lebo
právna zástupkyňa navrhovateľa mala aj kolíziu termínu pojednávania nariadeného vo veci vedenej pred
Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 41P/161/2014.

Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd preto právo na náhradu trov konania
nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250c ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.