Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/68/2012 z 7. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. marca 2012, sp. zn. 9Co/68/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1410204424.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/68/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1410204424.1 | 2012-03-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 62 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5585f3a-dab7-4774-bfb6-18e1f079e48e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1410204424.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/68/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204424
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410204424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : T. U., Q. A. X,
Q., zastúpená JUDr. Róbertom Madejom, advokátom, Mestská 2/A, Bratislava, proti odporcovi : I.. T.
U., Q. A. X, Bratislava, zastúpený JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou, Kalinčiakova 25, Bratislava, o
určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C/85/2010
- 290 zo dňa 27. októbra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky
sumu 250 € mesačne, počnúc 15. 4.2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zároveň povolil odporcovi uhradiť zročné výživné za obdobie od 15.04.2010 do 27.10.2011 v sume
2.083,28 € v mesačných splátkach po 60 €, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia výživného v
sume 400 € mesačne, zamietol.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka je od akademického roku
2008/2009 študentkou dennej formy štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, žije
v spoločnej domácnosti spolu s matkou a maloletou sestrou. Odporca spoločnú domácnosť opustil
koncom roka 2009. Rodičia navrhovateľky sú v rozvodovom konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 11C 104/2010, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Navrhovateľke v
súvislosti so štúdiom vznikajú výdavky na cestovné, stravu, ošatenie, hygienu, zabezpečenie školských
potrieb - študijnej literatúry, na mimoškolské aktivity. Tiež sa venuje výučbe cudzích jazykov. Výdavky
navrhovateľky z podstatnej časti financuje matka, ktorá vedie domácnosť, je zamestnaná a zároveň
podniká na základe živnostenského oprávnenia. Za rok 2009 dosiahla matka navrhovateľky základ
dane 20.647 €, z toho daň 1.645 € a v roku 2010 základ dane vo výške 21.750,54 €, z toho daň
predstavovala 1.890,24 €. Odporca je 50 % spoločníkom obchodnej spoločnosti B.P. Lux Slovakia,
s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2009 vykázala základ dane 7.750,81 € s nulovou daňou, v roku
2010 základ dane mínus 20.308,58 €. V období mája až decembra 2009 mal odporca príjem 853,11
€ netto mesačne, tiež mu boli vyplatené dividendy vo výške 1.600 €. V období roku 2010 a do júla
2011 odporca zarobil v priemere 850 € netto mesačne, od júla 2011 jeho príjem klesol v priemere na
sumu 617 € netto mesačne. Do júna 2011 odporca býval v prenajatom byte s mesačným nájomným
600 €. Výdavky za bývanie v nasledujúcom období odporca nepreukázal, ani nenavrhol v tomto smere
vykonať dokazovanie. Prvostupňový súd ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že odporca platí na
výživu maloletej M. pochádzajúcej z manželstva rodičov navrhovateľky od mája 2010 výživné 230 €, na
základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P 81/2010-171 zo dňa 02.05.2011. Na výživu



navrhovateľky prispieva tak, že v apríli 2010 prispel sumou 300 €, v máji a júni po 200 €, v júli a auguste
po 150 €, v septembri prispel sumou 250 €, v októbri, novembri, decembri a januári 2011 prispel sumou
po 150 € mesačne, v marci zaplatil 300 € a v septembri 2011 prispel sumou 150 €; spolu tak odporca
od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvého stupňa prispel navrhovateľke na výživu sumou 2.300 €.

Po právnej stránke odôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že na financovaní výdavkov
navrhovateľky, ktorá sa vysokoškolským štúdiom v dennej forme pripravuje na svoje budúce povolanie,
sa odporca podieľa len čiastočne. V prevažnej miere potreby navrhovateľky financuje matka, ktorá sa
na výžive navrhovateľky okrem finančných úhrad podieľa aj výkonom svojej osobnej starostlivosti, na
ktorú skutočnosť súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu tiež prihliadal. Pomery odporcu, jeho
schopnosti a možnosti prvostupňový súd vyhodnotil tak, že odporca je schopný bez ohrozenia vlastnej
sociálnej ako aj kultúrnej úrovne platiť na výživu plnoletej navrhovateľky sumu 250 € mesačne, aj pri
zohľadnení druhej vyživovacej povinnosti odporcu, maloletej M.. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
poukázal na to, že odporca bol schopný uhrádzať mesačné nájomné za prenajatý byt vo výške 600 €,
a to aj v období tvrdeného poklesu jeho príjmu, z čoho vyvodil, že jeho príjem je rozsiahlejší, ako ho
sám prezentuje. Výživné vo výške 250 € mesačne považoval súd prvého stupňa za primerané; návrh
navrhovateľky preto vo zvyšku zamietol. Od podania návrhu, t. j. od dňa 15.04.2010, kedy navrhovateľke
vznikol nárok na priznanie výživného, až do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa, vznikol odporcovi na
výživnom dlh, ktorý po zohľadnení už uhradeného výživného v sume 2.300 €, vyčíslil sumou 2.083,28
€. Zročné výživné povolil odporcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 60 €.

Zároveň vyslovil, že v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. So záverom súdu prvého
stupňa, že odporcove schopnosti a možnosti sú rozsiahlejšie než ním deklarovaný príjem, pretože bol
schopný platiť nájom prenajatého bytu vo výške 600 €, odporca nesúhlasil. Argumentoval tým, že byt si
prenajal z nutnosti aj za podmienky, že sa zadĺžil, nakoľko deti prejavili záujem bývať s ním a spoločný
byt musel pre nezhody s manželkou opustiť. Odporca v odvolaní namietal, že nebola pri rozhodovaní
zohľadnená jeho súčasná bytová situácia, keď toho času vlastné bývanie nemá, pretože mu príjem na
to nevystačuje. V odvolaní ďalej poukazoval na to, že matka navrhovateľky má deklarovaný čistý príjem
trikrát vyšší než on - odporca a napriek tomu býva v spoločnom byte a nemá potrebu riešiť si bytovú
otázku. Odporca potreby navrhovateľky v zásade

nespochybňoval, avšak má za to, že priznaným výživným 250 € mesačne by životná úroveň
navrhovateľky presiahla životnú úroveň otca - odporcu. Ak by navrhovateľke mala prispievať rovnakou
sumou aj matka, potom by náklady na jej potreby predstavovali spolu 500 € mesačne. Vo vzťahu k jeho
50 % účasti ako spoločníka obchodnej spoločnosti odporca argumentoval tým, že ide o spoločnosť B.P.
LUX Slovakia s.r.o., ktorá v roku 2009 mala zisk, avšak za roky 2010 a 2011 vykazuje výraznú stratu,
o čom do spisu predložil doklady. V závere odvolania odporca dodal, že je v jeho možnostiach platiť
výživné iba v sume ako doteraz, t. j. vo výške 150 € mesačne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ho zaviaže na platenie výživného v sume 150 € mesačne.
V časti zročného výživného žiadal návrh zamietnuť.

Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá tvrdenia odporcu ohľadom jeho bytovej
otázky označila za nepravdivé. Odporca užíva so svojou priateľkou a jej synom 4 izbový byt na E..
Q. F. Bratislave. Majetkové pomery odporcu sú podľa navrhovateľky omnoho priaznivejšie, než ako
ich prezentuje. Z výpisov z účtu vedeného na vlastníka J. U., za obdobie rokov 2009 a 2010 je
nepochybné, že odporca disponoval peňažnými prostriedkami aj na účte svojej matky. Za obdobie rokov
2009 a 2010 vložil na predmetný účet 16.850 €, tento účet aktívne používal, a to až do momentu,
než sa dozvedel, že sa voči nemu vedie súdne konanie, v ktorom bol predmetný účet označený.
Navrhovateľka sa domnieva, že odporca má finančné prostriedky na inom neznámom účte, o čom
svedčí jeho životná úroveň a náklady vynakladané na pravidelné dovolenky či nákupy v zahraničí.



Navrhovateľka má za to, že aj finančná situácia spoločnosti B.P. LUX Slovakia, s.r.o. je veľmi dobrá. Z
daňového priznania predmetnej spoločnosti je zrejmé, že spoločnosť zaplatila v roku 2009 preddavky
na daň z príjmov právnických osôb v sume 11.900,60 €, a teda za kalendárny rok 2008 dosiahla zisk
(daňový základ) vo výške 62.635,05 €. Zároveň podľa hlavnej knihy účtovnej evidencie za rok 2010
dosiahla spoločnosť na bankovom účte v Tatra Banke príjmy v celkovej výške 550.367,92 € a za rok
2009 príjmy v celkovej výške 380.410,42 €, keď k 12/2010 vedie v účtovníctve 5 osobných motorových
vozidiel. Na základe týchto skutočností sa zníženie mzdy odporcu od júla 2011 javí ako účelové a nie je
zapríčinené zlou ekonomickou situáciou spoločnosti. Vo svojom vyjadrení navrhovateľka poukázala na
princíp potencionality príjmu, podľa ktorého by súd mal prihliadať na možnosti povinného, bez ohľadu na
jeho neskoršie účelové správanie. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odporcu konštatovala, že odporca
si do dnešného dňa svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Navrhovateľka je presvedčená, že je
v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 250 €; žiadala
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo vyhovujúcom
výroku, výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách konania ), bez nariadenia ústneho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3, § 211
ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.

Podľa § 62 ods. 1 Zák.o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na
pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( zabezpečenie šatstva, obuvi ) ako aj ďalších
potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera
je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa ( t.j. jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti ), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce
povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa
je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností.
Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak sú potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú naopak
schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby
dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.

Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného
v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného.
Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery,
životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na
výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný
stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany
inej osoby ( napr. druhého rodiča ), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet
vyživovacích povinností iných osôb ( druhého rodiča ). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti
a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa.



V súdenej právnej veci ustálil súd prvého stupňa výšku výživného sumou 250 € mesačne, ktorú
aj odvolací súd považuje za primeranú jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj
schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd prvého stupňa v konaní skúmal jednak pomery na strane
navrhovateľky, ako výživou odkázanej osoby, tak aj na strane jej rodičov, ako osôb výživou povinných.
Navrhovateľka je osobou, výživou stále odkázanou na svojich rodičov, keďže sa vysokoškolským
štúdiom v dennej forme pripravuje na výkon povolania.

Vzhľadom na vek navrhovateľky ( takmer 22 rokov ) jej matka vyvažuje výživné odporcu výkonom
osobnej starostlivosti už len v nízkej miere, stále však platí, že keďže navrhovateľka s ňou žije v spoločnej
domácnosti, matka starostlivosťou o domácnosť ( varením, praním, upratovaním a pod.) tiež fakticky
uspokojuje jej osobné potreby. Súd prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o výške výživného
zohľadňoval aj skutočnosť výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky, hoci už len v obmedzenej
miere. Matka navrhovateľky dosiahla za rok 2009 daňový základ 20.647 €, z toho daň 1.645 €;
v roku 2010 daňový základ

21.750,54 €, z toho daň 1.890,24 €. Okrem navrhovateľky majú jej rodičia vyživovaciu povinnosť aj k
mal. M. ( sestre navrhovateľky ), M.. XXXX, ktorá s navrhovateľkou a ich matkou tiež žije v spoločnej
domácnosti.

Odporca v odvolaní argumentoval poklesom jeho príjmu, ktorý sa t.č. pohybuje vo výške cca 600 €
mesačne, z čoho vyvodzoval neprimeranosť súdom určeného výživného vo výške 250 € mesačne.
Napriek tomu si odporca plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Nikole, zároveň si
zabezpečuje aj pokrytie svojich vlastných nevyhnutných životných potrieb. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom prvostupňového súdu v tom, že odporcom dokladované príjmy výrazne nekorešpondujú s jeho
výdavkami, keď výdavky odporcu zjavne odporcom tvrdené príjmy z podnikateľskej činnosti prekračujú,
čo tvrdenia odporcu o jeho finančnej situácii spochybňuje. Vykonané dokazovanie preukázalo, že
odporca si napriek ním tvrdených zhoršených finančných pomerov mohol dovoliť uhrádzať mesačné
nájomné 600 € za prenájom bytu ( do júna 2011 ), o ktorom síce tvrdí, že si naň musel požičať, avšak
toto jeho tvrdenie nebolo ničím podložené. Odporca je vysokoškolsky vzdelaný, súkromný podnikateľ, je
50 % spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá dosahovala ešte donedávna veľmi dobré ekonomické
výsledky. Uvedené zistenia svedčia o tom, že odporca je schopný a zároveň tiež zodpovedá jeho
možnostiam, byť v ekonomickej oblasti, v ktorej podniká, úspešný natoľko, aby mohol poskytovať
navrhovateľke výživné v súdom určenej výške. Nebránia mu v tom ani prekážky iného druhu, napr.
zdravotné problémy. Samotné zhoršené výsledky obchodnej spoločnosti ( podľa predložených daňových
dokladov ), v ktorej je odporca 50 % spoločníkom ešte nesvedčia o tom, že nie sú len prechodného
charakteru, napokon odporca sám ich dôvody nijako nevysvetlil.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým stanovil rozsah a spôsob úhrady
zročného výživného, keď takto upravená úhrada už splatného výživného umožní odporcovi zaplatiť
zročné výživné v primeranej lehote.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o trovách konania,
na základe ust. § 151 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.